Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/251/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510224605 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1510224605.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: B.. D. A.L., U.. X.X.XXXX, F. R. R. XX, R., zast. JUDr. Jozef Boledovič, advokát, so sídlom Úzka 4, Rovinka, proti žalovanej: C. A., U.. XX.X.XXXX, F. R. R. XX, R., zast. JUDr. Zdenka Lániková, advokátka, so sídlom Grösslingova 8, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovanej voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20. mája 2015 č. k. 40C/311/2010-352, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania p o t v r d z u j e. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len ako „BSM“) a na vyrovnanie podielov uložil žalobcovi zaplatiť žalovanej sumu 46 156,17 € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Zároveň stranám sporu uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok v sume 2 895,- €. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 143, § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie ustálil, ktoré hnuteľné a nehnuteľné veci patrili do BSM a zistil aj ich hodnotu, na základe čoho dospel k čistej hodnote masy BSM vo výške 96 509,46 €, z čoho 1, teda podiel každého z manželov predstavuje 48 254,73 €. Strany sporu sa zhodli na hodnote i rozdelení hnuteľných vecí. Súd prvej inštancie prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu. Pri výpočte sumy finančného vyrovnania vychádzal súd zo zásady rovnosti podielov oboch manželov, pričom dospel k sume 46 156,17 € ako výške finančného vyrovnania, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanej. 3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 150 O.s.p., keď nepriznal žiadnej zo strán sporu ich náhradu a to predovšetkým s poukazom na predmet sporu, v ktorom spôsob vyrovnania medzi stranami vyplýva z právneho predpisu. Vzhľadom na rovnosť podielov manželov súd prvej inštancie považoval za dôvodné, aby si každá zo strán znášala vzniknuté trovy sama. Prvoinštančný súd neuznal argumentáciu žalobcu, že z jeho strany bol záujem o uzavretie súdneho zmieru, keď o zmieri rokovali obe strany a nebol uzavretý v dôsledku neochoty každej z nich dosiahnuť kompromis. 4. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd prvej inštancie podľa § 2 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ a § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. 5. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala, aby odvolací súd žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd podľa žalovanej pochybil, keď postupoval podľa § 150 O.s.p. a navyše jeho aplikáciu žiadnym kvalifikovaným spôsobom nezdôvodnil. Rovnosť podielov pri vyporiadaní BSM je vylúčené považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Žiadne iné dôvody, ktoré by mohli byť považované za hodné osobitného zreteľa, neboli v konaní preukázané a súd ich v odôvodnení ani neuviedol. Navyše ani žiadna strana sporu na takéto dôvody nepoukazovala. Vzhľadom na to, že konanie o vyporiadanie BSM je sporovým konaním, pri rozhodovaní o náhrade trov konania je jednoznačne potrebné aplikovať § 142 O.s.p., čo potvrdzuje aj platná judikatúra (R 42/1972). V súlade s § 142 O.s.p. je potrebné vyhodnotiť mieru úspechu každej strany a náhradu trov konania určiť podľa jej výšky. Rovnosť podielov nemôže byť jediným a rozhodujúcim kritériom pre určenie úspechu strán v konaní. V zmysle vyššie uvedeného judikátu treba prihliadať na to, ako sa riešila otázka rozsahu a hodnoty BSM. Základ sporu bol v určení rozsahu BSM. Sporné medzi stranami boli položky, ktoré uplatňoval žalobca a to výsluhový dôchodok vo výške 11 230,- € vyplatený počas manželstva, ktorý žalobca žiadal určiť ako jeho výlučné prostriedky nepatriace do BSM, žalobcom zaplatené havarijné a povinné zmluvné poistenie vo výške spolu 534,08 €, keď žalobca žiadal bez právneho dôvodu uhradiť polovicu od žalovanej a započítanie do masy BSM sumy 6 638,78 € napriek tomu, že uvedená suma nebola ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva vo vlastníctve strán sporu. Tiež žalovaná zdôraznila, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, resp. zmieru, lebo žalobca uplatňoval svoje nároky, ktoré boli v rozpore so zákonom, konal špekulatívne a mal záujem ukrátiť žalovanú na jej právach. Mimosúdnou dohodou ponúkal žalovanej vyplatenie sumy 40 000 €, ak by nehnuteľnosť pripadal do jeho výlučného vlastníctva. 6. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý v podstate žiadal rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie žalobca považoval za vecne správne, spravodlivé a zohľadňujúce skutočný priebeh sporu. Zásadne nemožno považovať za úspech žalovanej v spore to, že súd neuznal za dôvodné niektoré položky, ktoré uplatňoval žalobca. Žalobca bol nútený si tieto položky (osobitne finančné prostriedky darované žalovanou deťom strán sporu) uplatňovať v konaní, nakoľko konaním žalovanej, ktorá mu zrušila dispozičné právo k spoločnému účtu, nemal o peňažných operáciách žiadnu vedomosť. Výpisy z účtu získal od žalovanej až v priebehu sporu na pokyn súdu a skutočné, relevantné informácie o spôsobe darovania vyšli najavo až pri výsluchu detí strán a z dopytu súdu v banke. Považoval ďalej za korektné, aby súd pri tvrdení o „úspechu žalovanej v spore“ bral do úvahy tiež to, že žalovaná požadovala do masy BSM zaradiť nehnuteľnosti v k. ú. Revúca (resp. výťažok z ich predaja) a tiež rozsiahle a časovo náročné dokazovanie k tvrdeniu žalovanej o údajných účtoch žalobcu v iných peňažných ústavoch, ktoré sa nepotvrdili. Zohľadniť žiadala aj to, že žalovaná odmietala súdu už od začiatku sporu poskytnúť skutočné pravdivé informácie o spôsobe darovania peňazí deťom strán a súd musel rozhodujúce skutočnosti k tejto otázke zisťovať aj proti vôli žalovanej. Žalobca sa v záujme ukončenia sporu rozhodol akceptovať rozhodnutie súdu týkajúce sa peňažných prostriedkov, ku ktorým si žalovaná účelovo ponechala dispozičné právo, hoci sa právom považoval za ukráteného spôsobom, akým žalovaná bez jeho vedomia „darovanie“ uskutočnila. Za nekorektné považoval tiež vyjadrenie žalovanej o tom, že ju mal záujem ukrátiť. Žalobca mal záujem vec vysporiadať čo najskôr. Pokiaľ žalobca po viac ako troch rokoch prejavil záujem zobrať žalobu späť, sledoval tým iba zámer zúžiť vyporiadanie iba na hodnotu bytu, kde zo zákona každej strane sporu pripadá spoluvlastnícky podiel, čím žalovaná nemohla byť ukrátená, lebo ostatné hnuteľné veci si medzi sebou rozdelili dohodou. Žalobca žiadal odvolací súd, aby bral do úvahy celý priebeh sporu, i konanie strán pred jeho začatím. Od žalobcu vychádzala iniciatíva na vyporiadanie, žalovaná si nepreberala poštu. Aj počas konania sa žalobca pokúšal opakovane o zmier. Žalovaná zrejme zámerne neuviedla, že v závere konania odmietla pred rozhodnutím súdu zmier, podľa ktorého si mohla ponechať byt a žalobcovi vyplatiť sumu 43 000,- €, čo je menej ako polovica hodnoty bytu. 7. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t .j. pokiaľ ide o náhradu trov konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je potrebné potvrdiť. 9. Súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie v čase, kedy bol účinný Občiansky súdny poriadok. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle jeho prechodného ustanovenia obsiahnutého v § 470 ods. 1 C.s.p. vzťahuje i na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. Odvolací súd však s poukazom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C.s.p. správnosť napadnutého rozhodnutia posudzoval vzhľadom na právnu úpravu účinnú v čase jeho vydania, t.j. v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. 10. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. 11. Súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Ustanovenie 150 ods. 1 O.s.p. (ktorému zodpovedá § 257 C.s.p.) je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok konania a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju strán v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle 150 ods. 1 O.s.p. 12. V posudzovanej veci odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožnili postup v zmysle citovaného ustanovenia, súd prvej inštancie preto nepostupoval správne. Je nutné prisvedčiť argumentu žalovanej, že skutočnosť, že súd vyporiadal BSM v súlade s ustanovením § 150 veta prvá Občianskeho zákonníka, teda vychádzal z rovnosti podielov oboch strán sporu, nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa. Takýto spôsob rozhodnutia je v konaní o vyporiadanie BSM bežný. Okrem uvedenej skutočnosti súd prvej inštancie žiadne iné dôvody hodné osobitného zreteľa vo svojom odôvodnení neuviedol a nenašiel ich ani odvolací súd. 13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že o náhrade trov konania v posudzovanom spore bolo potrebné rozhodnúť podľa § 142 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 (s ohľadom na skutočnosť, že napadnutý rozsudok bol vydaný v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku). 14. Pri rozhodovaní o náhrade o náhrade trov konania v zmysle § 142 O.s.p. je rozhodujúcim kritériom úspech strán v spore, resp. pomer úspechu v prípade, ak žiadna zo strán nemala v konaní plný úspech. V prípade plného úspechu sa postupuje podľa odseku 1 predmetného ustanovenia, pokiaľ mali strany úspech len čiastočný, uplatní sa jeho druhý, prípadne tretí odsek. V zásade je možné mieru úspechu strany v konaní určiť porovnaním žalobného petitu s konečným rozhodnutím súdu, pričom zhoda petitu s výrokom rozsudku sa považuje za úspech žalobcu a naopak. Konanie o vyporiadanie BSM je však svojou povahou špecifické a v jeho prípade nemožno takýmto porovnaním vždy dospieť k správnemu záveru o úspechu či neúspechu danej strany sporu. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné zohľadňovať postoj oboch strán sporu k spôsobu vyporiadania BSM a to nie len vo vzťahu k podielu na spoločnom majetku, ktorý konkrétna strana nadobudne, ale i čo sa týka otázok rozsahu a hodnoty BSM (R 42/1972). 15. V posudzovanej veci medzi stranami nebolo sporné, že podiely oboch strán sporu na spoločnom majetku majú byť rovnaké. Zo skutočnosti, že súd vysporiadal BSM rešpektujúc rovnosť podielov oboch strán sporu, s čím obe strany súhlasili, preto nemôže byť rozhodná pre rozhodnutie o náhrade trov konania. 16. Spor medzi stranami nastal vo vzťahu k rozsahu BSM, teda v otázke, ktorý majetok, resp. majetkové hodnoty, do BSM patrí a ktorý nie. Žalobca požadoval, aby súd v konaní vyporiadal v rámci BSM sumu 6 638,78 €, ktorá bola predmetom daru a v čase zániku manželstva už nepatrila do BSM. Žiadal tiež v zmysle § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka od žalovanej náhradu nákladov, ktoré vynaložil na spoločný majetok - osobné motorové vozidlo, titulom úhrady poistného spolu vo výške 534,08 €. Oproti tomu požadoval, aby suma 11 230,- € vyplatená žalobcovi titulom odchodného, nebola zaradená do BSM. Pokiaľ ide o tieto majetkové hodnoty, súd prvej inštancie žalobcovi nevyhovel a nerozhodol v zmysle jeho návrhov. Žalovaná oproti tomu navrhovala, aby do masy BSM boli zaradené finančné prostriedky, ktorá žalobca získal na základe prevode vlastníckeho práva nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX v k. ú. A., O. A. v prospech rodičov žalobcu. Súd prvej inštancie tomuto návrhu žalovanej nevyhovel. Takisto prvoinštančný súd nezistil žiadne iné finančné prostriedky, ktorými by disponoval žalobca na žalovanej neznámych účtoch tak, ako to žalovaná tvrdila. 17. V zmysle vyššie uvedeného možno uzavrieť, že pokiaľ išlo o spornú otázku rozsahu BSM, boli obe strany sporu v konaní úspešné len čiastočne. Aj napriek neurčitosti tvrdení žalovanej, čo sa týka peňažných súm, ktoré žiadala vyporiadať v rámci BSM, má odvolací súd za to, že miera úspechu žalobcu musela byť najmenej 50 %, keď je nepochybne dôvodné predpokladať, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX H. L.. Ú.. A., obec A., výťažok z predaja ktorých žalobkyňa žiadala zaradiť do BSM, mali vyššiu cenu než hore uvedené peňažné sumy, ktoré boli predmetom návrhov žalobcu. Odvolací súd považoval za nadbytočné podrobnejšie sa zaoberať zisťovaním presného pomeru úspechu strán sporu, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznáva, pričom odvolanie podala iba žalovaná, preto by odvolací súd v zmysle zásady zákazu reformatio in peius (čl. 16 ods. 3 C.s.p.) nemohol žalovanú zaviazať náhradou trov konania v prospech žalobcu. 18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, keď preskúmavané rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vo výroku vecne správne. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, pričom zohľadní, že žalovaný náhradu trov konania nežiadal. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).