Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/360/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509207017 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1509207017.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: X/ B. T., A. Q. XXXX/XX, A., X/ V. K., A. K. F. XXX, Č., o zaplatenie 30.482,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.decembra 2014, č. k. 11C 5/11-98, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca má proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 17. 12. 2014 č.k. 11C 5/11 - 98 uložil súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumou 30.482,64 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 436,53 eur od 07. 01. 2011 do zaplatenia a zo sumy 30.046,14 eur od 07. 01.2011 do zaplatenia a súdny poplatok 1.828,50 eur, žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 1.714,61 eur a konanie v časti úrokov z omeškania zastavil. Skutkový stav zistený výsledkami vykonaného dokazovania po právnej stránke posúdil podľa § 3 ods. 1, 4 ods. 1, 24 ods. 2 písm. b), 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 420 ods. 1, ods. 3 a § 427 ods. 1, 430 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Za dôkazne preukázané považoval vznik škody v priamej príčinnej súvislosti so zavineným porušením povinnosti žalovaným 2/ ako vodičom motorového vozidla v čase dopravnej nehody, ktorého bol žalovaný 1/ vlastníkom (prevádzkovateľom) a v čase dopravnej nehody nemal vozidlo poistené. Žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže z garančného fondu uhradil poškodeným škodu vo výške žalovanej istiny. Mal za to, že žalobca si dôvodne uplatnil postihové právo proti žalovanému 1/ ako osobe bez poistenia zodpovednosti, ako aj proti žalovanému 2/, ktorý zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s týmto konaním spôsobil škodu na majetku a zdraví poškodených. Konštatoval, že vyplatením náhrady škody poškodeným prešlo právo poškodených vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovedným subjektom na žalobcu, ide o zákonný prechod práva. Konštatoval, že žalovaný 1/ zodpovedá za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ motorového vozidla, a to za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný 2/ zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka ako vodič motorového vozidla porušením právnej povinnosti. Uviedol, že zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkou nevylučuje zodpovednosť vodiča vozidla za škodu spôsobenú pri rovnakej škodovej udalosti porušením právnej povinnosti a v prípade plurality subjektov zodpovedných za škodu, je vecou žalobcu, ktorý plnil náhradu škody poškodeným, voči ktorému zo zodpovedných subjektov, prípadne voči obom, uplatní svoje postihové právo. Za nedôvodnú považoval obranu žalovaného 1/, ktorou argumentoval výlučnou zodpovednosťou žalovaného 2/. V tejto súvislosti konštatoval, že z vykonaného dokazovania nevyplývalo, že žalovaný 2/ ako vodič použil motorové vozidlo bez vedomia žalovaného 1/ alebo proti jeho vôli, a žalovaný 2/ teda nebol v pozícii neoprávneného užívateľa vozidla, žalovaný 1/ nepreukázal ani to, že by predmetné vozidlo odovzdal žalovanému 2/ do opravy; keď navyše žalovaný 2/ nebol v čase nehody prevádzkovateľ opravárenského podniku. S poukazom na § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi aj požadované úroky z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie dôvodiac tým, že mu bola postupom súdu prvej inštancie odňatá možnosť konať pred súdom. Zotrval na svojej argumentácii, že za škodu nezodpovedá z dôvodu, že vodič auto užíval bez jeho vedomia, auto mu odovzdal za účelom opravy a až následne malo byť používané. O skutočnostiach, ktoré tvrdil žalovaný 2/ na pojednávaní sa dozvedel až z doručeného rozsudku súdu prvej inštancie, a preto navrhol vypočuť svedkov na vyvrátenie tvrdení uvádzaných žalovaným 2/. Vytýkal súdu prvej inštancie, že rozhodol na jedinom pojednávaní bez jeho účasti a bez toho, aby sa mal možnosť vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré tvrdil žalovaný 2/, svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil a žiadal o odročenie, aby sa mohol vyjadriť na ďalšom pojednávaní. Argumentoval, že pojednávaniam sa nevyhýbal, poštu riadne preberal, a pokiaľ sa jediného pojednávania nemohol zúčastniť, riadne sa ospravedlnil, žiadal o odročenie pojednávania a o vyjadrenie na ďalšom pojednávaní. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, keď nezohľadnil mieru zavinenia žalovaného 2/, ktorá bola preukázaná trestným rozsudkom. Rozsudok súdu prvej inštancie tiež považoval za nepreskúmateľný, keď v odôvodnení dostatočne nezdôvodnil, prečo ho nezaviazal na samostatné plnenie. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že žalovaný 1/ nepreukázal svoje tvrdenia, nepredložil žiaden doklad o odovzdaní vozidla do opravy, pričom vykonané dôkazy svedčia v prospech tvrdenia žalovaného 2/. S poukazom na § 3 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. konštatoval, že ak by žalovaný 1/ dal vozidlo len do opravy, bol povinný mať k nemu uzavreté povinné zmluvné poistenie. Žalovaný 1/ nepreukázal ani naplnenie predpokladov ustanovenia § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nepreukázal , že žalovanému 2/ znemožnil používanie motorového vozidla, ale skôr naopak, aj v prípade, ak by žalovaný 1/ neposkytol vozidlo žalovanému 2/ pre účely plnenia pracovných činností, žalovaný 1/ jeho použitie svojou nedbalosťou umožnil. Za splnené považoval aj predpoklady pre solidárnu zodpovednosť žalovaných 1/ a 2/. Poukázal na to, že voči žalovanému 1/ ako držiteľovi motorového vozidla, ako aj voči žalovanému 2/ ako vodičovi vychádzal z rovnakého právneho základu, nakoľko ide o nárok na náhradu plnenia, ktoré za nich plnil poškodenému. Zákon ho oprávňuje domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom, a teda má postihové právo voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu. Vymedzenie osôb zodpovedných za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je upravené v Občianskom zákonníku, najmä v ustanoveniach § 420, § 427 až § 431, pričom ustanovenie § 427 o osobitnej zodpovednosti nie vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Za spôsobenú škodu v danom prípade zodpovedajú obaja žalovaní spoločne a nerozdielne v súlade s ustanovením § 438 Občianskeho zákonníka, a preto právo mohol uplatniť proti ktorémukoľvek zo žalovaných. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach žalovaným 1/ uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné. 5. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorým bol Občiansky súdny poriadok (zák. č. 99/1963 Zb., v znení neskorších predpisov, O.s.p.) v celom rozsahu zrušený a nahradený citovaným právnym predpisom komplexne upravujúcim sporové konanie. 6. Podľa § 470 ods. 1,2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý žalovaným 1/ bol vydaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., v znení neskorších predpisov), a odvolanie žalovaného 1/ bolo tiež podané za jeho účinnosti. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 470 ods. 1, ods. 2 vety prvej CSP, posúdil správnosť postupu súdu prvej inštancie podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase vydania napadnutého rozhodnutia, teda podľa Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016; hoci na procesný postup a rozhodnutie odvolacieho súdu aplikoval ustanovenia CSP účinného od 01.07.2016. 8. V preskúmavanej veci venoval súd prvej inštancie posúdeniu žalobcom uplatňovaného nároku náležitú pozornosť, keď zameral dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov; správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods. 7) v spojení s § 420 ods. 1, ods. 3, § 427 ods. 1 a § 430 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a priznanie žalovanej pohľadávky aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke, a zároveň sa jasne a zrozumiteľne vysporiadal so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán, dal potrebné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky strán sporu súvisiace s predmetom konania a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní; tým bolo realizované právo strán sporu na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a nebola im odňatá možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu prvej inštancie podaním opravného prostriedku. Námietka žalovaného 1/, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, preto nemôže obstáť. 9. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 03.12.2014, o 10.00 hodine (č.l. 76), na ktoré predvolal aj žalovaného 1/, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené dňa 28.10.2014 (teda viac ako 5 dní vopred v súlade s § 115 ods.2 O.s.p.). Žalovaný 1/ teda mal dostatok času na to, aby si zabezpečil svoje (osobné aj pracovné) záležitosti; vrátane organizácie dopravy; tak, aby sa mohol nariadeného pojednávania osobne zúčastniť. 10. Na pojednávaní dňa 03.12.2014 súd prvej inštancie prejednal vec v neprítomnosti žalovaného 1/, ktorý sa telefonicky ospravedlnil z dôvodu, že pracuje v W. a doprava mešká a podľa úradného záznamu založeného v spise (č.l. 78) žalovaný 1/ nepožiadal pojednávanie odročiť. 11. V danej veci súd prvej inštancie nepochybil, keď vec prejednal na tomto pojednávaní v neprítomnosti žalovaného 1/, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a nepožiadal o odročenie pojednávania. 12. S ohľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že postup súdu prvej inštancie bol v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. , a preto žalovanému 1/ nemohla byť postupom súdu prvej inštancie, ktorý vec prejednal v jeho neprítomnosti, odňatá možnosť konať pred súdom a porušené tak jeho právo na spravodlivý súdny proces, nakoľko mu bola daná reálna možnosť uplatňovania si procesných práv v konaní priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom. Súd prvej inštancie vytvoril žalovanému 1/ procesnú možnosť zúčastniť sa na pojednávaní a na ňom realizovať procesné právo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti (vyjadriť sa k veci, k výsledkom dokazovania, k vykonaným dôkazom, navrhovať dôkazy), táto procesná možnosť nebola žalovaným 1/ využitá. Pokiaľ žalovaný 1/ nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, ním uplatnený odvolací dôvod, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom prvej inštancie prejednaním veci v jeho neprítomnosti, nemôže obstáť. 13. Žalovaný 1/ sa v spore bránil tým, že nie je pasívne legitimovaným, nakoľko nie je prevádzkovateľom vozidla, ktorým došlo ku škode, keď ho prenechal žalovanému 2/ s upozornením, aby na ňom nejazdil , nakoľko nemá uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu a vozidlo je v zlom technickom stave, pričom žalovaný 2/ mu mal dať prisľúb, že ho opraví. Na preukázanie týchto tvrdení však žalovaný 1/ nepredložil žiadne relevantné dôkazy a ani nenavrhoval vykonať dokazovanie. Správne preto súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že prenechanie vozidla žalovaným 1/ do užívania žalovanému 2/ bolo len dočasné, pričom je irelevantné, či vozidlo bolo žalovanému 2/ zapožičané za účelom jeho opravy alebo na výkon práce pre žalovaného 1/, príp. pre firmu jeho otca, a teda žalovaný 1/ natrvalo nestratil možnosť disponovať s vozidlom a bol v čase dopravnej nehody prevádzkovateľom vozidla, teda subjektom zodpovedným podľa § 427 ods. 2 Obč. zák. za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla a žalobcovi vzniklo voči nemu postihové právo podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. 14. Správne sa súd prvej inštancie ďalej zaoberal tým, či žalovaný 2/ použil vozidlo, ktoré mu bolo zverené žalovaným 1/, bez vedomia alebo proti vôli žalovaného 1/, teda neoprávnene. Žalovaný 1/ v tomto smere tvrdil, že upozornil žalovaného 2/ na to, aby s vozidlom nejazdil z dôvodu, že je v zlom technickom stave a nemá uzatvorené ani povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Bolo preto dôkaznou povinnosťou žalovaného 1/ preukázať, že žalovanému 2/ dočasne zveril vozidlo s tým, že mu výslovne zakázal používať ho na jazdu. Pokiaľ žalovaný 1/ v priebehu konania žiadne dokazovanie na preukázanie pravdivosti tvrdení svojej argumentácie, na ktorej založil svoju obranu, nenavrhoval, nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že vychádzal z výsluchu žalovaného 2/, ktorý poprel, že by ho žalovaný 1/ upozornil, aby s vozidlom nejazdil, ktorú skutočnosť žalovaný 2/ preukazoval aj tým, že žalovaný 1/ mu odovzdal zelenú kartu vystavenú na predchádzajúceho držiteľa vozidla a osvedčenie o evidencii vozidla, v ktorom bol žalovaný 1/ vyznačený ako vlastník/držiteľ vozidla od 18.08.2005. Zákonu zodpovedajúci je aj záver súdu prvej inštancie, že žalovaný 2/ nebol v čase dopravnej nehody ani prevádzkovateľ opravárenského podniku, ktorého výlučná zodpovednosť by bola daná podľa § 430 ods. 2 Obč. zák. 15. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný 1/ bol riadne poučený o povinnosti všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, s tým že na dôkazy predložené alebo označené neskôr súd nebude prihliadať (dňa 27.03.2013 bolo právnemu zástupcovi žalovaného 1/ doručené poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. z č.l. 44 spisu). Pokiaľ žalovaný 1/ neoznačil a ani nenavrhoval žiadne dôkazy, správne postupoval súd prvej inštancie, keď na pojednávaní dňa 03.12.2014 vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. 16. Z uvedených dôvodov žalovaný 1/ neopodstatnene vytýka súdu prvej inštancie, že rozhodol bez náležitého zistenia skutkového stavu. Súd prvej inštancie postupoval správne keď rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 O.s.p.), a preto odvolanie žalovaného 1/ z hľadiska ním namietaného neúplne zisteného skutkového stavu neobstojí. 17. Žalovaný 1/ dodatočne v odvolacom konaní navrhoval vypočuť svedkov na nepravdivosť tvrdení žalovaného 2/ v jeho výpovedi. Nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie boli spôsobilým odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 205 ods. 2, písm.e/ O.s.p. za splnenia podmienok podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., za predpokladu, že boli právne významné z hľadiska rozhodnutia veci samej a v ich dôsledku súdom prvej inštancie zistený skutkový stav nemohol obstáť. 18. Dôkazy navrhované žalovaným 1/ v odvolacom konaní sú novými dôkazmi, ktoré ním neboli, napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p., riadne a včas uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie , a preto nie sú spôsobilé byť odvolacím dôvodom podľa § 205a ods.1, písm. c/ O.s.p.. 19. Z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205a ods. 1, písm.d/ Os.p. odvolací súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré by žalovaný 1/ bez svojej viny nemohol tieto nové dôkazy označiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalovanému 1/ bola zo strany konajúceho súdu vytvorená; v súlade s platnou právnou úpravou; možnosť zúčastniť sa pojednávania, na ktorom odzneli tvrdenia žalovaného 2/, a pokiaľ žalovaný 1/ nepožiadal o odročenie pojednávania, sám (svojou vinou) sa pripravil o možnosť uplatňovania procesných práv na tomto pojednávaní, vrátane možnosti navrhovať dôkazy. 20. So zreteľom na uvedené odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie takú vadu či pochybenie, ktoré by mali za následok nesprávnosť, predčasnosť jeho rozhodnutia či neúplnosť zisteného skutkového stavu. Na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní; navrhovaného žalovaným 1/ v jeho odvolaní; neboli splnené procesné podmienky v zmysle § 384 ods. 2 CSP, nakoľko nešlo o dôkazy, ktoré nevykonal súd prvej inštancie , hoci ich strana navrhla, a ani v zmysle § 384 ods. 3 CSP, nakoľko nešlo o (prípustné) novoty v odvolacom konaní (§ 205a ods. 1 O.s.p., resp. § 366 CSP) 21. Napokon nenáležitá je aj námietka žalovaného 1/ týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, tým, že nezohľadnil mieru zavinenia žalovaného 2/, preukázanú trestným rozsudkom. V danom prípade postupoval súd prvej inštancie správne, keď po tom, ako ustálil zodpovednosť každého zo žalovaných za vznik škody, zaviazal ich na zaplatenie žalovanej pohľadávky solidárne (§ 438 ods. 1 Obč. zák.), keď miera účasti na spôsobení vzniknutej škody je relevantná len z hľadiska vzájomného vyporiadania subjektov zodpovedných za škodu (§ 439 Obč. zák.). 22. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - vyhovujúcej časti týkajúcej sa žalovaného 1/, vrátane súvisiaceho, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 O.s.p.). 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi , ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).