Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/367/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511217873 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1511217873.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: K.. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, F., zastúpený: JUDr. Juraj Hadrbulec, advokát, Riečna 2, Bratislava, proti žalovaným v 1. rade: K.. K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, F., zastúpená: AK JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava, v 2. rade: Y. M., nar. XX.XX.XXXX, v 3. rade: E. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom: L. XX, F., obaja zastúpení: AK JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., Vajnorská 8/A, Bratislava, o zaplatenie 15.524,70 Eur s prísl., o odvolaní žalovaných v 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 50C/230/2011-133 zo dňa 12.04.2013 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 50C/230/2011-133 zo dňa 12.04.2013 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe sporu a určil, že žalovaní v 2. a 3. rade získali na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie zhodnotením nehnuteľnosti - bytu č. XX na L. ul. č. XX v F., 5. poschodie, zrealizovaním rekonštrukcie bytu žalobcom a žalovanou v 1. rade v roku 2007. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.08.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanú sumu z titulu bezdôvodného obohatenia. Nárok odôvodnil tým, že počas trvania manželstva so žalovanou v 1. rade, sa so žalovanými v 2. a 3. rade dohodli, že zrekonštruujú ich byt v F. na L. ul. č. XX, v ktorom budú žalobca so žalovanou v 1. rade bývať. Následne mali žalovaní v 2. a 3 rade previesť tento byt do vlastníctva žalobcu a žalovanej v 1. rade. Za účelom prestavby bytu si žalobca so žalovanou v 1. rade zobrali v Slovenskej sporiteľni a.s. úver vo výške 1.200.000,- Sk, ktorý investovali do rekonštrukcie bytu. Po dokončení rekonštrukcie došlo k rozvodu ich manželstva a v konaní o vyporiadanie BSM vedenom na súde pod č.k. 15C/225/2010 zahrnula žalovaná v 1. rade do masy BSM aj tento úver a veci v byte, ktoré sa dajú odpojiť resp. oddeliť. Zvyšok vecí bol pevne spojený s bytom a na strane žalovaných vzniklo bezdôvodné obohatenie, keďže žalovaní v 2. a 3. rade byt na žalobcu a žalovanú v 1. rade nepreviedli. Položky spracované spolu s bytom predstavujú hodnotu vo výške 31.049,40 Eur, pričom žalobca sa domáha voči žalovaným zaplatenia polovice z uvedenej sumy, t.j. 15.524,70 Eur. O bezdôvodnom obohatení sa žalobca dozvedel až právoplatnosťou rozsudku o rozvode so žalovanou v 1. rade. 2. Žalovaná v 1. rade voči uplatnenému nároku namietla, že predmetný byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 2. a 3. rade a nie je v jej spoluvlastníctve, preto nie je možné vyvodiť vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči nej. Žalovaní v 2. a 3. rade namietli, že žalobca spolu so žalovanou v 1. rade ich byt užívali asi 3 roky a vzhľadom na príbuzenský pomer nájomné neplatili. Uzavreli dohodu, že žalobca a žalovaná v 1. rade namiesto nájomného byt zrekonštruujú. K dohode, že po rekonštrukcii bude byt prevedený do vlastníctva žalobcu a žalovanej v 1. rade nedošlo. V prípade, ak by tvrdenie o dohode o prevode vlastníctva k bytu bolo pravdivé, žalobca má možnosť domáhať sa prevodu bytu. Žalovaní v 2. a 3. rade namietli aj premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže rekonštrukcia bytu bola vykonaná v roku 2007. 3. Žalobca k obrane žalovaných uviedol, že spolu so žalovanou mali v nájme byt na Q. ul. XX v F., ktorý fyzicky užívali žalovaní v 2. a 3. rade, a súčasne žalobca a žalovaná v 1. rade fyzicky užívali byt žalovaných v 2. a 3. rade na L. ul. č. XX. Žalobca a žalovaná v 1. rade platili platby za byt na Q. ul. XX a žalovaní v 2. a 3. rade platby za byt na L. XX. Žalovaná v 1. rade sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila tým, že naďalej užíva zrekonštruovaný byt na L. ul. č. XX. K námietke premlčania žalobca uviedol, že medzi ním a žalovanou 1. rade na jednej strane a žalovanými v 2. a 3. na druhej strane došlo k uzavretiu dohody, že po vykonaní rekonštrukcie bytu, ktorý je a bol vo vlastníctve žalovaných v 2. a 3. rade, dôjde k prevodu vlastníctva tohto bytu na žalobcu a žalovanú v 1. rade. Až rozvodom v júni 2010 bola známa skutočnosť, že k tomuto prevodu nedôjde, a až vtedy mohla začať plynúť objektívna a subjektívna premlčacia lehota. V priebehu konania žalobca zmenil argumentáciu, keď tvrdil, že právnym dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia bola dohoda o rekonštrukcii bytu na L. ul. č. XX a dohoda o užívaní bytu, ktorá mu založila právo bývania v byte na L. ul. č. XX. Náklady na rekonštrukciu bytu sa stali bezdôvodným obohatením, keď sa zmenili pomery a došlo k rozvodu jeho manželstva. Odchodom žalobcu zo spoločnej domácnosti v roku 2010 zaniklo právo jeho bývania v byte žalovaných v 2. a 3. rade. 4. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ustanovenia § 685 ods. 1 a 667 ods. 1, Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) upravujúcich nájomné zmluvy k bytu. Konštatoval, že medzi účastníkmi konania došlo k fyzickej výmene bytov na základe vzájomného súhlasu. Tento stav súd posudzoval podľa právnej úpravy upravujúcej nájom bytu obsiahnutej v ustanovení § 685 OZ, keďže túto právnu úpravu považoval za najbližšiu zistenému skutkovému stavu. Ani u jednej strany sporu nemožno posudzovať skutkový stav ako neoprávnené resp. protiprávne bývanie. Pokiaľ ide o vloženie investícií do bytu žalovaných v 2. a 3. rade zo strany žalobcu a žalovanej v 1. rade, súd ho posúdil podľa § 667 ods. 1 OZ, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade ako prenajímateľ bytu na L. ul. č. XX súhlasil s rekonštrukciou bytu a žalobca a žalovaná v 1. rade tak vykonávali zmeny na veci so súhlasom prenajímateľa. Žalovaní v 2. a 3. rade sa nezaviazali na úhradu nákladov súvisiacich s rekonštrukciou bytu patriaceho do ich vlastníctva. Žalobca ako nájomca sa preto po skončení nájmu môže domáhať toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. V takom prípade sa prenajímateľ na úkor nájomcu bezdôvodne obohatil o náklady predstavujúce zhodnotenie veci. Keďže žalobca sa z bytu žalovaných v 2. a 3. rade odsťahoval v súvislosti s rozvodom v priebehu roka 2010, až uvedeným momentom došlo na strane žalovaných v 2. a 3. rade k bezdôvodnému obohateniu. Pokiaľ ide o žalovanú v 1. rade, súd sa stotožnil s jej námietkou nedostatku pasívnej legitimácie v spore, keďže nie je vlastníčkou bytu č. XX v F. na L. ul .č. XX. Súd ďalej konštatoval, že v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných v 2. a 3. rade na úkor žalobcu, bude potrebné vykonať znalecké dokazovanie na preukázanie výšky zhodnotenia veci. Súd preto rozhodol len o základe veci medzitýmnym rozsudkom. 5. Rozsudok napadli v zákonnej lehote odvolaním žalovaní v 2. a 3. rade prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 31.05.2013. Zdôraznili, že žalobca sa domáhal žalovanej istiny z titulu bezdôvodného obohatenia na ich strane, ktoré mali získať ako neoprávnený majetkový prospech rekonštrukciou ich nehnuteľnosti - bytu č. XX na L. XX v F.. Žalobca v žalobe argumentoval tvrdením o existencii dohody, v zmysle ktorej mali žalovaní v 2. a 3. rade previesť po vykonaní rekonštrukcie vlastnícke právo k bytu na žalobcu a žalovanú v 1. rade. Toto tvrdenie sa mu preukázať nepodarilo, pričom žalovaní v 2. a 3. rade uplatnili aj námietku premlčania. Následne žalobca zmenil argumentáciu tak, že právnym dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia bola dohoda o rekonštrukcii a užívaní bytu, ktorá založila žalobcovi právo bývania. Náklady za rekonštrukciu sa tak podľa tvrdenia žalobcu mali stať bezdôvodným obohatením až zmenou pomerov a odchodom žalobcu zo spoločnej domácnosti. Po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že rekonštrukcia sporného bytu bola vykonaná v roku 2007. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/355/2001 a v súlade s právnym názorom v tomto rozhodnutí vychádzajú z toho, že vlastníkovi nehnuteľností mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie jedine v okamihu, kedy bola do nej vložená investícia. Okolnosť kedy žalobca v predmetnom spore opustil spornú nehnuteľnosť je bezpredmetná. Trvajú preto na vznesenej námietke premlčania. Poukázali aj na to, že v samotnom výroku napadnutého rozsudku súd uviedol, že žalovaní v 2. a 3. rade získali na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie realizovaním rekonštrukcie ich bytu žalobcom a žalovanou v 1. rade v roku 2007. Už z tohto výroku je zrejmé, že sám súd uplatnený nárok kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie. Napriek tomu však tento nárok neposudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, ale aplikoval § 667 ods. 1 OZ. Žalovanú pohľadávku posúdil ako nárok na úhradu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci. Ide pritom o dva úplne odlišné a samostatné nároky. Aj v prípade, ak by sa žalovaný v 2. a 3. rade stotožnili s názorom, že vo veci je potrebné analogicky aplikovať ustanovenia o nájomnej zmluve (čo však odmietajú), je potrebné skúmať či skutočne došlo medzi dotknutými účastníkmi k takémuto právnemu vzťahu, ktorý možno pripodobniť k nájomnému vzťahu. Analógiu podľa § 667 ods. 1 OZ, by potom bolo potrebné aplikovať v celosti. To znamená aj v otázke odplaty za možnosť užívania bytu v ich vlastníctve. Ak teda vlastník bytu poskytne svoj byt do užívania tretej osobe, nie je možné spravodlivo žiadať od vlastníka bytu náhradu toho, o čo užívateľ zvýšil jeho hodnotu bez toho, aby súčasne nedošlo k vyporiadaniu nároku vlastníka na odplatu za možnosť užívania bytu. Navyše z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že žalovaní v 2. a 3. rade súhlasili s rekonštrukciou bytu len v rozsahu výmeny okien a jadra (vyslovene nesúhlasili s výmenou podlahy, radiátorov a pod). Súd opomenul pri aplikácii citovaného ustanovenia vyhodnotiť prípad ak prenajímateľ nedal súhlas na vykonanie zmien. Preto sa domáhajú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a zaviaže ho nahradiť žalovaným v 2. a 3. rade trovy konania. 6. Žalovaná v 1. rade sa k odvolaniu žalovaných v 2. a 3. rade nevyjadrila. 7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných v 2. a 3. rade vyjadril podaním doručeným súdu dňa 26.06.2013, prostredníctvom právneho zástupcu. Nestotožnil sa s jeho obsahom a konštatoval, že je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade na jednej strane a medzi žalovanými v 2. a 3. rade na druhej strane došlo na základe vzájomného súhlasu k výmene bytov. Účastníci si navzájom užívali svoje byty a nemožno tak dospieť k záveru, že by náklady súvisiace s rekonštrukciou, ktoré investovali žalobca a žalovaná v 1. rade, boli náhradou za poskytnutie bytu k bývaniu. Žalovaní v 2. a 3. rade ako protihodnotu zas užívali byt žalobcu. Preto sa žalobca domnieva, že žalovaní v 2. a 3. rade sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili. Žalobca sa nestotožnil ani so vznesenou námietkou premlčania, nakoľko k bezdôvodnému obohateniu došlo až po rozvode jeho manželstva so žalovanou v 1. rade. Navrhol preto, aby súd prvej inštancie napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 8. Z pripojeného rozhodnutia v obdobnej veci NS ČR sp.zn. 25Cdo/355/2001 zo dňa 29.01.2003, na ktoré poukázali odvolatelia, vyplynul záver, že keďže v tejto veci sa žalobcom nepodarilo preukázať existenciu dohody so zomrelou K.K., podľa ktorej by mohli v dome bývať a prevádzať jeho stavebné úpravy, beh premlčacej lehoty sa začal od vloženia investícii do domu, najneskôr v roku 1979. Z tohto dôvodu odvolací súd v prejednávanej veci zamietol žalobu pre premlčanie nároku márnym uplynutím premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 2 OZ, teda pred podaním žaloby. 9. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalovaných v 2. a 3. rade ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. 10. Po preskúmaní výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie, dôvodov napadnutého rozsudku a postupu súdu, ktorý mu predchádzal, odvolací súd viazaný rozsahom uplatnených odvolacích námietok dospel k tomu, že napadnutý rozsudok trpí rozpornosťou jeho skutkových a právnych záverov, a nepreskúmateľnosťou vo vzťahu k vyhodnoteniu plynutia objektívnej a subjektívnej premlčacej lehoty. Je správna odvolacia námietka, že už z výroku medzitýmneho rozsudku vyplýva, že súd posúdil nárok žalobcu ako bezdôvodné obohatenie, ktoré je upravené v § 451 a nasl. OZ. Z odôvodnenia právnych záverov však vyplýva, že súd na žalovaný nárok aplikoval ustanovenie § 667 ods. 1 OZ, ktoré upravuje nárok nájomcu bytu po skončení trvania nájmu na náhradu investícií vložených do predmetu nájmu so súhlasom prenajímateľa, ktorý sa nezaviazal na úhradu týchto nákladov. Zo zisteného skutkového stavu v tejto súvislosti pritom vyplýva, že žalovaní v 2. a 3. rade súhlasili len s časťou realizovaných prác, ako to opakovane v konaní namietali. Takýto nárok síce je obdobou bezdôvodného obohatenia, ale ide o samostatný nárok, ktorý sa premlčuje v iných lehotách ako nároky z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ. Keďže premlčanie práv z nájomného vzťahu podľa § 667 ods. 1 OZ nemá samostatnú právnu úpravu, premlčujú sa tieto práva vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 OZ, ktorá nie je tzv. kombinovanou premlčacou lehotou pozostávajúcou zo subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty. Pre práva z bezdôvodného obohatenia naopak ide o tzv. kombinovanú premlčaciu lehotu. 11. Rozpornosť právnych záverov súdu prvej inštancie má vplyv aj na posúdenie začiatku plynutia premlčacej lehoty. Pri bezdôvodnom obohatení začína plynúť objektívna premlčacia lehota od vloženia investície, t.j. zhodnotenia cudzej veci, a subjektívna lehota od okamihu kedy sa oprávnený dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho spôsobil. Objektívna lehota podľa § 107 ods. 1 OZ je trojročná a subjektívna lehota je dvojročná, pričom subjektívna lehota skončí vždy najneskôr spolu s uplynutím objektívnej lehoty. Pri právach vyplývajúcich z ustanovenia § 667 ods. 1 OZ začína plynúť objektívna trojročná premlčacia lehota od skončenia nájmu, ak nájomná zmluva neurčuje inak a rozoznáva sa, či sa prenajímateľ zaviazal na náhradu nákladov na zmenu veci alebo nie. 12. Právne závery súdu prvej inštancie si tak navzájom odporujú a sú nepreskúmateľné; pričom súd nevyhodnotil ani obranu žalovaných v 2. a 3. rade, že dali súhlas len na časť vykonaných investícií. Navyše ide o medzitýmny rozsudok len o základe sporu a preto nebolo možné tieto nedostatky odstrániť v odvolacom konaní. Odvolací súd z týchto dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom sa náležite vyporiada s celou obranou žalovaných v naznačenom smere a svoje skutkové a právne závery jasne a presvedčivo odôvodní. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).