Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/37/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417894496 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417894496.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanej A. Z., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 0T/10/2017 zo dňa 01.03.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.04.2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej A. Z., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 0T/10/2017-109 zo dňa 01.03.2017 bola obžalovaná A. Z. uznaná vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f / Tr. zák., ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že dňa 31. Januára 2017 v čase o 18.15hod. v B., HM K. E., E. C. X/C v predajni L. L. odcudzila z predajnej plochy tovar - parfém v hodnote XX,XX,- euro tým spôsobom, že tovar vložila do vrecka bundy a prešla cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, čím poškodenej spoločnosti L. L. s. r. o., B., Na X. XX spôsobila škodu vo výške XX,XX,- euro a tohto konania sa dopustila napriek tomu, že bola za obdobný skutok dňa 1. decembra 2016 postihnutá a to blokovou pokutou vo výške XX,- euro za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch, uloženou Obvodným oddelením Policajného zboru Dúbravka, č. bloku XXXXXXXX. Za to jej bol uložený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon trestu bola zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná A. Z., v ktorom namieta neprimeranosť a prísnosť uloženého trestu, pričom poukazuje na skutočnosť, že je študentkou 3. ročníka SOŠ, odbor A. v Q. Z. V., ktoré štúdium by si chcela dokončiť. Záverom žiadala, aby vzhľadom na hodnotu odcudzenej veci, ktorá bola iba nepatrnej výšky, bol jej uložený miernejší trest, ktorý by nebol spojený aj s jeho výkonom. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu tak obžalovaná ako aj jej ustanovený obhajca zotrvávali na písomných dôvodoch podaného odvolania a domáhali sa o uloženie primeraného, miernejšieho trestu s tým, aby obžalovaná si mohla dokončiť štúdium na odbornom učilišti. Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch, preto navrhla odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd vyslovil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Na obžalovanú A. Z. prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV podala dňa 01.02.2017 obžalobu pod č. k. 1 Pv 86/17/1104-4, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f / Tr. zák., na tam uvedenom skutkovom základe, pričom obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.03.2017 bola poučená podľa § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 3 Tr. por. o svojich právach a možnosti urobiť niektoré z vyhlásení , ako aj po poučení podľa 34 ods. 4 Tr. zák. vyhlásila, že je vinná. Okresný súd následne pokračoval v hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 4 Tr. por. a § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por., napokon podľa 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovanej a podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vykonal dokazovanie len v súvislosti s výrokom o treste a škody. Krajský súd po preskúmaní výroku o treste a náhrady škody konštatuje, že okresný súd po ustálení viny obžalovanej zo spáchania skutku, právne posúdeného ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. správne aplikoval hmotnoprávne ustanovenie § 34 Tr. zák. pri ukladaní trestu. Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. krádeže sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd zistil, že okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal zo všetkých zásad určených na ukladanie trestu podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 písm. a/ Tr. zák., pričom sledoval účel uloženého trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov s tým, že trest zároveň musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Neopomenuteľnou súčasťou určenia druhu trestu a jeho výmery bolo prihliadnuť na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce, poľahčujúce okolnosti, výšku spôsobenej škody, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Na všetky tieto skutočnosti okresný súd prihliadal a správne uviedol aj všetky vykonané dôkazy súvisiace s výrokom o treste odňatia slobody a potom na ich podklade obžalovanej A. v súlade so zákonom uložil podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 37 písm. m/, § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, na výkon ktorého ju zaradil do výkonu trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko už bola v predchádzajúcich desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. V tejto súvislosti treba poukázať predovšetkým na aktualizovaný odpis registra trestov obžalovanej A.. Z., z ktorého vyplýva, že vzhľadom na jej pomerne mladý vek (má XX rokov), v odpise registra trestov má už 13 záznamov, predovšetkým pre úmyselné trestné činy majetkovej povahy (prečiny krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. Z posledného výkonu trestu odňatia slobody (obdobne pre prečin krádeže) bola prepustená dňa XX.XX.XXXX, pričom inkriminovanej trestnej činnosti sa dopustila prakticky dva mesiace po výkone tohto trestu, takže ani posledný výkon trestu, ani ostatné odsúdenia, ktorými bolo upustené u nej od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody, resp. od uloženia ďalšieho trestu, sa nejavili dostatočné na jej prevýchovu, nepoučila sa z týchto trestov a odsúdeniach, sústavne pácha trestnú činnosť takmer identickú - obdobnej povahy, pričom je na mieste konštatovať aj skutočnosť, že v jej osobe ide už o špeciálneho recidivistu. Okrem odpisu registra trestov treba poukázať u obžalovanej aj na výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, z ktorého vyplýva, že už necelý mesiac po výkone posledného trestu odňatia slobody bola dňa 01.12.2016 sankcionovaná pre drobnú krádež OO PZ Bratislava - Dúbravka a bola jej uložená pokuta vo výške XX,-€. V zmysle § 34 Tr. zák., ktorý poníma zásady pri ukladaní trestu, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa nepochybil pri ukladaní trestu a trest uložený obžalovanej za spáchanie stíhaného skutku (trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, so zaradením do výkonu trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia), je v súlade so zákonom. V tomto smere treba konštatovať, že v danej veci pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti bol vyrovnaný a v súlade aj s použitím ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. a treba uviesť, že ani krajský súd nevidel dôvod na uloženie miernejšieho trestu. Súd prvého stupňa vychádzal pri ukladaní trestu obžalovanej správne primárne zo závažnosti prečinu, z ktorého bola obžalovaná uznaná vinnou a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 360 ods. 2 Tr. zák.) je až na dva roky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.