Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/634/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509210945 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1509210945.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: K.. U. U., W. XX, F., zastúpený: X. M., L. XX, F., proti žalovaným: v 1. rade: T. F., bytom S. XX, F., v 2. rade: U. F., bytom T. F., U. - L., v 3. rade: U. F., bytom T. F., U. - L. o zaplatenie 1 659,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. až 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 8C/106/2010-150 zo dňa 04. 02. 2013 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 8C/106/2010-150 zo dňa 04. 02. 2013 p o t v r d z u j e s tým, že úrok z omeškania vo výške vo výške 9,5 % z dlžnej sumy sú žalovaní v 1. - 3. rade povinní zaplatiť počnúc od 30.10.2006 až do zaplatenia. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1 659,70 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 08. 07. 2009 sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia žalovanej pohľadávky titulom nevrátenia žalovanej sumy z titulu pôžičky. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27. 09. 2006 uzavrel so žalovanými ústnu zmluvu o pôžičke za prítomnosti svedkyne H. F., ktorá je príbuznou žalovaných. Účelom pôžičky bolo splatenie leasingu osobných motorových vozidiel pre firmu žalovaných v 2. a 3. rade - stolárstvo Bella, s.r.o., ktorý následne tieto vozidlá chceli predať a z ich predaja mala byť pôžička vrátená. Žalobca na základe tejto ústnej zmluvy dal podpísať žalovaným v 2. a 3. rade čestné prehlásenie aj ich podpisy na ňom sú úradne overené. Na základe toho poskytol žalovaným pôžičku v celkovej výške 160 000,- Sk (1 659,70 eur), ktoré previedol v dvoch sumách - 100 000,- Sk a 60 000,- Sk na účet žalovaného v 1. rade. Žalovaní mali požičané peňažné prostriedky vrátiť do 27. 10. 2006. Do podania žaloby však žalobcovi vrátili len sumu 110 000,- Sk dňa 09. 11. 2006. Záväzok žalovaných ku dňu podania žaloby tak činí sumu 50 000,- Sk (1 659,70 eur). Žalovaní pohľadávku žalobcu neuznali, tvrdili, že žiadne peniaze žalobcovi nedlhujú a dlžná mu je sestra žalovanej v 2. rade - svedkyňa H. F., ktorá je aj dôvernou priateľkou žalobcu. Na nariadené pojednávania sa žalovaní nedostali a svoju neúčasť opakovane ospravedlňovali prevažne z dôvodov práceneschopnosti, prípadne pobytom mimo územia SR. V konaní žiadali vypočuť ako svedkyňu H. F.. Súd prvej inštancie opakované ospravedlnenia neúčasti žalovanej vyhodnotil ako účelové marenie konania a preto im uložil aj poriadkové opatrenia, avšak bezúspešne. Na pojednávaní dňa 04. 02. 2013 sa napriek riadne doručenému predvolaniu nedostavili a svoju účasť neospravedlnili. Súd preto prejednal vec v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP. 2. V rámci dokazovania súd prvej inštancie okrem oboznámenia sa s predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu vykonal aj výsluch svedkyne H. F. Svedkyňa poprela tvrdenia žalovaných a uviedla, že so žalobcom sú dlhoročný kamaráti a žalovaná v 2. rade je jej sestra. Niekedy v roku 2006 jej povedala, že súrne potrebujú peniaze na záchranu firmy a potrebujú peniaze na splatenie leasingu áut, ktoré sú špecifikované v predloženom čestnom prehlásení. Žalobca im tieto peniaze požičal v dobrej viere, hoci nešlo o prvú pôžičku ktorú nevrátili. Aj jej dlhujú sumu 30 000,- Sk, pričom peniaze si požičiavali aj od ich matky. Žalobca požičanú sumu zaslal dňa 27. 09. 2006 po spísaní čestného prehlásenia na účet, ktorý mu oznámila žalovaná v 2. rade. Až následne v rámci trestného konania zistili, že išlo o účet jej synovca T. F. (žalovaný v 1. rade), ktorý však spočiatku tvrdil, že o žiadnej pôžičke nevie. Jedna zo splátok však bola uhradená aj priamo žalovaným v 1. rade. V trestnom konaní tento žalovaný rovnako priznal, že uvedený účet bol jeho a medzičasom ho zrušil. Súd poukázal na § 657 a 517 ods. 2 OZ a konštatoval, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne. Účastníci konania uzavreli dvojstranný právny úkon - Zmluvu o pôžičke, ktorou prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť ich po uplynutí dohodnutej doby. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Táto zmluva je reálnou zmluvou a k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, čo v predmetnej veci bolo žalobcom preukázané. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa H. F., ktorú navrhovali samotní žalovaní. Časť vrátenia peňazí bol v danom prípade určený do 29. 10. 2006. Žalobca pravdivosť svojich tvrdení preukázal najmä predložením písomného a úradne overeného čestného prehlásenia, a jeho tvrdenia svojou výpoveďou potvrdila aj svedkyňa H. F.. Žalovaní na podporu svojej obrany nepredložili žiaden dôkaz. Súd mal preukázanú dôvodnosť žaloby aj proti žalovanému v 1. rade napriek absencie jeho podpisu a označenia ako dlžníka v čestnom prehlásení. Žalobca požičané peňažné prostriedky reálne odovzdal na účet vedený v L. L. patriaci žalovanému v 1. rade časť, ktorý časť pôžičky sám uhradil vkladom na účet žalobcu. Žalovaní preukázateľne doposiaľ žalobcovi vrátili z poskytnutých finančných prostriedkov 160 000,- Sk len sumu 110 000,- Sk a preto ich súd zaviazal zaplatiť mu zostávajúcu sumu 50 000,- Sk (1 659,70 eur) spoločne a nerozdielne. Keďže žalovaní sa s peňažným plnením dostali do omeškania súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne podľa § 517 ods. 2 OZ v nadväznosti na § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 99,50 eur. Keďže zástupkyňa žalobcu nie je advokátkou, súd jej nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. 3. Voči rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. až 3. rade, každým samostatným podaním, ale v zásade s rovnakým obsahom. Všetci žiadali zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a súčasne im zmaril možnosť konať pred súdom, keďže vo veci konal v ich neprítomnosti. V čase vyhlásenia rozsudku bol žalovaný v 1. rade práceneschopný od 01. 02. 2013, žalovaná v 2. rade bola taktiež práceneschopná od 01. 02. 2013 a žalovaný v 3. rade bol práceneschopný už od 13. 08. 2012. Preto podľa ich názoru nemohli zmariť pojednávanie. Žalobca v 1. rade ďalej uviedol, že nesúhlasí s výpoveďou svedkyne H. F., jeho tety, a od žalobcu si žiadne peniaze nepožičal. Pokiaľ ide o jeho vklad na účet žalobcu, robil bežne rôzne vklady na účty, ktoré mu označil jeho otec, teda žalovaný v 3. rade. Aj žalovaná v 2. rade poprela pôžičku od žalobcu s tým, že bežne uhrádzala v banke účty dodávateľom podľa toho ako jej povedal jej manžel - žalovaný v 3. rade. Tvrdenie svedkyne H. F. je klamstvom a táto svedkyňa veľmi dobre vedela, že peniaze sú poukazované na účet jej syna T. F. a nie na jej osobný účet. Jej manžel nič nedlhuje, pretože jej sestra H. F. osobne prevzala 30 000,- Sk s tým, že ich odovzdá žalobcovi. S výpoveďou svedkyne H. Basile nesúhlasil ani žalovaný v 3. rade a potvrdil, že jeho manželka a syn vykonávali bežne úhrady v banke, čo on robil výnimočne. 4. Žalobca sa k podaným odvolaniam nevyjadril. 5. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalovaných ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. § 215 ods. 1 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 1 CSP. 6. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, považuje odvolací súd za potrebné uviesť len nasledovné: Neobstojí námietka žalovaných, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 4.2.2013 bez ich prítomnosti, im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Zo súdneho spisu vyplýva, že prístup žalovaných k súdnemu konaniu možno jednoznačne vyhodnotiť ako účelové konanie s cieľom predlžovať súdny spor. Napadnutý rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní dňa 4.2.2013 a tomuto pojednávaniu predchádzali iné termíny pojednávaní, na ktoré sa všetci žalovaní opakovane nedostavili. Na termín 5.9.2012 si predvolanie na pojednávanie žalovaní neprevzali v odbernej lehote na pošte, pričom bola splnená zákonná fikcia doručenia predvolania podľa § 47 ods. 2 OSP. Súd preto podľa § 101 ods. 2 OSP konal v neprítomnosti žalovaných, a vypočul žalobcu a svedkyňu H. F.. Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 5.12.2012, na ktoré všetci žalovaní riadne prevzali predvolanie. Súd súčasne nariadil predvedenie všetkých žalovaných na toto pojednávanie prostredníctvom polície. Dňa 30.11.2012 všetci žalovaní doručili súdu ospravedlnenie z dôvodu práceneschopnosti, resp. pobytu mimo územia SR. Žiadne dôkazy k týmto dôvodom nepredložili. Na pojednávanie predvedení neboli, pretože polícii sa tento úkon nepodarilo zrealizovať. Súd preto uložil všetkým žalovaným poriadkovú pokutu uznesením zo dňa 5.12.2012 a súčasne odročil termín pojednávania na 4.2.2013. Všetci žalovaní predvolanie na pojednávanie riadne prevzali 8.1.2013 (žalovaní v 1. a 3. rade prostredníctvom žalovanej v 2. rade). Ani na tento termín pojednávania sa žalovaní nedostavili. Navyše sa neospravedlnili a ani nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd preto v súlade s § 101 ods. 2 OSP prejednal vec v ich neprítomnosti a vyhlásil vo veci rozsudok. Možnosť konať pred súdom tak žalovaným odňatá nebola. K rozhodnutiu súdu v merite veci odvolací súd zdôrazňuje len to, že žalobca vo veci uniesol svoje dôkazné bremeno tým, že písomným dôkazom zo dňa 27.9.2006 - čestným prehlásením žalovaných v 2. a 3. rade s ich úradne overenými podpismi preukázal poskytnutie pôžičky. Dohodnuté finančné prostriedky reálne poskytol ich prevedením na účet žalovaného v 1. rade podľa úpravy zo strany žalovanej v 2. rade. Existenciu zmluvy o pôžičke a samotné prevzatie predmetu zmluvy žalovaní potvrdili a uznali aj tým, že časť poskytnutej pôžičky žalobcovi vrátili. Správne sú aj závery súdu k pasívnej legitimácii v spore žalovaného v 1. rade, na ktorého účet bola pôžička poskytnutá a časť pôžičky vrátil žalobcovi on osobne. Na obranu žalovanej v 3. rade, že pôžička bola splatená v celosti tým, že sumu 30 000,- Sk od nich prevzala svedkyňa H. F., ktorá ju mala odovzdať žalobcovi, odvolací súd neprihliadal, pretože to nebolo preukázané žiadnym dôkazom. Navyše v čestnom prehlásení sa žalovaní zaviazali, že pôžičku zaplatia priamo na účet žalobcu. 7. V napadnutom rozsudku odvolací súd zistil pochybenie len v tom, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa, kedy bola pôžička splatná - t.j. od 29.10.2012. Do omeškania sa však žalovaní mohli dostať až po uplynutí dňa splatnosti pôžičky, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky. Odvolací súd v tejto časti preto upravil výrok rozsudku a priznal žalobcovi úrok z omeškania až od 30.10.2012. 8. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP , v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).