KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava19. 4. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/11/2015 z 19. 4. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. apríla 2017, sp. zn. 9Co/11/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1510203501.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/11/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510203501
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1510203501.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž 75009, Francúzska
republika, č. 542 097 902, konajúcim prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, proti žalovanej: S.
E., K.. XX.X.XXXX, K. O. F. X, O., zast. opatrovníčkou Danou Patkovou, pracovníčkou Okresného súdu
Bratislava V, o zaplatenie 599,61 €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V
zo dňa 9. októbra 2014, č. k. 12C/181/2010-55, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 394,68 €
spolu s úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 394,68 € od 11.8.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania na účet právnej zástupkyne žalobcu v celkovej výške 40,92 €. Vo zvyšku súd prvej inštancie
žalobu zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 497 zákona. Obchodného zákonníka, § 1, § 2 písm.
b/, § 4 ods. 1 a 2 a § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. a § 451, § 456 § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca na základe písomnej Žiadosti/Návrhu na
uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.8.2008, č. XXXXXXX poskytol žalovanej
úver vo výške 597,16 € na nákup spotrebného tovaru. Z potvrdenia zo dňa 23.11.2011 prvoinštančný súd
zistil, že z peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade klienta - žalobkyne, bolo dňa
30.8.2007 v prospech predajcu č. 2608453 odfinancovaných 597,16 €. Z potvrdenia zo dňa 23.11.2011
bolo zistené, že žalovaná dňa 12.11.2007 uhradila žalobcovi 202,48 €.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
vzniku zmluvy, resp. z listinných dôkazov, ktoré súdu predložil, nebolo preukázané splnenie čl. III
Všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru v kontexte so zákonom č. 258/2001
Z. z., ktorý pre platnosť uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu. Žalobca
návrh zmluvy prijal konkludentne, odfinancoval kúpu tovaru žalovanej. Zo samotnej žiadosti žalovanej
o poskytnutie úveru je síce zrejmé, že táto bola písomne akceptovaná, žalobca ju podpísal, ale
táto skutočnosť nie je dôkazom naplnenia podstaty čl. III Všeobecných podmienok pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru o vzniku zmluvy, konkrétne o tom, ako sa žalovaná o prijatí návrhu dozvedela,
keď žalobca podmienil samotný vznik zmluvy momentom oznámenia prijatia návrhu žalovanej. Z



dokladov žalobcu predložených súdu nevyplýva, ako bola žalovaná o odfinancovaní ceny tovaru
upovedomená, keď sa tak stalo až s časovým posunom. Súdu nebolo predložené písomné oznámenie
o prijatí zmluvy adresované žalovanej, ani písomné oznámenie o vzniku zmluvy. Spôsob vzniku zmluvy
upravil žalobca, žalovaná návrh na vznik zmluvy predložila na predformulovanom tlačive žalobcu. Keďže
žalobca vznik zmluvy, v ktorej by si jej účastníci dojednali podmienky, o ktorých žalobca tvrdí, že ich
žalovaná nesplnila, nepreukázal, tiež nepreukázal čas vzniku zmluvy, dojednanie o výške úrokov z úveru,
o zmluvnej pokute a úhrade poplatkov z úveru, vyhovel súd prvej inštancie jeho nároku len vo vzťahu
ku skutočnosti, ktorá bola nesporná a listinnými dôkazmi preukázaná. Preukázané bolo odfinancovanie
čiastky 597,16 € na zaplatenie tovaru v prospech žalovanej a to, že žalovaná žalobcovi uhradila 202,47
€. Žalovaná získala majetkový prospech vo výške 394,68 € (rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru
a sumou, ktorú žalovaná splatila), súd prvej inštancie ju preto zaviazal na zaplatenie tejto sumy s
poukazom na ustanovenia § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka a vo zvyšku istiny žalobu zamietol.
So zaplatením dlhu sa žalovaná dostala do omeškania a žalobca je oprávnený požadovať od nej úrok
z omeškania. Žalobca úrok z omeškania požadoval od 1.8.2008, čo je čas uvedený v jeho výzve k
úhrade dlhu, vykonanej listom zo dňa 5.6.2008. Hodnoverný doklad o doručení tejto zásielky však súdu
nedoložil. Súd prvej inštancie preto pre účely rozhodnutia o úroku z omeškania vzal do úvahy dátum,
kedy bola žaloba s prílohami doručená opatrovníčke žalovanej, t.j. 11.8.2014, od ktorého žalobcovi
priznal úrok z omeškania a vo zvyšku príslušenstva žalobu zamietol.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 149 ods. 1 a §
151 ods. 1 a 8 O.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech v rozsahu 65,82 %, pri úspechu žalovanej v
rozsahu 34,18 %, priznal súd prvej inštancie náhradu trov konania vo výške 31,64 % a to zo zaplateného
súdneho poplatku 35,50 €, čo predstavuje 11,23 € a z trov právneho zastúpenia. Právna zástupkyňa
poskytla dva úkony právnej služby a to dňa 14.12.2009 prevzatie a príprava zastúpenia, dňa 24.2.2010
podanie žaloby na súd. Podľa § 10 ods. 1 vyhl. Č. 655/2004 Z.z. je sadzba za úkon právnej služby
39,84 € a ku každému úkonu patrí aj režijný paušál, za úkon v roku 2009 v sume 6,95 € a v roku 2010
7,21 €. Pri úspechu 100 % by trovy právneho zastúpenia predstavovali 93,84 €, čo pri rozsahu 31,64
% zodpovedá 29,69 €.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a to podľa jeho obsahu
proti jeho zamietajúcemu výroku. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok
podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Podľa
názoru žalobcu je zmluva v danom prípade uzavretá riadne, má písomnú formu a všetky náležitosti.
Súdu bola predložená písomná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.8.2007, ktorá je
podpísaná zo strany žalobcu, aj zo strany žalovanej. Tvrdenie súdu, že žalobca nepreukázal odoslanie
písomného oznámenia o prijatí návrhu zmluvy, nie je dôvodom pre čiastočné zamietnutie žaloby a
nevyplýva z dokazovania súdu prvej inštancie. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že písomná
zmluva uzavretá nebola, vznikla zmluva pri tomto klasickom spotrebiteľskom úvere podľa názoru žalobcu
poskytnutím spotrebiteľského úveru a dodaním tovaru. Zo žiadneho právneho ustanovenia nevyplýva,
že by veriteľ mal o odfinancovaní ceny tovaru dlžníka upovedomiť, ako uvádza súd. Žalobca ale uviedol,
že žalovaná bola o odfinancovaní ceny tovaru písomne upovedomená a žalobca tento doklad doloží
dodatočne k podanému odvolaniu. S ohľadom na to, že súd pripustil zmenu petitu na návrh žalobcu,
ktorý žaloval nárok zo zmluvy a v odôvodnení tohto uznesenia súd uvádza, že dospel k záveru, že
výsledky doterajšieho konania sú v súlade s navrhovanou zmenou petitu, žalobca nepredpokladal, že
nárok súd posúdi ako bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru žalobcu je rozsudok súdu prvej inštancie
nepreskúmateľný, nakoľko vo svojom rozhodnutí presne neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní
riadil, z akých skutočností vychádzal, pričom argumentácia súdu by mala byť v súlade s priebehom
dokazovania a súd by mal dbať na jej celkovú presvedčivosť, teda že závery, ku ktorým súd dospel,
musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé.
Podľa názoru žalobcu sa súd prvej inštancie nevysporiadal v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne
so skutkovým a právnym posúdením veci.

6. Podaním zo dňa 2.12.2014, doručeným súdu prvej inštancie dňa 5.12.2014 žalobca doplnil svoje
odvolanie doručením listinného dôkazu - Úvodného listu k zmluve zo dňa 31.8.2007, ktorý bol zasielaný
žalovanej, z jeho obsahu vyplýva, že žalobca na účet predajcu previedol sumu 597,16 € a obsahuje aj
informácie o podmienkach splácania úveru.



7. Opatrovníčka žalovanej sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadrila.

8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. do 31.12.2007 (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.
z.) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

11. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

16. Pokiaľ ide o rozsah odvolania, žalobca v úvode svojho odvolania uviedol, že rozsudok súdu prvej
inštancie napáda čo do zamietavého výroku a výroku o náhrade trov konania. Z obsahu odvolania však
nevyplýva, že by žalobca akokoľvek namietal proti výroku rozsudku v časti trov konania.

17. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvoinštančný súd vzhľadom
na vykonané dokazovanie zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 215 C.s.p., keď ustálil, že medzi
stranami sporu nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj keď zistil výšku
bezdôvodného obohatenia žalovanej na úkor žalobcu. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú
právnu vec aplikoval citované zákonné ustanovenia. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie tiež náležitým
spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku
sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré
boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Odvolací súd sa s právnymi závermi prvoinštančného súdu v plnom
rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje.

18. Odvolací súd nemôže súhlasiť s názorom žalobcu prezentovaným v odvolaní, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere bola v posudzovanom prípade medzi stranami sporu riadne uzavretá.
Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. vyžaduje pre platné uzavretie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere obligatórne písomnú formu takéhoto právneho úkonu. Nedostatok písomnej
formy je sankcionovaný neplatnosťou zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti preskúmal čl. III.
Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a.s. (žalobcu) pre poskytnutie spotrebiteľského
úveru upravujúci spôsob vzniku zmluvy o úvere, podľa ktorého prijatím návrhu a teda okamihom vzniku



zmluvy je v zmysle § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka odoslanie písomného oznámenia o prijatí
adresovaného klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého
úveru alebo jeho dohodnutej časti uvedenej v návrhu na účet predajcu, prípadne iným dohodnutým
spôsobom. Prevodom peňažných prostriedkov sa rozumie okamih zadania príkazu na ich odpísanie z
účtu Cetelemu. Vznik zmluvy potvrdí Cetelem klientovi písomne.

19. Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako už bolo uvedené, neumožňuje konkludentné prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere (teda napríklad prevodom finančných prostriedkov).
Uvedená možnosť vzniku zmluvy preto neprichádza do úvahy, hoci by bola v súlade s čl. III. Všeobecných
podmienok žalobcu. Medzi účastníkmi môže zmluva o spotrebiteľskom úvere vzniknúť buď tak, že sa
prejavy vôle účastníkov zmluvy stretnú na jednej listine alebo písomným prijatím písomného návrhu na
uzavretie zmluvy.

20. K vzniku zmluvy stretnutím sa prejavov vôle žalobcu a žalovanej na jednej listine v posudzovanej
veci nedošlo. Žalobca síce tvrdil, že listina označená ako Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského
úveru predložená súdu žalobcom je podľa žalobcu ním riadne podpísaná, čo podľa neho dokazovalo
platné písomné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prítomnosť podpisu pracovníka žalobcu na
tejto zmluve je však potrebné chápať v súvislosti s čl. III. Všeobecných podmienok žalobcu. Tento
podpis vyjadruje iba potvrdenie prijatia (zaevidovania) žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru,
nie je možné ho vykladať ako prijatie návrhu na uzavretie zmluvy. Uvedené vyplýva zo Všeobecných
podmienok žalobcu, ktoré sú súčasťou predmetnej Žiadosti, v zmysle čl. III nevzniká zmluva medzi
žalobcom a jeho klientom (žalovaným) už prijatím žiadosti, hoci toto prijatie je potvrdené podpisom
pracovníka žalobcu, ale až na základe dodatočného úkonu žalobcu. Týmto úkonom zakladajúcim vznik
síce nemôže byť samotné odfinancovanie tovaru predávajúcemu, odvolací súd zotrváva na svojich
výhradách voči žalobcom predpokladanému spôsobu vzniku zmluvy uvedených vyššie; mohlo by ním
však byť písomné prijatie návrhu zmluvy (potvrdenie žiadosti) žalobcom. V každom prípade je možné
s určitosťou uzavrieť, že podpis pracovníka žalobcu na Žiadosti/Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského
úveru nie je vyjadrením prejavu vôle žalobcu byť viazaný zmluvou tak, ako je dojednaná v predmetnom
dokumente.

21. Zmluva o spotrebiteľskom úvere rovnako nevznikla ani písomným prijatím návrhu na uzavretie
zmluvy žalobcom. Jeho účinnosť nastáva v takomto prípade až doručením tohto prejavu vôle
navrhovateľovi zmluvy (žalovanej). Uvedené vyplýva z § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Obchodný
zákonník v § 275 ods. 4 umožňuje, aby sa určitých okolností prijatie zmluvy nadobudlo účinnosť už
okamihom, v ktorom bol urobený úkon prijatia návrhu zmluvy. V prípade vzniku zmlúv o spotrebiteľských
úveroch však predmetný právny režim upravený Obchodným zákonníkom nie je možné použiť s
poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca v odvolacom konaní síce doručil súdu list zo
dňa 31.8.2007, z ktorého obsahu vyplýva, že by mohlo ísť o písomné potvrdenie vzniku zmluvy, a ktorý
bol adresovaný žalobkyni, avšak nepreukázal ani len odoslanie tohto listu a už vôbec nie jeho doručenie
do sféry vplyvu žalobkyne. Preto tento list sám o sebe nepreukazuje účinné prijatie návrhu na uzavretie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobcom, a teda ani platný vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

22. Nedôvodnou je tiež argumentácia žalobcu v tom smere, že aj keby súd dospel k záveru, že zmluva
písomne uzavretá nebola, vznikla dodaním tovaru, pričom poukázal na § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001
Z. z. Podľa tohto ustanovenia pri nesplnení podmienok podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z.
je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba. V posudzovanej veci
bolo žalovanej, resp. predávajúcemu v jej prospech skutočne poskytnuté peňažné plnenie žalobcom,
avšak ani táto skutočnosť nemôže zhojiť nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. odkazuje iba na nesplnenie podmienok ustanovených
§ 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. Obligatórnosť písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je však ustanovená odlišným ustanovením - § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z.

23. Na základe uvedeného, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
platného vzniku zmluvy medzi stranami sporu, sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej
inštancie. Žalobca v konaní preukázal iba plnenie v prospech žalovanej na základe neplatného právneho
úkonu, čím došlo k naplneniu znakov jednej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia podľa §
451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo rovnako správne konštatoval prvoinštančný súd. Odvolací súd



z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1, 2 C.s.p.).

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25.Žalovanej , ktorej pobyt nebol známy, ustanovil súd prvej inštancie uznesením v zmysle § 29 ods.
2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 opatrovníka, pričom v súlade s prechodným ustanovením § 470
ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. Vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie § 29
ods. 2 O.s.p. nemá ekvivalent v Civilnom sporovom poriadku (ktorý sa v súlade s § 470 ods. 1 použije i na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti), je potrebné, aby súd prvej inštancie rozhodol
o zrušení ustanovenia opatrovníka analogicky s poukazom na čl. 4 ods. 1 a § 70 ods. 2 C.s.p..

26.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1510203501)

  1. 9. 10. 2014Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 12C/181/2010 z 9. 10. 2014
  2. 19. 4. 2017Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/11/2015 z 19. 4. 2017 (toto rozhodnutie)