Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/68/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417894422 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417894422.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného A. E.X., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 0T 22/2017 zo dňa 16.05.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. júla 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného A. E., H.. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 0T 22/2017 zo dňa 16.05.2017 bol obžalovaný A. E. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákon, na skutkovom základe, že dňa 23.02.2017 v čase okolo 14,30 hod v obchodnom dome D. v C. - M. H. N., počas predajnej doby zobral z regálu 1 ks LED svietidlo 1W LED FO v hodnote 5,29 eur a 1 ks Led svietidlo 3W LED FOK v hodnote 16,79 eur, teda tovar v celkovej hodnote 22,08 eur, tento tovar si vložil do bundy, a takto prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia na škodu poškodenej spoločnosti D. C. SK, s.r.o., P.: XX XXX XXX, so sídlom O. 9, C., kde bol zastavený príslušníkom SBS, ktorému odcudzený tovar následne vydal, a tohto konania sa obvinený dopustil napriek tomu, že rozkazom o uložení sankcie Okresného úradu C. sp.zn. OU-BA-OVVS2-2016/047113 zo dňa 11.05.2016, právoplatný dňa 06.06.2016, bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti majetku v zmysle § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/146/2016 zo dňa 19.04.2015, právoplatný dňa 19.04.2015, bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák., teda prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, a uvedený čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, čím spáchal prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. Za to mu bol podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, písm. n/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie obžalovaný A. E.. Odvolanie smeruje proti výroku o treste. Z dôvodov odvolania podaných prostredníctvom obhajcu vyplýva, že obžalovaný považuje uložený trest za neprimerane prísny vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho osobné pomery. Obžalovaný je študentom tretieho ročníka vysokej školy, ktorú navštevuje dennou formou. Uloženie nepodmienečného trestu mu zmarí dokončenie štúdia, čo bude mať negatívny vplyv na jeho uplatnenie v živote. Obžalovaný pracuje v spoločnosti, ktorá vykonáva upratovacie práce a vo svojom voľnom čase vykonáva dobrovoľnícku činnosť a prostredníctvom občianskeho združenia pomáha ľuďom bez domova. Znamená to, že obžalovaný sa práci nevyhýba, má vytvorené pracovné návyky a preto je ideálnym adeptom na uloženie trestu povinnej práce. Obžalovaný takto udelil súhlas s uložením tohto druhu trestu a prehlásil, že sa mu podrobí. Trest povinnej práce bude na jednej strane pôsobiť represívne a strane druhej motivujúco a výchovne. Ku skutku v dôvodoch odvolania uviedol, že tento vôbec neplánoval a hodnota odcudzených vecí bola nepatrnej hodnoty. Odvolaciemu súdu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému primeraný trest povinnej práce. Na verejnom zasadnutí krajského súdu zotrval obhajca obžalovaného na písomných dôvodoch podaného odvolania, ako aj všetkých doterajších prednesoch. Navrhol súdu vyhovieť odvolaniu obžalovaného. Zástupkyňa krajskej prokuratúry označila uložený trest za správny a zákonný. Navrhla preto odvolanie obžalovaného zamietnuť. Obžalovaný vyjadril ľútosť nad svojim konaním, ktoré doposiaľ páchal a prehlásil, že chce viesť iný život. Preto požiadal, aby mu bola daná šanca. Má cieľ zarobiť do konca leta peniaze na štúdium, ktoré musel kvôli svojim skutkom prerušiť. Protiprávne konanie, ktorého sa dopúšťal si nevie nijako vysvetliť, jednoducho to nevedel ovládať. V dávnejšej minulosti bral drogy, napriek tomu sa mu podarilo riadne ukončiť štúdium na obchodnej akadémii a teraz študuje na vysokej škole. S úctou a pokorou poprosil o alternatívny trest. Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za predpokladu, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. V prejednávanej trestnej veci na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.05.2017 obžalovaný postupom podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň na všetky otázky položené podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku odpovedal „áno“ a následne správne súd prvého stupňa uznesením rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a v súlade s ustanovením § 257 ods. 8 Tr. poriadku rozhodol, že nebude vykonané dokazovanie ku skutkovým okolnostiam. Rozsah dokazovania zúžil iba na dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď obžalovaného A. E. uznal za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona. Je potrebné uviesť, že odvolací súd sa skutkovými zisteniami nezaoberal, pretože rozhodnutie o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a preto ho nemožno v konaní o riadnom opravnom prostriedku meniť. S poukazom na vyhlásenie obžalovaného o priznaní viny na hlavnom pojednávaní zákonne a vecne správane okresný súd rozhodol o vykonaní dôkazov súvisiacich s výrokom o treste. V tomto smere krajský súd konštatuje, že dokazovanie vykonané okresným súdom vo vzťahu k tomuto výroku bolo dôsledné a podrobné. Súd prvého stupňa nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zákona) a v odôvodnení rozsudku sa vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Tr. zákona. Správne zistil u obžalovaného poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona, teda, že obžalovaný sa od začiatku trestného stíhania k spáchanej trestnej činnosti priznával, túto oľutoval a vysvetlil súdu motiváciu svojho konania. Súd prvého stupňa okrem toho priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zákona (napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti), čo súd prvého stupňa odôvodnil tým, že obžalovaný priznal vinu na hlavnom pojednávaní a súd tak nemusel vykonávať vo veci dokazovanie. S priznaním tejto poľahčujúcej okolnosti sa odvolací súd nestotožnil, avšak vzhľadom na absenciu odvolania podaného v neprospech obžalovaného, nemohol pristúpiť k náprave tohto pochybenia, pretože by vypustením tejto poľahčujúcej okolnosti došlo k zhoršeniu postavenia obžalovaného. Neuznanie spomenutej poľahčujúcej okolnosti odôvodňuje krajský súd tým, že súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu, naopak objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona. Vo vzťahu k priznanej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona krajský súd zdôrazňuje, že táto bola súdom prvého stupňa správne ustálená, nakoľko obžalovaný bol v minulosti opakovane súdne trestaný pre trestnú činnosť majetkového charakteru, ako aj trestnú činnosť súvisiacu s nelegálnou držbou drog. Jeho posledným odsúdením je rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.04.2015, kedy bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok so skúšobnou dobou v trvaní tri roky. Skúšobná doba obžalovanému plynie až do 20.04.2018. Pri uznaní dvoch poľahčujúcich okolností tak, ako boli ustálené súdom prvého stupňa a jednej priťažujúcej okolnosti, je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností dva ku jednej a bolo teda na mieste pri určovaní výmery trestu uložiť obžalovanému trest s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona. Postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona došlo k zníženiu hornej hranice tejto trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou, to znamená, že pôvodná horná hranica tri roky bola znížená na dva roky a dva mesiace. Súd prvého stupňa teda vychádzal z trestnej sadzby od šesť mesiacov do dvoch rokov a dvoch mesiacov. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že obžalovanému bol prvostupňovým rozsudkom uložený trest v minimálnej možnej výmere šesť mesiacov. Podľa názoru odvolacieho súdu zvolená výmera trestu zohľadňuje v dostatočnom rozsahu priznané poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a rovnako odzrkadľuje spôsob spáchania trestnej činnosti obžalovaným, jej závažnosť, ako aj pohnútky, ktoré obžalovaného k spáchaniu trestnej činnosti viedli. Okrem toho zvolený druh trestu a jeho výmera zohľadňujú fakt, že obžalovaný sa drobnej krádeže dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ktoré postihovalo identickú trestnú činnosť obžalovaného. Najmä táto okolnosť bola rozhodujúca pri úvahách, či je možné uložiť obžalovanému trest povinnej práce, ktorú v rámci dôvodov odvolania navrhoval uložiť obžalovaný a tým zmeniť rozhodnutie okresného súdu vo výroku o treste. Aj napriek tomu, že u obžalovaného možno vidieť náznaky zmien v doterajšom spôsobe živote, tým, že sa rozhodol študovať, vykonáva dobrovoľnícku činnosť a pracuje, nedokáže sa celkom účinne vyvarovať protiprávneho konania a aj počas skúšobnej doby formou priestupku proti majetku, či drobnou krádežou porušuje jej základnú podmienku, ktorou je vedenie riadneho života. Takéto správanie sa obžalovaného pri súčasnom zohľadnení jeho predchádzajúcich odsúdení skôr nasvedčuje absencii primeraných obranných mechanizmov, ktoré by ho definitívne dokázali odradiť od ďalších kriminogénnych aktivít. Odkazujúc na vyššie uvedené úvahy, nebolo možné akceptovať odvolacie námietky obžalovaného a vyhodnotiť uložený trest ako neprimerane prísny. Okolnosti spáchania skutku, jeho následky i okolnosti na strane obžalovaného vo svojom súhrne neodôvodňujú úvahy o zjavnej neprimeranosti uloženého trestu, ani úvahy o tom, že by uloženie trestu povinnej práce bolo pre neho dostatočným a adekvátnym postihom. Obžalovaný bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, keďže nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin. Krajský súd sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa plne stotožňuje a toto rozhodnutie si v celom rozsahu osvojuje. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol o odvolaní obžalovaného tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.