Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/208/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417202385 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417202385.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov, matky: W.. G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX J. a otca: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX J., zastúpený spoločnosťou STEFANKOVA I law Office s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.03.2017, č.k. 25P/54/2017-53, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 28.03.2017, č.k. 25P/54/2017-53, dočasne zveril maloletého J. J., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky a vo zvyšku jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 329 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a § 2 ods. 1 a § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) dospejúc k záveru o potrebe vytvorenia stabilného prostredia maloletého dieťaťa, ktoré vníma starostlivosť matky ako primárnu pre zabezpečenie svojho komfortu a pohody. Skonštatoval, že maloletý J. má s matkou vytvorený dobrý vzťah a nedostatky v matkinej starostlivosti neboli zistené ani šetrením vykonaným kolíznym opatrovníkom. Mal za preukázané, že maloletý momentálne k svojmu otcovi prechováva negatívne pocity a uviedol, že v danom štádiu konania nie je možné bez dokazovania určiť príčinu tohto postoja maloletého. Navyše maloletý vykazuje v škole problémové správanie, čomu je potrebné venovať dostatočnú pozornosť. K tomuto by mali byť nápomocní obidvaja rodičia aj tým, že maloletého nebudú vystavovať pre neho zaťažujúcim situáciám. Súd prvej inštancie pozitívne zhodnotil vyjadrenie otca o tom, že akceptuje momentálnu nechuť maloletého stretávať sa s ním a spoločné stretnutia si vynucovať nebude. Vo zvyšku návrh matky zamietol, ktorým sa domáhala uloženia zákazu otcovi stýkať sa s maloletým a priblíženia sa k nemu na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, ako aj zdržania sa nevyžiadaného kontaktu s maloletým, a to písomného, telefonického, elektronického, alebo inými prostriedkami. Zdôraznil, že uvedený zákaz nie je možné nariadiť bez náležitého osvedčenia všetkých rozhodných skutočností. Vyslovil, že až v konaní vo veci samej bude môcť rozhodnúť o konečnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému v jeho najlepšom záujme. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka v časti výroku týkajúceho sa zamietnutia jej návrhu. Odvolací súd žiadala, aby jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Vyčítala súdu prvej inštancie zamietnutie návrhu len na základe vyjadrenia otca o akceptovaní neochoty maloletého stretávať sa s ním a prehlásenia, že si stretnutia s ním vynucovať nebude. Uviedla, že dňa 26.04.2017 sa otec dostavil do školy a dožadoval sa stretnutia s maloletým J., ktoré mu umožnené nebolo. Tým bolo potvrdené, že otec nebude dodržiavať svoje vyjadrenia o vynucovaní si styku s maloletým. Poukázala na to, že po otcovi maloletého bolo v dňoch 03.04.2017 až 17.04.2017 vyhlásenie policajné pátranie, čo svedčí o jeho nespoľahlivosti. Tvrdila, že otec klame a zavádza, manipuluje s ľuďmi, je príživník a podvodník, preto nemá dôvod veriť mu. Tiež zdôraznila, že Okresný súd Bratislava IV vyhovel jej návrhu na zákaz priblíženia sa otca maloletého k nej na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov a uložil mu, aby sa s ňou nekontaktoval písomne, telefonicky, elektronicky alebo inými prostriedkami až do právoplatného skončenia konania vo veci rozvodu a úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu. Opakovane sa domáhala poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany života a zdravia maloletého syna s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 11.03.2013, sp. zn. 3Cdo 355/2012, podľa ktorého pred nariadením predbežného (neodkladného) opatrenia v zmysle jej návrhu postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Dôvodila vyjadrením občianskeho združenia - poradenské centrum Nádej zo dňa 13.03.2017, podľa ktorého maloletý vníma otca negatívne, sťažoval sa na jeho nezáujem a nedostatočnú starostlivosť, a uviedol, že ho otec bil, preto chce mať od neho pokoj a nechce sa s ním stretávať. 4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p. a odvolanie matky vyhodnotil ako neopodstatnené. 5. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení C.m.p. a C.s.p. neodkladným opatrením dočasne upravil výchovné prostredie maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva rodičov a vo zvyšku návrh matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, resp. aj kontaktu otca s ním, zamietol. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie iba matka. 6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Po preskúmaní prejednávanej veci odvolací súd tak ako aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú dané podmienky na dočasnú úpravu pomerov maloletého dieťaťa čo sa týka jeho výchovného prostredia. Z obsahu súdneho spisu je nesporné, že vzťahy medzi rodičmi sú komplikované a matka má obavu zo stretnutia maloletého dieťaťa s otcom. Otcovi nedôveruje a považuje ho za osobu ohrozujúcu život a zdravie ich dieťaťa. 8. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa, keď za súčasnej situácie je namieste stabilizovať jeho výchovné prostredie u matky prostredníctvom procesného inštitútu neodkladného opatrenia napriek tomu, že maloleté dieťa sa v osobnej starostlivosti matky už nachádza a otec túto skutočnosť nijakým spôsobom nenamieta a nespochybňuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletého dieťaťa do matkinej osobnej starostlivosti však priamo súvisí s ďalšou časťou návrhu, nakoľko matka, ako rodič majúci maloleté dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, bude rozhodovať o tom, či styk s maloletým dieťaťom otcovi umožní, v ktorom čase a v akom rozsahu. V prípade, že sa rodičia v danej veci nedohodnú, resp. otec nebude rešpektovať stanovisko matky, bude na otcovi, či sa rozhodne vec riešiť podaním návrhu na súdnu úpravu styku. Je potrebné dať matke do pozornosti, že rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti predstavuje ochranu dieťaťa pred jeho odňatím z jej opatery hoci aj v rámci realizácie styku s druhým rodičom a musí byť rešpektované bez výhrad každým, napr. aj školou, ktorú maloletý navštevuje. To znamená, že otec sa môže s maloletým stretávať, príp. kontaktovať, výlučne len so súhlasom matky a za stanovenia podmienok styku matkou. 9. Odvolací súd sa stotožnil aj s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšnej časti návrhu matky, pretože o zákaze styku otca s maloletým dieťaťom je možné rozhodnúť až po obsiahlom dokazovaní, ktoré prekračuje rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu súdneho spisu nie sú zrejmé žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné odvodiť záver o ohrození maloletého dieťaťa prítomnosťou otca. K výroku o zákaze styku otca s maloletým dieťaťom nepostačujú tvrdenia matky obsiahnuté v návrhu bez ich preukázania dôkazmi, ktoré je možné vykonať len v meritórnom konaní. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv a predstavuje tak závažný zásah do ich výkonu, že pred jeho vyslovením je nevyhnutné podrobne preskúmať všetky podstatné okolnosti daného prípadu. 10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p.. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).