Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/689/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508200968 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1508200968.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: H.. X. Q., O. Č. XX, O., zastúpeného JUDr. Ondrejom Nagyom, advokátom so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, proti žalovanej: H. Q., O. Č. XX, O., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 18. 06. 2015 č. k. 14C19/2008-450, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e s tým, že bod I. a II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie správne znie: I. Stavba - rozostavaná rekreačná chata na parc. Č.. XXXX/X a pozemky parcely registra "D." evidované na katastrálnej mape a zapísané na LV Č.. XXX ako parc.č. XXXX/X vo výmere 124 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc.č. XXXX/X vo výmere 379 m2, záhrady, vedenom na Okresnom úrade Bratislava, kat. odbor, kat. územie P., obec O. - Q..Č.. P., R. O. H., v podiele 1/1 k celku. Nadobúdateľ nadobúda túto nehnuteľnosť v celosti do výlučného vlastníctva. Nehnuteľnosť je bez tiah. Hodnota nehnuteľností ...........200.000 eur (6.025.200,- Sk). II. Stavba - rodinný dom: súp.č. XXXX na parc.č. XXXX/X, ako i pozemok parcely registra "D." evidované na katastrálnej mape ako: parc.č. XXXX/X vo výmere 329 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/X vo výmere 98 m2, záhrady, parc.č. XXXX/X vo výmere 399 m2, záhrady, a to všetko zapísané na LV č. XXX, vedenom na Okresnom úrade Bratislava, kat. odbor, kat. územie P., obec O. - Q..Č.. P., R. O. H., v podiele 1/1 k celku. Nadobúdateľ nadobúda túto nehnuteľnosť v celosti do výlučného vlastníctva. Nehnuteľnosť je bez tiah. Hodnota nehnuteľností ............120.529,22 eur (3.631.063,28 Sk) Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal stavbu - rozostavaná rekreačná chata na parc. č. XXXX/ X, pozemok parcely registra "D." evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X vo výmere 124 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X vo výmere 379 m2, záhrady všetko zapísané na LV č. XXX na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie P., R. O. - Q..Č.. P., okres O. H., v podiele 1/1 k celku s tým, že nadobúdateľ nadobúda túto nehnuteľnosť v celosti do výlučného vlastníctva, nehnuteľnosť je bez tiarch a hodnota nehnuteľnosti je 200 000 eur (6 025 200 Sk); stavba - rodinný dom: súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX/X, pozemok parc. č. XXXX/X vo výmere 329 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X vo výmere 98 m2, záhrady, parc. č. XXXX/X vo výmere 399 m2, záhrady všetko zapísané na LV č. XXX na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, kat. úz. P., R. O. - Q.. Č.. P., R. O. H., v podiele 1/1 k celku stým, že nadobúdateľ nadobúda túto nehnuteľnosť v celosti do výlučného vlastníctva, nehnuteľnosť je bez tiarch, hodnota nehnuteľnosti je 120 529,22 eur (3 631 063,28 Sk); stavba - nehnuteľnosť v kat. úz. G. zapísaná v listine (Rekreačná chata), zapísané na LV č. XXXX v časti "Iné údaje", Okresného úradu Dolný Kubín, katastrálny odbor, obec G., R. P. S., spoluvlastníctvom podiele 33/250-ín k celku a pozemky, parcely registra "A." evidované na mape určeného operátu, zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Dolný Kubín, katastrálny odbor, kat. úz. G., R. G., R. P. S. v spoluvlastníckom podiele 33/250-ín k celku, a to: parc. č. 12293/1 vo výmere 276 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X vo výmere 46 m2, zastavané plochy a nádvoria s tým, že nadobúdateľ nadobúda tieto nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 33/250- ín k celku v celosti do výlučného vlastníctva, nehnuteľnosť je bez tiarch, hodnota nehnuteľnosti je 1 195 eur (36 000 Sk); obchodný podiel v spoločnosti Micro Step-Vox, spol. s r. o. Černyševského 15, Bratislava, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro., vložka číslo: XXXX/B v hodnote 1 328 eur (40 000 Sk); všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome: súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX/X na LV č. XXX, Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, kat. úz. P.K., R. O. - Q.. Č.. P., R. O. H. v hodnote 780,05 eur (23 500 Sk), t. j. všetko spolu v hodnote 323 832,27 eur (9 755 770,90 Sk). Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal byt č. XX, na X. poschodí obytného domu vo vchode Č. Č.. XX, W.V.. Č.. XXX, na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX v celosti a spoluvlastníckeho podielu priestoru v podiele 1/80 k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, nehnuteľnosti nachádzajúce sa kat. úz. V., R. O.- Q.. Č.. V., R. O. B., zapísané na LV č. XXXX čiastočnom, na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor v hodnote 100 000 eur (3 012 600 Sk); všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte č. XX, na X. poschodí obytného domu vo vchode Č. Č.. XX, W.. Č.. XXXX na V.. Č.. XXXX, XXXX, XXXX v hodnote 282,38 eur (8 507 Sk), t. j. spolu v hodnote 100 282,38 eur (3 021 106,90 Sk). V časti rozšírenia návrhu žalobcom o byt na X. T.. Č.. X B. O. a záhradnú chatu, špecifikované vo výroku rozsudku, v časti úhrady nákladov na byt Č. T.., O. v sume 11 570 eur a v časti protinávrhu žalovanej o rozšírenie masy BSM o pôžičku 32 131,71 eur (968 000 Sk) konanie zastavil. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na úplné finančné vyrovnanie jej podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 69 363,48 eur, v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi aj žalovanej uložil povinnosť zaplatiť každému sumu 6 361,50 eur titulom súdneho poplatku za návrh, na účet prevádzkovateľa Centrálnej evidencie poplatkov, Slovenská pošta a. s., v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Obom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu každému po 53,40 eur na účet súdu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak podľa § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150 Obč. zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo účastníkov trvalo od 27. 03. 1997 do 17. 10. 2006, avšak už od roku 2004 spolu nežili a každý hospodáril samostatne. Z manželstva sa narodil syn J., o ktorého sa od roku 2004 vzorne staral žalobca a býval s ním v rodinnom dome B. P. v hornej časti nehnuteľnosti až do roku 2012, kedy sa so synom presťahoval do bytu na Č. T.. B. O., žalovaná platila na syna výživné iba v sume 33 eur, a to až do času, kedy sa na pojednávaní v tejto veci dozvedela, že prebiehalo konanie o zvýšenie výživného na syna J., odkedy začala platiť J. výživné 200 eur mesačne a 100 eur vreckové. Uviedol, že strany sa zhodli na trhovej cene nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Zázrivá a na tom, že táto bude daná do výlučného vlastníctva žalobcu, zhodli sa na hodnote obchodného podielu v spoločnosti Micro Step - Vox, spol. s r. o. a na tom, že bude patriť žalobcovi, ako aj na hodnote všetkých hnuteľných vecí, nachádzajúcich sa v rodinnom dome súp. č. XXXX B. P. a nachádzajúcich sa v byte č. XX na Č. T.. Č.. XX B. O. ako aj na tom, že tieto dostane ten, komu bude daná do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť. Nebolo sporné, že tieto nehnuteľnosti, ako i hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku, nadobudli účastníci za trvania manželstva, zo spoločných peňazí. Žalobca v priebehu konania rozšíril masu BSM o ďalšie dve nehnuteľnosti, ktoré podľa jeho názoru nadobudla žalovaná za trvania manželstva zo spoločných peňazí, a to byt na X. T.. Č.. X B. O., ktorý nadobudla žalovaná od matky fingovanou darovacou zmluvou, ktorý bol zakúpený z peňazí žalovanej, získaných za trvania manželstva strán a záhradnú chatku v P. K. B., ktorú nadobudla kúpou matka žalovanej, tiež z peňazí žalovanej a bola zapísaná na matku, ako i súbežné pozemky. Žalovaná tvrdila, že si vzala pôžičku v sume 950 000 Sk na nehnuteľnosť v P.. Následne vzal žalobca späť návrh v časti rozšírenej masy BSM o ďalšie dve nehnuteľnosti, a to byt na X. T.. Č.. X B. O. a chata v P. K. B., žiadal v tejto časti konanie zastaviť a žalovaná uviedla, že nerozširuje masu BSM o pôžičku vo výške 968 000 Sk a berie v tejto časti späť protinávrh a žiada konanie zastaviť. Obaja účastníci žiadali nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie trhovej hodnoty nehnuteľností v P., preto súd nariadil znalecké dokazovanie, na základe ktorého bola ustálená trhová hodnota nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. P. tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Medzi stranami došlo k nezhode ohľadne trhovej ceny bytu na Č. T.. Č.. XX B. O., súd však nenariadil znalecké dokazovanie, ale do masy BSM zahrnul všeobecnú cenu bytu v sume 100 000 eur, pričom vychádzal z priemernej ceny obdobných bytov, ktorá sa pohybovala vo výške 108 000 eur. Žalobca zobral návrh späť aj v časti istiny o úhradu nákladov bytu na Č. T.. Č.. XX B. O. a žiadal aj v tejto časti konanie zastaviť. Žalobca v konaní navrhol, aby stavba - rekreačná chata v P. - dolná časť nehnuteľnosti v P., bola daná do výlučného vlastníctva žalovanej a vybavil aj zmenu lehoty na dokončenie stavby do 31. 12. 2016, odporkyňa však s delením nehnuteľnosti v P. nesúhlasila. Žalobca založil do spisu rozdeľovací geometrický plán ohľadne rozdelenia nehnuteľnosti B. P. - hornej a dolnej časti nehnuteľnosti, s čím žalovaná nesúhlasila a poprela tvrdenia žalobcu, že horná časť rodinného domu B. P. je v neobývateľnom stave, tvrdila, že rodinný dom je obývateľný, zrekonštruovaný a býval v ňom 10 rokov žalobca so synom J., a keď ako malý neplnoletý mohol dochádzať do školy, nevidí dôvod, prečo by nemohol dochádzať ako vysokoškolák. Žalobca tvrdil, že pre syna J. je výhodnejšie mať byt a hornú časť nehnuteľnosti B. P., ako iba celú nehnuteľnosť v P., ktorú aj tak musí predať, aby mali kde bývať. Vzhľadom na to, že voda je dovedená na pozemok, ktorý navrhuje aby pripadol do výlučného vlastníctva žalovanej, žiadal žalobca, aby súd uložil žalovanej povinnosť strpieť, aby on mohol vykonať vybudovanie vodovodu a elektrickej prípojky ako aj zemné úpravy na vybudovanie prístupovej cesty na pozemok, ktorý pripadne do jeho výlučného vlastníctva alebo z toho dôvodu určil účinnosť rozsudku od 01. 08. 2015. Založil do spisu geometrický plán Č.. XXXX/XXXX, za ktorý podľa neho zaplatil 250 eur; dal vypracovať aj spätnú identifikáciu na parc. č. XXXX/X pred ich pozemkom B. P. - 300 eur, na základe ktorej je zrejmé, že tento pozemok je vo vlastníctve magistrátu pre hl. m. SR Bratislavu a táto identifikácia bude slúžiť na podanie žiadosti oboch účastníkov konania na odkúpenie predmetnej parcely. Na základe doporučenia súdneho znalca dal žalobca vypracovať geometrický plán tak, aby bola vytvorená aj parcela pod rozostavaným domom uvedeným pod parc. č. XXXX/X, t. j. podľa geometrického plánu parc. č. XXXX, tým sa zároveň zmenilo číslovanie aj ďalších novovytvorených parciel. Založil do spisu aj LV č. XXX zo dňa 05. 05. 2015, na ktorom bol vykonaný zápis GP č. XXX/XXXX (č. overenia XXXX/XXXX) na rozdelenie pozemkov parc č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX,X a zameranie rozstavanej stavby (XXXX/X, Y.-XXXX/XX) a vzhľadom na to upravil aj petit žaloby tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že žalovaná získala darovacou zmluvou podľa B.-XXXX/XX zo dňa 18. 10. 2006 byt nachádzajúci sa na X. T.. Č.. X, O., X. V., O. Č.. XX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXXX, kat. úz. V.U., R.: O.- Q.. Č.. V., R.; O. B., J. Č.. XXXX. Záhradnú chatu súp. č. XXXX, nachádzajúcu sa na parc. č. XXXX/X, S.. Ú.. P. K. B., R.: P. K. B., R. O. H., J. Č.. XXX, vlastnila jej matka na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 03. 2006. Žalobca založil do spisu výpis z J. Č.. XXXX S.. Ú.. P., R.: O. H., R.: O.- Q.. Č.. P., z ktorého je zrejmé, že žalovaná sa stala vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa v O., W. X, O. Č.. X R. R. P. XX P. XXX/XXXX - XX G. XX. XX. XXXX, G. - XXXX/XX podľa čiastočného výpisu z J. Č.. XXXX S.. Ú.. V.U., R. O. B., R.: O.- Q.. Č.. V. mal za preukázané, že žalovaná je vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa v O. na X. X, X V.., O. Č.. XX na základe darovacej zmluvy podľa B. XXXX/XX zo dňa 18. 10. 2005. Žalovaná oznámila písomným podaním súdu, že už nie je vlastníčka bytu uvedeného na LV Č.. XXXX, pretože na základe kúpnej zmluvy sa stala vlastníkom predmetného bytu iná osoba dňa 31. 03. 2015. Je vlastníčkou bytu na X. Č.. X O. - J.. Č.. XXXX, kde je záložné právo pre banku, má naň hypotéku a t. č. je byt v predaji cez realitnú kanceláriu. Je už kupujúcou podpísaná rezervačná zmluva, a preto bude môcť vyplatiť hypotéku a zo zvyšku doplatí sestrám zvyšok z dedičstva. V čestnom prehlásení zo dňa 19. 05. 2015 prehlasuje H. I., že sestra H. Q. je povinná podľa osvedčenia o dedičstve a želania matky vyplatiť každú sestru (H. I. U. Q. Š.) v 1/3 z majetku - byt na W. X O. (LV Č.. XXXX U. J. Č.. XXXX), záhrada - O., P. K. B. (J. Č.. XXX). K 19. 05. 2015 vyplatila po predaji bytu prislúchajúci podiel a ešte im má každej vyplatiť podiel zo záhrady. Z LV č. XXXX S.. Ú.. V. je zrejmé, že na byte X. X O. je v časti Ť. V.. Č.. XX evidované záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne a. s. podľa B.-XXXXXX/XX zo dňa 15. 06. 2012. Z potvrdenia o vyčíslení zostatku úveru H. Q. do budúcnosti Slovenská sporiteľňa a. s. týmto potvrdila, že pohľadávka Banky z úverovej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX ku dňu 21. 05. 2015 predstavuje sumu 21 824,34 eur. Z čiastočného výpisu z LV Č.. XXXX kat. úz. P., R. O. H., R.: O.- Q.. Č.. P. mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom bytu č. XX, X. V.., Ľ.. G. XX B. X/X, ktorý získal darovacou zmluvou B.-XXXX/XX zo dňa 25. 04. 2012, kde bolo zriadené vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti bytu v prospech matky žalobcu Z. Q.G. podľa B. - XXXX/XX zo dňa 25. 04. 2012. Uviedol, že nepristúpil k deleniu nehnuteľnosti v P., hornej a dolnej časti medzi strany, ako požadoval žalobca, vzhľadom na to, že spory medzi stranami by ďalej pokračovali niekoľko rokov. Ako vyplynulo zo znaleckého posudku i vyjadrení strán, voda je dovedená na pozemok, ktorý navrhuje žalobca, aby bol daný do výlučného vlastníctva žalovanej a žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť strpieť, aby žalobca mohol vykonať vybudovanie vodovodu a elektrickej prípojky, ako aj zemné úpravy na vybudovanie prístupovej cesty na pozemok, ktorý by pripadol podľa jeho návrhu do výlučného vlastníctva žalobcu, a to pri tak naštrbených vzťahoch by spôsobilo ďalšie nezhody medzi stranami a ďalšie spory. Parc. č. XXXX/X pred ich pozemkom v P. je vo vlastníctve Magistrátu pre hl. m. SR Bratislavu a identifikácia predložená žalobcom mala slúžiť na podanie žiadosti oboch strán na odkúpenie predmetnej parcely, kde by zase mohlo dôjsť k nezhodám. Prikázal hornú a dolnú časť nehnuteľnosti v P. do výlučného vlastníctva žalobcu vzhľadom na to, že v hornej časti v rodinnom dome býval so synom J. od roku 2004-2012, udržiaval nehnuteľnosť v užívaniaschopnom stave, zaslúžil sa o rozdelenie hornej a dolnej časti nehnuteľnosti, disponuje listinnými dokladmi hornej a dolnej časti nehnuteľnosti, geometrickým plánom na rozdelenie pozemkov, na ktoré doklady vynaložil nemalé finančné prostriedky. Konštatoval, že nebude nutné zriaďovať vecné bremeno súdom a žalobca bude môcť nerušene vybudovať vodovod a elektrickú prípojku, nerušene robiť zemné úpravy na vybudovanie prístupovej cesty na pozemok, dobudovať spodnú časti nehnuteľnosti B. P. a nič nebráni žalobcovi predať dolnú časť nehnuteľnosti v P.. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že obaja účastníci majú bytovú otázku vyriešenú, čo prehlásili na pojednávaní dňa 22. 04. 2010 a obaja nie sú nemajetní. O byt na Č. T.. Č.. XX B. O. mali záujem obaja účastníci, ale predmetný byt prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, keď vychádzal z toho, že celá nehnuteľnosť v P. bola daná do výlučného vlastníctva žalobcu a prihliadol aj na to, že žalovaná prehlásila pred súdom, že ak to bude potrebovať syn J., chcem mu byt darovať. Ostatné nehnuteľné a hnuteľné veci a obchodný podiel dal do výlučného vlastníctva toho z účastníkov ako sa dohodli a vychádzal z cien podľa ich dohody. Vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že žalobca sa väčšou mierou pričinil o nadobudnutie masy BSM, keď pred uzavretím manželstva mal k dispozícii byt, po rozchode účastníkov v roku 2004 sa staral o udržanie nehnuteľností, zabezpečoval sám starostlivosť o syna J. od roku 2004 a hradil všetky náklady na uvedené nehnuteľnosti a vzhľadom na to určil jeho podiel na celkovej mase BSM v rozsahu 60% a žalovanej v rozsahu 40%. Na žalobcu pripadá teda suma 254 468,79 eur a na žalovanú 169 645,86 eur, žalobca má k dispozícii 323 832,27 eur a žalovaná 100 282,38 eur, a preto žalobca na vyrovnanie finančných podielov vyplatí žalobkyni sumu 69 363,48 eur. V späťvzatej časti konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 O. s. p. Zo všeobecnej ceny majetku v BSM v sume 424 114,65 eur uložil každej strane zaplatiť súdny poplatok podľa položky č. 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí Prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. a podľa § 2 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona. Na náhradu trov konania vzniknutých znaleckým dokazovaním, vyplatených zo štátnych finančných prostriedkov, zaviazal strany podľa § 148 ods. 1 O. s. p. O trovách konania rozhodol podľa § 150 O. s. p. vzhľadom na charakter spolu tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej rozostavanú rekreačnú chatu na parc. č. XXXX/ X a pozemok parcely registra "D." evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X vo výmere 124 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. Č.. XXXX/X vo výmere 379 m2 záhrady, všetko zapísané na LV č. XXX, na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, kat. úz. P., R. O. - Q.. Č.. P., R. O. H., v podiele 1/1 k celku v hodnote 200 000 eur a do jeho výlučného vlastníctva aby prikázal byt č. XX na X. V.Í. obytného domu vo vchode Č.É. Č.. XX, W. Č.. XXXX na parc č. XXXX, XXXX, XXXX, v celosti a spoluvlastníckeho podielu priestoru v podiele 1/80 k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, v hodnote 100 000 eur; rodinný dom Č.. XXXX na V.. Č.. XXXX/X U. V. V.. Č.. XXXX/X vo výmere 329 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X vo výmere 98 m2, záhrady, parc. Č.. XXXX/X vo výmere 399 m2, záhrady, všetko zapísané na LV č. XXX, na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor kat. Ú.. P., R. O.- Q.. Č.. P., R. O. H. v podiele 1/1 k celku v hodnote 120 529,22 eur; rekreačnú chatu Č.. B. B. G., prízemná bez podpivničenia na parc. č. XXXXX U. V. V.. Č.. XXXXX vo výmere 322 m2, zastavaná plocha, všetko v kat. úz. G., Q. Č. Y. (X.), obec G., okres P. S., zapísané na LV Č.. XXXX, na správe katastra P. S.. Katastrálny úrad Žilina v podiele 33/250 k celku v hodnote 1 195 eur; obchodný podiel v spoločnosti Micro Step - Vox, spol. s. r. o. v hodnote 1 328 eur; hnuteľné veci v byte na Č. T.. B. O. a hnuteľné veci v dome v P. všetko spolu v hodnote 1 062,43 eur s tým, že strany nie sú povinné rozdiel nadobudnutých hodnôt v rámci vyporiadania BSM si medzi sebou vyrovnať a žiadal žalovanú zaviazať k náhrade trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvej inštancie správne s prihliadnutím na to, že žalobca sa podstatnou mierou pričinil o nadobudnutie a udržanie majetku do BSM, že platil všetky náklady na nehnuteľnosti sám a od roku 2004 sa sám staral o vtedy mal. syna Lukáša až doteraz, určil, že mu patrí z masy BSM hodnota 60% a žalovanej hodnota 40%, avšak napriek preukázaným väčším právnym nárokom žalobcu pri vyporiadaní BSM, jeho návrhom na rozdelenie vecí patriacich do BSM nevyhovel a pri prikázaní vecí z BSM do výlučného vlastníctva strán uprednostnil odporkyňu a jeho zásadne poškodil. Žalovanej prikázal do výlučného vlastníctva byt na Č. Č.. XX B. O., ktorý je pre ňu ľahko likvidný, hoci má vo výlučnom vlastníctve dva byty v O. a chatu, ktorá je však rozsahom a charakteristikou rodinným domom, o čom priložil fotografie. Uviedol, že žalovaná má bytovú otázku vyriešenú a je nepodstatné jej tvrdenie, že jeden byt predáva. Žalobca však nemá bytovú otázku vyriešenú, spolu so svojím synom J. užíva predmetný byt na Č. XX a potrebuje ho i naďalej užívať pre svoju potrebu a potrebu svojho syna. Rodinný dom v P. je len ťažko celoročne užívateľný, je v strmom kopci a v zime len ťažko prístupný; je vhodný skôr na rekreáciu, a nie na celoročné bývanie. Tieto skutočnosti v konaní uviedol a navrhol vykonanie obhliadky súdom za účelom posúdenia vhodnosti domu na celoročné užívanie, súd však obhliadku nevykonal. Tvrdenie žalovanej, že ak si syn J. bude v budúcnosti byt potrebovať, tak mu ho daruje, je zavádzajúce; doteraz mu nič nedarovala, o syna sa nestará a nezaujíma. Naopak, žalobca sa o syna vzorne stará, syn v byte býva, študuje úspešne na vysokej škole a potrebuje ustálené a vyhovujúce bytové podmienky pre štúdium a svoj osobný život. Súd prvej inštancie na tieto skutočnosti neprihliadol pri prikázaní bytu do výlučného vlastníctva žalovanej a neprihliadol ani na skutočnosť, že o nadobudnutie bytu sa pričinil výlučné žalobca. Namietal, že viackrát súdu deklaroval, že nemá finančnú hotovosť na vyplatenie žalovanej, a že vzhľadom na jeho vek nemá možnosť dostať od banky úver na vyplatenie žalovanej a dostal sa tak podľa rozsudku do situácie, že ak nevyplatí žalovanej určené finančné vyrovnanie 69 363,48 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaná bude mať exekučný titul na exekúciu jeho majetku. Namietal, že predaj rekreačnej chaty v P. za účelom vyplatenia žalovanej nie je reálny, navrhol preto prikázať veci súdom tak, aby nemuselo prísť k vzájomnému finančnému vyrovnaniu. Jediným riešením je, aby žalovaná nadobudla rozostavanú rekreačnú chatu v P., ktorej hodnota je o 28 754,14 eur väčšia ako jej podľa rozsudku prislúcha, a teda žalovaná tým hodnotovo získa a jemu nebude hroziť exekúcia za nevyplatenie finančného vyrovnania. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že nie je dobré, ak žalobca a žalovaná budú v budúcnosti vlastníkmi susedných nehnuteľností vzhľadom na ich zlé vzťahy, uviedol, že nemá záujem sa miešať do vecí žalovanej, a ani sa nemieša. Vzťahy so žalovanou sú štandardné ako u väčšiny u rozvedených manželov. Okrem toho je pravdepodobné, že žalovaná nehnuteľnosť v budúcnosti predá tak, ako deklarovala záujem na jej predaji, a teda nebude žiadne stretávanie sa strán ako susedov. Poukázal aj na vyjadrenie súdneho znalca, že ak sa nehnuteľnosť v P. rozdelí v zmysle jeho návrhu, cena bude väčšia ako keď by sa nehnuteľnosť nechala v celku. Namietal, že rozsudok je nezapísateľný do katastra nehnuteľností, keďže nie sú v ňom uvedené rodné čísla strán. Žiadal zmeniť rozsudok aj v časti trov konania tak, aby bola žalovaná zaviazaná k ich znášaniu vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré na výzvu súdu vyčísli. Namietal, že snažil sa skontaktovať so žalovanou, aby sa na vyporiadaní BSM dohodli, žalovaná však jeho snahy ignorovala, na písomné návrhy a listy nereagovala a svojím konaním zapríčinila, že musel záležitosť riešiť súdnou cestou, čím mu vznikli súdne trovy. Pri uložení mu povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd opomenul skutočnosť, že po podaní žaloby na výzvu súdu už zaplatil časť súdneho poplatku. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že správne postupoval súd prvej inštancie, keď jej neprikázal do výlučného vlastníctva rozostavanú rekreačnú chatu, keďže prístup k pozemku ide len cez cudzie pozemky vo vlastníctve mesta O. a ďalší prístup bude vo vlastníctve žalobcu, a teda ak by predmetný pozemok dostala ona, bol by bez prístupu, nemohla by ho predať, jedinú prístupovú cestu by vlastnil žalobca. Nedôvodne žalobca podľa jej názoru namieta, že nehnuteľnosť je len ťažko obývateľná, keď v danej nehnuteľnosti býval osem rokov. Správne súd podľa jej názoru zhodnotil, že by nebolo vhodné, aby bývali ako susedia, keď vzťahy po rozvode medzi nimi sú značne narušené, nestretávajú sa, nekomunikujú spolu, žalobca sa však snaží nejakým spôsobom jej znepríjemňovať život, napr. telefonuje jej sestrám, švagrom a snaží sa získavať od nich informácie, a aj ním predložené CD svedčí o tom, že ju chodí sledovať. Poukázala na to, že žalobca vlastní 1/3 z troj-izbového bytu v Bratislave a zdedil aj nemalú finančnú hotovosť, takže by ju mal ako vyplatiť, a aj počas osem rokov sa ju snažil nevýhodne vyplatiť v hotovosti sumou 100 000 eur. Nie je pravdou, že by bola vlastníčkou dvoch bytov, nevlastní žiadny byt, prvý byt predala a z neho čiastočne vyplatila sestry a druhý byt taktiež musela predať, aby mohla doplatiť dedičstvo sestrám a vyplatiť hypotéku. Nechala si po mame chatku. K žalobcom predloženým listom o tom, že sa s ním nechcela dohodnúť, uviedla, že v tom čase žila v Írsku a žalobca sa snažil svojím prístupom trvať len na jedinom riešení rozdelenia BSM; aj keď sa na súde v roku 2010 už dohodli o rozdelení, a mal predložiť písomne návrh do jedného mesiaca, na ktorom sa na súde dohodli, ale neurobil tak a na jej urgenciu jej doručil nový návrh, ktorý však už nezodpovedal ich dohode, ale žalobca opäť trval na pôvodnom návrhu. Ignoroval teda snahu o dohodu, ku ktorej došli na súd. Trvá preto na tom, aby si žalobca trovy konania a právneho zastúpenia hradil sám. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na skutočnostiach uvedených v jeho odvolaní a následnom doložení súdnej judikatúry na podporu jeho stanovísk, písomným podaním doručeným súdu dňa 29. 09. 2015. Uviedol, že parc. č. XXXX/X je vo vlastníctve magistrátu a vznikla ešte pred kúpou nehnuteľnosti, a to zrovnaním právneho a skutkového stavu, čo bolo žalovanej známe už pri kúpe; ide o prirodzenú súčasť prístupovej komunikácie parc. č. XXXX/X, ktorá je tak isto majetkom magistrátu. Uviedol, že na svoje náklady dal geodeticky vymerať a vypracovať návrh na odkúpenie parc. č. XXXX/X, čo žalovaná odmietla. Pokiaľ ide o jeho vlastníctvo 1/3 bytu v P. po jeho zomrelej mame, tento predstavuje hodnotu cca 20 000 eur. Poprel, že by zdedil nejakú finančnú hotovosť. Uviedol, že záhradná chatka žalovanej je dvojpodlažná, technicky plne zabezpečená a zateplená novostavba s úžitkovou plochou 70 m2, v krásnom prostredí pod P. S.. K vyjadreniu priložil fotky predmetnej záhradnej chatky. Zotrval na tom, že finančné vyrovnanie nie je možné, pretože jeho majetkové pomery sa nijako nezmenili. Taktiež poukázal na to, že žalovaná ani raz neplatila dane zo spoločných nehnuteľností, a ani raz neplatila poplatky za byt na Č. T.., v ktorom sama bývala a práve žalobca uhradil dlžnú sumu za byt, a to na základe súdneho rozhodnutia, aby byt zachránil pred exekúciou. 5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že ich syn väčšinu času trávi u svojho kamaráta v byte a tam aj prespáva, pretože žalobca býva v ich byte so svojou partnerkou a pre ňu potrebuje byt. Pokiaľ ide o jej záhradnú chatku, táto nie je určená na bývanie, kúri sa v nej drevom a zastavaná plocha je 43 m2, o čom priložila list vlastníctva. Podľa jej názoru neobstojí tvrdenie žalobcu, že ju nemá z čoho vyplatiť, keď dostal dva pozemky, na jednom je dom, na druhom druhá stavba a boli hodnotené na 350 000 eur. Od tej doby stúpla cena na viac ako 400 000 eur. Ak by predal jeden z pozemkov, má ju z čoho vyplatiť. 6. Odvolací súd s poukazom na § 470 ods. 1, 2 z. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správny. 7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovania v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán súdom, ako aj skutočností rozhodujúcich pre samotné vyporiadanie podľa zákonom stanovených zásad; vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O. s. p., resp. 191 ods. 1 CSP, pričom náležitú pozornosť venoval samotnému vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva strán aj z hľadiska možností reálnej deľby nehnuteľností, nachádzajúcich sa v P., keď zameral dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, a na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil. Zvolený spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán aj riadne odôvodnil s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené na základe výsledkov vykonaného dokazovania a tiež s poukazom na ním prijaté právne závery; uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak po právnej stránke a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. 8. Občiansky zákonník upravuje vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade jeho zániku, a to podľa zásad upravených v § 150, a to predovšetkým dohodou medzi manželmi, a len v prípade, ak nedôjde k dohode, vykoná vyporiadanie súd na návrh niektorého z rozvedených manželov. Občianske súdne konanie sa začína na návrh, ale súd nie je viazaný návrhmi účastníkov (ide o tzv. iudicium duplex) v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať. Je však povinný zisťovať čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, lebo vyporiadanie sa musí týkať celého majetku. 9. Základnou zásadou pre vyporiadane bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka je, že podiely oboch manželov sú rovnaké, avšak z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom, pričom súd prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. 10. Kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. 11. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však taký postup nie je účelný. Pre určenie, ktoré veci z bezpodielového spoluvlastníctva ktorému z bývalých spoluvlastníkov pripadnú do výlučného vlastníctva, zákon nestanovuje osobitné hľadiská, ale podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné vychádzať z úvahy o účelnom využití vecí, ak nie je dobré možné veci, resp. všetky veci účelne rozdeliť medzi bývalých spoluvlastníkov podľa ich podielov, zákon pripúšťa možnosť prikázať ich do výlučného vlastníctva iba jedného z bývalých spoluvlastníkov s tým, že tomuto súd uloží povinnosť zaplatiť druhému manželovi finančnú sumu na vyrovnanie podielov. 12. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa rovnako, ako pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov, ako aj na účelné využitie veci. Podmienkou pre vyporiadanie spoluvlastníctva rozdelením vecí je, že toto rozdelenie je dobre možné. Pre záver o oddeliteľnosti pozemku nepostačuje len faktická možnosť a technická uskutočniteľnosť rozdelenia pozemku, ale je rovnako potrebné zohľadniť funkčnú opodstatnenosť rozdelenia pozemku. Rozdelenie pozemku potom nie je dobre možné ani v prípade, ak by jeho rozdelením vznikli viaceré; hoci samostatné veci; avšak neslúžiace vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a funkčnému využitiu. Aj po rozdelení preto musia veci slúžiť aj na uspokojovanie tých potrieb, na ktoré sú prednostne určené. Pri posudzovaní možností rozdelenia pozemku je tak rozhodujúca nielen možnosť jeho reálneho (technického) rozdelenia v teréne, ale aj jeho funkčná deliteľnosť. Z tohto hľadiska je potom pri skúmaní možností reálneho rozdelenia pozemku podstatná nielen jeho poloha, veľkosť, tvar, ale je potrebné vychádzať aj napr. z hľadiska územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a čo najúčelnejšieho technického spôsobu rozdelenia (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 93/2010 zo dňa 29. 11. 2010). 13. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci dôsledne zisťoval, čo patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva strán a zároveň existovalo aj v čase jeho zániku a následne vykonal vyporiadanie celého takto zisteného majetku, aj s prihliadnutím na to, že žalobca už pred uzavretím manželstva mal k dispozícii byt, staral sa o udržanie nehnuteľností aj po rozchode účastníkov v roku 2004, hradil všetky náklady na uvedené nehnuteľnosti a sám zabezpečoval starostlivosť o syna, ktoré skutočnosti aj podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňujú určenie podielu žalobcu na celkovej hodnote masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rozsahu 60% a podielu žalovanej v rozsahu 40%. 14. Podstata sporu medzi stranami spočíva v odlišnom názore na spôsob vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva, keď každá zo strán žiadala prikázať jej do výlučného vlastníctva byt na Č. T.. B. O., a pokiaľ ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v P., žalovaná navrhla tieto nehnuteľnosti v celku prikázať do výlučného vlastníctva žalobcovi a žalobca žiadal po rozdelení pozemku prikázať jemu do výlučného vlastníctva rodinný dom s časťou pozemku a ďalšiu časť pozemku spolu s rozostavanou rekreačnou chatou prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej. Vzhľadom na to súd prvej inštancie správne skúmal aj funkčnú deliteľnosť sporného pozemku, keď je nepochybné, že z hľadiska stavebno-technického je sporný pozemok deliteľný. Pri posudzovaní funkčnej deliteľnosti nehnuteľností nachádzajúcich sa v P., resp. účelnosti rozdelenia týchto nehnuteľností v zmysle návrhu žalobcu, správne súd prvej inštancie prihliadol na potrebu vybudovania vodovodu a elektrickej prípojky, ako aj zemných úprav na vybudovanie prístupovej cesty na pozemok, ktorý by mal pripadnúť žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva, keď na potrebu pripojenia rodinného domu vodovodnou prípojkou na verejnú vodovodnú sieť poukázal aj súdny znalec vo svojom výsluchu na pojednávaní, čo navrhol riešiť vecným bremenom s tým, že v jednej šachte môžu byť dva vodomery. Na základe vykonaného dokazovania je nesporná aj potreba doriešenia prístupovej cesty od miestnej komunikácie - F. D. k nehnuteľnostiam - k pozemkom, rodinnému domu a záhrade a za tým účelom požiadať o odkúpenie susednej parcely, ktorá je vo vlastníctve Magistrátu hl. m. SR Bratislavy. Z uvedeného je zrejmé, že len samotným rozdelením nehnuteľností v Devíne nedôjde k vytvoreniu dvoch samostatných nehnuteľných vecí, slúžiacich každému z vlastníkov spôsobom zodpovedajúcim povahe danej nehnuteľnosti a funkčnému využitiu, na ktoré sú predmetné nehnuteľnosti určené, ale za účelom zabezpečenia riadneho využitia každej z novovytvorených nehnuteľností vznikne potreba doriešenia samostatného pripojenia na inžinierske siete a vytvorenia samostatnej prístupovej cesty ku každej z novovytvorených nehnuteľností. Vzhľadom na to aj odvolací súd dospel k záveru, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán rozdelením nehnuteľnosti B. P. len z dôvodu rozdelenia vecí v pomere zodpovedajúcom podielom strán, v danom prípade nie je účelné, a to aj s prihliadnutím na narušené vzťahy medzi stranami, na ktorú skutočnosť správne poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, a ktorá nedáva predpoklad pre takú vzájomnú komunikáciu a ústretovosť strán, ktorá je potrebná pre doriešenie ďalších technických a majetkovo - právnych záležitostí, týkajúcich sa zabezpečenia prístupovej cesty k jednotlivým nehnuteľnostiam a súvisiacich s rozdelením týchto nehnuteľností, ale práve naopak, nemožno vylúčiť vznik ďalších sporov medzi stranami. Vzhľadom na to, že v danom prípade do bezpodielového spoluvlastníctva strán patria dve nehnuteľnosti, svojím účelom určené na bývanie, a to byt a rodinný dom, keď rekreačná chata, podľa záverov znaleckého dokazovania bude spĺňať požiadavky na celoročné bývanie, ale až po dokončení, a doposiaľ je rozostavaná a nezapísaná na liste vlastníctva, nie je účelné jednému z rozvedených manželov prikázať do výlučného vlastníctva obe nehnuteľnosti určené na bývanie, teda rodinný dom aj byt a žalovanej len rozostavanú rekreačnú chatu, ale správne súd prvej inštancie prihliadol na to, že aj v minulosti žalobca so synom býval v rodinnom dome v P. a z toho dôvodu do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v P., súčasťou ktorých je aj predmetný rodinný dom a vzhľadom na to do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal byt na Č. T.. B. O.. 15. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky žalobcu, že súd prvej inštancie pri rozdelení vecí neprihliadol na to, že sa väčšou mierou zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a že sa sám staral o syna Lukáša, a že práve o byt na Č. T.. B. O. sa zaslúžil on. Na tieto skutočnosti súd prvej inštancie prihliadol pri určení výšky podielov strán, avšak pri rozdelení jednotlivých vecí do výlučného vlastníctva každej zo strán, zákon nestanovuje osobitné hľadiská, a i keď podľa ustálenej súdnej praxe mali by byť veci pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva rozdelené medzi strany v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov, je potrebné vychádzať aj z účelu jednotlivých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, ak nie je možné veci, resp. všetky veci účelne rozdeliť medzi bývalých spoluvlastníkov podľa ich podielov, zákon pripúšťa aj možnosť prikázania vecí do výlučného vlastníctva iba jedného z bývalých spoluvlastníkov s tým, že tomuto uloží povinnosť zaplatiť druhému manželovi finančnú sumu na vyrovnanie podielov. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že nemá možnosť získať finančné prostriedky na vyplatenie vyrovnávacieho podielu žalovanej, správne súd prvej inštancie poukázal na možnosť predaja časti nehnuteľností v P. po vybudovaní vodovodu a elektrickej prípojky a zemných úprav na vybudovanie prístupovej cesty na pozemok, na ktorom sa nachádza rodinný dom, a aj s prihliadnutím na lehotu 90 dní od právoplatnosti rozsudku na vyplatenie vyrovnávacieho podielu žalovanej, určenú súdom prvej inštancie, ako aj vzhľadom na uplynutie dlhšej doby od vydania rozsudku súdu prvej inštancie, nemožno považovať túto námietku žalobcu za dôvodnú a pokiaľ namieta, že predmetná nehnuteľnosť je ťažko predajná, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. 16. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania strán, keď vzhľadom na charakter sporu s použitím ustanovenia § 150 O. s. p. žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Samotná skutočnosť, že medzi stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva, neodôvodňuje priznanie náhrady trov konania žalobcovi, keď nebolo preukázané že k uzavretiu dohody medzi stranami by nedošlo výlučne pre správanie žalovanej, ale z obsahu spisu vyplýva, že k neuzavretiu dohody medzi stranami došlo z dôvodu rozdielnych predstáv strán o samotnom vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva, týkajúcich sa rozdelenia jednotlivých vecí a výšky výplaty prípadného vyrovnávacieho podielu. 17. Nedôvodne žalobca tiež namieta, že súd prvej inštancie pri uložení mu povinnosti zaplatiť súdny poplatok nezohľadnil skutočnosť, že časť súdneho poplatku už zaplatil, keď v položke 6 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí Prílohu zák. č. 71/1992 Zb. je ustanovený súdny poplatok z návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 2 000 Sk a napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil stranám zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (nesprávne uviedol za návrh), a to v súlade s položkou 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov. 18. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil s tým, že zároveň podľa § 224 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP opravil zrejmé nesprávnosti spočívajúce v nedostatočnej špecifikácii nehnuteľností uvedených v bode I. a II. výroku rozsudku. 19. Námietku žalobcu, týkajúcu sa neuvedenia rodných čísiel strán v rozsudku, posúdil ako nedôvodnú, pretože tieto údaje nie sú zákonom stanovenou náležitosťou rozsudku a napadnutý rozsudok obsahuje dátumy narodenia strán. 20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a s použitím ustanovenia § 257 CSP žalovanej, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, vzhľadom na charakter sporu a s prihliadnutím na to, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov je v záujme oboch strán, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).