Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/196/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509208301 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1509208301.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci žalobcu: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., Hronského č. 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zastúpený JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom v Lučenci, Ulica P. Rádayho č. 14/A, proti žalovanému: L. O. C. F. H. , narodený dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom X., V. Č.. XXXX/X, zastúpený opatrovníčkou Danou Patkovou, zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V., o zaplatenie sumy 542,55 € (16.344,86 Sk), s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 14. januára 2011, č.k. 8 C 18/2010-87, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 14. januára 2011, č.k. 8 C 18/2010-87, vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e. II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 14.1.2011, č.k. 8 C 18/2010-87, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 541,24 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol; žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa 2.6.2009, ktorou sa žalobca (ako postupník v zmluve o postúpení pohľadávok) domáhal zaplatenia sumy 542,55 € (16.344,86 Sk) spolu so sankčným debetným úrokom vo výške 24 % ročne zo sumy 515,45 € odo dňa nasledujúceho po zrušení účtu, t.j. od 2.6.2005 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. 1.2. Na návrh žalobcu súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz dňa 12.8.2009, sp.zn. 27 Rob l96/2009, ktorý pre nedoručiteľnosť žalovanému do vlastných rúk súd prvej inštancie zrušil podľa ustanovenia § 173 ods. 2 O.s.p. uznesením zo dňa 26.11.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 24.12.2009. 2. Súd prvej inštancie konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu (§ 101 ods. 2 O.s.p.), vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Peňažný ústav L. X., a.s., IČO: 31 340 890, so žalovaným uzavrel dňa 14.5.2004 na dobu neurčitú zmluvu o osobnom účte ev. č. XXXXXX a zmluvu o povolenom debetnom zostatku na osobnom účte L. ev. č. XXXXXX, ktorej predmetom bolo zriadenie a vedenie osobného účtu v Sk. Na základe zmluvy peňažný ústav zriadil pre žalovaného účet č. XXXXXXXX ku dňu 14.5.2004 a súhlasil s poskytnutím povoleného debetného zostatku na osobnom účte v sume 15.000,-- Sk. Žalovaný sa v zmluve zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne dohodnutého debetného zostatku. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov úročila banka vzniknutý debetný zostatok zvýšenou debetnou úrokovou sadzbou a postupom v zmysle platných obchodných podmienok. Úrokové sadzby určovalo rozhodnutie predstavenstva peňažného ústavu zverejnené na všetkých jeho obchodných miestach. Za poskytnuté služby si peňažný ústav účtoval na ťarchu účtu žalovaného poplatky uvedené v sadzobníku poplatkov za poskytovanie peňažných a obchodných služieb. Žalovaný v zmluve potvrdil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami pre zriaďovanie a vedenie korunových účtov peňažného ústavu, ako aj s Obchodnými podmienkami pre zriaďovanie a vedenie osobných účtov - L., súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. Banka mala právo v zmysle čl. 7 Všeobecných obchodných podmienok Z. Ú.Č. W. P. L. B. C. L. Z. U. W. H. L. Z. Ú.O. X. Z. U. L. P. U. P. L. H. Z.Ä.. P. Z. X. X L.. K. X. Z. Ú. H. po P. L.Í. J. Z.. Z. P. Z. Ú. Ž. W. J. XX.XX.XXXX (Č.. Ú. XXXXXXXXXX/XXXX) X. L. P. L. Z. Z. B. Č. J. H. P. X.B. Ú. J. Y. Z. P. U. XX.XXX,XX Sk (W. Ú.G., D., L. za P. Ú., P. U. P. U. X.XXX,XX Sk, L. Z. P. U. XX.XXX,XX Sk W. J. Z. X. Ú.). Oznámením č. 1/2003 a 7/2005 peňažného ústavu s súčinnosťou od 1.1.2003 a 12.5.2005 boli predstavenstvom banky stanovené úrokové sadzby z vkladov, debetné úrokové sadzby. Sankčná debetná úroková sadzba pre osobný účet predstavovala výšku 24 % ročne. Listom zo dňa 24.3.2005 peňažný ústav vypovedal zmluvu o povolenom debetnom zostatku na osobnom účte žalovaného a dňom vystavenia výpovede oznámil žalovanému zánik zmluvného vzťahu ohľadom povoleného debetného zostatku a uplatnenie sankčného debetného úroku zo sumy celého debetného zostatku. Súčasne týmto listom z dôvodu porušenia obchodných podmienok pre osobný účet vypovedal žalovanému zmluvu o osobnom účte, ktorá v zmysle ustanovenia § 715 Obchodného zákonníka nadobudla účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bola doručená predmetná výpoveď. Debetný zostatok vyčíslil v sume 15.199,35 Sk + 100,-- Sk poplatok za upomienku pred podaním súdnej žaloby + 200,-- Sk minimálny povinný zostatok na účte v zmysle obchodných podmienok. Výpoveď zo zmluvy a výzva boli žalovanému doručené uložením na pošte dňom 1.4.2005. V zmysle čl. 7 Všeobecných obchodných podmienok (zrušenie účtu bod 6) ak bol zostatok na účte debetný, majiteľ účtu bol povinný tento zostatok vyrovnať najneskôr v deň účinnosti výpovede, vrátane splatných úrokov z debetného zostatku a poplatkov z platného sadzobníka poplatkov. Postupca peňažný ústav tento zostatok vyčíslil výpisom z účtu žalovaného spolu s poplatkami a úrokmi. Žalovaný opakovane listom zo dňa 3.3.2005, doručeným peňažnému ústavu dňa 8.3.2005, požiadal o splátkový kalendár v pravidelných mesačných splátkach po 650,-- Sk; debetný zostatok a celkovú dlžnú sumu nenamietal a dlh neuhradil ani čiastočne. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2005 medzi peňažným ústavom ako postupcom a spoločnosťou N.-W., a.s., IČO: 35 871 334, ako postupníkom, postúpil postupca odplatne za dohodnutú cenu 1 % zo základu odplaty, pohľadávky spolu so všetkým príslušenstvom a všetkými právami s týmito pohľadávkami spojenými, definovanými v zmluve - prílohe č. 1. Postupca sa zaviazal dlžníkom oznámiť zmenu veriteľa. V prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok pod por. č. XXXX bola postúpená pohľadávka v sume 16.305,48 Sk voči žalovanému vyplývajúca z vedenia bežného účtu č. XXXXXXXXXX, zrušeného postupcom dňom 1.6.2005. Postupca svojim oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2005 oznámil žalovanému uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok s postupníkom a súčasne oznámil žalovanému zrušenie bežného účtu. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.1.2008 spoločnosť N.-W., a.s., ako postupca postúpila odplatne za dohodnutú cenu pohľadávky spolu so všetkým príslušenstvom a všetkými právami s týmito pohľadávkami spojenými, špecifikovanými v zmluve - prílohe č. 1 žalobcovi ako postupníkovi. V prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok pod por. č. XXXX bola postúpená pohľadávka v sume 16.561,09 Sk (pôvodne 16.305,48 Sk) voči žalovanému vyplývajúca z vedenia bežného účtu. Listom zo dňa 3.3.2008 oznámil žalobca žalovanému postúpenie pohľadávky a výšku dlžnej sumy po zaokrúhlení v sume 27.295,-- Sk, pozostávajúcej z istiny v sume 15.528,35 Sk a úrokov z omeškania v sume 11.220,20 Sk, nákladov na archiváciu spisu v sume 238,-- Sk, z nákladov na spracovanie dokumentácie v sume 59,50 Sk, poštovného a administratívnych nákladov v sume 248,50 Sk. Opätovne listom zo dňa 15.4.2008 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie istiny v sume 15.528,35 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 24 % ročne od 2.6.2005 do zaplatenia a vyčíslených nákladov; doručovanie oznámenia a výzvy žalobca nepreukázal. 3. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 524 ods. l, ods. 2, § 517 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. § 708 ods. 1, ods. 2, § 710, § 711 ods. 1, § 715 ods. 2, § 497 Obchodného zákonníka. Zostalo nepochybné, že medzi peňažným ústavom a žalovaným vznikol zmluvou obchodný záväzkový vzťah. Peňažný ústav si svoje povinnosti zo zmluvy plnil riadne. Žalovaný tým, že sa dostal do nepovoleného prečerpania účtu, porušil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok, s ktorými bol oboznámený. Výpoveďou zo zmluvy o povolenom debetnom zostatku a zrušením bežného účtu pre porušenie zmluvných podmienok záväzkový vzťah zanikol. Žalovaný bol povinný pohľadávku veriteľa, ktorá vznikla z predmetného záväzkového vzťahu, uhradiť v celom rozsahu po zániku zmluvy o bežnom účte a povolenom debetnom zostatku. Súd prvej inštancie preto žalobe postupníka v časti istiny týkajúcej sa zaplatenia sumy 16.305,48 Sk (541,24 €) ako dôvodne podanej vyhovel. Dôvodil ďalej, že žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil a nepreukázal navýšenie pohľadávky pri postúpení na žalobcu z pôvodných 16.305,48 Sk na sumu 16.561,09 Sk a následne vyčíslenej vo vyjadrení žalobcu a doplnení listinných dôkazov, doručenom súdu prvej inštancie dňa 7.1.2011 na sumu 16.344,86 Sk; v tejto časti preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobca uplatnil spolu s istinou 24 % sankčný debetný úrok z istiny ročne (úrok z nedovoleného prečerpania poskytnutého rámca debetu stanoveným rozhodnutím predstavenstva peňažného ústavu ku dňu nepovoleného prečerpania účtu) podľa oznámenia peňažného ústavu č. 7/2005, účinného od 12.5.2005, od zrušenia služieb poskytovaných k bežnému účtu žalovaného, až do zaplatenia. Následne bol bežný účet žalovaného zrušený peňažným ústavom ku dňu 23.12.2005, ku ktorému dňu podľa výpisu z účtu žalovaného súčet debetných operácií predstavoval sumu 1.106,13 Sk a istinu v sume 15.199,35 Sk, spolu 16.305,48 Sk, ktorú pohľadávku peňažný ústav postúpil na postupníka. Po zrušení účtu žalovaného by mal žalobca právo na úrok z omeškania (s poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy a žalovaný zmluvu uzatváral ako fyzická osoba - nepodnikateľ a nie na úrok z nedovoleného prečerpania účtu), ktorý si však neuplatnil, preto mu súd prvej inštancie úrok z omeškania nepriznal a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže mali úspech len čiastočný. 4. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Zdôraznil, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí sankčný úrok vo výške 24 % ročne z dlžnej sumy mu nepriznal z dôvodu, že tento mohol plynúť najneskôr do 23.12.2015, kedy bol zrušený právnym predchodcom žalobcu účet žalovaného. Žalobca potvrdil, že si v žalobe uplatnil od žalovaného nárok na zaplatenie úroku vo výške 24 % ročne od 2.6.2005 do zaplatenia, pričom toto príslušenstvo si uplatnil čiastočne v rozpore so zákonom. Na druhej strane je však nepochybné (uznal to aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku), že počnúc dňom po zrušení účtu mal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 vykonávacieho vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. (výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu). Ku dňu 24.12.2005 bola diskontná sadzba určená Národnou bankou Slovenska vo výške 3 % ročne, a preto k tomuto času jeho právnemu predchodcovi patrilo zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. Žalobca mal za to, že pokiaľ si v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky vo výške 24 % ročne z dlžnej sumy a podľa zákona mal nárok len na zaplatenie úroku vo výške 6 % ročne, mal súd prvej inštancie zaviazať žalovaného na zaplatenie úroku vo výške 6 % ročne a žalobu zamietnuť len v rozsahu, ktorý bol nad rámec nároku, ktorý mu vyplýval zo zákona. Pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobu, ktorou žiadal aj zaplatenie úroku čo do výšky 6 % ročne zamietol, vychádzal pri svojom rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto je v tomto rozsahu napadnutý rozsudok nesprávny. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, zmeniť tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 541,24 € vo výške 6 % ročne od 24.12.2005 do zaplatenia. Rovnako navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v sume 167,09 € a trovy odvolacieho konania (16,50 € za zaplatený súdny poplatok za podanie odvolania, trovy právneho zastúpenia za odvolanie vo veci samej 1 x 16,60 € + 1 x režijný paušál v sume 7,41 € + 20 % DPH spolu v sume 28,81 €). Dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne použil ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., keďže priznanie nepatrnej časti uplatňovanej istiny a nepriznanie celých úrokov z uplatňovaného nároku sa dá hodnotiť ako neúspech v pomerne nepatrnej časti. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. marca 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalobcu, opatrovník žalovaného, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu (vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, vo výroku o náhrade trov konania) potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 7. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. 9.1. Podľa čl. 5 ods. 1 Obchodných podmienok pre zriaďovanie a vedenie osobných účtov L., L. Y. H. L. U. „Ak Z. na Ú. T. Z. P. J. V., G.. W. L. I.O. Z. J. J. Z., H. O. P. B. J. Z. na Ú.O., X. Ú. Z. na P. P. V., L. G. X. L., Z. D. H. U.Ú. U. Ú. U. L..“.. 9.2. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“. 9.3. Podľa § 470 ods. l Civilného sporového poriadku „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“. 9.4. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku „Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.“. 9.5. Podľa § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného do 30.6.2016) „Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.“. 9.6. Podľa § 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.“. 9.7. Podľa § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku „Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhaj, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.“. 10. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že pokiaľ si v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky vo výške 24 % ročne z dlžnej sumy (sankčný úrok) a podľa zákona mal nárok len na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6 % ročne, mal súd prvej inštancie zaviazať žalovaného na zaplatenie úroku vo výške 6 % ročne a žalobu zamietnuť len v rozsahu, ktorý bol nad rámec žalobcovho nároku, ktorý mu vyplýva zo zákona. Odvolací súd túto odvolaciu námietku považuje za nedôvodnú. Žalobca nerozlišuje medzi sankčným debetným úrokom a úrokom z omeškania. Na sankčný debetný úrok žalobcovi vznikol nárok na základe čl. 5 ods. 1 Obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. Na druhej strane, na úrok z omeškania vznikol žalobcovi nárok priamo zo zákona na základe ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, ako je napokon uvedené už vyššie, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 2.6.2009 sa žalobca domáha zaplatenia istiny v sume 16.344,86 Sk (542,55 €) spolu so sankčným debetným úrokom vo výške 24 % ročne zo sumy 515,45 € odo dňa nasledujúceho po zrušení účtu, t.j. od 2.6.2005 do zaplatenia a náhrady trov konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Z uvedeného jasne vyplýva, že žalobca sa v žalobe domáhal (len) sankčného debetného úroku, na ktorý ako súd prvej inštancie správne uviedol, nemal po zrušení účtu žalovaného nárok, čo priznal aj samotný žalobca vo svojom odvolaní, v ktorom uviedol, že si uplatnil toto príslušenstvo čiastočne v rozpore so zákonom. Z obsahu žaloby však nevyplýva, žeby si žalobca uplatňoval aj úrok z omeškania, a preto mu ho súd prvej inštancie nemohol priznať (§ 153 ods. 2 O.s.p. platného a účinného v čase vydania rozhodnutia; v súčasnosti § 216 C.s.p.). Keďže neboli splnené podmienky, kedy by súd prvej inštancie mohol prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobcovi nepriznal nárok na úrok z omeškania, na ktorý síce mal právo podľa zákona, ale si ho v tomto konaní neuplatnil. 11. Čo sa týka druhej odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa zmeny trov konania z dôvodu navrhovanej zmeny rozhodnutia, v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že táto odvolacia námietka sa stala irelevantná, už bez ďalšieho, keďže odvolací súd napadnutý rozsudok nemení, ale potvrdzuje ako vecne a právne správny. Vzhľadom na čiastočný úspech súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. stranám sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. 12. Nadväzne na charakter sporu (spotrebiteľská vec), nadväzne na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom od 1.5.2014; v odvolacom konaní), § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 101 Občianskeho zákonníka, čl. 7 bod 3, bod 4, bod 6 Všeobecných obchodných podmienok, čl. 5 bod 3 veta druhá, čl. 16 ods. 3 Obchodných podmienok, odvolací súd v závere považuje za potrebné vyjadriť sa aj k otázke premlčania žalobcom uplatneného nároku, keďže v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je súd povinný na premlčanie prihliadať ex offo. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že L. X., a.s., dňa 14.5.2004 uzavrela so žalovaným zmluvu o osobnom účte č. XXXXXX a zmluvu o povolenom debetnom zostatku na osobnom účte L. č. XXXXXX, ktorej predmetom bolo zriadenie a vedenie osobného účtu v Sk. Na základe zmluvy peňažný ústav zriadil pre žalovaného účet ev. č. XXXXXXXX ku dňu 14.5.2004 a súhlasil s poskytnutím povoleného debetného zostatku na osobnom účte v sume 15.000,-- Sk. Listom zo dňa 24.3.2005 peňažný ústav vypovedal zmluvu o povolenom debetnom zostatku na osobnom účte žalovaného a dňom vystavenia výpovede oznámil žalovanému zánik zmluvného vzťahu ohľadom povoleného debetného zostatku a uplatnenie sankčného debetného úroku zo sumy celého debetného zostatku. Súčasne týmto listom z dôvodu porušenia obchodných podmienok pre osobný účet vypovedal žalovanému zmluvu o osobnom účte. Výpoveď zo zmluvy a výzva boli žalovanému doručené uložením na pošte dňom 1.4.2005, účinnosť nadobudla dňa 31.5.2005. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd uvádza, že podľa čl. 7 bod 4 Všeobecných obchodných podmienok pre zriaďovanie a vedenie korunných účtov banka mohla zmluvu zrušiť v prípade, že majiteľ účtu porušil obchodné podmienky platné pre daný typ účtu, čo v danom prípade žalovaný porušil podľa čl. 5 bod 3 Obchodných podmienok pre zriaďovanie a vedenie osobných účtov L., L. Y. H. L. U., keď prekročil povolený debetný zostatok na jeho účte a v stanovenej lehote ho nevyrovnal. Ďalej odvolací súd uvádza, že podľa čl. 7 bod 6 Všeobecných obchodných podmienok ak bol zostatok debetný, majiteľ účtu bol povinný tento zostatok vyrovnať najneskôr v deň účinnosti výpovede vrátane splatných úrokov z debetného zostatku a poplatkov vyplývajúcich z platného sadzobníka poplatkov. Výpoveď nadobúdala účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu v zmysle čl. 7 bod 3 Všeobecných obchodných podmienok. V zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V prejednávanej veci trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 31.5.2005, kedy výpoveď nadobudla účinnosť a žalobca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz. Žaloba bola podaná na súd prvej inštancie až dňa 2.6.2009, teda po uplynutí premlčacej doby. 13. Hoci teda nárok žalobcu zostal v danom prípade premlčaný (čo by bolo ďalším rozhodujúcim dôvodom vzniknutým v odvolacom konaní, pre ktorý by mala byť žaloba zamietnutá), táto skutočnosť je už ale v odvolacom konaní právne irelevantná, pretože podľa čl. 16 ods. 3 Civilného sporového poriadku (§ 470 ods. l) medzi základné princípy civilného sporového konania sa zaraďuje i princíp zákazu reformatio in peius, podľa ktorého v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila v prospech strany, ktorá tento inštitút nevyužila. 14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).