Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/245/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512206412 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1512206412.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31383408, Karadžičova 17, Bratislava, proti žalovaným v 1. rade: R. R., nar. XX. XX. XXXX, R. XX, U., v 2. rade: Bytové družstvo Petržalka, IČO: 00169765, Budatínska 1, Bratislava, o zaplatenie 324,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 7C/226/2012-133 zo dňa 26. 11. 2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 7C/226/2012-133 zo dňa 26. 11. 2013 p o t v r d z u j e. Žalovaní v 1. a 2. rade nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súčasne žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému v 1. rade 19,- Eur na náhradu trov konania a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou zo dňa 10.04.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému v 1. rade zaplatenia sumy 324,78 Eur s príslušenstvom, titulom regresného nároku na náhradu škody. Nárok odôvodnil tým, že na základe poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a poškodenou P. si poškodená uplatnila u žalobcu poistné vo výške 438,11Eur v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 10.04.2010 ktorá sa stala v byte jej suseda R. R. - žalovaného v 1. rade , následkom ktorej došlo k poškodeniu jej bytu. Žalobca po odpočítaní spoluúčasti vyplatil poškodenej 404,92 Eur. Listom zo dňa 13.12.2010 následne vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 324,75 Eur titulom regresu. V priebehu konania dňa 15.04.2013 súd pripustil na základe žiadosti žalobcu zo dňa 25.03.2013 vstup do konania žalovanému v 2. rade. 2. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil s tým, že sa necíti byť zodpovedný za škodu spôsobenú poškodenej. Žalovaný v 2. rade vzniesol vo veci námietku premlčania a taktiež poprel svoju zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená poškodenej. Súd v rámci vykonaného dokazovania zistil, že dňa 10.04.2010 nastala poistná udalosť spôsobená živelnou udalosťou, kedy došlo k zatečeniu do poisteného bytu poškodenej P. a následne k vydutiu laminátovej podlahy v obývačke, v malej chodbe a kuchyni. Bola poškodená spodná bočná strana prednej časti skrinky nachádzajúcej sa v obývačke. Príčinou škody bolo podľa oznámenia poškodenej prasknutie hadičky od vodomeru s teplou vodou v byte žalovaného v 1. rade. Žalobca uviedol, že o tom kto je za škodu zodpovedný, t.j. žalovaný v 2. rade, sa žalobca dozvedel až z podania - reklamácie žalovaného v 1. rade zo dňa 15.11.2012. Preto dňa 25.03.2013 požiadal súd, aby do konania pripustil vstup žalovaného v 2. rade. Bolo to ešte pred uplynutím premlčacej lehoty. Pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade žalobca odvodil od skutočnosti, že žalovaný v 2. rade je vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zhotoviteľom diela, preto nesie zodpovednosť za škodu, ktorá nastala v dôsledku toho, že dielo bolo vadne vykonané. Žalovaný v 1. rade uviedol, že prasknutá hadička na WC na prívod teplej vody je majetkom žalovaného v 2. rade. ktorý zodpovedá za škodu. K jej výmene došlo v roku 2009 z podnetu žalovaného v 2. rade, ktorý túto výmenu aj financoval. Z prehlásenia žalovaného v 2. rade zo dňa 03.06.2010 vyplýva, že za uvedenú škodu zodpovedá on. Žalovaný v 2. rade namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie, nakoľko k poistnej udalosti došlo dňa 10.04.2010 v byte žalovaného v 1. rade, ktorý v tom čase bol vlastníkom bytu a žalovaný v 2. rade neporušil žiadne povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o výkone správy resp. zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Žalovaný v 2. rade vzniesol vo veci aj námietku premlčania, pretože žalobca požiadal o vstup žalovaného v 2. rade do konania podaním zo dňa 25.03.2013, pričom k poistnej udalosti došlo dňa 10.04 2010. O škode sa žalobca dozvedel na základe obhliadky, ktorú vykonal dňa 20.04.2010 a o jej výške mal vedomosť dňa 13.12.2010, kedy vyzýval žalovaného v 1. rade na zaplatenie žalovanej pohľadávky. 3. Súd poukázal na ustanovenia § 420 ods. 1, 415, 813 a 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a konštatoval, že neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaní v 1. a 2. rade porušili právnu povinnosť, ktorá by im vyplývala zo zákona. V konaní nebolo preukázané ani to, že by si žalovaní počínali v rozpore s ustanovením § 415 OZ. Predmetná škoda vznikla v dôsledku prasknutia flexihadičky, ktorej výmenu v roku 2009 zabezpečoval žalovaný v 2. rade bez akejkoľvek účasti žalovaného v 1. rade. Navyše v prípade žalovaného v 2. rade je nárok navrhovateľa na náhradu škody premlčaný. Z písomných dôkazov (Zápis o poškodení zo dňa 20.04.2010, Návrh na uplatnenie postihu zo dňa 06.05.2010, Prehlásenie Bytového družstva Petržalka zo dňa 03.06.2010), vyplýva, že žalobca sa o škode dozvedel na základe obhliadky dňa 20.04.2010, o jej výške mal vedomosť dňa 06.05.2010 a najneskôr dňa 16.03.2011 mal vedomosť aj o tom, že žalovaný v 2. rade uznal svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu. Žalobca však požiadal o vstup žalovaného v 2. rade do konania až podaním dňa 25.03.2013, teda v lehote dlhšej ako 2 roky. Súd preto žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 odsek 1 OSP, a nakoľko mali žalovaní v konaní plný úspech, prináleží im náhrada trov konania. Žalovanému v 1. rade súd priznal náhradu zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 19,-Eur. Žalovaný v 2. rade si náhradu trov konania neuplatnil, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 4. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca podaním doručeným súdu dňa 03. 01. 2014. K právnemu záveru súdu 1. inštancie, že ani jeden zo žalovaných nie je pasívne legitimovaný, nakoľko prasknutie hadice nebolo porušením prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, uviedol nasledovné: Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 415 OZ je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí. Vzhľadom na nepredvídateľnosť životných situácií nie je možné, aby bol v zákone taxatívne určený výpočet všetkých povinností, ktoré má vlastník majetku dodržiavať. Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 25Cdo/2471/2000 zo dňa 20. 02. 2002 uviedol, že porušením prevenčnej povinnosti je správa majetku, ktorá vedie ku škode na majetku inej osoby. Ak teda súd považoval za nesporné, že došlo k prasknutiu hadice, ale v tejto skutočnosti nevidel porušenie zákonnej prevenčnej povinnosti, de facto tak obmedzil chápanie porušenia prevenčnej povinnosti na úmyselné porušenie povinnosti. Táto povinnosť však môže byť porušená aj z nedbanlivosti, keď vlastník opomenie starostlivosť o stav majetku, ktorý vedie k poškodeniu majetku iného. Po tom čo oznámil žalovaný v 1. rade žalobcovi skutkové okolnosti, za ktorých došlo k výmene prasknutej hadice, oznámením doručeným mu dňa 15.11.2012, žalobca navrhol, aby do konania pristúpil aj žalovaný v 2. rade. Tento vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vystupuje ako zhotoviteľ diela, pričom obidvaja žalovaní túto skutočnosť potvrdili. Bez ohľadu na osobu, ktorá reálne nesie zodpovednosť za škody, ktorá nastala v dôsledku toho, že dielo bolo vadne vykonané, možno konštatovať, že vady diela mali bezprostredný a priamy vplyv na vznik škody na majetku poistenej. Pre zodpovednosť žalovaného v 2. rade nie je potrebná danosť kontraktácie medzi žalobcom a žalovaným, čo konštatuje aj judikatúra. Primárnou zodpovednosťou zhotoviteľa diela je vykonať dielo riadne tak, aby nespôsobovalo škody na majetku nielen objednávateľa, ale ani iných osôb. V prípade výmeny vodovodnej hadice bolo povinnosťou zhotoviteľa zabezpečiť náhradu hadicou, ktorá unesie predpokladaný tlak vody. V priebehu konania nebolo preukázané, že by došlo v byte žalovaného v 1. rade k nepredvídateľnej situácii. To znamená, že k poškodeniu hadice došlo v rámci štandardného režimu, počas ktorého by nemalo za riadnej funkčnosti vodoinštalačných zariadení dôjsť k žiadnej škode. Preto vznikla spoločná zodpovednosť obidvoch žalovaných solidárne. Pokiaľ ide o premlčanie žalovaného nároku voči žalovanému v 2. rade žalobca namietol, že o zodpovednosti žalovaného v 2. rade sa dozvedel až z podania žalovaného v 1. rade, ktorému bolo doručené dňa 15. 11. 2012. Dátum doručenia tohto podania je aj rozhodným dátumom pre posudzovanie subjektívnej lehoty na uplatnenie nároku žalobcu voči tomuto žalovanému. Pokiaľ žalovaný v 2. rade tvrdí, že sa žalobca dozvedel o jeho zodpovednosti skôr, musí túto skutočnosť preukázať, pretože je na ňom dôkazné bremeno. Z rozsudku NS ČR sp. zn. 25Cdo/721/2005 vyplýva, že pre začiatok behu subjektívnej premlčacej lehoty na náhradu škody sa vyžaduje skutočná, teda preukázaná a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného o vzniku škody a kto ju spôsobil. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovaných na náhradu trov konania. 5. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému v 1. rade dňa 14. 03. 2014 a žalovanému v 2. rade 06. 03. 2014. Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu stručne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 26. 03. 2014, kde zopakoval svoju obranu, že sa necíti byť zodpovedný za spôsobenú škodu a nezanedbal si žiadnu prevenčnú povinnosť. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu nevyjadril. 6. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcu ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. 7. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (§ 215 ods. 1 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 1 CSP. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť len nasledovné: 8. Žalobca sa vo veci domáhal proti žalovaným zaplatenia žalovanej sumy z titulu regresného nároku podľa § 813 OZ na náhradu škody, ktorú uhradil poškodenej klientke v súvislosti so vznikom škody v dôsledku zatečenia do jej bytu. Nebolo sporné, že vznik tejto škody bol v príčinnej súvislosti s vytekaním vody z bytu žalovaného v 1. rade následkom prasknutia teplovodnej hadice pri vodomere. Žalovaný od počiatku namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore z dôvodu, že poškodená hadica netvorila príslušenstvo jeho bytu (bola umiestnená v tzv. spoločnej stúpačke), a je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, ktorý vykonával aj jej údržbu. Žalovaný v 2. rade svoju zodpovednosť uznal aj v prehlásení zo dňa 3.6.2010, v ktorom súčasne súhlasil, aby škodu za neho nahradila R. X. (č.l. XX). Námietka žalovaného v 1. rade o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v spore je preto správna. Za správny považuje odvolací súd aj záver súdu o premlčaní nároku žalobcu voči žalovanému v 2. rade. K poistnej udalosti došlo dňa 10.4.2010, odkedy začala plynúť trojročná objektívna lehota a dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie práva zo zodpovednosti za škodu na súde podľa § 106 ods. 1, 2 OZ. O vzniku škody sa žalobca dozvedel dňa 20.4.2010, čo dokazuje zápis o poškodení z ohliadky likvidátorom žalobcu (č.l. XX)., o jej výške preukázateľne vedel už dňa 23.4.2010, kedy písomne vyzval žalovaného v 1. rade na náhradu škody (č.l. XX), a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade sa o tom kto za škodu zodpovedá žalobca dozvedel najneskôr dňa 16.3.2011 z prehlásenia žalovaného v 2. rade zo dňa 3.6.2010 (č.l. XX). V rámci riadnej likvidácie poistnej udalosti sa mal žalobca o tom, kto za škodu zodpovedá, dozvedieť aj podstatne skôr vzhľadom na stanovisko žalovaného v 1. rade, že on za škodu nemôže zodpovedať, a existenciu písomného uznania zodpovednosti zo strany žalovaného v 2. rade už zo dňa 3.6.2010. Neobstojí tak tvrdenie žalobcu, že sa o tom dozvedel až dňa 15.11.2012. Keďže žalobca rozšíril žalobu voči žalovanému v 2. rade až dňa 25.3.2013, uplynula tak subjektívna dvojročná premlčacia lehota. Ďalšími dôvodmi, či žalovaní porušili svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ alebo nie, sa vzhľadom na tieto závery nebolo potrebné zaoberať. 9. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP , v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní síce boli žalovaní opätovne úspešní, avšak žiadne trovy konania im nevznikli. Súd im preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).