Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/575/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1504120633 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1504120633.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: CBA VEREX, a.s., Priemyselná 4606, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 645 704 (pôvodne pod názvom: ZDROJ VEREX, a.s., Kuzmányho 1137, 031 29 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 645 704), proti povinnému: O. J., I.. XX.XX.XXXX, Z. L. X, XXX XX Z., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Peter Matejovie, Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš, pod č. EX 197/2004, na vymoženie uloženej povinnosti, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 36Er/642/2004-23 zo dňa 13.06.2016, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 36Er/642/2004-23 zo dňa 13.06.2016 p o t v r d z u j e . II. Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (predtým súd prvého stupňa) konajúci vyšším súdnym úradníkom, návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 10.04.2014 zamietol s odôvodnením, že bolo súdu prvej inštancie doručené podanie povinného, v ktorom požadoval aby bola exekúcia zastavená. Nemá vedomosť, že by bol dlžný oprávnenému, nikdy nedostal žiadne upomienky, ani nebol predvolaný na súdne pojednávanie. Zrejme sa jedná o podvod. Istina je úročená nehoráznymi úrokmi. Má zlý zdravotný stav a má nízky dôchodok. Súd v odôvodnení uviedol, že preskúmal podanie povinného, pričom dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Ustanovenie § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení - Exekučný poriadok (ďalej len „EP“), taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd musí exekúciu zastaviť a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. 2. Exekučným titulom v danej veci je Rozsudok Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 20Cb/151/2000 zo dňa 27.03.2002. Súd prvej inštancie si pripojil spis 20Cb/151/2000. Súd doručoval povinnému návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 16.09.1999 spolu s výzvou na vyjadrenie sa a s poučením o následkoch nevyjadrenia sa, na známu adresu do vlastných rúk a to dňa 27.02.2001. Zásielka sa vrátila súdu s poznámkou „adresát nezastihnutý, oznam zanechaný“. Súd sa pokúšal zásielku doručovať prostredníctvom polície s výsledkom, že adresát býva na uvedenej adrese, na piatom poschodí vchodu A, avšak neotváral. Opätovne sa súd pokúšal doručiť písomnosti povinnému dňa 27.02.2002, opäť s výsledkom „adresát nezastihnutý, oznam zanechaný“. Súd preto dňa 27.03.2002 konal v neprítomnosti povinného a zároveň dňa 27.03.2002 vyniesol rozsudok, ktorý sa opätovne pokúšal doručovať povinnému dňa 06.05.2002, opätovne s výsledkom „adresát nezastihnutý, oznam zanechaný“. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.06.2002. Všetky zásielky boli doručované povinnému na známu adresu L. X, Z. - B., kde má povinný hlásený trvalý pobyt od 22.02.1983 dodnes, nepretržite. Súd prvej inštancie na záver uviedol, že bolo vecou povinného riadne preberať zásielky, resp. oznámiť kompetentným orgánom, napr. registru obyvateľov, alebo ohlasovni pobytu adresu, na ktorej sa prechodne zdržiava, resp. oznámiť pošte adresu, na ktorú mu má doposielať zásielky. Zodpovednosť za nedbalosť povinného nemožno prenášať na súd, ktorý aj napriek tomu postupoval s odbornou starostlivosťou, riadne šetril pobyt povinného a snažil sa mu viackrát doručiť súdne zásielky. Skutočnosti, ktoré uvádza povinný o tom, že je nemajetný, nezakladajú podľa názoru súdu prvej inštancie v jednotlivosti, ani vo svojom súhrne žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo možné exekúciu namietať. Nemajetnosť je objektívny stav zistený súdnym exekútorom, ktorý doposiaľ takúto skutočnosť nezistil. Samotná skutočnosť, že povinný nemá žiadny majetok, ešte nepreukazuje skutočnosť, že nemá žiadny iný majetok exekvovateľnej hodnoty, z ktorej možno vymôcť uloženú povinnosť. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný dňa 22.06.2016 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“) z dôvodov, že má 74 rokov a jeho zdravotný stav nie je dobrý. Žije iba z minimálneho dôchodku (cca 300,- Eur), čo mu nepostačuje ani na stravu a nehovoriac o liekoch, ktoré nutne potrebuje. Nemá žiadny iný príjem, ani žiadny majetok, hnuteľný ani nehnuteľný. Nemá žiadne úspory. V minulosti si vypomáhal nosením starého papiera do zberu, ale teraz zo zdravotných dôvodov to nie je možné. Z týchto dôvodov požiadal súd o zrušenie exekúcie (JUDr. Peter Matejovie, Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš, č. EX 197/2004). Od tej doby uplynulo už 12 rokov a nebol schopný zaplatiť ani cent. Jeho situácia sa výhľadovo nezlepšuje, skôr stále zhoršuje. Vyššia súdna úradníčka sa zaoberala skôr tým, že som nepreberal súdne zásielky a nie tým, v akej som situácii. Žiadal súd, aby rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 4. Oprávnený na výzvu súdu zo dňa 21.07.2015 k odvolaniu povinného zo dňa 22.06.2016 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 36Er/642/2004-23 zo dňa 13.06.2016, sa vyjadril odpoveďou z 10.08.2016 (doručené súdu 17.08.2016), že v celom rozsahu súhlasí s napadnutým uznesením a stotožňuje sa s dôvodmi, pre ktoré súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený navrhol, aby príslušný sudca nevyhovel odvolaniu podanému proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom a následne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. 5. Na základe výzvy súdu, aby sa povinný vyjadril, k sp. zn. 36Er/642/2004, k podanému vyjadreniu oprávneného, povinný podal podrobnejšie vysvetlenie k exekúcii, ktoré sa nachádza na č. l. 40 exekučného spisu sp. zn. 36Er/642/2004. 6. K vyjadreniu povinného sa písomne vyjadril oprávnený podaním zo dňa 07.11.2016 (doručené súdu 18.11.2016), že v predmetnom exekučnom konaní nie je daný žiadny dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 EP, ako ani žiadny dôvod na odklad exekúcie v zmysle § 56 EP, a preto oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie, prípadne s jej odkladom a navrhol v predmetnom exekučnom konaní pokračovať. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“ v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. 8. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie v danom prípade sa začalo na návrh oprávneného dňa 20.05.2004 proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 20Cb/151/2000 zo dňa 27.03.2002. Poverením Okresného súdu Bratislava V č. 5105 002222 zo dňa 03.06.2004 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Peter Matejovie. Dňa 15.04.2014 bolo na súd prvej inštancie doručené podanie povinného, v ktorom požadoval, aby bola exekúcia zastavená. Uviedol, že nemá vedomosť, že by bol dlžný oprávnenému, nikdy nedostal žiadne upomienky a nebol predvolaný na súdne pojednávanie. Istina je úročená nehoráznymi úrokmi. Má zlý zdravotný stav a má nízky dôchodok. 11. Súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, alebo na návrh účastníka konania, alebo exekútora. Ak zastavenie exekúcie navrhne účastník konania, súd má povinnosť o tomto návrhu rozhodnúť. 12. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd prvej inštancie preskúmal správne podanie povinného, pričom správne dospel k záveru, že návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť. Ustanovenie § 57 ods. 1 EP taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd musí exekúciu zastaviť a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. 13. Exekučným titulom v danej veci je rozsudok Okresného súdu Bratislava V pod č. k. 20Cb/151/2000 zo dňa 27.03.2002. Z exekučného spisu vyplýva, že súd si dal pripojiť spis 20Cb/151/2000. Z neho vyplýva, že dňa 16.09.1999 bol súdu doručený návrh na vydanie platobného rozkazu na skutkovom základe, že povinný ako odporca uzatvoril dňa 07.03.1995 s právnym predchodcom oprávneného - navrhovateľa, spoločnosťou ZDROJ Banská Bystrica, š.p., Kuzmányho 1137, 031 29 Liptovský Mikuláš, kúpnu zmluvu, na základe ktorej prevzal tovar, ktorý nezaplatil. Povinný svoj dlh voči právnemu predchodcovi oprávneného uznal Dohodou o uznaní dlhu zo dňa 03.05.1996. Dňa 22.09.1999 súd vydal platobný rozkaz č. 19Rob/1253/99. Nakoľko sa ho nepodarilo povinnému doručiť, súd ho uznesením pod č. k. 19Rob/1253/99 dňa 04.04.2000 zrušil. Súd doručoval návrh na vydanie platobného rozkazu spolu s výzvou na vyjadrenie s poučením, dňa 27.02.2001, pričom zásielka sa vrátila súdu s poznámkou „adresát nezastihnutý, oznam zanechaný“. Súd zásielku doručoval aj cez políciu s výsledkom, že adresát býva na uvedenej adrese, na piatom poschodí vchodu A, avšak neotváral. Opätovne sa súd pokúšal doručiť písomnosti povinnému dňa 27.02.2002, opäť s výsledkom „adresát nezastihnutý, oznam zanechaný“. Súd dňa 27.03.2002 konal v neprítomnosti povinného a zároveň dňa 27.03.2002 vyniesol rozsudok, ktorý sa opätovne pokúšal doručovať povinnému dňa 06.05.2002, opätovne s výsledkom „adresát nezastihnutý, oznam zanechaný“. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.06.2002, nakoľko došlo k fikcii doručenia zásielky v zmysle § 47 ods. 2 OSP. Všetky zásielky boli doručované povinnému na známu adresu L. X, Z. - B., kde má povinný hlásený trvalý pobyt od 22.02.1983 do dnešného dňa, nepretržite. 14. Súd prvej inštancie správne v danej súvislosti odkázal na zásadu - „práva patria len bdelým“ (pozorným ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, ktorí svoje procesné oprávnenie uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním, môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Bolo vecou povinného riadne preberať zásielky, oznámiť kompetentným orgánom, napr. registru obyvateľov alebo ohlasovni pobytu, adresu, na ktorej sa prechodne zdržiava, resp. oznámiť pošte adresu, na ktorú mu má doposielať zásielky, resp. zriadiť si P.O.BOX. Zodpovednosť za nedbanlivosť povinného, nemožno prenášať na súdy, ktorý aj napriek tomu postupoval s odbornou starostlivosťou, riadne šetril pobyt povinného a snažil sa mu viackrát doručovať zásielky. 15. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s tým, čo uviedol súd prvej inštancie, že skutočnosti, ktoré uvádza povinný o tom, že je nemajetný, nezakladajú podľa názoru exekučného súdu v jednotlivosti, ani vo svojom súhrne, žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo možné exekúciu namietať. Nemajetnosť je objektívny stav zistený súdnym exekútorom, ktorý doposiaľ takúto skutočnosť nezistil. 16. Odvolací súd však musí poukázať na tú skutočnosť, že od vydania poverenia pre súdneho exekútora dňa 03.06.2004 JUDr. Petra Matejovie, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 20Cb/151/2000 zo dňa 27.03.2002, na vymoženie uloženej povinnosti na sumu 29.133,- Sk s príslušenstvom a trov exekúcie, tento súdny exekútor vydal len Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 11.06.2004, č. EX 197/2004. Neoboznámil exekučný súd od tohto dátumu, že by bol zisťoval majetok povinného, resp. aké úkony uskutočnil od roku 2004 do dnešného dňa, čo v exekučnom spise nie je dostatočne zdokladované zo strany súdneho exekútora. Samotná skutočnosť, že povinný nemá žiadny majetok, ešte nepreukazuje skutočnosť, že nemá žiadny iný majetok, ktorý by mal exekvovateľnú hodnotu, z ktorej možno vymôcť uloženú povinnosť. Tento majetok musí bezodkladne súdny exekútor preveriť a zdokladovať v rámci exekučného konania. 17. V žiadosti o zastavení exekúcie zo strany povinného tento uviedol, že nikdy nebol dlžný firme VEREX a.s. Liptovský Mikuláš. Odvolací súd však zistil, že právny predchodca navrhovateľa ZDROJ Banská Bystrica š.p., na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 07.03.1995, dodal odporcovi - povinnému, potravinársky tovar a povinný prevzatie tovaru potvrdil na predloženom dodacom liste, cena tohto tovaru bola odporcovi O.L. J. (odberateľovi) - Reštaurácia pri stanici, Štefánikova 10, 031 01 Liptovský Mikuláš, vyfakturovaná faktúrou č. 10808 na sumu 29.133,- Sk, splatnou dňa 06.10.1995. Rozhodnutím Ministerstva hospodárstva SR č. 14 z 19.01.1996, bola vyňatá časť majetku štátneho podniku ZDROJ Banská Bystrica, a to časť odštepného závodu 09-04 Liptovský Mikuláš, ktorý prešiel na FNM SR, ktorý dňom 01.03.1996 vložil túto časť majetku štátneho podniku do akciovej spoločnosti ZDROJ LM, Liptovský Mikuláš, ktorá podľa výpisu z obchodného registra zmenila svoje obchodné meno na ZDROJ VEREX, a.s.. Účastníci dňa 03.05.1996 uzatvorili Dohodu o uznaní a splácaní dlhu, v ktorej odporca - povinný p. O. J., okrem iného uznal aj svoj dlh z nezaplatenej faktúry č. 10808 a zaviazal sa zaplatiť celý uznaný dlh do 30.10.1996 a navrhovateľ - oprávnený súhlasil s tým, aby odporca - povinný, ako dlžník, takto svoj dlh splatil. 18. Na základe uvedeného preto odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému oprávnenému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si tento nárok neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli. 20. Toto uznesenie členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje sa nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).