Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/107/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511200601 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1511200601.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: I. P.Á., nar. XX.XX.XXXX, T. U. E. X, Bratislava, proti žalovaným: 1/ R. T., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. G. XX, Bratislava, korešpondenčná adresa J. XX, T., zastúpená Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, so sídlom Riečna 2, Bratislava, 2/ D. T., nar. XX.XX.XXXX, Q. T. G. XX, Bratislava, o zaplatenie 2.212,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20. marca 2013 č.k. 11C 85/2012-72 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako aj v súvisiacej časti týkajúcej sa náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie po t v r d z u j e. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 2.212,63 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z dlžnej sumy 2.212,63 eur od 25.08.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 133 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku titulom jej regresného nároku vyplývajúceho z ručiteľského záväzku voči dlžníkom zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXXXXXSU. Vo zvyšku v časti o zaplatenie úrokov z omeškania z istiny vo výške 9% ročne od 01.11.2010 do 24.08.2012 žalobu žalobkyne zamietol. Žalovaným uložil povinnosť zaplatiť na jeho účet sumu 15,94 eur titulom náhrady trov štátu. 2. Rozhodol tak s poukazom na hmotnoprávne ust. § 303 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 306 ObZ, § 307 ObZ a § 308 ObZ, § 546 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 548 OZ, § 550 OZ, § 524 OZ, § 526 OZ a § 529 OZ, ako aj na ustanovenia § 120 ods. 1, § 125 a § 132 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“),keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa dňa 17.09.2004 podpísala Ručiteľskú listinu č. XXXXXXXXXRL, ktorou ako ručiteľka vyhlásila veriteľovi OTP Banka Slovensko, a.s., že uspokojí jeho pohľadávku, ktorá vznikne na základe Zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. XXXXXXXXXSU zo dňa 17.09.2004, ktorou bol žalovaným 1/ a 2/ ako dlžníkom poskytnutý úver v sume 200.000,- Sk splatný 15.09.2009 spolu s príslušenstvom a poplatkami, za dlžníka, ak dlžník uvedenú pohľadávku banky alebo jej časť neuhradí. Mal za preukázané, že žalobkyňa súčasne dňa 17.09.2004 podpísala Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), ktorou zabezpečila svoje záväzky z Ručiteľskej listiny a súhlasila s tým, aby jej platiteľ mzdy (iných príjmov) vykonával zrážky podľa uvedenej dohody a tieto poukazoval priamo veriteľovi okamihom predloženia dohody. Taktiež zistil, že listom zo dňa 01.06.2009 č. XXXX/XXX/XXXX OTP Banka Slovensko, a.s. vyzvala žalobkyňu ako ručiteľku na zaplatenie zabezpečeného záväzku v lehote po splatnosti, nakoľko úver, ku ktorému poskytla zabezpečenie, vykazoval omeškanie viac ako 3 splátky, a to v lehote do 15.06.2009. Žalobkyňa sa na základe uvedenej výzvy osobne skontaktovala s dlžníkmi, ktorí sa zaviazali dlžnú sumu v určenej lehote uhradiť. Mal však za preukázané, že žalovaní dlžnú sumu neuhradili, keď listom č. XXX/X/XXX/XX zo dňa 12.02.2010 OTP Banka Slovensko, a.s. vyzvala opätovne dlžníkov i žalobkyňu na zaplatenie celého dlhu do 28.02.2010, resp. v určenej lehote uhradiť minimálne 30% dlžnej sumy a na zvyšok uzatvoriť splátkový kalendár. Vychádzal tiež zo zistenia, že OTP Banka Slovensko, a.s. listom č. XXXX/XXX/XX zo dňa 10.05.2010 oznámila žalobkyni i žalovaným, že dňa 07.05.2010 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom OTP Bankou Slovensko, a.s. a postupníkom WM Consulting & Communication, s.r.o., Teplická 63, Piešťany, IČO: 34127798, na základe ktorej postupca postúpil svoju pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere ku dňu 07.05.2010 spolu s príslušenstvom a všetkými právami z akéhokoľvek zabezpečenia. Nový veriteľ prostredníctvom advokáta listom V..XXX zo dňa 08.06.2010 vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu vo výške 2.056,99 eur spolu s úrokom 11,25% ročne zo sumy 1.670 eur od 08.05.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.670 eur od 08.05.2010 do zaplatenia v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Keďže žalovaní svoj dlh v stanovenej lehote nezaplatili, veriteľ pristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky od žalobkyne titulom ručenia formou zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 17.09.2004. Zistil, že žalobkyňa splátkami zo dňa 05.10.2010 vo výške 20 eur a dňa 11.10.2010 vo výške 2.192,63 eur, t.j. spolu vo výške 2.212,63 eur splatila z titulu ručenia pohľadávku zo zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. XXXXXXXXXSU zo dňa 17.09.2004, ktorou bol žalovaným poskytnutý úver splatný dňa 15.09.2009. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že ručenie je právny vzťah medzi veriteľom a treťou osobou (ručiteľom), ktorého obsahom je záväzok ručiteľa, t.j. osoby odlišnej od dlžníka, uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Uviedol, že základným právom veriteľa je požadovať plnenie od ručiteľa, ktorému vznikne povinnosť plniť vtedy, keď veriteľ písomne vyzval dlžníka na splnenie dlhu a dlžník napriek tejto výzve dlh nesplnil. Ručiteľ je povinný plniť to, čo je predmetom veriteľovej pohľadávky. Len čo ručiteľ veriteľovi splnil, ručiteľský záväzok zaniká a ručiteľovi ako veriteľovi vzniká právo domáhať sa od dlžníka toho, čo zaňho plnil ručiteľovi. Vzniká teda vlastná pohľadávka voči dlžníkovi, a to priamo zo zákona, keď predpokladom uplatnenia nároku ručiteľa voči dlžníkovi je, že ručiteľ pohľadávku veriteľa uspokojil. Rozsah nároku ručiteľa je daný rozsahom nároku veriteľa voči dlžníkovi, ktorý v rámci tohto nároku ručiteľ za dlžníka zaplatil. 4. Ustálil, že žalobkyňa písomným potvrdením nového veriteľa zo dňa 07.12.2010 preukázala splatenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXXXXXJ. vo výške 2.212,63 eur dňom 11.10.2010. Uviedol, že žalovaná 1/ v rámci svojej obrany tvrdila, že dlh z úveru poskytnutého dlžníkom od OTP Banka Slovensko, a.s. v sume 200.000,- Sk (6.638,78 eur) bol splatený dňa 13.05.2010, ktorú skutočnosť preukazovala listinou vyhotovenou 19.03.2012 o 18.41 hod, z ktorej mal preukázanú iba existenciu úverového účtu XXXXXXX s názvom R. T., otvoreného 29.09.2004 na základe zmluvy XXXXXXXXXSU s plánovanou prvou splátkou úveru dňa 15.10.2004 a dátum zrušenia účtu 13.05.2010, ktorý bol totožný s dátumom poslednej bankovej transakcie. Z výpisu z účtu č. XXXXXXX/XXXX za obdobie od 15.06.2006 do 19.05.2009 mal preukázané, že k 19.05.2009 evidoval pôvodný veriteľ OTP Banka Slovensko, a.s. zostatok dlhu 1.670 eur, ktorý výpis obsahuje prehľad vykonaných splátok dlžníkom v sledovanom období od 15.06.2006 do 19.05.2009 a ich rozpočítanie na istinu, úrok z istiny, prípadné úroky z omeškania a poplatky. Z listu OTP Banka Slovensko, a.s. zo dňa 16.01.2009 č. XX/XXX/XX mal preukázané, že žalovaná 1/ požiadala o odklad splatenia úveru z dôvodu straty zamestnania, keď poslednú úhradu za účelom splatenia úveru vykonala dňa 20.10.2008. K 16.01.2009 evidoval veriteľ záväzok po lehote splatnosti v celkovej výške 586,02 eur s omeškaním jeho zaplatenia 92 dní a presnou špecifikáciou, koľko z uvedenej sumy predstavuje istina, úrok, úrok z omeškania a poplatky. Na návrh žalovanej 1/ požiadal úverujúcu banku (pôvodného veriteľa) o poskytnutie súčinnosti, z ktorej písomného vyjadrenia zo dňa 11.12.2013 zistil, že dlh z predmetného spotrebného úveru nebol ku dňu 13.05.2010 splatený, keď podľa vyjadrenia dlžníci úver dlhodobo nesplácali. Dňa 13.05.2010 postúpila banka zo zmluvy vyplývajúcu pohľadávku novému veriteľovi, pričom v čase postúpenia boli dlžníci podľa vyjadrenia postupcu v omeškaní so splácaním 568 dní. Podľa vyjadrenia taktiež bolo postúpenie pohľadávky dňom 07.05.2010 postupcom oznámené dlžníkom i ručiteľom listom zo dňa 10.05.2010, ktorá písomnosť bola doručovaná na adresu uvedenú v zmluve o spotrebnom úvere, ako aj v ručiteľskej listine. Súd prvej inštancie taktiež zistil, že žalovaná 1/ vo vzťahu k súdu účinne oznámila korešpondenčnú adresu dňa 22.03.2012, v bankovom systéme adresa žalovanej 1/ nebola do dňa postúpenia pohľadávky zmenená, z čoho poskytovateľ úveru vyvodil, že k oficiálnej zmene jej adresy nedošlo. Trvalé bydlisko má na adrese uvedenej v zmluve. Zo zväzku listinných dôkazov predložených žalovanou 1/ súd prvej inštancie zistil pohyb na účte žalovanej 1/ na úverový účet vedený v OTP Banke Slovensko, a.s., s tým, že nespochybniteľný dôkaz o zaplatení zostatku záväzku ku dňu 15.06.2009, po ktorom vzniklo veriteľovi právo vyhlásiť úver za predčasne splatný, a ani dôkaz o zániku záväzku však podľa súdu prvej inštancie neprodukovala. 5. S poukazom na prejednaciu zásadu v občianskom súdnom konaní vyhodnotil súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú, nakoľko aj keď dlžník môže voči ručiteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať voči veriteľovi, mal za to, že žalovaná 1/ v konaní neprodukovala dôkaz spôsobilý oslabiť dôkaznú silu listinných dôkazov predložených žalobkyňou doplnených o vyjadrenie pôvodného veriteľa. Vo vzťahu k žalovanému 2/ o jeho solidárnej povinnosti vo vzťahu k žalobkyni rozhodol v jeho neprítomnosti s poukazom na jeho nečinnosť. 6. Ohľadom príslušenstva rozhodol súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., s tým, že podľa jeho názoru žalobkyňa v konaní nepreukázala, kedy žalovaným doručila účinne výzvu na zaplatenie. Mal za to, že žalovaná sa o vzniku pohľadávky, o jej dôvode a výške preukázateľne dozvedela až dňom prevzatia žaloby, t.j. dňa 23.08.2012. Začiatok omeškania žalovaných preto s poukazom na ust. § 563 OZ určil dňom 25.08.2012 a vo zvyšku žalobu zamietol. 7. Ohľadom náhrady trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 133 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu. O náhrade trov štátu titulom úhrady v súvislosti s podaní informácie od OTP Banka Slovensko, a.s. rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP. Žalobkyni priznanú sumu žalovaným nepovolil splácať v splátkach vzhľadom na nesúhlas žalobkyne so splátkovým plnením pre postoj žalovaných k prejednávanej veci. 8. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne riadne a včas odvolanie žalovaná 1/ a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že v konaní boli vytýčené iba dve pojednávania, pričom dňa 19.03.2013 udelila plnú moc právnej zástupkyni na jej zastupovanie v predmetnej veci, ktorú i so žiadosťou o odročenie pojednávania doručila súdu prvej inštancie dňa 20.03.2013 o 09.20 hod. Vo vzťahu k jej právnej zástupkyni nebola zachovaná lehota 5 dní na prípravu pojednávania, ktorým konaním súdu prvej inštancie jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázala na to, že v konaní nebol vypočutý žalovaný 2/ a napriek uvedenému súd prvej inštancie rozhodol vo veci. Namietala, že žiadala o uloženie povinnosti OTP Banke Slovensko, a.s. o doloženie úverovej zmluvy za účelom preukázania jej dlhu, ktorú povinnosť súd prvej inštancie banke nenariadil. Uviedla, že žalobkyňa voči banke nevyužila žiadnu obranu napriek vzájomnej komunikácii s ňou o neexistencii dlhu. Mala za to, že veriteľ ju nevyzval na splatenie dlhu. Ručenie podľa nej predpokladá existenciu platného dlhu, ktorý však v danom prípade už zanikol. Žiaden list od veriteľa neobdržala. Mala za to, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie, keď nevypočul žalovaného 2/, pracovníkov OTP banka Slovensko, a.s., nezabezpečil úverovú zmluvu, nevypočul ďalšiu ručiteľku E. H.. Súdu prvej inštancie vytkla, že doposiaľ nebol doručený predmetný rozsudok jej právnej zástupkyni, ktorá nie je uvedená ani v úvodnej časti napadnutého rozsudku. 9. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ predmetné odvolanie považovala za bezdôvodné a zavádzajúce, keď v rámci konania došlo k preukázaniu skutočnosti, že žalovaná 1/ dlh z úverovej zmluvy nesplnila, v konaní bol žalovaný 2/ nečinný, plná moc udelená žalovanou bola udelená neskoro a žalovanú čiastku uhradila za žalovaných. Napadnutý rozsudok žiadala ako vecne správny potvrdiť. 10. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného poriadku účinného od 01.07.2016 (zákon č. 160/2015 Z.z.) podaním odvolania žalovanej 1/ proti rozsudku súdu prvej inštancie tento v napadnutom rozsahu nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom v tomto rozsahu prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v zmysle nich i o ňom rozhodnúť. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preto prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 393 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa vyjadruje len k odvolacím námietkam žalovaného 14. V sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na stranách sporu a ukladá im označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá zo strán sporu. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca, ale dôkazné bremeno žalovaného sa odvíja od úrovne splnenia dôkazného bremena žalobcom. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. 15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie správne rozložil dôkazné bremeno strán sporu pre účely úspechu v konaní a správne ustálil, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že za žalovaných uhradila dlh vyplývajúci zo zmluvy o spotrebnom úvere, čo nakoniec žalovaní v rámci konania pred súdom prvej inštancie ani nerozporovali. V rámci svojej obrany len dôvodili, že v čase plnenia žalobkyne dlh neexistoval, nakoľko ku dňu 13.05.2010 došlo k jeho splateniu. Uvedené tvrdenie však nebolo preukázané žiadnym z produkovaných dôkazov a dôkazy navrhnuté žalovanou 1/, resp. uvádzané v odvolaní proti napadnutému rozsudku by neboli spôsobilé uvedené tvrdenie preukázať. Ak v rámci obrany proti uplatnenému nároku žalovaná 1/ uviedla, že veriteľ ju na úhradu dlhu písomne nevyzýval a tak nedošlo k naplneniu hmotnoprávnej podmienky pre plnenie ručiteľa, odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie vyhodnotil, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania veriteľ žalovaných vyzýval písomne na úhradu dlhu listami doručovanými na adresu uvedenú v zmluve o úvere, keď oficiálnym spôsobom vo vzťahu k veriteľovi nedošlo z ich strany k oznámeniu o zmene adresy na doručovanie. 16. Vo vzťahu k ďalším odvolacím argumentom žalovanej 1/ odvolací súd uvádza, že tieto hodnotí ako neopodstatnené, keď súd prvej inštancie postupoval procesne správne, ak konal a rozhodol vec v súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalovaného 2/, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil a nežiadal o odročenie žiadneho pojednávania. Výsluch účastníka konania (dnes strany sporu) je dôkazným prostriedkom realizovaným na návrh strany sporu, ku ktorému procesnému návrhu nedošlo. Prítomnosť strany sporu na pojednávaní patrí medzi procesné práva a nezakladá povinnosť strany sporu sa pojednávania zúčastniť. Taktiež stranami sporu nebolo navrhnuté dokazovanie výsluchom E. H.. Pokiaľ ide o zadováženie úverovej zmluvy odvolací súd taktiež uvádza, že dôkazná povinnosť i vo vzťahu k listinným dôkazom zaťažuje strany sporu, pričom súd prvej inštancie nad rámec uvedeného vyťažil OTP Banku Slovensko, a.s. žiadosťou o súčinnosť a z vyjadrenia banky pri rozhodovaní veci i vychádzal. V odvolaní uvedené dôkazy žalovaní nenavrhli napriek ich riadnemu poučeniu súdom prvej inštancie podľa § 120 ods. 1 a 4 OSP. Dňa 20.03.2013 nedošlo k realizácii pojednávania, ale len k vyhláseniu rozhodnutia, keď na tento účel bolo odročené súdne pojednávanie konané dňa 11.03.2013. Zachovanie lehoty 5 dní na prípravu pojednávania nebolo preto vo vzťahu k zvolenej právnej zástupkyni žalovanej 1/ potrebné. Na predmetnom pojednávaní súd prvej inštancie realizoval svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 156 ods. 2 OSP, veta druhá, a na pojednávaní realizovanom v lehote podľa ust. § 156 ods. 2 OSP (tri týždne) doručil stranám sporu písomne vypracovaný vyhlásený rozsudok, z ktorého dôvodu logicky uvedenie právnej zástupkyne žalovanej 1/ v jeho záhlaví absentuje, keď navyše plná moc bola do podateľne súdu prvej inštancie doložená dňa 20.03.2013 o 09.20 hod, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie na pojednávaní konanom v tento deň o 09.30 pravdepodobne o nej nemal vedomosť. V danom prípade sa ust. § 119 ods. 2 OSP (odročenie pojednávania na žiadosť strany sporu) nemohlo použiť (§ 156 ods. 2, veta tretia OSP). Napadnutý rozsudok bol následne súdom prvej inštancie riadne doručený právnej zástupkyni žalovanej 1/do vlastných rúk dňa 28.03.2013. 17. Vychádzajúc z vyššie uvedného po vecnom a právnom preskúmaní obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako aj v súvisiacej časti ohľadom náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).