Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/453/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417211971 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417211971.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka -P.. T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H. XX, XXX XX W., a otec - P. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX W., zastúpený advokátskou kanceláriou mzlegal, s.r.o., so sídlom Bernolákova 2, Malacky, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/170/2017-67, zo dňa 25.08.2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým matka žiadala zveriť maloletého T., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti, oprávniť ju maloleté zastupovať a spravovať jeho majetok, zaviazať otca prispievať na výživu maloletého T. výživným vo výške XXX eur mesačne a upraviť styk otca s maloletým na každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s výnimkou sviatkov a prázdnin, kedy bude otec oprávnený sa s maloletým stretávať jeden týždeň v júli a v auguste od pondelka od 09.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. podľa dohody rodičov, cez vianočné sviatky v každom roku od 27.12 od 09.00 hod. do 30.12. do 15.00 hod. a cez novoročné sviatky od 03.01. od 09.00 hod. do 06.01. do 15.00 hod. Takisto žiadala určiť otcovi povinnosť umožniť maloletému telefonický kontakt s ňou počas času, kým bude maloletý u neho a povinnosť informovať ju o chorobách a zraneniach maloletého značne obmedzujúcich jeho obvyklý život, ako aj o jeho prípadných hospitalizáciách. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 2 ods. 1, § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“) a po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, s listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu, s výsledkami šetrenia vykonaného kolíznym opatrovníkom a po vyhodnotení všetkých okolností prípadu mal za to, že bez vykonania ďalšieho dokazovania, nie je možné rozhodnúť okamžite o zmene formy starostlivosti o maloletého. Konštatoval, že pre rozhodnutie o tom aká úprava rodičovských práv a povinností je v najlepšom záujme maloletého, je nevyhnutné, zabezpečenie podrobnejších a komplexnejších informácii o aktuálnej rodinnej situácii, ktorá je komplikovaná, ako vyplýva z predchádzajúcich konaní vedených na Okresnom súde Bratislava IV. Poukázal aj na zistenia kolízneho opatrovníka, ktorý nevylúčil možné ovplyvňovanie maloletého a odporučil nariadiť vo veci znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie nepovažoval okamžitú zmenu úpravy výkonu rodičovských práv za vhodné riešenie, vzhľadom k účelu neodkladného opatrenia, ktorým je bezodkladná úprava pomerov účastníkov, a v ktorom konaní sa nevykonáva dokazovanie. Mal za to, že stabilizácia pomerov neodkladným opatrením nie je možná, nakoľko bez dostatočných dôkazov a informácií, nie je možné rozhodnúť o tom, akým spôsobom je potrebné situáciu zastabilizovať tak, aby to bolo v najlepšom záujme maloletého. Poukázal na rozhodnutia súdov o striedavej osobnej starostlivosti maloletého T. v konaní vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu, ako aj v konaní o rozvode manželstva rodičov a o úprave výkonu ich práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, kedy k rozhodnutiu súd pristúpil po rozsiahlom dokazovaní, ktorého súčasťou bolo v konaní vedenom pod sp. zn. 25P/78/2010 aj súdnoznalecké dokazovanie, pričom na striedavej osobnej starostlivosti sa zhodli obaja rodičia a táto forma starostlivosti bola následne schválená súdom. Súd prvej inštancie prihliadol ku všetkým skutočnostiam uvedeným matkou, avšak výchovné postupy otca, ktoré v návrhu uvádzala, nepovažoval bez ďalšieho dokazovania za také, ktoré by odôvodňovali bez akýchkoľvek pochybností okamžité rozhodnutie v ňou navrhovanom smere. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že o zmene starostlivosti je potrebné vykonať podrobnejšie dokazovanie presahujúce rámec konania o neodkladnom opatrení. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Namietala nesprávny postup súdu prvej inštancie, vady v konaní, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Namietala, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal so stavom, ktorý opísala v návrhu, ktorý jasne a hodnoverným spôsobom preukázala listinnými dôkazmi. Poukázala na správu Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie potvrdzujúcu verbalizovaný záujem maloletého byť s matkou častejšie a nebyť s otcom, ktoré skutočnosti maloletý verbalizoval nielen pred matkou, ale aj pred kolíznym opatrovníkom. Uviedla, že takto verbalizované vyjadrenie dieťaťa bolo potvrdené aj odborným vyjadrením psychológa ako odborníka, a je možné považovať ho za hodnoverné vyjadrenie záujmu maloletého. Poukázala na dočasný charakter neodkladného opatrenia, ktorý neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, ale má bezodkladne upraviť pomery strán, pokiaľ je situácia naliehavá. Vyslovila názor, že práve časté a pravidelné vystavovanie maloletého osobnej striedavej starostlivosti otcovi v takom rozsahu ako bolo súdom určené, v súčasnosti znamená vystavenie maloletého duševnému ohrozeniu, nakoľko práve čas strávený s otcom spôsobuje maloletému stresy a je pre neho traumatizujúci. V prípade, ak by rozhodnutie súdu neriešilo daný stav, uvedené predstavuje vážne ohrozenie duševného zdravia dieťaťa a súd v tom prípade nerešpektuje záujem dieťaťa verbalizovaný maloletým a odborne preukázaný diagnostickými vyšetreniami psychológa. Spochybnila stanovisko kolízneho opatrovníka o manipulovaní dieťaťa matkou poukazujúc na stanovisko VÚDPaP, ktorý sa nezmieňuje o ovplyvňovaní dieťaťa matkou a ktorý s maloletým pracoval po dlhší čas ako kolízny opatrovník. Podľa názoru matky, mal súd prvej inštancie naplniť preventívny charakter neodkladného opatrenia spočívajúci v predídení, resp. zabránení destabilizácie duševného zdravia maloletého nielen spôsobom výchovy otca maloletého, ktorú nepovažuje za vhodnú, ale s prihliadnutím na záujem maloletého. Dala do pozornosti, že čím dlhšie bude dieťa v osobnej starostlivosti otca je možné, nielen ohrozenie jeho vývoja, ale aj zhoršovanie sa vzťahu maloletého k otcovi, nakoľko je odôvodnená suspekcia daná vyšetreniami VÚDPaP, že maloletý bude otca odmietať a teda jeho citová väzba k otcovi bude postupne zanikať. V prípade, ak súd dočasne neupraví pomery, núti maloletého byť s otcom, napriek jeho vyjadreniu a u maloletého sa bude prirodzene vytvárať averzia voči otcovi. Poukázala na to, že pokiaľ dôjde k právoplatnému rozhodnutiu súdu vo veci samej prejde dlhší čas, počas ktorého je maloletý nútený byť s otcom, čo nezodpovedá jeho slobodnej vôli. V opačnom prípade, by sa vytvoril časový priestor pre dieťa, aby sa psychicky skompenzovalo, nakoľko v súčasnosti jeho psychický stav nie je možné považovať za stabilný z dôvodov odmietania osobnej starostlivosti u otca sprevádzaného psychosomatickými prejavmi, v dôsledku čoho by adaptácia na zmenu starostlivosti v obmedzeniach styku otca s maloletým bola pre neho jednoduchšia a menej traumatizujúca. Stav, kedy sa maloletý potrebuje vyrovnať s tým, že bude s otcom tráviť čas napriek jeho vôli, je pre neho neprijateľný a nemožno ho považovať za odpovedajúci samotnému záujmu maloletého. 4. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril. Podaním zo dňa 14.09.2017 otec žiadal o zverenie maloletého T. do jeho osobnej starostlivosti. S návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasil, považoval ho za nedôvodný a účelový. Uviedol, že pre maloletého T. je jeho bydlisko druhým domovom, stretáva sa intenzívne s celou jeho rodinou, má výborné vzťahy so svojimi bratrancami, súčasnou manželkou, čo bolo pre neho veľmi dôležité od začiatku ich kontaktu. Dieťa má výnimočný vzťah so starými rodičmi z otcovej strany. Potvrdil, že v súčasnosti je situácia veľmi vypätá a nesvedčí k pohodovému a spokojnému vývoju maloletého. Správanie matky považoval za antagonistické, hostilné, nenávistné, nevraživé voči nemu, jeho príbuzným, škole a pedagógom, čo maloletému veľmi škodí. Podľa jeho názoru, pre T. by bolo prospešnejšie tráviť viac času s ním tak, aby mal väčší vplyv na jeho vývoj a aby zároveň vedel chrániť dieťa pred hyperprotektívnym správaním matky. Poukázal na nesprávne, neštandardné, sociálne nevhodné a patologické správanie matky, ktorá vyvíja enormný tlak na maloletého, čo by mohlo do budúcna nevhodne ovplyvniť zdravý vývoj dieťaťa. Tvrdenia matky uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za klamlivé a účelové. Nesúhlasil s postupom matky pri návštevách maloletého u psychológa bez jeho vedomia a prítomnosti. Poukázal na opakovane podávané sťažnosti matky vo vzťahu k rôznym inštitúciám a osobám. Dal do pozornosti znalecký posudok vypracovaný v konanie, v ktorom bolo rozhodnuté o striedavej osobnej starostlivosti o maloletého. Poukázal na naliehavé konanie matky, ktorá maloletého neustále kontaktuje v čase, kedy sa dieťa nachádza v jeho starostlivosti. Za vyfabulovaný nezmysel považoval vyjadrenia matky o odmietaní otca maloletým. Uviedol, že somatický problém dieťaťa (problém s vyprázdňovaním) súvisel s nevhodným prostredím, ktoré mu vytvára matka. K podaniu pripojil písomné vyjadrenie triednej učiteľky Mgr. Q. X. zo dňa 22.8.2017 vyplýva, že spolupráca s otcom je veľmi dobrá, maloletý T. prichádzal na vyučovanie pripravený, plnil si svoje povinnosti, obaja rodičia sa mu starostlivo venovali a pomáhali mu s učením. Ďalej je vo vyjadrení konštatované, že spolupráca s matkou dieťaťa je náročnejšia, nezúčastňovala sa konzultačných hodín, odmietla viackrát osobné stretnutie, so školou intenzívne komunikovala e-mailovými správami, ktoré boli veľmi emotívne. V prípade problémov sa obracala na viacerých pedagógov a vedenie školy. Osobné stretnutie s riaditeľom školy odmietala. Koncom tretieho ročníka maloletý chýbal v škole, v čase, kedy bol v starostlivosti matky, dôvodom čoho boli rozličné vyšetrenia, rodinné či zdravotné dôvody. Pani D. často zastavovala v škole počas prestávok, kedy si T. zavolala z triedy alebo v popoludňajších hodinách, kedy sledovala správanie dieťaťa medzi deťmi na školskom dvore. Tento čas niekedy využila na komunikáciu s pedagógom. Komunikácia s matkou je emotívna a bola ťažko prístupná argumentom. Na základe vlastných nepodložených domnienok rozširovala e-mailom a telefonicky obvinenia voči dvom T. spolužiakov z krádeže, ktoré sa nepotvrdili a tieto zahrnula aj do sťažnosti adresovanej školskej inšpekcii. Z pripojeného vyjadrenia Dental centrum T. s.r.o. zo dňa 15.8.2017 vyplýva, že maloletý T. D. prišiel na komplexné vyšetrenie s otcom, boli mu nájdené kazové lézie a navrhnutý plán liečenia. Dňa 4.6.2014 a 11.7.2014 bol pri ošetrení prítomný otec. Po niekoľkých týždňoch neohlásene navštívila ambulanciu matka, ktorá nesúhlasila s ošetrovaním dieťaťa v tomto zariadení, čo rešpektovali. 5. Kolízny opatrovník a k odvolaniu matky nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej C.s.p. ), a dospel k záveru, že odvolaniu matky maloletého dieťaťa nie je možné vyhovieť. 7. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodičov, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. 8. Pri nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázať skutočnosť, že sú ohrozené pomery maloletého dieťaťa. Uvedenú skutočnosť matka maloletého dieťaťa v konaní nepreukázala. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že v danom prípade nevznikla potreba nariadenia neodkladného opatrenia zverením maloletého T. do osobnej starostlivosti matky, nakoľko nie je preukázané, že riešenie tejto situácie neznesie odklad. Je nesporné, že medzi rodičmi zotrvávajú konflikty, napriek rozhodnutiu súdu, ktorým bol maloletý T. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v režime, kedy matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 08.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatku od 15.00 hod. do pondelka do 08.00 hod. a v každom nepárny týždeň od stredy do 08.00 hod. do piatku do 15.00 hod. a otec v každom párnom týždni kalendárneho roku od stredy od 08.00 hod. do piatku do 15.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 08.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatku od 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08.00 hod.. Zároveň majú rodičia súdom upravený výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa počas školských prázdnin a sviatkov. Rovnako je nesporné, že po podaní návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia bol otcom podaný návrh vo veci samej na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca. V otázke starostlivosti o maloleté dieťa teda aktuálne prebieha konanie. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil potrebu vykonať vo veci samej riadne dokazovanie a na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci rozhodnúť v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že matkou prezentovaná správa Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 13.06.2017 obsahuje informácie so zameraním sa na zistenie špecifickej vývinovej poruchy učenia dieťaťa. Pokiaľ by mala predmetná správa byť podkladom pre vyhovenie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné poukázať na správu triednej učiteľky maloletého, z ktorej nevyplýva žiadne zanedbávanie dieťaťa otcom, ani iné nevhodné vplyvy otca na maloletého. K námietkam matky, ktorými dáva do pozornosti intervencie Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, odvolací súd poznamenáva, že predmetná správa, napriek trom realizovaným stretnutiam psychológa s maloletým, je neobjektívna z dôvodu, že otec sa nezúčastnil tejto intervencie a podkladom vyšetrení boli výhradne informácie poskytnuté matkou a vyšetrenie maloletého v sprievode matky, bez pozorovania kontaktu maloletého s otcom. V prípade, ak má maloletý T. problémy, odvolací súd nevidí dôvod, aby matka nekooperovala s otcom a neoznámila mu návštevu psychológa za účelom poskytnutia čo najobjektívnejších informácií o dieťati a jeho kontakte a vzťahu k otcovi, s cieľom hľadania najoptimálnejších riešení pre maloletého v jeho najlepšom záujme. Správne postupoval súd prvej inštancie, ak zisťoval názor maloletého dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka a vyhodnotil nielen názor dieťaťa, ale aj stanovisko kolízneho opatrovníka. Odvolací súd rovnako poukazuje aj na korešpondenciu matky s maloletým formou sms správ, z ktorej nevyplýva také odmietanie otca maloletým, ako je matkou prezentované. Naviac, tieto sms správy sú len čiastkové, neodzrkadľujúce celú situáciu v kontexte s okolnosťami v čase komunikácie matky a maloletého. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci nevznikla potreba zmeny rozhodnutia súdu o striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletého T. nariadením neodkladného opatrenia. Nech je dieťa u ktoréhokoľvek rodiča, každý rodič je povinný viesť dieťa k úcte k druhému rodičovi a nechať druhému rodičovi priestor na výchovné pôsobenie. Ak dieťa druhého rodiča odmieta, je potrebné ustáliť, prečo k tomuto dochádza. Uvedené bude predmetom dokazovania vo veci samej. 9. Pokiaľ ide o návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia oprávnením matky maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého, úpravou styku otca s maloletým a umožneným telefonického kontaktu s matkou v čase, kedy je dieťa u otca, odvolací súd dáva do pozornosti, že v prípade, ak návrhu matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením nebolo vyhovené, stávajú sa tieto jej ďalšie návrhy bezpredmetnými. Zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie nariadením neodkladného opatrenia nie je dôvodná a nespĺňa zákonné predpoklady na jeho nariadenie. Naviac, v prípade, ak by súd upravoval styk otca s maloletým dieťaťom, je otec aktívne legitimovaným na podanie takéhoto návrhu. 10. Vzhľadom na skutočnosť, že ide v danej veci o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd sa zameral na náležitosti neodkladného opatrenia a podmienky pre jeho nariadenie, ktoré v konaní preukázané neboli. Matka maloletého dieťaťa nepreukázala také ohrozenie dieťaťa, ktoré by vyžadovalo úpravu pomerov maloletého neodkladným opatrením. Pomery maloletého dieťaťa budú skúmané v konaní vo veci samej, kde súd prvej inštancie vykoná potrebné dokazovanie a vo veci rozhodne v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. 11. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby svojim postojom a správaním vyvinuli maximálne úsilie na zabezpečenie starostlivosti o maloletého, vytvorili mu pokojné prostredie pri preberaní a odovzdávaní, korektne spolu komunikovali a nenaliehali na dieťa v čase, kedy sa nachádza v starostlivosti druhého rodiča. Rodičia musia mať na zreteli zdravý psychický a fyzický vývin dieťaťa, pre ktorý je mimoriadne dôležitý vzťah s oboma rodičmi. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. 13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p.. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).