Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/81/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508217277 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1508217277.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcov: 1/ V.. N. Z., T.. XX.X.XXXX, U. H. I. XX, H., 2/ V.. J. Z., T.. XX.X.XXXX, U. H. XXXX U. X., W. B., I. XXXXX, O., 3/ I.. H. Y., T.. XX.X.XXXX, U. H. Y. XXA, H., žalobcovia 1/, 2/ a 3/ zast. JUDr. Jozef Holič, advokát, so sídlom Poľovnícka 4, Bernolákovo, proti žalovaným: 1/ V.. N. I., T.. XX.X.XXXX, U. H. U. XX, H. a 2/ V.. Z. I., T.. X.X.XXXX, U. H. I. X, T., Z. na S. I.. M.. Š. X, Š., o zaplatenie 1 460,53 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. júna 2016, č.. k. 39C/173/2008-187, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z m e ň u j e tak, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 71,37 € a žalovanej 2/ náhradu iných trov konania v sume 5,- €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalovaní 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 66,33 € žalobcom. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. a uviedol, že v súlade s dispozitívnym prejavom žalobcov konanie zastavil. 3. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol, podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Žalobcovia späťvzatím žaloby zavinili zastavenie konania, žalovaná 2/ by mala právo na náhradu trov konania, žiadne jej však nevznikli, ani si ich neuplatnila. Žalovaný 1/ si náhradu trov konania neuplatnil. Okrem prevzatia právneho zastúpenia advokát iný úkon vo veci neurobil, k žalobe sa nevyjadril. Obom žalovaným preto súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal. 4. O vrátení súdneho poplatku rozhodol prvoinštančný súd podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. 5. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí žiadali aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že im prizná náhradu trov konania. Uviedli, že dňa 16.6.2016 bolo pojednávanie, na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalobcov, ospravedlnil sa e-mailom a uviedol, že žalobcovia berú žalobu späť. Žalovaní o pojednávaní nevedeli. Preto súd rozhodol o odročení pojednávania na neurčito s tým, že vo veci späťvzatia žaloby rozhodne neskôr. Späťvzatie žaloby bolo na podateľňu súdu doručené dňa 17.6.2016. Súd ho žalovaným, ani ich právnemu zástupcovi nezaslal. Už 17.6.2016 súd bez prítomnosti strán sporu rozhodol bez toho, aby žalovaným umožnil vyjadriť sa k späťvzatiu a umožnil im uplatniť si trovy konania. Právny zástupca žalobcov v späťvzatí uviedol, že smrť (pôvodného) žalobcu je zreteľa hodná skutočnosť a požadoval, aby žalovaným náhrada trov konania nebola priznaná. Z osvedčenia o dedičstve po právnom predchodcovi žalobcov je možné zistiť, že jeho smrťou sa majetkové pomery žalobcov nezhoršili. Nemajetní sú žalovaní, na čo by mal súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadať. V zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. žiadali žalovaní priznať náhradu trov konania a to v prípade žalovaného 1/ za dva úkony právnej služby: konzultácia a prevzatie veci po 71,37 € (odmena znížená o 20 % z plnej odmeny 57,10 €), spolu 114,20 € a v prípade žalovanej 2/ za jeden úkon právnej služby: konzultácia po 71,37 € (odmena znížená o 20 % z plnej odmeny 57,10 €). Žiadali tiež nahradiť súdne poplatky, ak boli, resp. majú byť žalovanými uhradené 6. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia, ktorí žiadali uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Prvoinštančný súd podľa ich názoru postupoval správne, nakoľko podľa vtedy platného § 96 O.s.p. nemusel späťvzatie zasielať žalovaným, nakoľko nebol potrebný ich súhlas so späťvzatím. Poukázali tiež na to, že smrť pôvodného žalobcu je zreteľa hodná skutočnosť a mali za to, že boli splnené podmienky § 150 O.s.p. a súd prvej inštancie správne nepriznal žalovaným náhradu trov konania. Žalovanej 2/ nemohla byť priznaná náhrada trov konania, nakoľko jej žiadne nevznikli a uplatnené trovy žalovaného 1/ sú neurčité, žalobcovia nevedeli určiť ich výpočet a či išlo o trovy právneho zastúpenia, ktorými boli hájené porušené a ohrozené práva žalovaného 1/ a či boli vynaložené na úspech žalovaného 1/ v danom spore. 7. K vyjadreniu žalobcov zaslali súdu repliku žalovaní, ktorí uviedli, že na ich nesúhlas so späťvzatím by súd neprihliadal, to však neznamená, že im súd prvej inštancie nemal zaslať na vyjadrenie späťvzatie žaloby. Nakoľko im späťvzatie nebolo zaslané a hneď 17.6.2016 bolo vo veci rozhodnuté, boli porušené práva strán sporu. Znovu poukázali na to, že nemajetní sú žalovaní, žalobcovia sú majetní a majú pravidelný príjem. Prevzatím dedičstva preberajú dedičia po poručiteľovi i jeho záväzky. Trovy konania pred súdom a výška odmeny advokáta boli žalovanými vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. Z ich špecifikácie je zrejmé, že boli vynaložené účelne v záujme žalovaných, vyjadrenie žalobcov v tomto smere považovali za nepravdivé a účelové. Vzhľadom na majetkové pomery žalobcov a zlé majetkové pomery žalovaných, je požiadavka žalobcov, aby súd žalovaným nepriznal náhradu trov konania nezákonná, neoprávnená a v rozpore s dobrými mravmi. 8. Svoje vyjadrenie žalovaní doplnili podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.1.2017, v ktorom uviedli, že preukázali primeranosť trov. Pôvodný žalobca si voči žalovaným uplatňoval neprimerané a neodôvodnené nároky za užívanie celej nehnuteľnosti. Po obhliadke Okresný súd Nové Zámky rozhodol o neprimeranosti nároku žalobcu. Tvrdenie žalovaných o neprimeranosti nároku pôvodného žalobcu potvrdil i právny zástupca žalobcov vo svojom podaní adresovanom Okresnému súdu Nové Zámky, kde uviedol, že zo strany žalobcu došlo k podaniu žalôb, ktoré neboli dostatočne skutkovo a právne odôvodnené. Okresný súd Nové Zámky riešil v obdobnej veci nárok pôvodného žalobcu voči žalovaným za užívanie tej istej nehnuteľnosti. Poukázali ďalej na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd zamietnuť požiadavku žalobcov nepriznať žalovaným trovy konania. V obdobných sporoch súdy rozhodli, že žalovaný 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný. Žalovaná 2/ mohla užívať predmetnú nehnuteľnosť len z časti o výmere 60 m2. Právni nástupcovia pôvodného žalobcu vedeli o konaní. Žalobcovia neprijali návrh žalovaných na písomnú dohodu o ukončení sporu. Právny predchodca žalobcov zavádzal súd o jeho majetkových pomeroch a podával neprimerané a právne neodôvodnené žaloby. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Šurany č. 2/1993 zo dňa 24.6.1993, podľa ktorého pôvodný žalobca vypočítal výšku uplatneného nároku, bolo zrušené na návrh Okresnej prokuratúry Nové Zámky. 9. K replike žalovaných doručili súdu prvej inštancie svoju dupliku žalobcovia, v ktorej uviedli, že je pravdou, že späťvzatie žaloby malo byť žalovaným doručené, ale nesúhlas žalovaných so späťvzatím by bol aj tak neúčinný. Argumentácia žalovaných, že súd im znemožnil vyjadriť sa k návrhu žalobcov nepriznať žalovaným náhradu trov konania, je absolútne nesprávna a irelevantná. Žalobcovia nevzali žalobu späť kvôli správaniu sa žalovaných. Žalobcovia späťvzatie žaloby náležite odôvodnili tým, že nemajú záujem viesť spory, pričom smrť pôvodného žalobcu je zreteľa hodná skutočnosť. 10. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t .j. pokiaľ ide o náhradu trov konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť. 12. Súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie v čase, kedy bol účinný Občiansky súdny poriadok. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle jeho prechodného ustanovenia obsiahnutého v § 470 ods. 1 C.s.p. vzťahuje i na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. Odvolací súd však s poukazom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C.s.p. správnosť napadnutého uznesenia posudzoval vzhľadom na právnu úpravu účinnú v čase jeho vydania, t.j. v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. 13. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. 14. Žalobcovia vzali žalobu späť v celom rozsahu podaním zo dňa 15.6.2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.6.2016, ako dôvod späťvzatia uviedli, že nemajú záujem viesť spory, majú záujem vec skončiť a keď sa nemá skončenie očakávať na jedinom pojednávaní, rozhodli sa žalobu ako celok vziať späť. Otázku, či strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené, je potrebné posudzovať podľa procesného výsledku. V prípade, že žalobca vezme žalobu späť z iného dôvodu, ako pre to, že žalovaní sa zachovali v zmysle žalobného petitu, platí, že procesne zavinil zastavenie konania a je na mieste aplikácia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Z uvedeného vyplýva, že žalobca je v takomto prípade povinný nahradiť trovy konania protistrane. Súd prvej inštancie preto správne právne posúdil vec, ak v otázke náhrady trov konania aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. 15. Prvoinštančný súd takisto správne vec právne posúdil, keď na náhradu trov konania neaplikoval § 150 ods. 1 O.s.p. Predmetné ustanovenie (ktorému zodpovedá § 257 C.s.p.) je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok konania a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju strán v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle 150 ods. 1 O.s.p. Smrť pôvodného žalobcu a s tým spojené právne nástupníctvo žalovaných, nepredstavuje bez ďalšieho takú okolnosť, na ktorú by bolo možné prihliadať ako na dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Žalobcovia pritom neuviedli žiadne iné skutočnosti, ktoré by v spojení so smrťou žalobcu mohli predstavovať dôvody hodné osobitného zreteľa a v posudzovanej veci ich nevidí ani odvolací súd. 16. Súd prvej inštancie však vec nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, keď dospel k záveru, že žalovaným žiadne účelne vynaložené trovy konania nevznikli, resp. si ich neuplatnili a z týchto dôvodov im ich náhradu nepriznal. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 1/ udelil dňa 6.3.2008 plnomocenstvo advokátovi JUDr. Liborovi Hetmerovi. Neskôr, po vydaní uznesenia o zastavení konania, žalovaný 1/ túto plnú moc odvolal, avšak uvedené nie je prekážkou toho, aby si uplatnil trovy právneho zastúpenia. S poukazom na uvedené je treba prisvedčiť argumentácií žalovaných uvedenej v odvolaní, že správny by bol taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by ešte pred rozhodnutím o zastavení konania vyzval žalovaných na vyčíslenie si náhrady trov konania. 17. Žalovaní 1/ a 2/ si trovy právneho zastúpenia vyčíslili v odvolaní. Predmetné vyčíslenie však plne nezodpovedá požiadavkám v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v prvom rade je potrebné uviesť, že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaná 2/ udelila plnú moc na jej zastupovanie v konaní advokátovi, preto jej žiadne trovy právneho zastúpenia nemohli vzniknúť. Pokiaľ aj žalovaná 2/ absolvovala „konzultáciu“ s advokátom, čo nepreukázala, bez toho, aby výsledkom tejto „konzultácie“ bolo prevzatie zastupovanie žalovanej 2/ v spore, nie je možné takýto úkon právnej služby považovať za účelne vynaložený na uplatňovanie resp. bránenie práva žalovanej 2/. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaná 2/ nepreukázala vznik trov právneho zastúpenia v predmetnom konaní. 18. Ako už bolo uvedené, plná moc udelená žalovaným 1/ advokátovi na jeho zastupovanie v konaní, je obsahom spisu. Z uvedeného je možné vyvodiť, že advokát vykonal úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 6.3.2008. Zo spisu nevyplýva žiaden iný úkon právnej služby, ktorý by advokát v prospech žalovaného 1/ vykonal. Žalovaný 1/ si tiež obdobne ako žalovaná 2/ uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia i za „konzultáciu“ s advokátom, avšak vykonanie takéhoto úkonu právnej služby nebolo žalovaným 1/ preukázané. Navyše odvolací súd poukazuje na § 13a ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., podľa ktorého ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí. Z uvedeného dôvodu by ani v prípade preukázania predmetnej „konzultácie“ nebolo možné žalovanému 1/ priznať za takýto úkon právnej služby náhradu trov právneho zastúpenia. Skutočnosť, že právny zástupca žalovaného 1/ okrem úkonu právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - nevykonal v konaní žiaden iný úkon, s prihliadnutím na skutočnosť, že konanie bolo zastavené pred otvorením prvého pojednávania, neznamená že tento úkon právnej služby nebol vykonaný účelne v záujme ochrany práva žalovaného 1/. 19. Tarifná hodnota veci predstavuje 1 460,53 € čo podľa § 10 ods. 1 vyhlášky zodpovedá tarifnej odmene advokáta vo výške 71,37 €, žalovanému 1/ vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 6.3.2008 a to vo výške 71,37 €. Advokát v predmetnom konaní zastupoval iba jedného klienta, preto neprichádza do úvahy modifikácia výšky odmeny v zmysle § 14b ods. 3 vyhlášky. Náhradu za režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) odvolací súd žalovanému 1/ nemohol priznať, nakoľko si túto náhradu neuplatnil. Trovy právneho zastúpenia žalovaného 1/ predstavujú preto celkom 71,37 €. Vznik iných trov konania žalovanému 1/ z obsahu spisu nevyplýva. Nakoľko žalovaného 1/ už v konaní nezastupuje advokát, súd zaviazal žalobcov nahradiť trovy právneho zastúpenia priamo žalovanému 1/. 20. Žalovaná 2/ nepreukázala, že by jej v súvislosti s konaním vznikli trovy právneho zastúpenia. Z obsahu spisu vyplýva iba vznik iných trov konania - žalovanou 2/ zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 5,- € vyrubeného (a to iba žalovanej 2/) uznesením zo dňa 10.8.2016 č. k. 39C/173/2008-193. Odvolací súd jej preto priznal náhradu iných trov konania v uvedenej výške 5,- €. 21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnuté uznesenie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaní mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, pričom zohľadní, že žalovaný náhradu trov konania nežiadal. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).