Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/782/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511227428 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1511227428.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/ XX, L., zastúpený: Mgr. Jozef Slíška, advokát, Coboriho 2. Nitra, proti žalovaným: v 1. rade C.. S. O., nar. XX.XX.XXXX, v 2. rade W.. X. O., nar. XX.XX.XXXX, žalovaní v 1. a 2. rade bytom B. XX, J., v 3. rade W.. O. Q., nar. XX.XX.XXXX, v 4. rade C. Q., nar. XX.XX.XXXX, žalovaní v 3. a 4. rade bytom X. XXX/X, C., v 5. rade C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. 7, C., v 6. rade E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. ul. XX, J., žalovaní v 1. až 6. rade zastúpení: JUDr. Jana Fridrichová, advokátka, Jakubovo nám. 6, Bratislava, o určenie neplatnosti notárskej zápisnice a Dohody o kumulatívnej intercesii, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 49C/376/2011-403zo dňa 06.06.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 49C/376/2011-403, zo dňa 06.06.2014 p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil na samostatné uznesenie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobou podanou dňa 27.12.2011 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Notárskej zápisnice N 519/2005, Nz 43932/2005, NCRls 43337/2005 zo dňa 21.09.2005, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Daniely Šikutovej, notárky, so sídlom Bratislava, Páričkova 24, ako aj Dohody o kumulatívnej intercesii uzavretej dňa 21.09.2005 v Bratislave medzi žalobcom a žalovanými v 1. až 6. rade, tvoriacej prílohu notárskej zápisnice ako i náhrady trov konania. K naliehavosti právneho záujmu na podaní určovacej žaloby žalobca uviedol, že vyplýva priamo zo zákona. Právny úkon urobený pod nátlakom je absolútne neplatný. Zároveň poukázal na vedené exekučné konanie voči nemu na základe uvedenej notárskej zápisnice, s ktorým súvisí ohrozenie vlastníckeho práva žalobcu. Pri uzavretí dohody o kumulatívnej intercesii ako aj pri spísaní notárskej zápisnice absentovala u žalobcu slobodná vôľa, tieto úkony uskutočnil pod nátlakom a z tohto dôvodu sú absolútne neplatné. Dňa 21.09.2005 bol žalobca vylákaný pod zámienkou kúpy pozemkov zo strany JUDr. M.P., ktorý sa vydával za Dr. F., do bytu na I. nám. X v J.. Následne JUDr. M.P. v uvedenom byte pod hrozbou fyzickej likvidácie rodiny žalobcu, obmedzenia jeho osobnej slobody, priviazania o radiátor, prestrelenia kolien a iných podobných vyhrážok vzbudzujúcich u neho dôvodnú obavu o svoj život a aj jeho rodiny, spoločne s P.S. a s ďalšou osobou prinútil žalobcu, aby sa oboznámil s obsahom pre žalobcu nevýhodnej Dohody o kumulatívnej intercesii. V dohode sa žalobca v prospech žalovaných zaviazal na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 990 000,- Sk v prípade, ak nesplní čo i len jednu povinnosť uvedenú v dohode. Zároveň sa oboznámil s notárskou zápisnicou N 519/2005 ako i s obsahom notárskej zápisnice N 520/2005, KNÚ 44/2005, o úschove sumy 60.000,- Sk v prospech žalobcu, ktorú zložila do úschovy u notára žalovaná v 2. rade aj za ostatných žalovaných, ktorú sumu mal žalobca prevziať v prípade splnenia záväzku - zriadiť a sprevádzkovať verejné pripojenie elektrickej energie. Následne po oboznámení sa s predmetnými dokumentmi, bol pod vyhrážkami fyzickej likvidácie alebo ublíženia na zdraví jemu a jeho rodine donútený isť v sprievode JUDr. M.P. , S.P. a ďalšej osoby na notársky úrad JUDr. Daniely Šikutovej a tam podpísať tieto dokumenty. V tomto smere poukázal na trestné konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I sp.zn. 6T/67/09 vo veci obžaloby proti obv. JUDr. M.P. a obv. P.S. pre spáchanie trestného činu vydierania spolupáchateľstvom. 2. Na pojednávaní dňa 05.03.2014 žalobca namietal i relatívnu neplatnosť Dohody o kumulatívnej intercesii s poukazom na nedodržanie písomnej formy podľa § 40 ods. 1, 3 OZ, v spojení s ustanovením § 531 ods. 3 OZ, keď uvedená dohoda nebola podpísaná na strane veriteľov všetkými účastníkmi dohody, t.j. všetkými žalovanými, ale iba žalovanými v 2., 4. a 6. rade. Poprel aj svoje pristúpenie k už existujúcim záväzkom S. Q. a K. L. na zaplatenie zmluvných pokút žalovaným v 1. až 2. rade vo výške 182.400,- Sk, žalovaným v 3. a 4. rade vo výške 160.500,- Sk a žalovaným v 5. a 6. rade vo výške 165.000,- Sk z titulu porušenia povinnosti uzatvoriť v dohodnutej lehote kúpnu zmluvu v zmysle zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. On pristupoval iba k povinnostiam A. Q. a D. L. vyplývajúcich z jednotlivých zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách. 3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť a namietli, že všetky úkony žalobcu sú platné, pretože konal s rozmyslom, uvážene a slobodne. Jeho tvrdenia sú účelové, v snahe zbaviť sa povinností, ktoré na seba dobrovoľne aj právne formálne vzal. Poukázali aj na obsah trestného spisu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6T 67/2009, z ktorého vyplýva, že úkony žalobca realizoval slobodne a dobrovoľne. Rovnako uviedli, že obsah predmetných listín bol vyhotovený v kooperácii so žalobcom. V rozsiahlych vyjadreniach okrem iného poukazovali na dôvody a okolnosti predchádzajúce uzavretiu Dohody o kumulatívnej intercesii a spísaniu notárskej zápisnice, na dokazovanie pred Okresným súdom Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 40C 225/2009, na viazanosť civilného súdu rozhodnutím trestným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6T 67/2009 zo dňa 31.01.2012 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1 To 101/2012 zo dňa 03.10.2012, ako i na osobu žalobcu, ktorý je podľa ich názoru „typický súdny kverulant“, k čomu doložili prehľad súdnych konaní, v ktorých je účastníkom. K domáhaniu sa určenia neplatnosti notárskej zápisnice poukázali na neprípustnosť takéhoto návrhu, keď notársky úrad ex lege nie je subjektom, proti ktorému by bolo možné podať takýto návrh. Tento právny názor podložili rozhodnutím NS SR sp. zn. 4M/ Cdo 24/2008 z 21.12.2009, z ktorého vyplýva, že účastník sa nemôže domáhať určenia neplatnosti osvedčenia vydaného notárom, ktoré nie je právnym úkonom. K námietke relatívnej neplatnosti doložili vyjadrenie 13.03.2014 (čl. 373), v ktorom zdôraznili, že uvedenú Dohodu o kumulatívnej intercesii podpísali rodiny O., Q. a M. tak, že za každý manželský pár ju podpísala manželka aj za svojho manžela. Z dôvodu odstránenia pochybností o oprávnenosti manželiek na uzavretie Dohody o kumulatívnej intercesii i za manželov, sa na vyjadrenie podpísali všetci žalovaní. Zároveň vzniesli námietku premlčania k právu dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. 4. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ustanovenia § 80 písm. c); 134; 135 ods. 1,2; Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP ), ďalej na ustanovenia § 3 ods. 1,4; 46; 47 Notárskeho poriadku, a ustanovenia § 37 ods. 1; 40a a 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Primárne vyhodnotil existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu podľa § 80 písm. c) OSP na požadovanom určení neplatnosti Notárskej zápisnice č.k. N 519/2005, Nz 43932/2005, NCRls 43337/2005 zo dňa 21.09.2005 spísanej notárkou JUDr. Danielou Šikutovou,. Súd k tomu uviedol, že notársku zápisnicu nie je možné považovať za právny úkon, ale za verejnú listinu, na ktorej je len záznam o právnej skutočnosti alebo právnom úkone. Podstatou činnosti notára pri spísaní notárskej zápisnice bolo len zachytiť právny úkon, ktorý sa pred ním odohrával. Pri spísaní notárskej zápisnice notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie, (ne)prieči zákonu. Náležitosti notárskej zápisnice upravuje ust. § 47 Notárskeho poriadku. Vzhľadom na povahu tejto listiny a na podstatu činnosti notára pri spisovaní listiny, Notársky poriadok nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe tvrdiacej o sebe, že bola spísaním listiny dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil jej neplatnosť. Rovnako ani hmotné právo (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa (ne)platnosti notárskej zápisnice. Z uvedených dôvodov sa žalobca nemohol úspešne domáhať absolútnej neplatnosti notárskej zápisnice vydanej ako listiny v zmysle ust. § 46 Notárskeho poriadku. Absentuje tak naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 5. Súd konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu na ďalšom určovacom petite - o určenie neplatnosti Dohody o kumulatívnej intercesii zo dňa 21.09.2005, nakoľko bez takéhoto určenia by bolo ohrozené vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX. v k.ú. C. a LV č. XXXX k.ú. L., ktoré mali byť predmetom exekúcie ich predajom na vymoženie zmluvnej pokuty upravenej v uvedenej Dohode.. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi stranami sporu bola uzavretá Dohoda o kumulatívnej intercesii dňa 21.09.2005, a v rovnaký deň bola spísaná Notárska zápisnica N 519/2005, Nz 43932/2005, NCRls 43337/2005 zo dňa 21.09.2005 na Notárskom úrade notárky JUDr. Daniely Šikutovej. V konaní nebola preukázaná absolútna neplatnosť Dohody o kumulatívnej intercesii , keď absencia vôle žalobcu pri tomto právnom úkone, spočívajúca vo fyzickom, či psychickom donútení, nebola žiadnym dôkazom náležite preukázaná. Dohodu o kumulatívnej intercesii súd posúdil ako právny úkon urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne a s možným predmetom plnenia. Samotná výpoveď žalobcu ako jediný dôkaz svedčiaci v prospech skutkových tvrdení ohľadom deja prebiehajúceho dňa 21.09.2005 v byte na I. námestí č. X v J. a následne až po spísanie notárskej zápisnice v uvedený deň, súdu nepostačovala na vyhodnotenie právneho úkonu ako absolútne neplatného z dôvodu bezprávnej vyhrážky. Pri hodnotení dôkazu -výsluchu žalobcu bolo potrebné prihliadnuť na jeho záujem ako účastníka konania na výsledku sporu, ako i na to, že prípadné porušenie povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, na rozdiel od výpovede svedka, nemôže byť trestným činom. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol ako dôkaz oboznámenie obsahu trestného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/67/2009. Z jeho obsahu však v súlade s výpoveďou strán sporu bolo preukázané, že JUDr. Pejhovský bol oslovený žalovanými ako vlastníkmi stavebných pozemkov v C., ktoré odkúpili prostredníctvom žalobcu, aby im pomohol pri komunikácii so žalobcom ohľadne splnenia si zmluvných povinností v súvislosti s vybudovaním inžinierskych sietí. Ďalej z neho vyplýva, že skutočne medzi žalobcom a JUDr. Pejhovským došlo k nejakým stretnutiam, vrátane dňa 21.9.2005, výsledkom ktorých bolo uzavretie Dohody o kumulatívnej intercesii a spísanie notárskej zápisnice. Avšak nebolo preukázané, že by bol žalobca k uzavretiu tejto dohody a k spísaniu notárskej zápisnice donútený násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo inej ťažkej ujmy. K vykonanému dokazovaniu ohľadne textových mobilných správ (sms), ktoré mali preukazovať vylákanie žalobcu na stretnutie s JUDr. Pejhovským posielané pod identitou Dr. F., z obsahu trestného spisu vyplýva, že tieto neobsahovali žiadny výhražný text, obsahovali len potvrdenie záujmu o pozemky, resp. o spresnenie miesta stretnutia. Rovnako ani výpovede svedkýň v trestnom konaní E., K., Q. nepotvrdili tvrdenie žalobcu, že úkony robil pod nátlakom. 6. Súd v zmysle ust. § 120 ods. 2 OSP nevykonal ďalšie dôkazy, keď vychádzal z toho, že z vykonaného dokazovania mal dostatočne preukázaný skutkový stav veci. Súd prihliadol na hospodárnosť konania, a aj najmä na časový úsek, ktorý uplynul od 21.09.2005, a mal za to, že ďalšími dôkazmi by nebol zistený iný stav veci, resp. nebol popísaný stav veci podrobnejšie a presnejšie. Žalobca na pojednávaní dňa 10.01.2014 namietal právne zastúpenie žalovaných, pretože podľa jeho názoru ich právna zástupkyňa nemala v tomto konaní žalovaných zastupovať, nakoľko bola priamo prítomná pri úkonoch, ktoré sú predmetom žaloby a ktoré boli aj predmetom celého trestného konania. Jej otázky na všetkých žalovaných považoval za účelové, ktoré vytvárali priestor na zahmlievanie určitých pravdivých skutočností, a mal byť vypočutá skôr ako svedkyňa. V tejto súvislosti súd uviedol, že žalobca v žiadnom zo svojich podaní nenavrhol ako dôkaz výsluch svedka JUDr. Jany Fridrichovej, a zároveň mal vedomosť minimálne od prvého pojednávania vo veci dňa 24.10.2012, kto zastupuje žalovaných. Námietku uplatnil až dňa 10.01.2014, čo súd vyhodnotil za účelové. Zároveň súd všeobecne k výsluchu právneho zástupcu ako svedka uviedol, že svedok je povinný pravdivo vypovedať o všetkom, čo svojimi zmyslami vnímal; a naopak povinnosťou advokáta v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, je chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Hodnovernosť výpovede advokáta ako svedka je už z dôvodu existencie zmluvného vzťahu zastúpenia medzi účastníkom konania a advokátom výrazne oslabená, spravidla je taký dôkaz iba súčasťou logického dôkazného reťazca, nie je však dôkazom rozhodujúcim. (21Cdo 3341/2006 ČR). V konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutkového tvrdenia o absencii slobody jeho vôle ako náležitosti právneho úkonu. Nebolo preukázané fyzické ani psychické donútenie žalobcu pri rokovaní a uzavretí Dohody o kumulatívnej intercesii zo dňa 21.09.2005. Pokiaľ ide o dovolanie sa relatívnej neplatnosti Dohody o kumulatívnej intercesii uzavretej dňa 21.09.2005 zo strany žalobcu, súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanými podľa § 101 OZ, podľa ktorého sa toto právo premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. V danej veci uplynula premlčacia lehota dňa 22.09.2008 a žalobca sa domáhal relatívnej neplatnosti až dňa 10.01.2014, kedy sa jej už nemohol úspešne dovolať. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 7. Rozsudok napadol odvolaním žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 25.08.2014. Namietol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe nich vec nesprávne právne posúdil. Predovšetkým dospel k nesprávnemu záveru o premlčaní práva žalobcu dovolať sa žalobcom uplatnenej absolútnej neplatnosti podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Súd sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal právnou argumentáciou žalobcu na pojednávaní zo dňa 05.03.2014, týkajúcej sa absolútnej neplatnosti Dohody o kumulatívnej intercesii, ktorá bola podkladom pre uznanie dlhu zo strany žalobcu; a to pre nedodržanie písomnej formy. Súd nevysvetlil ani to, prečo vytýkané nedodržanie písomnej formy hodnotil práve z hľadiska relatívnej neplatnosti. Napadnutý rozsudok je tak nedostatočne odôvodnený. Žalobca považuje za nesprávny aj záver súdu, že v priebehu konania nebola preukázaná absencia slobodnej vôľe žalobcu pri namietanom právnom úkone, spočívajúca vo fyzickom alebo psychickom donútení podpísať túto dohodu. Zo skutkových tvrdení v jednotlivých výpovediach žalovaných pritom vyplýva, že už v dlhšom období pred uzatvorením Dohody zo dňa 21.09.2005 žalobca so žalovanými nekomunikoval a ani sa osobne nestýkali. Z výpovedí žalovaných vyplýva, že keďže žalobca mal nesplnené povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o uzavretí budúcich kúpnych zmlúv, a komunikácia s ním nebola možná, obrátili sa na „mediátora“ v osobe JUDr. Milana Pejhovského, otca právnej zástupkyne žalovaných v 1. až 6. rade. Konkrétne žalovaný v 5. rade uviedol, že JUDr. Pejhovského oslovili práve preto, že „vie dať ľudí dohromady“. V trestnom konaní bol preukázaný spôsob, akým dal JUDr. Milan Pejhovský „dohromady“ stretnutie so žalobcom, ktorého kontaktoval telefonicky pod nepravým menom Dr. F.. V telefonickom rozhovore prejavil údajný záujem o kúpu pozemkov v C. vo vlastníctve žalobcu, čoho dôkazom sú aj zachované textové správy v mobilnom telefóne žalobcu. Pod touto zámienkou si dohodol stretnutie so žalobcom na deň 21.09.2005 v jeho byte v J.. Žalobca sa výlučne v tejto domnienke zúčastnil stretnutia. Od tohto dátumu sa žalobca nezúčastnil žiadnych iných stretnutí, ktorých predmetom by bolo rokovanie medzi ním a JUDr. Pejhovským, alebo právnou zástupkyňou žalovaných v 1. až 6. rade, resp. ani so samotnými žalovanými. Potvrdili to aj samotní žalovaní. Už len tieto okolnosti, aj keby neboli použité voči žalobcovi vyhrážky fyzického násilia, sami osebe potvrdzujú, že dňa 21.09.2005 žalobca nekonal vážne a slobodne, ale pod vplyvom dôvodného strachu o život a zdravie svojej rodiny. Na praktiky JUDr. Pejhovského ako tzv. „mediátora“, žalobca poukázal na listinný dôkaz vo forme písomnosti advokátky JUDr. Gabriely Majer zo dňa 02.05.2008, ktorá je súčasťou trestného spisu, a ktorý s ňou rozprával „grobianskym spôsobom“. Tieto okolnosti tak zakladajú absolútnu neplatnosť spornej dohody. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil nedodržanie písomnej formy Dohody ako neplatnosť relatívnu podľa § 40a OZ a uznal ju ako premlčanú. Podľa jeho názoru, v prípade nedodržania písomnej formy právneho úkonu ide vždy o absolútnu neplatnosť tohto úkonu, na ktorú súd musí prihliadať ex offo, a aplikovať § 40 ods. 1 OZ. Problémom sú podpisy žalovaných na spornej dohode, keďže sa na nej nachádzajú iba podpisy štyroch osôb, z ktorých jednou bol žalobca a ďalšie tri osoby boli žalovaní v 2., 4. a 5. rade. Ďalej zdôraznil, že podľa obsahu Dohody žalobca nepristupoval k už existujúcim záväzkom S. Q. a K. L. na zaplatenie zmluvných pokút žalovaným, ale pristupoval iba k povinnostiam týchto osôb, vyplývajúcim z jednotlivých zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách; napr. k povinnosti zriadiť alebo sprevádzkovať verejné pripojenie elektrickej energie a pod., a teda nepristupoval k žiadnym peňažným záväzkom. Navyše, dohoda mala len akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnému záväzkovému vzťahu medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom, a teda platne mohla vzniknúť iba v prípade, ak platne vznikol aj záväzok pôvodného dlžníka. Ani tieto skutočnosti však súd prvej inštancie neskúmal. Dohoda je samostatnou dohodou o zmluvnej pokute medzi žalobcom na jednej strane a žalovanými v 1. až 6. rade na strane druhej, uzatvorená podľa § 544 a § 545 OZ. Na jej uzavretie predpisuje zákon povinnú písomnú formu, ktorá je zachovaná v prípade, ak je potvrdená podpismi konajúcich osôb. Na podpisovanie dohody nemožno v tomto prípade aplikovať § 145 OZ, nakoľko sa nejedná o vybavovanie bežných záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí manželov, resp. týkajúcich sa spoločnej veci. V čase podpisu Dohody zmluvná pokuta ešte žalovaným nepatrila, a nemohla patriť ani do BSM jednotlivých žalovaných ako manželov. Nedostatok podpisu všetkých konajúcich osôb na strane veriteľov nemôže konvalidovať ani skutočnosť, že jednotlivé pozemky, vo vzťahu ku ktorým pristupoval žalobca k záväzku na vybudovanie prípojok a pod., patrili v čase podpisu Dohody do bezpodielového spoluvlastníctva manželov príslušných žalovaných. Dohoda je v časti o zmluvnej pokute neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, a to jednak pre jej výšku, ktorá je neprimerane vysoká k hodnote zmluvnou pokutou zabezpečovaných povinností, a jednak preto, že žalovaným v 1. až 6. rade vznikol nárok domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty priamo voči S. Q. a K. L. z titulu zmlúv o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Žalobca sa preto domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil alebo ho zmenil tak, že žalobe v celosti vyhovie, a prizná žalobcovi voči žalovaným náhradu trov odvolacieho a prvostupňového konania. 8. Odvolanie bolo doručené právnej zástupkyni žalovaných v 1. až 6. rade dňa 30.09.2014. Právna zástupkyňa žalovaných podala k nemu vyjadrenie podaním doručeným súdu dňa 12.09.2014. Predovšetkým namietla nedôvodnosť odvolacej námietky spočívajúcej v tvrdení o nedodržaní písomnej formy spornej Dohody. Nesprávny ja aj názor žalobcu ohľadne absencie podpisov niektorých z manželov na písomnom vyhotovení Dohody. Zo zákona úkon manžela zaväzuje jeho manželského partnera, ktorý by mohol hypoteticky brojiť len voči relatívnej neplatnosti takéhoto úkonu. Toto však nie je sporný prípad. Tretia osoba sa takej námietky nemôže domáhať. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Odo/43/2001 z 30.06.2003. Spornú Dohodu podpísal na jednej strane žalobca a na druhej strane s ňou vyjadrili súhlas manželia M. O. a Q., čo je verifikované podpismi manželiek za každý manželský pár v súlade s § 145 ods. 2 OZ. Manželia podaním zo dňa 13.03.2014 vyslovili súhlas s celým obsahom listiny, ako aj jasnú vôľu byť touto Dohodou viazaní. K odvolacej námietke žalobcu, že spornú dohodu podpísal pod nátlakom žalovaní uviedli, že tento aspekt bol už niekoľkokrát uplatnený na všetkých možných súdnych úrovniach a je nadbytočné, aby sa ním ďalej zaoberali. K rokovaniu medzi žalobcom a JUDr. Pejhovským došlo práve preto, že si žalobca neplnil svoje povinnosti, pričom súdne spory, ktoré sa v tomto smere viedli, prakticky žalovaní všetky vyhrali. To, že JUDr. Pejhovský vystupoval pod menom Dr. F. nemá žiadny vplyv na podpis Dohody, pretože pre žalobcu mohlo byť úplne jedno, aké meno JUDr. Pejhovský používal. Žalovaní nikdy netvrdili, že by stretnutie medzi nimi a JUDr. Pejhovským prebiehalo za účasti žalobcu. Naopak, zhodne uviedli, že sa udiali bez jeho prítomnosti, pričom aj stretnutia JUDr. Pejhovského a žalobcu sa udiali bez ich prítomnosti. Bolo to pre vec prínosné, aby išlo o konštruktívne rokovania bez zbytočných animozít, a aby smerovali k riešeniu veci. Tvrdenia o neslobodnej vôli a strachu o život zo stranu žalobcu sú výmysly, ktoré neboli ničím preukázané. Neobstoja ani námietky ohľadne neprimeranej výšky zmluvnej pokuty, ktorá súvisela s tým, že približne 15 rodinných domov na okraji obce C. bolo viac ako 10 rokov bez pripojenia k verejnému vodovodu a bez prístupu na obecnú cestu. Obidve tieto povinnosti boli splnené náhradným spôsobom bez ingerencie žalobcu a jeho manželky, resp. švagrinej. Žalovaní nemajú ani žiadnu paralelnú možnosť tie isté povinnosti ako od žalobcu vymáhať aj od jeho manželky, resp. švagrinej inou zmluvnou pokutou. Podľa názoru žalovaných súd vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré aj správne vyhodnotil a presvedčivo odôvodnil. Preto sa domáhajú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovaným náhradu prvostupňového aj odvolacieho konania. 9. Vyjadrenie žalovaných bolo doručené žalobcovi dňa 20.10.2014 a jeho právnemu zástupcovi dňa 31.10.2014. Žalobca repliku k tomuto vyjadreniu nepodal. 10. Právna zástupkyňa žalovaných podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 04.05.2015 predložila na vedomie uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 12C/321/201-35 zo dňa 24.04.2015, z ktorého vyplýva, že okresný súd v tejto veci o neplatnosť právneho úkonu prerušil konanie až do právoplatného skončenia súdneho konania v prejednávanej veci. V tomto konaní sa žalobca domáha určenia, že jeho vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice zo dňa 21.09.2005 sú neplatné. Alternatívne sa domáhal, aby dlh žalobcu voči žalovaným, spočívajúci v povinnosti zaplatiť im zmluvnú pokutu vo výške 32.861,98 eur na základe uznania dlhu žalobcom a súhlasu žalobcu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice vyhotovenej notárkou na podklade Dohody o kumulatívnej intercesii zo dňa 21.09.2005, žalobcovi nevznikol. V uvedenom uznesení súd konštatoval, že na Okresnom súde Bratislava V sa pod sp.zn. 49C/376/2001 vedie už skôr začaté súdne konanie, predmetom ktorého je určenie absolútnej neplatnosti rovnakej Dohody o kumulatívnej intercesii zo dňa 21.09.2005, v ktorej je zadefinovaný aj sporný nárok žalobcu týkajúci sa sumy 990.000,- Sk titulom zmluvnej pokuty. Výsledok tohto konania preto bude mať zásadný vplyv aj na rozhodnutie v tejto prejednávanej veci. Uvedené podanie doručil odvolací súd na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu a bolo mu doručené dňa 12.05.2015. Ani k tomuto podaniu právny zástupca žalobcu repliku nepodal. 11. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcu ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 O.s.p.. Na základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie a po preskúmaní odvolacích námietok dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci (§ 215 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 2 CSP. 12. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie v kontexte odvolacích námietok žalovaného považuje odvolací súd za potrebné len uviesť nasledovné: Ani odvolací súd nezistil vo vzťahu k Dohode dôvody pre jej posúdenie ako absolútne neplatného právneho úkonu. V súlade s § 531 ods. 3 OZ bola dohoda urobená v písomnej forme (č.l. 10 až 17) s notársky overeným podpisom žalobcu. Odvolacia námietka, že podpisy na Dohode jedného z manželov nezaväzujú druhého manžela, je námietkou relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu, ktorý by mohol namietať len dotknutý manžel podľa § 145 ods. 1 v nadväznosti na § 40a ods. 1 OZ. Žalovaní v 1., 3. a 5. rade ako dotknutí manželia relatívnu neplatnosť nenamietli, naopak, následnými úkonmi potvrdili, že ich manželky konali aj v ich mene. Odvolací súd sa plne stotožnil aj o skutkovými závermi súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že namietaný právny úkon neurobil slobodne a vážne a preto je Dohoda absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 OZ. Bezprávna vyhrážka, resp. vydieranie voči nemu neboli preukázané ani v trestnom konaní a ani v prejednávanej veci. V trestnom konaní bol JUDr. Milan Pejhovský právoplatne oslobodený v tejto súvislosti z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák,, čím je viazaný aj súd v občianskoprávnom konaní. Dohodu žalobca podpísal na notárskom úrade, kde bol overený jeho podpis a samotná táto okolnosť vylučuje, aby k bezprostrednému podpisu zmluvy bol žalobca prinútený priamym psychickým alebo fyzickým násilím. Napokon samotná skutočnosť, že žalobca následne podal na JUDr. Pejhovského trestné oznámenie a v súvislosti s predmetom tohto konania sa na jeho podnet vedie aj viacero súdnych konaní, nasvedčuje tomu, že ak by aj nejaký nátlak na neho robený bol, nemal z konania JUDr. Pejhovského taký strach, aby nedokázal chrániť svoje práva, resp. aby konal neslobodne. Keďže predmetom tohto konania bol len určovací petit o určenie neplatnosti Dohody a notárskej zápisnice o uznaní dlhu z 21.9.2005, je nad rámec tohto predmetu zaoberať sa tvrdením žalobcu, že v Dohode nepristúpil k existujúcim záväzkom S. Q. a K. L., ale len k ich povinnostiam. Neobstojí ani odvolacia námietka, že Dohoda je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, pretože výška dohodnutej zmluvnej pokuty je neprimeraná hodnote zabezpečovaného práva. Žalobca v tomto smere uviedol len všeobecné tvrdenie bez jeho bližšieho vysvetlenia a doloženia príslušných dôkazov; a preto na túto obranu neprihliadal ani odvolací súd. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny. 14. Keďže súd prvej inštancie nerozhodol v rozsudku o náhrade trov konania, rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci aj o nároku žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).