Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511010107 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1511010107.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudkýň JUDr. Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci proti obžalovanému R. R., stíhanému pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/23/2011 zo dňa 12.01.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. marca 2017 r o z h o d o l : I. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava V z a m i e t a. II. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie E. vnútra J. republiky-P. riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava, R. č. XX, XXX XX, T. z a m i e ta. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/23/2011 zo dňa 12.01.2016 bol obžalovaný R. R. podľa § 285 písm. d/ Tr. por. oslobodený pre dvojnásobný prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zák. č. 692/2006 Z.z., zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 692/2006 Z.z. a pre zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v znení zákona č. 692/2006 Z.z., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: 1/ obvinený mladistvý R. R., dňa 23.9.2006 v čase asi o 13,50 hod. v T. na H. ceste XX/A v obchodnom centre OC C. v predajni B. si vložil do ruksaku, ktorý mal so sebou, 1 ks fľaše vodky P. a 1 ks fľaše M. F. v úmysle tieto veci odcudziť takým spôsobom, že pri pokladni za ne nezaplatí, následne prešiel cez zónu pokladní bez zaplatenia za tento tovar a odišiel z predajne B., čím poškodenej spoločnosti B. J. S. R. J., a.s., H. cesta XX/A, XXX XX T. spôsobil škodu vo výške 12,74 Eur (383,90 Sk), a tohto skutku sa dopustil po tom, čo mu bola dňa 12.9.2006 uložená bloková pokuta pod číslom pokutového bloku I.1222051 vo výške 500,- Sk za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, 2/ obvinený R. R. dňa 7.4.2007 v čase asi o 23,00 hod. v T. na H. ul. č. XX v predajni HM Q. si zobral 2 ks tyčiniek J. v úmysle tieto veci odcudziť takým spôsobom, že pri pokladni za ne nezaplatí, následne prešiel cez zónu pokladní bez zaplatenia za tento tovar, pričom ako videl prichádzať k jeho osobe pracovníka bezpečnostnej služby, tak sa vrátil späť do predajne, kde po dostihnutí pracovníka J. a jeho sprevádzaní do služobnej miestnosti predmetný tovar vyložil späť do regálu, čím poškodenej spoločnosti Q. J. SR, a.s. P. nám. X/A, T. spôsobil škodu vo výške 0,92 Eur (27,80 Sk), a tohto skutku sa dopustil po tom, čo mu bola dňa 12.9.2006 uložená bloková pokuta pod číslom pokutového bloku I.1222051 vo výške 500,- Sk za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, 3/ obvinený R. R. dňa 8.4.2007 v čase asi o 00,15 hod. v T. na H. ul. č. XX v služobnej miestnosti HM Q. počas jeho predvádzania príslušníkmi PZ, z dôvodu dopustenia sa majetkovej trestnej činnosti, sa pokúsil o útek, pričom pri vykonávaní služobného zákroku členmi hliadky PZ smerujúcim k zaisteniu jeho osoby a k založeniu pút jeho osobe, obvinený R. R. uhryhol do predkolenia pravej nohy nstržm. E. H., člena zakročujúcej hliadky PZ, čím poškodenému E. H. spôsobil hryznú ranu na pravom predkolení veľkosti 3x1 cm s nutnou dobou liečenia v trvaní 17 dní, pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému ukladá ochranné psychiatrické liečenie, ktoré vykoná ústavnou formou. Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. sa pošk. MV SR T., spol. B. a.s. H. cesta č. XX/A, T., spol. Q. J. a.s., H. cesta č. XX, T., s nárokom na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní dňa 12.01.2016 na č.l. 705 odvolanie okresný prokurátor proti výroku o vine ako aj konaniu predchádzajúce tomuto výroku a to v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil samostatným písomným podaním zo dňa 4.3.2016 na č.l. 715-718. Dňa 17.02.2011 podal Okresný prokurátor pre Bratislavu V pod sp. zn. 1 Pv 416/20017 obžalobu na obv. R. R.. Po vykonaní hlavného pojednávania v danej veci Okresný súd Bratislava V samosudcom vyniesol pod sp. zn. 2T/23/2011 dňa 18.04.2013 rozsudok, ktorým obžalovaného R. R. spod vyššie citovanej obžaloby okresného prokurátora podľa § 285 písm. d/ Tr. por. oslobodil, pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Na základe podaného odvolania okresného prokurátora Krajský súd v Bratislave uznesením pod sp. zn. 1To/101/2013 zo dňa 18.09.2013 zrušil vyššie citovaný rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. f/ Tr. por. v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal. Následne po vykonaní hlavného pojednávania v danej veci Okresný súd Bratislava V samosudcom vyniesol pod sp. zn. 2T/23/2011 dňa 17.04.2014 nasledovný rozsudok, ktorým obžalovaného R. R. spod vyššie citovanej obžaloby okresného prokurátora pre dvojnásobný prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. (body 1a 2) a zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (bod 3) podľa § 285 písm. d/ Tr. por. oslobodil, pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Súd súčasne podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie, ktoré vykoná ústavnou formou. Na základe podaného druhého odvolania okresného prokurátora Krajský súd v Bratislave uznesením pod sp. zn. 1To/111/2014 zo dňa 27.09.2014 zrušil vyššie citovaný rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. f/ Tr. por. v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal. Následne po vykonaní hlavného pojednávania v danej veci Okresný súd Bratislava V samosudcom vyniesol pod sp. zn. 2T/23/2011 dňa 12.01.2016 nasledovný rozsudok, ktorým obžalovaného R. R. spod vyššie citovanej obžaloby okresného prokurátora pre dvojnásobný prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. (body 1 a 2) a zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (bod 3), na tom skutkovom základe, že 1/ obvinený mladistvý R. R. dňa 23.09.2006 v čase asi o XX.XX hod. v T. na H. ceste č. XX/A v obchodnom centre OC C. v predajni B. si vložil do ruksaku, ktorý mal so sebou 1 ks fľaše vodky P. a 1 ks fľaše M. F. v úmysle tieto veci odcudziť takým spôsobom, že pri pokladni za ne nezaplatí, následne prešiel cez zónu pokladní bez zaplatenia za tento tovar a odišiel z predajne B., čím poškodenej spoločnosti B. J. S. R. J. a.s., H. cesta č. XX/A, XXX XX T. spôsobil škodu vo výške 12,74 € (383,90 Sk), a tohto skutku sa dopustil po tom, čo mu bola dňa 12.09.2006 uložená bloková pokuta pod číslom pokutového bloku I.1222051 vo výške 500,- Sk za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, 2/ Z. R. R. dňa 07.04.2007 v čase asi o 23.00 hod. v T. na H. ul. č. XX v predajni HM Q. si zoral 2 ks tyčiniek J. v úmysle tieto veci odcudziť takým spôsobom, že pri pokladni za ne nezaplatí, následne prešiel cez zónu pokladní bez zaplatenia za tento tovar, pričom ako videl prichádzať k jeho osobe pracovníka bezpečnostnej služby, tak sa vrátil späť do predajne, kde po dostihnutí pracovníkom SBS a jeho sprevádzaní do služobnej miestnosti predmetný tovar vyložil späť do regála, čím poškodenej spoločnosti Q. J. SK a.s., P. nám. X/A, T. spôsobil škodu vo výške 0,92 € (27,80 Sk), a tohto skutku sa dopustil po tom, čo mu bola dňa 12.09.2006 uložená bloková pokuta pod číslom pokutového bloku I.1222051 vo výške 500,- Sk za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, 3/ obvinený R. R. dňa 08.04.2007 v čase asi o 00.15 hod. v T. na H. ul.č. XX v služobnej miestnosti HM Q. počas jeho predvádzania príslušníkmi PZ, z dôvodu dopustenia sa majetkovej trestnej činnosti, sa pokúsil o útek, pričom pri vykonávaní služobného zákroku členmi hliadky PZ smerujúcim k zaisteniu jeho osoby a k založeniu pút jeho osobe, obvinený R. R. uhryzol do predkolenia pravej nohy nstržm. E. H., člena zakročujúcej hliadky PZ, čím poškodenému E. H. spôsobil hryznú ranu na pravom predkolení veľkosti 3 x 1 cm s nutnou dobou liečenia v trvaní 17 dní, podľa § 285 písm. d/ Tr. por. oslobodil, pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Súd súčasne podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie, ktoré vykoná ústavnou formou (v písomne vyhotovenom rozsudku!!!, avšak pri jeho vyhlásení - zachytené v zápisnici o hlavnom pojednávaní ambulantnou formou). Súd svoj postup v podstate odôvodnil tým, že Ústav pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii s.r.o. pod č. 11/2015 vypracoval znalecký posudok duševného stavu obv. R. R., kde konštatoval, že tento trpí od roku 2001 na závažnú duševnú chorobu, ktorá sa postupne vyvíjala a vyústila veľmi skoro do paranoidnej schizofrénie a rezudiálnymi príznakmi a postprocesuálnou zmenou osobnosti, v čase spáchania trestného činu nemohol rozpoznať nebezpečnosť a protiprávnosť svojho konania a konanie ani ovládať, ovládacia a rozpoznávacia schopnosť boli vymiznuté. S daným rozhodnutím súdu sa odvolateľ nestotožnil, výrok rozsudku o vine, ako aj konanie jemu predchádzajúce považoval za nezákonné, a to z nižšie uvedených dôvodov: 1/ Výrok o uložení ochranného liečenia je zmätočný. Súd po vykonaní hlavného pojednávania dňa 12.01.2016 vyhlásil v rozsudku okrem iného uloženie ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. V písomne vyhotovenom rozsudku zo dňa 12.01.2016, doručenom tunajšej prokuratúre dňa 22.02.2016 súd R. R. uložil ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pričom v odôvodnení rozsudku poukázal práve na znalcami navrhované ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. 2/ Nedostatočne vykonané dokazovanie ohľadom zabezpečeného znaleckého posudku č. 11/2015. V priebehu konania boli vo veci zabezpečené postupne najmenej tri znalecké posudky, ktorých závery sú jednoznačne a diametrálne odlišné, pričom je prinajmenšom zvláštne, že znalecká organizácia dospela k tvrdeným záverom o vymiznutí ovládacej a rozpoznávacej schopnosti obžalovaného s ešte väčším časovým odstupom od skutkov v čase skúmania jeho duševného stavu, než tak konštatovali opačne iní znalci, s chronologicky bezprostrednejším skúmaním duševného stavu obžalovaného. Preto bolo nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie výsluchom znalcov aj na hlavnom pojednávaní k posudku č. 11/2015, konfrontovať uvedené odlišné závery sprocesnených posudkov, tento návrh intervenujúceho prokurátora bol však samosudcom Okresného súdu Bratislava V zamietnutý. Dôvod zamietnutia vykonania tohto dôkazu súd v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom neozrejmil a nezdôvodnil. Výsluch znalcov intervenujúci prokurátor žiadal nielen z vyššie uvedených dôvodov ale najmä tiež s poukazom na jednoznačnú formuláciu záverov posudku o tom, že „obžalovaný nechápe zmysel trestného konania v dostatočnej miere“, pochybnosti o vplyve takéhoto dokazovania na obžalovaného, mohol tento dôkaz vykonať v jeho neprítomnosti v pojednávacej miestnosti, pričom obžalovaný je kvalifikovane zastúpený obhajkyňou. V prípade potreby vykonávať úkony na pojednávaní s obžalovaným (postup § 257 Tr. por.) je toto možné vykonať aj v prítomnosti práve znalca, ktorý môže potvrdiť a ozrejmiť aktuálnu kondíciu obžalovaného a jeho duševný stav. Podotkol tiež, že inkriminovaný znalecký posudok č. 11/2015 nebol prokuratúre ako strane konania nikdy doručený a intervenujúci prokurátor bol s týmto posudkom prvýkrát konfrontovaný až na samotnom hlavnom pojednávaní dňa 12.01.2016. 3/ Nezákonné odôvodenie rozsudku podľa § 168 ods. 1 Tr. por. a konanie v rozpore s ustanovením § 327 ods. 1 Tr. por. Okresný súd Bratislava V sa v rozsudku zo dňa 12.01.2016 žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôvodmi nevykonania úkonov nariadených Krajským súdom Bratislava v uznesení pod sp. zn. 1To/111/2014 zo dňa 2709.2014 (najmä strana 16 uznesenia) a to: - postup podľa § 257 Tr. por. - vykonať kompletné dokazovanie k bodom 1,2,3 obžaloby, vrátane vysporiadania sa s neprocesnou výpoveďou sv. P., procesnými výpoveďami sv. P., W. a T., sprocesnenie znaleckých posudkov č. 28/11 a 23/11, ako aj posudku č. 14/10/10, teda prioritne ustáliť, či sa skutky vôbec stali, či sú trestnými činmi a akými, či ich vôbec spáchal samotný obžalovaný (s. 11 odsek 1 uznesenia sp. zn. 1To/111/2014 zo dňa 27.09.2014). Podľa § 23 Tr. zák. (nepríčetnosť), kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je ta tento čin trestne zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. S poukazom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia prokurátor je toho názoru, že súd konal nezákonne, keď obžalovaného R. R. spod podanej obžaloby oslobodil. Podľa jeho názoru mal ďalej konať a vykonať dokazovanie v zmysle vyššie citovaného uznesenia krajského súdu a následne vo veci rozhodnúť. Vzhľadom na vyššie uvedené potom navrhol, aby senát Krajského súdu Bratislava podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o vine a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec prvostupňovému súdu, aby vec znova prejednal a rozhodol. K vyššie uvedenému odvolaniu, ako aj k jeho dôvodom sa samostatným písomným podaním vyjadril obžalovaný R. R. a to prostredníctvom svojej obhajkyne podaním zo dňa 07.04.2016 na č.l. 721-722. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I podal prokurátor odvolanie proti výroku o vine ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo pre ich nesprávnosť, v neprospech obžalovaného priamo do zápisnice na hlavnom pojednávaní dňa 12.01.2016, ktoré neskôr písomne odôvodnil. K odvolaniu prokurátora ako aj k dôvodom tohto podania zasiela súdu nasledovné stanovisko: Výrok súdu o uložení ochranného liečenia Výrok súdu o uložení ochranného liečenie ústavnou formou, ktorý je zachytený v rozsudku, bol následne uznesením súdu zo dňa 11.03.2016 opravený a tým aj daný do súladu s ústne vyhláseným výrokom o ochrannom liečení na hlavnom pojednávaní dňa 12.01.2016. V dôsledku tejto skutočnosti považoval námietku okresného prokurátora ohľadom jeho zmätočnosti za irelevantnú. Nedostatočné vykonanie dokazovania ohľadom ZP č. 11/2015 K samotnej požiadavke OP týkajúcu sa výsluchu znalca uviedol, že podľa názoru obhajoby sú závery predmetného ZP tak jednoznačné a nemenné, že je rozumné predpokladať, že ani výsluchom zástupcu Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s r.o. by nebolo možné dospieť k iným záverom k akým dospeli znalci pri výkone znaleckého dokazovania. Navyše požiadavka OP na vypočutie znalca k jednému zo záverov týkajúceho sa chápania zmyslu trestného konania obsiahnutého vo formulácii „v dostatočnej miere“ považoval v kontexte k ostatným záverom za nadbytočné. Odpoveď znalca na túto otázku, nech by zaznela v akejkoľvek podobe, by nemohla zmeniť záver o tom, že obžalovaný trpí závažnou duševnou chorobou, v dôsledku ktorej v čase spáchania skutku nemohol a nevedel rozpoznať nebezpečnosť a protiprávnosť jeho konania a rovnako nevedel a nemohol ovládať svoje konanie. Rovnako by doplnenie dokazovania v prokurátorom naznačenom smere nemohlo zmeniť záver znalcov ohľadom toho, že u obžalovaného došlo k vymiznutiu ovládacích a rozpoznávacích schopností. Tieto závery znalcov považovala obhajoba za tak určujúce pre záver súdu o nepríčetnosti obžalovaného, že považovala výkon dokazovania v akomkoľvek ďalšom smere za nadbytočný. Pokiaľ OP namieta, že mu ZP č. 11/2015 nebol doručený a nemohol sa s jeho obsahom oboznámiť, poukazoval na to, že obhajoba dňa 09.12.2015 dostala od konajúceho súdu oznámenie, že ZP č. 11/2015 je súčasťou spisového materiálu. Na základe uvedenej informácie si obhajoba objednala spis a na vlastné náklady nechala vyhotoviť jeho kópiu za účelom oboznámenia sa s jeho obsahom a včasnou prípravou na hlavné pojednávanie. V tejto súvislosti žiadal odvolací súd, aby preskúmal či rovnaký postup bol zachovaný aj voči OP. V prípade, že konajúci prokurátor dostal od súdu rovnaké oznámenie o vyhotoveného predmetného ZP s vyrozumením o jeho založení do spisu, považoval námietku OP o jeho nedoručení a nemožnosti oboznámiť sa s jeho obsahom za bezpredmetnú. Nezákonné odôvodnenie rozsudku a konanie v rozpore s ustanovením § 327 ods. 1 Tr. por. V tejto časti odvolania OP vyčíta prvostupňovému súdu nedodržanie postupu stanoveného odvolacím súdom pri výkone úkonov stanovených v § 257 Tr. por. a nevykonanie dôkazov týkajúcich sa bodu 1 až 3 obžaloby. Pokiaľ by sme položili otázku: „aké nové zistenia, čo podstatné, prípadne aké iné právne závery“ by prinieslo kompletné dokazovanie skutku uvedeného v bode 1 až 3, musíme pri hľadaní odpovedí vždy zobrať do úvahy nesporný záver o nepríčetnosti obžalovaného. Súd podľa názoru obhajoby vykonal potrebné dôkazy týkajúce sa vyriešenia základnej otázky pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného. Keďže jej riešením dospel k záveru, že nie je možné u obžalovaného vysloviť vinu a uložiť trest práve pre jeho nepríčetnosť, obmedzil sa na vysvetlenie jeho záveru o nepríčetnosti obžalovaného a vyvodil z tohto právny záver. Každý ďalší postup podľa názoru obhajoby by bol v kontexte zistenia, že obžalovaný je nepríčetný, nadbytočný. Na základe uvedeného žiadal, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Vo veci bol určený termín verejného zasadnutia na deň 09.03.2017, na ktorý bol riadne a včas predvolaný obžalovaný R. R., čo preukazuje obálka, z obsahu ktorej vyplýva, že upovedomenie o termíne verejného zasadnutia bolo obžalovanému po opakovanom pokuse v súlade s § 66 ods. 3 Tr. por. uložené na pošte dňa 31.01.2017, avšak sa neustanovil a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Taktiež sa neustanovila ani jedna z poškodených organizácií a to i napriek tomu, že riadne a včas boli upovedomené o termíne verejného zasadnutia, čo preukazujú doručenky zo dňa 30.01.2017 a 31.01.2017. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd v súlade s § 293 ods. 5 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného R. R. a podľa § 294 ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti poškodených organizácií.. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.3.2017 intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry zotrvala na písomných dôvodoch podaného odvolania a navrhla napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obhajkyňa obžalovaného R. R. D.. D. U. uviedla, že sa pridržiava v plnom rozsahu jej písomného vyjadrenia k odvolaniu prokuratúry a navrhla odvolanie okresného prokurátora zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Podľa § 23 Tr. zák. kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr. por odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Úvodom odvolací súd konštatuje, že v tejto predmetnej trestnej veci už dva krát rozhodoval a to uznesením sp. zn. 1To/101/2015 zo dňa 18.09.2013, ako aj uznesením sp. zn. 1To/110/2014 zo dňa 27.08.2014, ktorými podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil predchádzajúce dva rozsudky súdu I. stupňa v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. predmetnú vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení týchto rozhodnutí odvolací súd veľmi podrobne rozviedol, aké procesné a hmotnoprávne pochybenia súdu I. stupňa v rámci svojej prieskumnej činnosti zistil, pričom v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie tohto uznesenia bez potreby tieto mechanicky opakovať. V odôvodnení svojho predchádzajúceho rozhodnutia taktiež odvolací súd jednoznačne uviedol konkrétne úlohy, ktoré mal súd I. stupňa za povinnosť vykonať. V ďalšom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní tie dôkazy a to v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Ako už bolo veľmi podrobne rozvedené vo vyššie citovaných oboch zrušujúcich uzneseniach, stále ostala sporná otázka príčetnosti obžalovaného R. R., pričom súd I. stupňa splnil v tomto smere pokyn odvolacieho súdu a uznesením zo dňa 22.06.2015 na č.l. 673-674 pribral do konania Ústav pre znaleckú činnosť z psychológie a psychiatrie s.r.o. za účelom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného a následnému zodpovedaniu položených otázok. Na č.l. 681-697 sa nachádza písomne vpracovaný znalecký posudok Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii spol. s.r.o. č. 11/2015, z obsahu ktorého vyplýva, že obžalovaný od roku 2011 trpí závažnou duševnou chorobou, ktorá sa postupne vyvíjala a vyústila veľmi skoro do paranoidnej schizofrénie s reziduálnymi príznakmi a postprocesuálnou zmenou osobnosti. V čase spáchania trestnej činnosti obžalovaný vplyvom ochorenia, ktorým trpí, nemohol a nevedel rozpoznať nebezpečnosť a protiprávnosť svojho konania, pričom v čase spáchania trestnej činnosti nemohol a nevedel svoje konanie ovládať. Ovládacia a rozpoznávacia schopnosť obžalovaného boli v čase spáchania trestnej činnosti vplyvom závažného duševného ochorenia vymiznuté. Obžalovaný nie je schopný chápať zmysel trestného konania v dostatočnej miere a jeho účasť v trestnom konaní má potencionálne negatívny vplyv na jeho duševný stav. Napokon ústav skonštatoval, že v prípade, že sa obžalovaný nebude podrobovať psychiatrickej liečbe, jeho pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný a preto ústav odporučil uložiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Tento znalecký posudok bol doručený súdu I. stupňa dňa 06.11.2015 (pečiatka na č.l. 681), pričom súd I. stupňa následne všetkým procesným stranám písomne oznámil, že tento znalecký posudok je súčasťou spisového materiálu. Tento oznam prevzala aj Okresná prokuratúra Bratislava V, čo preukazuje doručenka na č.l. 700. Po obdržaní tohto upovedomenia nič teda prokuratúre nebránilo, aby požiadaal o povolenie na štúdium spisu a uvedeného znaleckého posudku do infocentra, tak ako to učinila obhajoba (č.l. 701). Ak tak prokuratúra neučinila, v ďalšom už nie je možné sa domáhať toho, že znalecký posudok jej nebol doručený a preto táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Následne bol vo veci určený termín hlavného pojednávania na deň 12.01.2016, kde na č.l. 703 sa nachádza súhlas procesných strán na čítanie vyššie uvedeného znaleckého posudku, pričom následne bol postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. aj riadne prečítaný. Týmto zákonným postupom bol teda tento znalecký posudok riadne sprocesnený a ani odvolací súd nezistil žiaden dôvod na to, aby bol k takto prečítanému znaleckému posudku vypočúvaný aj znalec. Ak prokuratúra dospela k záveru, že je potrebné znalca vypočuť, tak nemala udeľovať súhlas na jeho prečítanie postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por., ale mala ešte predtým navrhnúť predvolať znalecký ústav (prokuratúra nesprávne v dôvodoch odvolania uvádza, že ide o znaleckú organizáciu) a na hlavnom pojednávaní znalca povedeného podaním znaleckého posudku aj vypočuť. Takýto navrhovaný postup zo strany prokuratúry však nie je ani podľa názoru odvolacieho súdu potrebný. Závery znaleckého posudku č. 11/2015 vypracovaného znaleckým ústavom, sú tak jednoznačné a nespochybniteľné, že nie je dôvod na dodatočné vypočutie znalca k týmto záverom. Skutočnosť, že znalecký ústav dospel k svojim vyššie citovaným záverom po dlhšom čase, absolútne nemá žiaden vplyv na obsahovú stránku týchto záverov a preto je odvolacia námietka odvolateľa nedôvodná. Taktiež ani použitá formulácia, že obžalovaný nie je schopný chápať zmysel trestného konania v dostatočnej miere ku ktorej chcel odvolateľ znalca dopočuť, nemá absolútne žiaden vplyv na závery ohľadom vymiznutej ovládacej a rozpoznávacej schopnosti v čase spáchania trestnej činnosti, atkže ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky spočívajúcej v poukazovaní na existenciu troch znaleckých posudkov s diametrálne odlišnými závermi, odvolací súd konštatuje nasledujúce: V skutočnosti ide o štyri znalecké posudky a nie tri ako to mylne uvádza odvolateľ. V prvých dvoch znaleckých posudkoch ide o znalecký posudok č. 28/2011 a 23/2011(č.l.348-358) vypracovaný MUDr. P. J. a MUDr. S. E. ku dňu 3.3.2011 a to na základe príkazu OS BA V sp. zn. 0Tp 105/2011 zo dňa 16.02.2011 v inej trestnej veci obžalovaného vedenej na OR PZ SR Bratislava V pod sp. zn. ORP-1178/2- OVK-B5-2008, ako aj tretí znalecký posudok č. 14/10/2010 vypracovaný MUDr. L. T. a MUDr. C. U. ku dňu 8.2.2010 na základe príkazu OS BA I sp.zn. 0Tp 4/2010 v inej trestnej veci obžalovaného vedenej na bývalom ÚJaKP OR PZ SR Bratislava I pod sp. zn. ORP-1399/1-OVK-B1-2009 (č.l. 417-430). V súvislosti s týmito znaleckými posudkami odvolací súd opätovne konštatuje, že v tejto konkrétnej trestnej (i keď toho istého obžalovaného), nie je možné použiť znalecký posudok o duševnom stave obvineného z inej trestnej veci v jeho ďalšej trestnej veci, v ktorej je vedené nové trestné konanie. Takýto znalecký posudok z inej trestnej veci možno použiť iba vo forme listinného dôkazu, čo zhodne potvrdzuje aj rozhodnutie NS SR č. R 11/1982 Zbierky. Tvrdenie odvolateľa, že ide o znalecké posudky je teda nesprávne, pretože ide iba o listinné dôkazy. Rozporovať listinné dôkazy so znaleckým posudkom č. 11/2015, ktorý navyše vypracoval znalecký ústav, ako to navrhoval odvolateľ, nie je procesne možné a preto ani v tomto smere nie je odvolacia námietka dôvodná. Štvrtým posudkom je znalecký posudok znaleckej organizácie Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela (č.l. 520-551) bol vypracovaný v januári 2013, na ktorého podrobný rozbor, ako aj na výsluch poverenej znalkyne MUDr. A. odvolací súd poukazuje vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení bez potreby tento mechanicky opakovať. V tomto smere odvolací súd poukazuje na podstatnú skutočnosť a to, že vo svojom poslednom zrušujúcom uznesení nechal na úvahu súdu I. stupňa, či v súlade s ustanovením § 143 ods. 1 Tr. por. priberie do konania inú znaleckú organizáciu, resp. či zváži vzhľadom na obtiažnosť skúmanej problematiky možnosť postupu podľa § 147 ods. 1 Tr. por., a pribrať do konania znalecký ústav, ktorého úlohou bude vypracovať znalecký posudok, v ktorom zodpovie všetky potrebné otázky ohľadne psychického stavu obžalovaného, najmä ohľadne ovládacej a rozpoznávacej zložky. Súd I. stupňa sa napokon rozhodol podľa § 147 ods. 1 Tr. por. pribrať do konania znalecký ústav. Z uvedenej citácie, ako aj zo znenia ustanovenia § 147 ods. 1 Tr. por. jednoznačne vyplýva, že znalecký posudok znaleckého ústavu má vyššiu dôkaznú hodnotu, pretože znaleckej organizácii sú kompetencie jednoznačne vymedzené v ustanovení § 143 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého nie je zákonom určená na posudzovanie výnimočných a obzvlášť závažných prípadov, pretože na takéto posudzovanie je výlučne určený znalecký ústav. Ani v tomto prípade teda nie je možné rozporovať znalecký posudok znaleckej organizácie so znaleckým posudkom znaleckého ústavu, ako sa toho v rozpore so zákonom domáhal odvolateľ. Problematiku znaleckého dokazovania teda odvolací súd uzatvára tým, že otázka skúmania duševného stavu obžalovaného bola znaleckým ústavom vykonaná tak jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, že následné právne posúdenie otázky príčetnosti podľa § 23 ods. 1 Tr. zák. zo strany súdu I. stupňa bolo v plnom súlade s vykonaným dokazovaním, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na tento iba poukazuje bez ďalšej potreby mechanického opakovania. Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky, podľa ktorej súd I. stupňa nerešpektoval pokyny odvolacieho súdu a nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom určil odvolací súd v predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach, odvolací súd konštatuje nasledujúce: V ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. je zakotvená jedna zo základných zásad trestného konania a to zásada zistenia skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Ako už bolo citované vyššie, ustanovenie § 23 ods. 1 Tr. zák., t.j. otázka príčetnosti páchateľa, je systematicky zaradená do tretieho oddielu prvej hlavy Trestného zákona, t.j. medzi okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť, kde patrí ešte aj vek. Súd I. stupňa vykonal v otázke príčetnosti kompletné dokazovanie plne v súlade s ustanovením a v rozsahu vymedzenom § 2 ods. 10 Tr. por. Zo znaleckého posudku č. 11/2015 vyplýva aj ďalšia mimoriadne dôležitá skutočnosť a to, že obžalovaný nie je schopný chápať zmysel trestného konania v dostatočnej miere a jeho účasť v trestnom konaní má potencionálne negatívny vplyv na jeho duševný stav. Za danej situácie súd I. stupňa preto postupoval plne v súlade so zákonom, keď sa obmedzil iba na dokazovanie ohľadne príčetnosti obžalovaného a ďalšie dôkazy, resp. dokazovanie v rozsahu v akom ho nariadil odvolací súd, nevykonal. V čase vydania predchádzajúcich zrušujúcich uznesením odvolacím súdom bola totiž otázka príčetnosti spornou a závery znaleckého posudku č. 11/2015 neboli známe a preto pokyny odvolacieho súdu boli dôvodné. Po zákonnom sprocesnení znaleckého posudku č. 11/2015 sa však dôkazná situácia podstatným spôsobom zmenila a teda s poukazom na § 2 ods. 10 Tr. por. odpadli aj dôvody, na základe ktorých odvolací súd tieto pokyny vydal. Preto poukazovanie na nesplnenie týchto pokynov zo strany odvolateľa súd v tomto štádiu nedôvodné. Napokon, čo sa týka poslednej odvolacej námietky, spočívajúcej v poukazovaní na chybné písomné vyhotovenie napadnutého rozhodnutia v rozpore s vyhláseným znením, odvolací súd poukazuje na opravné uznesenie na č.l. 719 zo dňa 11.03.2016, ako aj na opravné uznesenie na č.l. 734 zo dňa 15.08.2016, ktorými boli opravené ako pochybenia napádané odvolateľom, tak aj pochybenia vytknuté odvolacím súdom, ktorý zároveň nariadil aj ich opravu. Na základe uvedených skutočností a úvah, krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu I. stupňa je v plnom rozsahu zákonné a dostatočným spôsobom zdôvodnené v súlade s § 168 ods.1 Tr. por., na ktoré aj krajský súd v podrobnostiach poukazuje bez potreby toto mechanicky opakovať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Proti tomuto rozsudku podala poškodená organizácia E. vnútra J. republiky-P. riaditeľstvo H. zboru T. (ďalej len poškodený) odvolanie dňa 14.01.2016 (č.l. 706), na obsah ktorého odvolací súd iba poukazuje bez potreby toto mechanicky opakovať. Podľa § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, môže rozsudok odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Podľa § 308 ods. 1 Tr. por. v neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody. Ak poškodený podá odvolanie proti výroku, ktorým bol podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázaný na občianske súdne konanie v rámci oslobodzujúceho rozsudku, ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou a preto toto odvolací súd zamietne podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (R 43/1967). Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. V posudzovanom prípade poškodený síce vystupuje v procesnom postavení poškodeného, avšak odvolací súd poukazuje na podstatnú skutočnosť, že R. R. bol právoplatne oslobodený a za takejto situácie s poukazom na citované ustanovenia § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a § 308 ods. 1 Tr. por., nie je oprávnený podať odvolanie proti oslobodzujúcemu výroku. Z uvedeného teda vyplýva, že poškodený je v danom prípade neoprávnenou osobou na podanie odvolania a preto sťažnostný súd na základe uvedených skutočností jeho odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol bez meritórneho prejednania veci nakoľko citované ustanovenie iný postup odvolacieho súdu neumožňuje. To sú dôvody, na základe ktorých odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.