Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/420/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509223031 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1509223031.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu: JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: Š. R., U.. XX.XX.XXXX, E. G. D. A. XXXXX/XXA, XXX XX R., pre vymoženie 2.950,91 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom, Exekútorský úrad so sídlom Štefana Rosívala 2, Bratislava, pod sp. zn. EX 900/2009, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 36Er/5277/2009-47 zo dňa 10.3.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 36Er/5277/2009-47 zo dňa 10.3.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením A) odvolávajúc sa na ustanovenie § 39 ods. 4, § 41 ods. 1,2, §44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“), vo vzťahu k § 52 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vo vzťahu k § 5 ods. 1 písm. b), § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení ďalších noviel (ďalej len „ZoSÚ“) a vo vzťahu k § 4 ods. 7 až 8, zák. č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch (ďalej len pôvodný „ZoSÚ“), zastavil exekúciu a B) o trovách účastníkov exekučného konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal na náhradu trov konania právo. 2. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 21.01.2016 oprávnený v súlade s § 39 ods. 4 EP zaslal súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré tento postúpil exekučnému súdu. Exekučný súd mal za preukázané, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 29.1.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere. Pre neplnenie zmluvných povinností povinným (dlžníkom) oprávnený (veriteľ) úver predčasne zosplatnil a uplatnil si pohľadávku voči povinnému na rozhodcovskom konaní, ktoré skončilo vydaním rozhodcovského rozsudku RK-587/07-MK zo dňa 6.8.2007. Záväzkový vzťah, ktorého sa týka exekučný titul vyhodnotil súd prvej inštancie ako spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahuje ochrana spotrebiteľa o zákaze zabezpečenia úveru zmenkou, vyplývajúca z ustanovení ZoSÚ č. 258/2001 Z.z., neskôr zák. č. 129/2010 Z.z., a z ust. § 57 ods. 1 písm. m) EP. Poukázal na to, že právna úprava dovoľovala použitie zmenky na zabezpečenie úveru len takým spôsobom, aby boli zachované práva spotrebiteľa zo spotrebiteľského úveru. Exekučný súd ďalej uviedol, že podriadil prieskumu aj rozhodcovskú doložku dojednanú v čl. 2.1 úverovej zmluvy a túto podľa § 53 ods. 1,4 OZ vyhodnotil ako neplatnú, pre neprijateľnosť takto dojednanej zmluvnej podmienky. Neprijateľnosť zmluvného dojednania rozhodcovskej doložky vzhliadol exekučný súd v tom, že pre prípad sporu zo zmluvy síce umožňuje výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak tento výber je na žalujúcej strane (v praxi dodávateľ - oprávnený), ktorá takmer výlučne uprednostňuje konanie na rozhodcovskom súde pred všeobecným súdom. Veriteľ tak na základe rozhodcovskej doložky môže vylúčiť prejednanie veci pre všeobecným súdom, čím spotrebiteľ stráca právo brániť sa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Navyše rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a VOP k zmluve sú pre typ písma a hustotu textu neprehľadné a zle čitateľné. Na uvedenom základe exekučný súd vyslovil právny záver o nedostatku legitimity titulového (rozhodcovského súdu) na vydanie exekučného titulu, o rozpore priznaného plnenia s § 58 ods. 1 písm. m) EP a žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 3. Uznesenie v zákonom stanovenej lehote napadol v prvom výroku odvolaním oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že exekučný súd sa riadil nesprávnym skutkovým a právnym posúdením veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné a došlo ním k hrubému porušeniu práva oprávneného na konanie pred súdom. V odvolacích námietkach poukázal na skutočnosť, že úverová zmluva bola uzavretá s povinným ako s podnikateľom, preto záver exekučného súdu o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu účastníkov nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (skutkovom stave) a je bez zákonnej opory. Zmluva účastníkov bola uzavretá a finančné prostriedky boli povinnému poskytnuté za účelom podnikania a právny vzťah zo zmluvy podlieha ustanoveniam ObchZ. Rovnako vo vzťahu k rozhodcovskej doložke oprávnený namietal, že túto exekučný súd hodnotil výlučne z hľadiska spotrebiteľského práva, čo však v prejednávanej veci pre absenciu postavenia povinného ako spotrebiteľa nie je možné. Rozhodcovskú doložku, uzavretú v podnikateľskom vzťahu účastníkov, označil za platne dojednanú. 4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávneným, smeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o zastavení exekúcie, voči ktorému Exekučný poriadok odvolanie pripúšťa (§ 58 ods. 5 EP). Podaním odvolania uplatneného za účinnosti OSP nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (§ 374 ods. 4 OSP) a boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o zastavení exekúcie v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, 4 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 01.07.2016. 5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne. 7. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že svojim návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáha uskutočnenia exekúcie, na základe rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 2.950,91 Eur spolu so 6% ročným zmenkovým úrokom od 7.7.2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 296 Eur, trovy rozhodcovského konania 149,37 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Teda niet sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP - vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. 8. Z obsahu výroku a tiež z odôvodnenia tohto rozsudku je zrejmé, že uloženej povinnosti majúcej charakter peňažného plnenia sa zmenkovo právny charakter vzťahu týka bez ďalšieho, výlučne len zákonného zmenkového úroku 6% a zmenkovej odmeny. V ostatnej časti zmenka plnila len zabezpečovaciu funkciu. Samotný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, sa zásadne opiera o zmluvu o úvere a nie o vystavenú zmenku. Z rozhodnutia exekučného súdu, ani z obsahu spisu sa nedá zistiť, prečo za zmenkovo právny vzťah prvostupňový súd považoval celé plnenie, vyplývajúce z exekučného titulu. Ide o plnenie, ktorého časti sú vo výroku exekučného titulu jasne diferencované, pričom peňažné plnenie je zásadne deliteľné a teda neexistuje prekážka, pre ktorú prvoinštančný súd nemohol osobitne hodnotiť istinu úveru spolu so zákonným úrokom a osobitne úrok zmenkový. 9. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou odvolateľa, že povaha záväzkového vzťahu účastníkov konania nespĺňa atribúty spotrebiteľského vzťahu. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie a v ňom založenej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru bez pochybností vyplýva, že zmluva bola uzavretá s povinným ako s podnikateľom, čo je zrejmé z jeho označenia obchodným menom a IČO-m. Exekučný súd v predmetnej veci zabudol na ozrejmenie svojich úvah, ktoré ho viedli k hodnoteniu záväzkového vzťahu veriteľa a dlžníka ako spotrebiteľského úveru, resp. sa vôbec nezaoberal tým, či dlžníkovi ako povinnému svedčí rozšírený rozsah ochranných inštitútov, náležiacich výlučne spotrebiteľovi. V predmetnej úverovej zmluve je dlžník označený ako fyzická osoba podnikateľ, čo exekučný súd prehliadol a čo reálne znamená, že aplikáciu ochranných inštitútov predpokladaných v zákone o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov vylučuje priamo § 3 ods. 2 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. 10. Exekučný súd je v zmysle § 57 ods.1 písm. m) EP, v znení prijatom novelou zákona NR SR č. 438/2015 Z.z., povinný podrobiť exekučný titul obsahujúci zmenkový nárok prieskumu jeho súladu so zákonom z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi, alebo so zákonom len v spotrebiteľských veciach. 11. Ako odvolací súd už uviedol, niet sporu o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou podnikateľom nespĺňajú požiadavku spotrebiteľského vzťahu a aplikácia ZoSÚ preto v prejednávanej veci nie je možná. 12. Odvolací súd poukazuje na to, že novelizácia Exekučného poriadku prijatá zákonom č. 438/20125 Z.z. (ktorou došlo aj k zmene § 39 ods. 4 EP) nebola individuálnou zmenou Exekučného poriadku, ale predstavovala komplex systematických zmien viacerých právnych predpisov a jej účelom bolo precizovanie a zvýšenie ochrany spotrebiteľa tam, kde záväzky zo spotrebiteľských zmlúv boli zabezpečené zmenkou. 13. Zákon č. 438/20125 Z.z. sa dotkol zmenou aj zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový (ďalej ZZŠ) a to konkrétne v čl. I v § 17 pripojením vety, na konci odseku: "Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy." a v čl. I, kde sa pôvodný text § 17 označil ako odsek 1 a bol doplnený odsekom 2, znenia: "(2) V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti 1) odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.“ 14. Za takýchto okolností je v zmysle gramatického, ako aj teleologického výkladu zákonov potrebné vykladať ust. § 39 ods. 4 EP nielen v spojení s § 243f EP, ale aj v spojení s § 57 od.s1 písm. m) EP a v súčasnom spojení s § 17 ZZŠ. 15. Účelom povinnosti uloženej oprávnenému v § 39 ods. 4 EP, bolo umožniť exekučnému súdu (v nadväznosti na § 17 ZŠZ) ustáliť (zistiť) aký počet exekučne vymáhaných zmenkových nárokov tvoria zmenkové nároky, majúce základ v spotrebiteľskom vzťahu. Pre abstraktnosť kauzy zmenky totiž bez uvedeného doplnenia návrhu oprávneným, nemusel byť exekučnému súdu známy „spotrebiteľský pôvod zmenky“, slúžiacej prevažne ako zmenka zabezpečovacia. 16. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 17. Z ust. § 57 ods. 1 písm. m) EP vyplýva, že na povinnosť uloženú § 39 ods. 4 EP všetkým oprávneným vymáhajúcim zmenkový nárok ďalej nadväzuje „preskúmavacia povinnosť“ exekučného súdu len v tých prípadoch exekučných konaní, kde po doplnení návrhu oprávneným exekučný súd ustálil, že vymáhaný zmenkový nárok má pôvod v spotrebiteľskom vzťahu účastníkov, v ktorom oprávnený vystupuje ako dodávateľ a povinný ako fyzická osoba nepodnikateľ. 18. V exekučný konaniach, v ktorých exekučný súd po doplnení návrhu v zmysle § 39 ods. 4 EP ustálil, že vymáhaný zmenkový nárok nemá pôvod v spotrebiteľskom vzťahu účastníkov, už ďalší prieskum súladu vymáhaného zmenkového nároku so zákonom podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP nevykonáva, a v týchto prípadoch je dôvod na postup podľa § 243f ods. 6 EP, t.j. na vydanie rozhodnutia o pokračovaní exekúcii. 19. Súd prvej inštancie nevenoval náležitú pozornosť a nevysporiadal sa s tou podstatnou skutočnosťou, že zmluva účastníkov bola uzavretá s povinným ako podnikateľom, čo bez pochybností vyplýva z jeho identifikačných údajov, kde je táto označený IČO-m a adresou miesta podnikania. Výpisom so živnostenského registra mal odvolací súd preukázané, že povinný mal v čase uzavretia úverovej zmluvy s oprávneným postavenie podnikateľa. 20. Podnikateľský charakter záväzkového vzťahu účastníkov je podstatný aj z hľadiska preskúmavania rozhodcovskej doložky. Odvolací súd vzhliadol dôvodnou odvolaciu námietku oprávneného, ktorou napadnutému uzneseniu vytýka nesprávne skutkové a právne závery o spotrebiteľskej povahe záväzku účastníkov a hodnotenie rozhodcovskej doložky výlučne cez ochranné inštitúty spotrebiteľského práva, hoci povinný postavenie spotrebiteľa nemá. 21. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vykonal prieskum rozhodcovského rozsudku poukazujúc na spotrebiteľský charakter vzťahu účastníkov, jeho právny záver vyplývajúci zo zisteného skutkového stavu je nesprávny a nemá oporu v hmotnoprávnom vzťahu účastníkov konania. 22. Odvolací súd poukazuje na to, že v dôsledku zmien v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej „ZRK“), prijatých jeho novelou zák. č. 336/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2015, došlo k vypusteniu § 45 pôvodného znenia tohto zákona. Prechodné ustanovenia § 54b ods. 1 ZRK ustanovili aplikáciu nového zákona aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. 23. Na predmetnú novelu ZKR priamo nadväzovala zmena Exekučného poriadku v § 243d EP, prijatá zák. č. 335/2014 Z.z., v čl. V, o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Právnou úpravou prechodných ustanovení § 243d ods. 2 EP, učinenou cit. novelou zák. č. 335/2014 Z.z., čl. V, došlo k obmedzeniu prieskumu rozhodcovským rozsudkov výlučne len na tie rozhodcovské rozsudky, ktoré boli vydané v spotrebiteľských veciach pred 1. januárom 2015 a : 1) exekučné konanie na ich vykonanie začalo najneskôr do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona, alebo 2) exekučné konanie na ich vykonanie už prebiehalo a nebolo ukončené k 1.1.2015. Len na túto skupinu rozhodcovským rozsudkov sa v zmysle § 243d ods. 2 EP aplikujú predpisy účinné do 31. decembra 2014 ( t.j. aj § 45 ZKR) . 24. Z citovaných právnych predpisov bez pochybností vyplýva, že ustanovenia, ktoré v zmysle ustálenej judikatúry umožňujú exekučnému súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok vrátane rozhodcovskej zmluvy/doložky, je možné aplikovať len tam, kde je splnená základná podmienka tohto prieskumu a to existencia spotrebiteľského záväzkového vzťahu účastníkov založená spotrebiteľskou zmluvou. S účinnosťou od 1.1.2015 už prieskum rozhodcovského rozsudku v nespotrebiteľských veciach nie je možný. 25. Pre absenciu spotrebiteľského vzťahu účastníkov exekučný súd v prejednávanej veci nemohol v čase vydania napadnutého uznesenia (t.j. 10.3.2016) podrobiť rozhodcovský rozsudok prieskumu jeho súladu so zákonom, nakoľko týmto oprávnením nedisponoval (pre vypustenie § 45 ZoRK). Skutočnosť, že exekučné konanie začalo v roku 2009 nie je podstatná, keďže nie je splnená nevyhnutná a neopomenuteľná podmienka existencie spotrebiteľského vzťahu účastníkov. Právny záver súdu prvej inštancie, že záväzkový vzťah účastníkov je vzťahom spotrebiteľským je nesprávny a nemá oporu v zistenom skutkovom stave. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a oprávnení preskúmať rozhodcovskú doložku v prejednávanej veci nie je možné aplikovať. 26. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie je integrálnou súčasťou súdnej moci. Predstavuje prirodzenú právnu základňu, umožňujúcu realizáciu práva úspešného účastníka súdneho, alebo iného konania na vymoženie priznaného mu práva, alebo plnenia. Esenciálnou a neopomenuteľnou podmienkou exekučného konania je dispozícia vykonateľným exekučným titulom. Oprávnený (veriteľ) disponujúci exekučnými titulom očakáva poskytnutie súdnej ochrany, smerujúcej k naplneniu účelu exekučného titulu v prípadoch, kedy povinný (dlžník) uloženú mu povinnosť nesplní dobrovoľne. 27. Odopretie vykonania exekučného titulu jeho realizáciou v exekúcii preto musí byť založené na závažných, zákonom predpokladaných okolnostiach, vylučujúcich spôsobilosť rozhodnutia alebo iného titulu upraveného § 41 EP, byť podkladom na vykonanie exekúcie. Existenciu týchto okolností musí súd vždy dôsledne skúmať a svoje rozhodnutie o ich existencii v súlade so zákonom riadne a presvedčivo odôvodniť. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil. 28. Podľa § 9a ods. 1 EP, v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 29. Podľa § 9b ods. 4, 5 EP v cit. znení, v konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. V konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením. 30. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 31. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rovnaké požiadavky boli na odôvodnenie rozhodnutia boli kladené aj v zmysle § 157 ods. 2 OSP, ako procesného predpisu účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 32. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 33. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu nespĺňa. 34. Nesprávny je aj právny záver ustálený exekučným súdom zo zisteného skutkového stavu. 35. Odvolací súd na základe zisteného skutkového stavu preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP v prvom výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie, zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. 36. Úlohou exekučného súdu bude vyporiadať sa s výhradami odvolacieho súdu obsiahnutými v bodoch 8 až 25. Ak napriek uvedeným výhradám bude mať exekučný súd, v rámci ním vykonaných dôkazov za preukázané, že v tomto štádiu konania existuje priestor pre použite ochranných inštitútov spotrebiteľského práva, tieto svoje úvahy riadne zdôvodní. Inak bude jeho úlohou vo veci núteného výkonu exekučného titulu pokračovať. 37. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) CSP zrušil napadnuté uznesenie aj v druhom výroku o trovách konania oprávneného a povinného, ktorý odvolaním dotknutý nebol, avšak ide o výrok závislý. Odvolací súd poukazuje na to, že ak v dôsledku odvolania niektorého z účastníkov proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie došlo k zrušeniu konečného výroku (v prejednávanej veci výrok o zastavení exekúcie), potom odvolací súd súčasne zruší aj závislý výrok o trovách konania, hoci tento nebol odvolaním dotknutý. 38. Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 39. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).