Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/151/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511224732 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1511224732.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: E. Š.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. D. XXX/X, Ž., zastúpená: Advokátska kancelária Syrový, s. r. o., Sartorisova 10, Bratislava, proti žalovaným: 1/ S. U.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, D., 2/ U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, D., obidve zastúpené: Mgr. Ing. Michal Radosa, advokát, so sídlom Pankúchova 5, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva a neplatnosť kúpnych zmlúv, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25. septembra 2014 č. k. 50C 100/2011-253 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že pozemok parcela registra „C“ č. XXX o výmere 439 m2 vedená ako záhrady, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava V, obec: BA - m. č. W., katastrálne územie W., patrí v celosti (1/1) do dedičstva po nebohej O. U., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XX, D.. Taktiež ním určil, že kúpna zmluva zo dňa 30.06.2007 uzatvorená medzi nebohou O. U., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, zomrelou XX.XX.XXXX a U. U., rod, nar. XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol Správou katastra pre hl. m. SR v konaní C.-XXXXX/XX povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: parcela reg. „C“ č. XXX o výmere 439 m2 vedenej ako záhrady zapísanej na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava V, obec: BA - m. č. W., katastrálne územie W., v prospech U. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX a kúpna zmluva zo dňa 20.11.2007 uzatvorená medzi U. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX a S. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol Správou katastra pre hl. m. SR v konaní C.-XXXXX/XX povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: parcela registra „C“ č. XXX o výmere 439 m2 vedenej ako záhrady zapísanej na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava V, obec: BA - m. č. W., katastrálne územie W. v prospech S. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, sú neplatné., s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Právne vec posúdil podľa ust. § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že nebohá O. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX splnomocnením zo dňa 29.06.2007 splnomocnila svojho syn S. U., nar. XX.XX.XXXX na podpísanie kúpnej zmluvy a na podpísanie návrhu na vkladové konanie súvisiace s kúpou zmluvou týkajúcou sa nehnuteľnosti parc. č. XXX - záhrada o výmere 439 m2 k. ú. W., vedenej na LV č. XXX. Nebohá O. U., zastúpená S. U., tak ako predávajúca uzatvorila dňa 30.06.2007 so U. U., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boa nehnuteľnosť - záhrada, parc. č. XXX o výmere 439 m2 v k. ú. W., vedená na LV č. XXX. Kúpna cena bola vo výške 45.000,-Sk. Vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti bol povolený dňa 10.10.2007. Následne U. U., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúca uzatvorila dňa 20.11.2007 s S. U., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť - záhrada parc. č. XXX o výmere 439 m2 k. ú. W. vedená na LV č. XXX, kúpna cena bola dohodnutá vo výške 45.000,-Sk. Vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti bol povolený dňa 29.11.2007. 3. Vychádzal z výpovede žalobkyne, ktorá sa o predaji spornej nehnuteľnosti dozvedela po smrti svojej mamy po predbežnom prejednaní dedičstva od manželky staršieho brata. Žalobkyňa sa s nebohou stýkala pravidelne, starala sa o ňu, zdravotný stav matky sa začal zhoršovať v roku 2001, od roku 2006 bol veľmi zhoršený, nefungovala jej krátkodobá pamäť, nepamätala si aký je deň, či jedla, žalobkyňu nespoznávala, nevedela sa podpísať, zamieňala si noc a deň. Matka jej nepovedala o predaji nehnuteľnosti, pričom sa vždy snažila o rovnaké delenie majetku medzi deti. 4. Poukázal na výpoveď žalovanej 1, vnučky nebohej O. U., podľa ktorej spornú nehnuteľnosť kúpila od svojej sestry v roku 2007, ktorá ju kúpila od babky, okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy medzi sestrou a babkou nepoznala. K babke chodila od detstva, v roku 2003 a 2004 si vybavila individuálny študijný plán, aby sa mohla o babku starať. Podľa nej babka vnímala realitu a súčasnosť. Vedela posúdiť okolnosti podpísania zmluvy. V roku 2007 utrpela babka ťažkú mozgovú príhodu, stala sa ležiacim pacientom, nemohla chodiť, zabúdala, nepripisovala to demencii, ale veku, informovala sa na pravnúčatá a ďalších členov rodiny. Taktiež poukázal na výpoveď žalovanej 2/, vnučky nebohej O. U., podľa ktorej babka jej roľu na predaj ponúkla, predtým ju ponúkla na predaj mame za sumu 25.000,-Sk. Žalovaná ponuku prijala a roľu kúpila za 40.000,-Sk alebo 45.000,-Sk. Dôvodom mohli byť aj finančné problémy babky, o ktorých vedela žalovaná 2/ od mladšieho syna babky. Babka mala v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zdravotné problémy so srdcom, mala cukrovku, bercový vred, psychicky bola podľa žalovanej 2/ v poriadku. Rozprávali sa o bežných veciach zo súčasnosti, babka si zaspomínala na minulosť. 5. Vychádzal zo svedeckej výpovede A. N., ktorú kolegyňa J. U. požiadala, aby prišla overiť podpis jej svokry, keďže táto ťažko chodila. Svedkyňa si overila, či pani U. vie, čo podpisuje, keď nebohá uviedla, že podpisuje plnú moc pre syna na predaj role. Pani U. s ňou normálne komunikovala, vedela, čo podpisuje, na svedkyňu pôsobila v poriadku. Taktiež poukázal na svedeckú výpoveď K.. K. F., ošetrujúcej lekárky O. U. od 01.05.2000 až do jej smrti 19.05.2008. Jej lekárska starostlivosť spočívala v návštevnej službe a predpise liekov. Svedkyňa pacientku navštevovala, keďže táto mala problémy s pohybom. Liečila sa na ischemickú chorobu srdca, artériovú hypertenziu a diabetes mallitus. Nejavila známky duševného ochorenia, resp. také zmeny, ktoré by vyžadovali intervenciu psychiatra. Neprejavovali sa u nej príznaky dementného syndrómu v tom smere, že by bola dezorientovaná v čase, osobách a priestore. Imobilizačný syndróm mohol mať vplyv na zhoršenie dementného syndrómu. Naposledy bola s pacientkou v roku 2007, potom sú k dispozícii už len lekárske správy a predpisy liekov. K záznamu v prepúšťacej správe, podľa ktorej dementný syndróm pretrváva už 5 rokov, uviedla, že nevie, na základe čoho mohli lekári počas hospitalizácie k tomuto záveru dospieť, je možné, že anamnéza bola odobratá od príbuzných. K poslednej návšteve u pacientky došlo pravdepodobne na jar. Ak prekonala ložiskovú ischémiu mozgu, mohlo to mať za následok zhoršenie jej duševného stavu. Nedávala jej odporúčanie na vyšetrenie v neurologickej alebo psychiatrickej ambulancii, je možné, že nemá vedomosť o týchto vyšetreniach, v tom prípade sa ani lekárska správa nedostala do zdravotnej dokumentácie. 6. Svedkyňa J. U., ďalšia vnučka nebohej, v konaní uviedla, že nemá vedomosť, kedy babka kúpnu zmluvu podpísala, ale vie, že podnetom k jej podpisu bol nedoplatok na elektrine, na ktorý sa nikto z rodiny neposkladal, rozhodol sa ho uhradiť starší syn nebohej. Z uvedeného dôvodu mu babka predala roľu. Podľa svedkyne žalobkyňa nechcela prispieť na úhradu nedoplatku. Svedkyňa sa od svojich 13 do 18 rokov intenzívne o starú mamu starala, chodila k nej takmer denne. Bolo to v období rokov 1998 až 2003, od roku 2004 ju navštevovala zriedkavo, nemala čas. Počas jej návštev bola stará mama pri zmysloch, pri neskoršej návšteve v nemocnici si ju babka už nepamätala. Stará mama bola v ústave v Ž., kam ju zobrala žalobkyňa, mala problémy s očami, z ústavu sa vrátila v zlom stave, bola ležiaca, nevedela o sebe, brala silné lieky. Svedkyňa si nepamätala rok, vtedy sa svedkyňa o ňu intenzívne starala a babka bola potom opäť v poriadku. Nepozorovala na nej znaky stareckej demencie, stará mama jej spomínala, aby vybavila prepis role na seba, neurobila to pre svoj vek a nezdalo sa jej to vhodné. Neskôr s ňou riešila pozemky v Trebichave, kde chcela byť pochovaná a stará mama si pamätala, že tam predala nejakú časť pozemkov nejakej rodine. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či stará mama vedela v rokoch 2006 a 2007 čítať a písať, uviedla, že nevidela dobre, ale preberala dôchodok, podpisovala ho čítala ťažko s pomocou lupy, rok pred smrťou nečítala vôbec, maximálne prečítala nadpis v novinách. 7. Svedok S. U., mladší syn nebohej, uviedol, že ho matka splnomocnila na podpísane kúpnej zmluvy s C. U., roľu babka ponúkla viackrát švagrinej, nakoniec sa roľu rozhodol kúpiť brat. Žalobkyňa o tom vedela, volal jej brat C.. Mama si podľa svedka plne uvedomovala obsah toho, čo robí, sama predaj navrhla. Sama ho navrhla splnomocniť, pri podpise bola švagriná, zmluvu vypracoval bratov právnik, mamu o podpise zmluvy s bratom informoval. Svedok sa o mamu staral sedem rokov, posledného trištvrte roka sa u mamy prejavovali známky stareckej demencie, občas zabúdala napr. zatvoriť dvere, veci si však pamätala. V čase podpisu splnomocnenia bola pri zmysloch, určite vedela, čo robí. Plnú moc jej prečítal on. Brat neskôr previedol nehnuteľnosť na dcéru U., následne uviedol, že si nepamätá, či zmluvu podpísal brat C. alebo jeho dcéra U., keď sa s bratom dohodli, že roľa bude na U., s čím mama súhlasila, keďže sa U. o ňu starala. 8. Podľa čestného prehlásenia S. U. zo dňa 17.04.2013 matka O. U. vedela o tom, že roľu predáva svojej vnučke U. U. a splnomocnila ho k podpisu kúpnej zmluvy s ňou, keď ho pomýlila skutočnosť, že všetko riešil brat C.. Pri podpise zmluvy bola pracovníčka MÚ MČ Bratislava - W. p. N.. Jeho mama bola pri zmysloch a vedela o svojom konaní, dobrovoľne a bez nátlaku sa rozhodla roľu predať po tom, ako viackrát núkala roľu za 25.000,-Sk švagrinej. Rozpory svojej svedeckej výpovede s obsahom tohto prehlásenia vysvetlil indisponovanosťou v dôsledku ukončenia pracovného pomeru. 9. Súd prvej inštancie vychádzal i zo svedeckej výpovede U. J., dcéry žalobkyne, podľa ktorej sa táto o kúpnej zmluve dozvedela až v priebehu dedičského konania od svojej matky. Podľa nej babka sa snažila vyhýbať konfliktom, jej právne a finančné povedomie bolo nízke, nedokázala si preto uvedomiť negatívny význam predaja nehnuteľnosti za nízku cenu. Podľa svedkyne babka tri roky pred smrťou nečítala vôbec, pozerala iba televízor, ku koncu ani to nie, po roku 2006 sa opustila. Taktiež poukázal na svedeckú výpoveď J.W. U., matky žalovaných, podľa ktorej sa i ona starala o nebohú, ktorá už dávno chcela situáciu riešiť predajom role, nevládala na nej robiť, svedkyni ju ponúkla za 25.000,-.Sk. Nebohá podľa svedkyne vedela, že zmluva bude uzatvorená so U. U.. Svedkyňa bola prítomná pri overovaní podpisu O. U., plnú moc jej svedkyňa prečítala, sama si ju prečítala pomocou lupy. Zmluva bola pripravená v dvoch verziách rozdielnych pokiaľ ide o kúpnu cenu. Podľa svedkyne žalobkyňa sa nechcela podieľať na riešení nedoplatku za elektrinu nebohej. O. U. dostala dňa 16.09.2007 porážku, po nej zostala ležiaca, potom zomrel manžel svedkyne, preto ju nenavštevoval v nemocnici. Po zavkladovaní kúpnej zmluvy sa nebohej poďakovala. Podľa svedkyne do porážky dňa 16.09.2007 vedela nebohá prečítať písmená pomocou lupy, bola zorientovaná, príbuzných poznala. Ďalšia dcéra žalobkyne svedkyňa E. Š. uviedla, že v období pred 29.06.2007 mala babka problém podpísať sa, menila si deň s nocou, plietla si dátumy dní, potrebovala pripomenúť, ktorá vnučka je svedkyňa. Vychádzal i zo svedeckej výpovede E. C., ktorá sa o nebohú O. U. starala od novembra 2007 do mája 2008, požiadal ju o to S.R. U., chodila k nej na obed, dohliadala na kŕmenie, inak mala nebohá zabezpečenú starostlivosť prostredníctvom opatrovateľskej služby. Nebohá sa jej javila ako normálna babka s chorobami, normálne komunikovala, bola zorientovaná v čase, svedkyňu poznala, vedela, že jej syn Vladimír zomrel, aj keď to pred ňou príbuzní tajili, svedkyni hovorila o nedoplatku za elektriku a o predaji role vnučke. 10. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že z výsluchu svedkov nebolo možné jednoznačne ustáliť, či nebohá O. U. v čase podpisu plnomocenstva dňa 29.06.2007 trpela duševnou chorobou, v dôsledku ktorej nebola schopná posúdiť následky svojho konania, preto nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria. Poukázal na závery znaleckého posudku č. 60/2013 vypracovaného K.. E. K., na základe ktorých zistil, že nebohá O. U. trpela duševnu chorobou - Demenciou Alzheimerovho typu zmiešanou formou s preukázaným diagnosticky potvrdeným klinickým obrazom stredne ťažkého až ťažkého stupňa s nočnými amentno-delirantnými stavmi a psychomotorickým nepokojom. V inkriminovanom čase ( 29.06.2007) sa jednalo o duševnú chorobu s trvalým charakterom, s progredujúcim priebehom, liečba by ju neovplyvnila. Pre poruchu tzv. kognitívnych funkcií ( schopnosť sústredenia sa, pozornosti, úsudku, stav pamäti a úrovne intelektu) nebola nebohá dňa 29.06.2007 schopná obstarávať si svoje záležitosti a samostatne konať a túto neschopnosť znalkyňa určila na úroveň „ v plnom rozsahu“. V inkriminovanom čase nebola schopná ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky pri podpisovaní kúpnej listiny s názvom „Splnomocnenie“. V rámci znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že v prípade nebohej sa v inkriminovanom čase jednalo o klinicky závažnú duševnú chorobu, v dôsledku ktorej nedokázala posúdiť následky relevantného plnomocenstva. Na otázku súdu, či je možné vylúčiť, že dňa 29.06.2007 mala nebohá pri podpisovaní plnomocenstva jasný okamih, znalkyňa uviedla, že u zosnulej O. U. bol diagnosticky potvrdený klinický obraz Demencie Alzheimerovho typu stredne ťažkého až ťažkého stupňa, ide o psychické zmeny trvalého charakteru a tak nie je možné z lekárskeho hľadiska uznať existenciu tzv. lucídneho intervalu, keď možno pripustiť iba nevýznamné prechodné zlepšenie, z ktorého nemožno odôvodňovať právne dôsledky, nakoľko u demencie ide o trvalú poruchu kognitívnych funkcií. 11. Z dôvodu navrhnutia kontrolného znaleckého dokazovania žalovanými súd prvej inštancie vypočul znalkyňu K.. K.Á. za účelom podrobnejšieho vysvetlenia záverov svojho znaleckého posudku, ktorá uviedla, že CT vyšetrenie mozgu nebohej v roku 2000 bolo realizované na základe odporúčania neurológa privolaného ako konzíliára počas jej hospitalizácie v nemocnici v Petržalke, privolaný bol pre poruchy reči. Neboli prítomné klinické príznaky demencie. Počas hospitalizácie bol konzultovaná aj psychiater pre psychickú dekompenzáciu, ktorá nebola spájaná s organickým poškodením mozgu, nakoľko pacientka nebola dovtedy liečená psychiatrom. Počas hospitalizácie v roku 2003 bola popísaná dezorientácia a diagnostikovala sa senilná demencia. Pri akejkoľvek chorobe môžu psychické poruchy ísť do popredia. Už v roku 2000 pri CT vyšetrení boli zistené organické zmeny na mozgu - atrofia mozgovej kôry a ložisko na vaskulárnej báze. K tomu pristúpili poruchy kardiovaskulárneho charakteru, s následkom nedostatočného prekrvenia mozgu. Spoľahlivá demencia sa tiahne od roku 2003, test kognitívnych funkcií nebol vykonaný pre ťažkú poruchu zraku nebohej. Obraz psychickej demencie popísaný v prepúšťacej správe nemohol podľa znalkyne vzniknúť v priebehu mesiaca alebo dvoch, i podľa prepúšťacej správy ide o dlhoročný vývoj demencie. Pacientke bol ordinovaný Pirabend, nootropná látka, pôsobiaci na metabolizmus mozgových buniek, dáva sa pri organickom poškodení mozgu, ako aj iná terapia , ktorá sa ordinuje pri poruchách správania. 12. Po dopočutí znalkyne na súdnom pojednávaní súd prvej inštancie vyhodnotil navrhnuté kontrolné znalecké dokazovanie za nadbytočné a nehospodárne vzhľadom na dostatočne preukázaný zdravotný stav nebohej O. U.. Pri rozhodovaní potom vychádzal z vykonaného znaleckého dokazovania, ktorým mal za jednoznačne preukázané, že nebohá O. U. trpela dňa 29.06.2007, keď udelila plnomocenstvo synovi S. U. na uzatvorenie kúpnej zmluvy, návrhu na vklad k parcele č. XXX - záhrady o výmere 439 M2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území W., vedenej na LV č. XXX a na prevzatie kúpnej ceny duševnou poruchou - Demenciou Alzheimerovho typu, v dôsledku ktorej nebola schopná dňa 29.06.2007 obstarávať si svoje záležitosti a samostatne konať v plnom rozsahu. S poukazom na ust. § 38 ods. 2 OZ potom právny úkon splnomocnenia vyhodnotil za neplatný a v tej súvislosti za neplatnú vyhodnotil aj kúpnu zmluvu, ktorú S. U. na základe uvedeného splnomocnenia uzatvoril so U. U.. Ako predbežnú otázku potom vyriešil, že nebohá O. U. bola ku dňu svojej smrti 19.05.2008 vlastníčkou nehnuteľnosti pozemku parcela reg. „C“ č. XXX o výmere 439 m2 vedenej ako záhrady, zapísanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava V, obec BA - m. č. W., katastrálne územie W. a žalobe v tejto časti vyhovel. Primeranosťou kúpnej ceny sa nezaoberal. Taktiež mal za to, že splnomocnenec S. U. prekročil oprávnenie vyplývajúce mu z relevantného splnomocnenia, keď toto ho oprávňovalo k uzavretiu kúpnej zmluvy s C. U., ktorú skutočnosť mal za preukázanú zo svedeckých výpovedí S. U. a J. U.. Vzhľadom na neplatnosť právneho úkonu splnomocnenia pre duševnú poruchu nebohej O. U. však uvedenú skutočnosť vyhodnotil za irelevantnú. 13. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.06.2007 uzatvorenej medzi O. U. a U. U. a kúpnej zmluvy zo dňa 20.11.2007 uzatvorenej medzi U. U. O. S. U., súd prvej inštancie vychádzal z absolútnej neplatnosti splnomocnenia zo dňa 29.06.2007 a vzhľadom na uvedené vyhodnotil, že z neplatného právneho úkonu nemôže vzniknúť platný právny úkon, preto vyhovel žalobe i v časti určenia neplatnosti oboch kúpnych zmlúv v zmysle zásady „nemo plus iuris transfere ad alium potest quam ipse habet“. 14. O náhrade trov konania nerozhodol, s tým, že o ich náhrade rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (pravdepodobne podľa ust. § 150 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016, ďalej len „OSP“). 15. Proti tomuto rozsudku v celosti podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie obe žalované a žiadali ho zmeniť a žalobu v celosti zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytkli, ž nevyhovel ich návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, keď znalecké dokazovanie K.. K. bolo realizované až po smrti nebohej O. U., torá od roku 2000 do roku 2007 podstúpila mnoho psychiatrických a neurologických vyšetrení, pričom nikdy jej nebola žiadna duševná porucha stanovená. V každom z vyšetrení uvádzaných v znaleckom posudku sa uvádzajú len príznaky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Takýto návrh je spôsobilé podať zdravotnícke zariadenie, ktoré túto možnosť nevyužilo. Diagnóza demencie bola stanovená až po mozgovej príhode niekoľko mesiacov po podpise plnomocenstva. Závery znaleckého posudku sú v príkrom rozpore s výpoveďami svedkov, ktorí s nebohou boli v styku. Nesúhlasili s vysloveným názorom súdu prvej inštancie o prekročení plnomocenstva S. U., nakoľko z textu plnej moci nevyplýva určenie osoby kupujúceho a nebol podľa nich preukázaný pokyn nebohej na uzavretie kúpnej zmluvy s konkrétnym kupujúcim. S poukazom na ust. § 32 ods. 1 OZ mali za to, že pokyny dané splnomocnencovi , ktoré zo splnomocnenia nevyplývajú, nemajú právne účinky. Mali za to, že nebohá mala vedomosť ,kto nehnuteľnosť kúpil a nevyjadrila nesúhlas. Poukázali na dobromyseľnosť aktuálnej vlastníčky nehnuteľnosti pri uzatváraní kúpnej zmluvy obsahujúcej všetky zákonom stanovené kritériá pre platnosť tohto právneho úkonu. Podľa ich názoru preto nemožno napadnutým súdnym rozhodnutím vstupovať do jej vlastníckych práv. Namietali, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovaných určeniach, rovnako sa nedostatočne zaoberal posúdením pasívnej legitimácie žalovaných v každom jednom určení. 16. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných realizovanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že znalecké dokazovanie vo veci znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia bolo nariadené z dôvodu, že z obsahu svedeckých výpovedí sa súdu prvej inštancie nepodarilo jednoznačne ustáliť, či nebohá O. U. bola psychicky spôsobilá k vykonaniu právneho úkonu, ktorého obsahom bolo splnomocnenie S. U. k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s predmetom prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti. Postup súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, označila za správny a hospodárny. Závery znaleckého posudku a výpoveď znalkyne boli podľa nej presvedčivé. Namietala dobromyseľnosť žalovanej 1/ pri prevode nehnuteľnosti na jej osobu, keďže obe žalované si podľa nej museli byť vedomé, že prevod nehnuteľností môže byť napadnutý. Poukázala na ustálenú súdnu judikatúru, podľa ktorej neplatný právny úkon pôsobí proti všetkým a nemôže ho ovplyvniť ani princíp spravodlivosti a dobrých mravov, keď na základe neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. Nemožno preto uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoci i dobromyseľného nadobúdateľa. Mala za to, že prevod vlastníctva z jednej sestry na druhú navodzuje dojem špekulácie s dobromyseľnosťou. 17. Ďalšie písomné odvolacie námietky podané neboli. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preto prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 19. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (pred 01.07.2016). 20. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 21. Podľa ust. § 212 ods. 3 OSP platného a účinného v čase vydania napadnutého rozsudku, ako aj v čase prvoinštančného konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, avšak najmä platného a účinného taktiež v čase začatia odvolacieho konania podaním odvolania proti preskúmavanému rozhodnutiu, na vady konania pred súdom prvého stupňa (aktuálne inštancie) prihliadal odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Práve v súlade s citovaným ustanovením, ktoré je potrebné v rámci odvolacieho konania mať na zreteli, keďže odvolacie konanie začalo podaním odvolania za jeho platnosti a účinnosti, odvolací súd na vady konania, ktoré mali za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci, prihliadol. Navyše i podľa aktuálneho ust. § 380 ods. 2 CSP prihliadol aj bez uplatnenia na vady týkajúce sa procesných podmienok konania pred súdom prvej inštancie. 22. Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd konštatuje, že konanie pred súdom prvej inštancie ako i samotné rozhodnutie postihujú vady, ktoré v odvolacom konaní nie je možné odstrániť. Najskôr je potrebné uviesť, že súdne konanie sa začína podaním žaloby, ktorého základnou zložkou je jeho predmet vymedzený petitom a skutkovým odôvodnením žaloby. Z petitu musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha, teda ako žiada vo veci rozhodnúť, preto musí byť petit presný, určitý a zrozumiteľný tak, aby súd vedel, o čom má rozhodnúť. Zvláštnym druhom petitu je alternatíva facultas (alternatívne zmocnenie), keď je žalovaný zaviazaný na jedno plnenie, ale zároveň je oprávnený, aby namiesto toho plnil niečo iné. Alternatívny petit teda vyjadruje ochotu žalobcu uspokojiť sa namiesto žiadaného plnenia aj iným plnením. Výber z plnení je na vôli žalovaného. 23. Žalobou v danej veci sa žalobkyňa po zmenách žalobného petitu pripustených súdom prvej inštancie domáhala určenia, že relevantná nehnuteľnosť patrí v celosti do dedičstva po nebohej O. U., alternatívne, aby súd určil, že nebohá O. U. bola ku dňu smrti výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a súčasne, aby súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva zo dňa 30.06.2007 uzatvorená medzi O. U. a žalovanou 2/ a kúpna zmluva uzatvorená dňa 20.11.2007 medzi žalovanými sú neplatné. 24. Odvolací súd dospel k záveru, že procesný postup, ktorým súd prvej inštancie o takto zvolenom petite žaloby rozhodol, nebol správny a konanie bolo zaťažené vadou, nakoľko súd prvej inštancie konal o z procesného hľadiska neprípustnej a zmätočnej formulácii žaloby, nakoľko alternatívny petit nemá v rámci určovacej žaloby miesto. Zákon totiž pripúšťa alternatívny petit tam, kde má žalovaný možnosť voľby medzi dvoma alternatívami plneniami, ktoré pripúšťa hmotné právo a žalobca. O prípad alternatívy na plnenie v danom prípade však nejde. V konaní o určovacej žalobe musí byť petit žaloby jasne, určito a zrozumiteľne formulovaný tak, aby mohol súd o ňom rozhodnúť. Zvolenie alternatívneho petitu nemôže byť nástrojom žalobcu na vyhnutie sa zodpovednosti za voľbu žaloby v časti jej petitu. Procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý konal a rozhodol o zmätočnej žalobe, bol preto nesprávny a celé konanie a rozhodnutie tak trpí vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie v novom konaní postupom podľa ust. § 129 CSP vyzvať žalobkyňu na opravu svojej zmätočnej žaloby, tak, aby jej petit bol jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Až po odstránení vady žaloby v časti jej alternatívne zvoleného petitu bude úlohou súdu prvej inštancie vec prejednať. 25. Po odstránení vád žaloby žalobkyňou bude povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa pred vecným prejednaním veci prioritne skúmaním existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na všetkých požadovaných určeniach, následne potom pri eventualite ustálenia existencie naliehavého právneho záujmu na nich, prípadne na niektorom z nich, zaoberať sa posúdením otázky vecnej legitimácie žalovaných vo vzťahu k jednotlivým požadovaných určeniam, ako aj právnym posúdením toho, či vo vzťahu k niektorým z navrhovaných určení je alebo nie je potrebné zachovať procesné spoločenstvo subjektov súdneho konania, so zreteľom na to, aby stranami tohto súdneho konania boli všetky tie subjekty, ktorých sa navrhované súdne rozhodnutie týka, keď žalobca ako dominus litis zodpovedá za správnosť žaloby i pokiaľ ide o okruh subjektov súdneho konania a nesprávne či nedostatočne zvolený okruh žalovaných je opäť dôvodom na zamietnutie žaloby bez jej vecného prejednania. 26. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo alebo právny vzťah medzi stranami je sporný, jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, než požadovaným určovacím výrokom. Existuje tak potreba odstránenia tejto neistoty alebo ohrozenia práva či právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu a kde by sa práve bez tohto konkrétneho určenia jeho právne postavenie stalo neistým a práve vydanie určovacieho súdneho výroku je riešením právneho postavenia žalobcu. Žaloba domáhajúca sa určenia nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať splnenie povinnosti. Určovacou žalobou sa navrhovateľ nedomáha prisúdenia plnenia, ale vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba) alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Žalobca podaním určovacej žaloby vyjadruje, že mu k ochrane jeho práva postačí len jeho určenie - danie mu istoty práva. Určovací výrok súdneho rozhodnutia musí mať preto praktický význam pre použitie za účelom získania právnej istoty žalobcu a nemôže mať za následok len rozmnožovanie súdnych sporov bez praktického využitia. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu. 27. Odvolací súd má za to, že v danej veci súd prvej inštancie existenciu naliehavého právneho záujmu na všetkých požadovaných určeniach skúmal nedostatočne, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku len stroho uviedol, že konštatuje naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej O. U., keďže bez takéhoto určenia by nebolo možné predmetnú nehnuteľnosť prejednať v dedičskom konaní ako vlastníctvo po poručiteľke v prospech žalobkyne ako jej dedičky, pričom nevysvetlil, prečo práve navrhovaná formulácia petitu je právnym prostriedkom na odstránenie právnej neistoty žalobkyne, so zreteľom na to, že sama žalobkyňa zvolila (i keď nesprávne) petit alternatívny, t. j. domáhala sa alternatívne i určenia, že poručiteľka ku dňu svojej smrti bola vlastníčku relevantnej nehnuteľnosti. Určovací petit musí spôsobiť vznik, zmenu alebo zánik vecného práva žalobcu. S existenciou naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dvoch kúpnych zmlúv viažucich sa k nehnuteľnosti sa nevysporiadal vôbec. 28. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie existencia oprávnenia alebo povinnosti strán sporu, ktoré vyplývajú z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Existenciu vecnej legitimácie aktívnej či pasívnej v každom súdnom konaní súd skúma predbežne aj bez návrhu strán sporu. Ak žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva, súd ju zamietne práve z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Uvedené platí obdobne aj pre nedostatok legitimácie pasívnej v prípade, že niekomu z hmotného práva nevyplýva právny vzťah so žalobocom. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno - právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá žalobu alebo aby bola proti nemu žaloba podaná. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno - právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje uplatnený nárok, a či označený žalovaný je nositeľom povinnosti vo vzťahu k tomuto žalobcovi alebo účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, od ktorého sa odvíja napríklad požadované určenie. Rozhodujúce tu nie je subjektívne cítenie procesných strán, ale vždy iba to, či účastníkom určitého hmotno - právneho vzťahu sú alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, nie je žalobcom v danom konaní, a nedostatok pasívnej vecnej legitimácie nastáva za situácie, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti voči nemu, nie je nositeľom takejto povinnosti, o ktorú v konaní ide, v prípade žalôb určovacích nie je v hmotnoprávnom vzťahu so žalobcom. 29. Skúmaním existencie pasívnej legitimácie oboch žalovaných vo vzťahu ku všetkým navrhovaným určeniam sa súd prvej inštancie nezaoberal vôbec a jeho vecné prejednanie žaloby bolo tak predčasné. 30. Vytknuté nedostatky napadnutého rozsudku vyúsťujú do absencie právneho posúdenia otázky perfektnosti žaloby pokiaľ ide o kvalifikované vymedzenie žalobného petitu žalobkyňou, do absencie posúdenia otázky existencie naliehavého právneho záujmu na jednotlivých požadovaných určeniach, keď skúmanie existencie naliehavého právneho záujmu na každom požadovanom určení bolo prioritné pred vecným prejednaním každého z uplatnených nárokov, absencie posúdenia otázky pasívnej vecnej legitimácie každej zo žalovaných vo vzťahu k jednotlivým požadovaným určeniam, s tým, že pri požadovaných určeniach prichádza do úvahy aj niektorá z foriem procesného spoločenstva viacerých subjektov v konaní, ako aj do nedostatočného vyhodnotenia vykonaného dokazovania ako zákonnej náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 OSP a § 220 ods. 2 CSP s poukazom na to, že dôkazy súd hodnotí jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach ( ust. § 132 OSP, teraz ust. § 191 ods. 1 CSP) a znalecké dokazovanie je v zmysle ust. § 187 ods. 2 CSP len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorého vierohodnosť môže byť spochybnená ( § 191 ods. 2 CSP). Preto ak z obsahu výpovedí strán sporu a svedkov vypočutých v konaní, ktorí s nebohou O. U. prichádzali za jej života do styku, vyplynuli podľa odvolacieho súdu najmä skutočnosti v rozpore so závermi znaleckého dokazovania, a keď ako svedkyňa bola vypočutá dokonca i ošetrujúca lekárka nebohej na návrh žalobkyne, pričom uvedeným dokazovaním žalobkyňa nesúca povinnosť unesenia dôkazného bremena v sporovom konaní existenciu duševnej poruchy nebohej nepreukázala, javí sa pre rozhodnutie vo veci kontrolné znalecké dokazovanie ako opodstatnené. 31. Všetky vyššie uvedené nedostatky odvolací súd nemôže nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho konania je zabrániť prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku, v rámci ktorého by strana sporu mala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom súdu prvej inštancie a došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený postup, v rámci ktorého by odvolací súd nahrádzal chýbajúce právne aspekty veci by znamenal nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému procesu po podaní odvolania. 32. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie procesným postupom spočívajúcim v pochybeniach vo vyššie uvedenom smere znemožnil stranám uskutočňovanie im patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno v rámci zachovania dvojinštančnosti súdneho konania napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 33. Podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď v rámci nového konania bude úlohou súdu prvej inštancie prioritne pred vecným prejednaním veci vyzvať žalobkyňu na odstránenie vád žaloby pokiaľ ide o jej petit, aby predmetom konania bola žaloba perfektná, následne sa vysporiadať podrobne s existenciou naliehavého právneho záujmu na každom jednotlivom požadovanom určení, následne skúmať ex offo pasívnu legitimáciu oboch žalovaných vo vzťahu k jednotlivým požadovaným určeniam so zreteľom na nutnosť zachovania prípadného procesného spoločenstva viacerých subjektov v konaní a napokon vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania každý jednotlivo, avšak podľa ust. § 191 ods. 1 CSP najmä vo vzájomných súvislostiach, s tým, že odôvodnenie nového rozhodnutia bude musieť byť presvedčivé a preskúmateľné ( § 391 ods. 3 CSP). 34. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).