Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/361/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510222073 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1510222073.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobkyne: O.. A. G., E.. X. X. XXXX, I. I., A. Č.. X, zastúpenej JUDr Evou Borovskou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 7, proti žalovaným: 1/ Y. B., E.. XX. X. XXXX, a 2/ I.. Y. B., E.. XX. X. XXXX, F. I. I., L. Č.. XX, zastúpeným Mgr. Andreou Bobekovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Šachorová č. 24, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a i., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 31. januára 2013, č. k. 14C/285/2010-161, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto: Súd určuje, že dôvody vydedenia žalobkyne jej otcom L. B., X.. B., E.. XX. XX. XXXX, Y.. XX. X. XXXX, uvedené v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice notárom O.. A. D. dňa 20. 7. 2009 pod zn. E. XXX/XX, E. XXXXX/XX nie sú dané; vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa ako dcéra poručiteľa L. B., zomrelého dňa XX. X. XXXX, domáhala určenia, že dôvody vydedenia vo vyššie označenej listine o vydedení nie sú dané; ďalej určenia, že listina o vydedení je neplatná a napokon určenia, že žalobkyňa je dedičkou po svojom otcovi. 2/ V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa neprejavovala opravdivý záujem o otca, ktorý by ako jeho potomok mala prejavovať, je preto daný poručiteľom uplatnený dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ OZ. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa nekontaktovala svojho otca od svojho narodenia, nezaujímala sa o otca v čase svojej maloletosti, resp. kým bola ovplyvňovaná svojou matkou, ale ani neskôr, keď na maturitách zistila, že na jej škole ako učiteľka pracuje otcova sestra p. I., prostredníctvom ktorej mala možnosť o otca prejaviť záujem. Žalobkyňa neprejavila o otca záujem ani návštevou v čase jeho vážnych zdravotných ťažkostí (amputácia dolných končatín, prekonanie viacerých infarktov). Podľa záverov súdu je len málo pravdepodobné, že žalobkyňa a ani jej matka nevedeli o chorobách otca, keď aj svedkyňa S. potvrdila, že matka žalobkyne vedela o prvom infarkte poručiteľa v roku 1976. Okrem toho boli obe v blízkom vzťahu s rodinou poručiteľa z B., ktorá o jeho zdravotnom stave bola informovaná, čo potvrdili svedkyne I., A. B. W. B. B.Á.. 3/ Súd prvej inštancie konštatoval, že je ťažké pred súdom preukazovať vôľu poručiteľa a osobnostné vzťahy poručiteľa a žalobkyne; do akej miery bola táto v čase maloletosti ovplyvňovaná matkou, resp. či matka bránila styku žalobkyne s otcom, ako to tvrdili žalované a svedkovia P. W. G. (deti žalovanej 1/), ktorí potvrdzovali, že poručiteľ mal záujem o styk s dcérou, pokúšal sa jej telefonovať, kupoval jej darčeky. Išlo však o svedkov, ktorí sú blízkymi príbuznými žalovaných. Naproti tomu svedkovia navrhnutí žalobkyňou, M., A. B., B. B. W. S. záujem otca o žalobkyňu popreli. V prítomnosti žalovanej 2/ poručiteľ telefonoval do bytu žalobkyne, pričom matka žalobkyne mala telefón zložiť. Obdobne svedkyňa P. uviedla, že poručiteľ kupoval žalobkyni darčeky. Žalobkyňa však nepreukázala, že zo strany žalovaných došlo k nátlaku, resp. k ovplyvňovaniu slobodnej vôle poručiteľa pri právnom úkone vydedenia. 4/ Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe. Súdu prvej inštancie vyčítala, že opomenul, že pri použití dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ OZ nestačí len samotná existencia stavu, keď dieťa o rodiča neprejaví záujem, ale tento stav bolo potrebné vyhodnotiť s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. S poukazom na judikatúru súdov (rozsudky NS SR sp. zn. 5Cdo/239/09, 5Cdo/121/08 a 1Cdo/173/96), v zmysle ktorej zákonný dôvod vydedenia podľa uvedeného ustanovenia vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, zastávala názor, že pokiaľ potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem v dôsledku toho, že poručiteľ neprejavoval záujem o potomka, neprejavenie záujmu zo strany žalobkyne nemôže byť opodstatneným dôvodom vydedenia. Poukázala predovšetkým na zavrhnutie žalobkyne poručiteľom ešte pred jej narodením, keď odišiel zo spoločnej domácnosti tehotnej matky žalobkyne; nikdy neprejavil reálny záujem o žalobkyňu, hoci mal vedomosť, že matka žalobkyne má zamestnanie, vyžadujúce si jej častú (i viacdňovú) neprítomnosť v mieste bydliska a ani nepodal návrh na úpravu styku súdom. Dcéru nekontaktoval ani po dosiahnutí jej plnoletosti, hoci kontakt na ňu mal. Žalobkyni teda bránili objektívne okolnosti, aby o otca prejavovala opravdivý záujem, ktoré boli zavinené postojom poručiteľa. Žalobkyňa akceptovala, že otec o ňu nemá záujem aj po dosiahnutí plnoletosti a poručiteľ bol pre ňu cudzou osobou. Mala za to, že neexistencia záujmu poručiteľa o žalobkyňu vyplýva z vykonaného dokazovania, keď podľa svedkyne B. B. pokiaľ začala rozprávať o žalobkyni, poručiteľ (jej švagor) na túto tému hovoriť nechcel a odišiel preč. Svedkyňa I., sestra poručiteľa, poprela tvrdenia žalovanej 1/ o tom, že jej prostredníctvom sa mali pokúsiť o kontakt so žalobkyňou na škole, kde svedkyňa pracovala. 5/ Žalované navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa ich názoru poručiteľ mal o svoju dcéru záujem v rámci svojich možností, limitovaných ťažkými chorobami, plnil si vyživovaciu povinnosť, vyvíjal snahu stýkať sa so žalobkyňou, najskôr kontaktovaním matky žalobkyne, ktorá však odkázala na určenie styku súdom a neskôr priamo so žalobkyňou. Zdôraznili, že posledná vôľa svojprávneho človeka nakladať s majetkom by mala byť rešpektovaná, a to predovšetkým v situácii, keď počas dlhých rokov imobility poručiteľa sa o neho starali len žalované. Poručiteľ teda nepovažoval za spravodlivé a morálne, aby sa podieľala na jeho majetku aj žalobkyňa, ktorá o neho neprejavila žiadny záujem. 6/ Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov ňou vymedzených (§ 470 ods. 1, § 379 a 380 ods. 1 CSP), vo veci doplnil dokazovanie oznámením listiny o vydedení z č. l. 17 spisu, výsluchom svedkov C. I., B. B. W. W. P. a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené. 7/ Materiálnou náležitosťou vydedenia (exheredatio), ako jednostranného výslovného prejavu vôle poručiteľa, ktorým sa potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi odníma právo, ktoré by mu inak patrilo zo zákona (dedičský podiel na pozostalosti), je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia, s ktorým počíta hmotné právo. Dôvody vydedenia taxatívne vypočítava ustanovenie § 469a ods. 1 OZ, pričom dôvod vydedenia musí byť v listine o vydedení výslovne uvedený (kauzálny právny úkon) a musí byť daný v čase jej spísania, inak by išlo o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. 8/ Ak je dôvodom vydedenia trvalé neprejavenie opravdivého záujmu potomka v zmysle § 469a ods. 1 písm. b/ OZ, súd skúma vzťah medzi poručiteľom a vydedeným potomkom, najmä či išlo o skutočný vnútorný vzťah medzi poručiteľom a potomkom alebo len o vzťah formálny, predstieraný. Charakter skutočného vnútorného vzťahu možno vyvodiť z vonkajších prejavov, ako z osobného, príp. písomného styku, zo starostlivosti potomka o poručiteľa, pričom nemožno opomenúť možnosti dediča prejavovať záujem a či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie opravdivého záujmu. Ako správne uvádzala žalobkyňa, nestačí len samotná existencia stavu, keď potomok neprejavuje opravdivý záujem o poručiteľa, vyžaduje sa zavinenie potomka na tomto stave. Ak potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem v dôsledku toho, že poručiteľ neprejavoval záujem o potomka, keď sa s dieťaťom nestýkal a neudržiaval s ním bežné príbuzenské vzťahy, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie záujmu potomka odôvodňovalo vydedenie podľa § 469a ods. 1 písm. b/ OZ (porovnaj napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/239/09 z 24. 2. 2010). 9/ Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené, považoval za významné posúdenie vzťahu medzi poručiteľom a žalobkyňou, ako aj skutočnosť, či neprejavenie záujmu žalobkyňou o otca, ktorý zomrel vo veku jej 33 rokov života, nebol zavinený samotným poručiteľom, ak tento neprejavoval záujem o svoje dieťa. Vzhľadom na úlohu rodiča a vývoj dieťaťa, osobou, ktorá do tohto vzťahu najskôr predovšetkým dáva, je rodič a dieťa je osobou, ktorá od rodiča dostáva, inak by bola ohrozená jeho samotná existencia. Pokiaľ teda rodič nebuduje vzťah so svojím dieťaťom od jeho detstva pre úplnú absenciu osobného styku s dieťaťom, nemožno pričítať na ťarchu dieťaťa, ak nemá vybudovaný žiaden vzťah k svojmu rodičovi, a to ani po dovŕšení plnoletosti. 10/ Poručiteľ v listine o vydedení žalobkyne uviedol, že hoci si voči nej riadne plnil vyživovaciu povinnosť, nikdy žiadne kontakty neudržiavali, dcéra mu nikdy nezatelefonovala, nenapísala, nenavštívila ho, a to ani formálne pri príležitosti sviatkov. Konštatoval tiež, že nevie, kde pracuje, či má deti, jednoducho o nej nič nevie a vôbec ju nepozná. Súčasne určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na prípadných dcériných potomkov. 11/ Z listiny o vydedení i z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa sa so svojím otcom nikdy osobne nestretla a nikdy sa s ním nerozprávala. Otec opustil spoločnú domácnosť s matkou žalobkyne ešte pred jej narodením, matku s dieťaťom nenavštívil ani v pôrodnici. Po narodení dieťaťa matka iniciovala konanie o zverenie žalobkyne do jej výchovy a určenie výživného; v tomto konaní otec nepožiadal o úpravu styku a neurobil tak nikdy do dovŕšenia plnoletosti žalobkyne. K rozvodu manželstva rodičov žalobkyne došlo na návrh poručiteľa, pričom z odôvodnenia rozvodového rozsudku vyplýva, že poručiteľ a žalovaná 1/ nadviazali známosť už pred rozvodom manželstva a žili v spoločnej domácnosti s tromi maloletými deťmi žalovanej 1/, pochádzajúcimi z jej prvého manželstva (rozsudok býv. Mestského súdu v Bratislave zo dňa 20. 7. 1977 sp. zn. 15C/56/77). Matka žalobkyne od určenia výživného v rozvodovom konaní zvýšenie výživného na žalobkyňu nepožadovala a samotná žalobkyňa ako plnoletá, napriek štúdiu na vysokej škole, návrh na zvýšenie výživného rovnako nepodala. Žalobkyňa od svojho narodenia žila v I., s výnimkou obdobia štúdia na vysokej škole v S. X. E. (X. XXXX - XXXX). Poručiteľ žil a zomrel v I.. Poručiteľ utrpel prvý infarkt krátko po narodení žalobkyne ešte v roku 1976, jeho zdravotný stav sa skomplikoval začiatkom deväťdesiatych rokov (žalobkyňa stredoškoláčka), keď opätovne utrpel infarkty a bol uznaný invalidným. V r. 2004 a 2009 mu boli amputované dolné končatiny. 12/ Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporu sporné, možno nepochybne vyvodiť záver, že poručiteľ od narodenia dieťaťa neprejavoval o žalobkyňu skutočný záujem, pretože sa s ňou nikdy osobne nestretol, neudržiaval s ňou žiaden kontakt, nepožiadal o úpravu styku súd, tým zmaril možnosť, aby si žalobkyňa ešte ako dieťa k nemu vytvorila akýkoľvek vzťah. Taktiež sa nepokúsil o kontakt s dcérou po dovŕšení jej plnoletosti. Podľa názoru odvolacieho súdu už z týchto okolností možno vyvodiť, že dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ OZ nie je daný. Žalobkyňa neprejavovala opravdivý záujem o svojho otca zavinene, keďže poručiteľa vôbec nepoznala. 13/ Odvolací súd však s ohľadom na závery súdu prvej inštancie o ťažkostiach pri posudzovaní charakteru vzťahu poručiteľa a žalobkyne (žalobkyňou navrhnutí svedkovia potvrdzovali, že poručiteľ nemal záujem o žalobkyňu, odmietal diskusiu na túto tému a mal sa vyjadriť, že už má svoju novú rodinu: žalovanú 1/ a jej v tom čase 3 maloleté deti, naproti tomu žalovanými navrhnutí svedkovia (ich príbuzní) potvrdzovali pokusy poručiteľa o stretnutie so žalobkyňou, posielanie darčekov a telefonovanie do bytu) doplnil dokazovanie výsluchom vyššie uvedených svedkov a dospel k záveru, že rovnako ako pred súdom prvej inštancie výpoveďou sestry poručiteľa C. I. nebolo preukázané tvrdenie žalovaných, že jej prostredníctvom chceli nadviazať kontakt so žalobkyňou, študujúcou na strednej škole, na ktorej pôsobila svedkyňa. Svedkyňa takúto požiadavku brata odmietla, na požiadavku žalovanej 1/ si nespomínala, avšak uviedla, že o navštevovaní školy žalobkyňou sa dozvedela až po jej zložení maturitnej skúšky, čo vylučuje tvrdenie žalovanej 1/. 14/ Svedkyňa W. P., dcéra žalovanej 1/ a sestra žalovanej 2/, síce vypovedala, že si spomína, že doma boli hračky, ktoré boli určené pre žalobkyňu, ako aj na pokusy otca so žalobkyňou sa telefonicky skontaktovať (telefón bol zložený alebo sa nedovolal), pokiaľ by aj k takýmto pokusom poručiteľa došlo, nemožno ich kvalifikovať ako skutočný záujem rodiča o svoje dieťa. Ak sa rodič nemôže skontaktovať so svojím dieťaťom prostredníctvom jeho matky, nič mu nebráni, aby podal na súd návrh na úpravu styku v konaní oslobodenom od súdnych poplatkov. Podanie tohto návrhu i priebeh konania nevyžaduje žiadne právne vedomosti, absencia ktorých by nevyhnutne vyžadovala náklady na právne zastúpenie, ktorými okolnosťami nepodanie návrhu na úpravu styku neopodstatnene odôvodňovali žalované. Okrem toho žalobca mal vedomosť o bydlisku žalobkyne, preto mohol kedykoľvek dcéru počkať pri návrate zo školy, resp. mohol ju vyhľadať i v blízkosti objektu základnej alebo strednej školy. Neurobil tak, hoci mal vedomosť, že až do roku 1989, t. j. do 13. roku veku žalobkyne, matka žalobkyne ako maskérka vo filmovej tvorbe, bola často služobne mimo Bratislavy, rovnako ako tomu bolo i za trvania ich manželstva. Poručiteľ nepožiadal o sprostredkovanie kontaktu ani prostredníctvom svojho brata a švagrinej B. B., ktorí boli s matkou žalobkyne v kontakte. Za prejavenie skutočného záujmu rodiča o dieťa nemožno považovať ani žalobkyňou potvrdenú skutočnosť, že asi v jej veku 10 - 11 rokov videla pod oknami domu stáť muža, o ktorom jej matka povedala, že ide o jej otca. Ak poručiteľ nemal odvahu urobiť viac, ako stáť pod oknami bytovky, v ktorej žila jeho dcéra (podľa žalovanej 1/ k stretnutiu nedošlo, hoci nevie z akých dôvodov), tým skôr nemožno opodstatnene požadovať od žalobkyne, aby ona po dovŕšení plnoletosti rodiča vyhľadala. 15/ K samotnej vôli poručiteľa, ktorý nechcel, aby žalobkyňa participovala na jeho majetku, je potrebné uviesť, že poručiteľ prispieval na výživu žalobkyne napriek pomerne vysokému príjmu sumou 400,- Kčs odo dňa jej narodenia, matka a neskôr ani žalobkyňa návrh na zvýšenie výživného nepodali. Otec si vyživovaciu povinnosť neplnil po zaplatení dlžného výživného v súvislosti s trestným stíhaním, a to vrátane obdobia vysokoškolského štúdia žalobkyne. Naproti tomu podľa žalovanej 1/ poručiteľ prispieval na výživu jej troch maloletých detí z prvého manželstva, keď bývalý manžel výživné riadne neplatil. Možno teda považovať za spravodlivé, aby žalobkyňa participovala na pozostalosti poručiteľa ako jeho neopomenuteľná dedička. 16/ Posudzovanie vedomosti žalobkyne o zdravotných problémoch otca nie je významné, keďže nebol uplatnený dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a/ OZ. 17/ Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v časti, ktorou sa požadovalo určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané (§ 388 CSP). Vo zvyšných častiach zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), keď z určujúceho výroku vyplýva, čo sa požadovalo ďalšími určeniami (listina o vydedení je neplatná, žalobkyňa je dedičom po poručiteľovi). S ohľadom na dedičské konanie po poručiteľovi, všeobecný súd rieši spornú otázku s ohľadom na skutkový stav, teda, či dôvody vydedenia existujú, dedičský súd posudzuje otázku platnosti právneho úkonu vydedenia a ustaľuje okruh dedičov poručiteľa. 18/ V konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal plnú náhradu prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 1,2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 19/ Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).