Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/283/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512206588 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1512206588.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: C. Q., T. T. XXXX/XX, T., zastúpeného JUDr. Jozefom Holičom, advokátom, so sídlom Lužická 7, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody v sume 724,21 eur s príslušenstvom, spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 06. 04. 2016, č. k. 42C/78/2012-111, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 724, 21 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 724,21 eur od 29. 05. 2012 do zaplatenia, náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak podľa § 1 písm. a/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. f/, § 5 ods. 1, § 6 ods.1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., keď vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca bol trestne stíhaný na základe uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 24. 12. 2003 za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Dňa 19. 02. 2007 mu bolo vznesené obvinenie na skutkovom základe opísanom v uznesení vydanom Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava V, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor všeobecnej kriminality Bratislava pod č. ČVS: Z.-XXXX/X-Z.-T.-XXXXHM. Žalobca využil všetky procesné prostriedky proti začatému trestnému stíhaniu; jeho sťažnosti však boli zamietnuté. Následne bolo vykonávané prípravné konanie, bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru psychológie Vlastou Kurucovou a následne bola podaná na žalobcu obžaloba na Okresný súd Bratislava V dňa 17. 09. 2010. Dňa 21. 08. 2010 rozhodol Okresný súd Bratislava V pod č. k. 1T/173/2010-159 tak, že trestné konanie voči obžalovanému C. Q. zastavil, nakoľko skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Proti uzneseniu podala sťažnosť Okresná prokuratúra Bratislava V a Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3To129/2010-170 zo dňa 14. 12. 2010 rozhodol tak, že sťažnosť Okresnej prokuratúry Bratislava V zamietol. V trestnom konaní žalobcu zastupoval advokát JUDr. Jozef Holič, ktorému za poskytovanie právnych služieb v súvislosti s obhajobou v trestných veciach zaplatil žalobca odmenu v sume 724,21 eur s DPH. Dospel k záveru, že žalobca si správne uplatnil svoj nárok na náhradu škody, keď žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručil dňa 15. 12. 2011 Generálnej prokuratúre SR. Poukázal na to, že v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je založená objektívna zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa štát nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia orgánu štátu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci, je výsledok tohto konania. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Uviedol, že v zmysle súdnej praxe sa jedná o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím trestného stíhania a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. V konečnom dôsledku v danom prípade bolo trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené, nakoľko skutok nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. V tomto smere preto posúdil trestné stíhanie voči nemu vedené za nezákonné. Dospel k záveru, že žalobcovi vznikla škoda z dôvodu vzniku trov konania za obhajobu splnomocnenému právnemu zástupcovi, žalobca si úkony obhajcu v trestnom konaní uplatnil a vyčíslil v správnej výške tak, ako ich špecifikoval v žalobe a na pojednávaní, ako aj v žiadosti o predbežné prerokovanie jeho nároku, a preukázal, že advokátske trovy v uplatnenej výške zaplatil. Žalovaný namietal úkon označený pod číslom 9, ako podanie zo dňa 29. 09. 2010 z dôvodu, že sa nejednalo o nutný úkon v rámci trestného konania. Priznal žalobcovi náhradu škody aj za tento úkon, pretože týmto úkonom namietal obvinený premlčanie priestupku podľa § 49 zák. č. 372/1990 Z.z. Zaviazal žalobcu aj na zaplatenia úroku z omeškania podľa § 517 ods. 1 Obč. zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. s odôvodnením, že žalovaný mal plniť žalobcovi už po tom, ako ho žalobca o plnenie požiadal z dôvodu jeho objektívnej zodpovednosti a v zmysle § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. má žalovaný nárok na úrok z omeškania nasledujúci deň odo dňa, kedy mu bolo oznámené, že jeho nárok predbežne uspokojený nebude. Týmto dňom je deň 29. 05. 2012. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnych služieb, a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 18. 08. 2011, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 15. 12. 2011, návrh na začatie konania podaný na súd 13. 04. 2012, účasť na pojednávaní dňa 24. 04. 2012, ktoré bolo odročené, účasť na pojednávaní dňa 26. 04. 2013, podanie odvolania dňa 07. 06. 2013, účasť na pojednávaní dňa 11. 06. 2015, účasť na pojednávaní dňa 13. 11. 2015, účasť na pojednávaní dňa 06. 04. 2016, v celkovej sume 594,80 eur. Nepriznal žalobcovi náhradu za úkon - zmena návrhu na začatie konania zo dňa 16. 06. 2015 z dôvodu, že na pojednávaní dňa 11. 06. 2015 žiadal rozšíriť návrh o úroky z omeškania, ale nevedel uviesť od akého dňa žiada priznať úroky a pokiaľ by právny zástupca vedel na pojednávaní uviesť od akého dňa si uplatňuje úroky z omeškania nemusel by podávať písomne zmenu návrhu na začatie konania, a preto tento úkon považoval za neefektívny. Ďalej mu nepriznal náhradu za úkon - vyčíslenie trov obhajoby zo dňa 24. 11. 2015 z dôvodu, že mal vyčíslenie trov obhajoby, ktoré si uplatňuje, vyčísliť už v samotnom návrhu na začatie konania, a nie až na upozornenie súdu. Taktiež mu nepriznal náhradu za stratu času a cestovné s odôvodnením, že právny zástupca žalobcu má sídlo advokátskej kancelárie na Lužickej ulici 7, Bratislava. 2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej priznal žalobcovi náhradu škody za úkon obhajoby uvedený pod číslom 9 vyúčtovania trov úkonov obhajoby v trestnom konaní, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že napadnutý rozsudok v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov v tejto časti dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nezaoberal sa jeho námietkou, že tento úkon trov obhajoby žalobcu nie je nutným úkonom v rámci trestného konania. V zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. odmena vo výške základnej tarifnej odmeny patrí za písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej. Predmetný úkon, ktorý nazval advokát žalobcu ako "prosba advokáta o zastavenie trestného stíhania" nie je takýmto podaním v zmysle uvedeného ustanovenia, keďže tento úkon nebol dlhodobou praxou ustáleným podaním, ktoré v rámci obhajoby v trestnom konaní advokáti robia; dlhodobou praxou boli ustálené úkony obhajoby ako napr. návrhy na vykonanie a doplnenie dôkazov, odpory, odvolania, sťažnosti a pod. Súd prvej inštancie napriek námietkam žalovaného na pojednávaní neodôvodnil z akého dôvodu tento úkon uznal ako podanie v zmysle uvedeného ustanovenia, a preto je v tejto časti jeho rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné. Poukázal na to, že tento úkon advokát žalobcu podal na súde následne ako sa dozvedel, že bola na jeho klienta podaná obžaloba, čiže v čase, keď už bolo ukončené prípravné konanie konečným opatrením prokurátora a namietal, že o tomto podaní súd vôbec nemusel rozhodovať, pričom toto podanie nemalo za následok zastavenie trestného stíhania zo strany súdu, keďže aj napriek predmetnému podaniu mohol súd vytýčiť termín hlavného pojednávania, či vydať trestný rozkaz bez toho, aby sa ním zaoberal. Nešlo teda o obligátnu písomnosť, či úkon advokáta ako je napr. sťažnosť alebo odvolanie, ktorá by mala za následok zastavenie trestného stíhania. Týmto úkonom sa súd nemusel zaoberať a nijakým spôsobom o ňom nemusel rozhodovať. 3. Proti tomuto rozsudku v časti o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 921,83 eur s DPH. Namietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti nepriznania náhrady trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby je nedôsledné a nedostatočné. Uviedol, že za právny úkon - zmena návrhu na začatie konania zo dňa 16. 06. 2015 mu patrí náhrada v plnej výške, pretože účastník konania má právo na náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie, resp. uplatnenie jeho práva a v danom prípade išlo o uplatnenie práva žalobcu. Trovy obhajoby si uplatňoval v sume, ktorú v trestnom konaní obhajcovi na základe faktúr uhradil, a preto neboli vyčíslené úkony právnej služby v návrhu. Ak súdu mali byť vyčíslené trovy obhajoby už v samotnom návrhu na začatie konania, mal ho vyzvať na doplnenie návrhu. Taktiež ide o riadny úkon právnej služby, a preto za tento úkon mu patrí náhrada v plnej výške. Uviedol, že cestovné výdavky a náhrada za stratu času boli uplatnené z toho dôvodu, že právny zástupca žalobcu bol substitučne zastúpený advokátkou, ktorá má sídlo v Budmericiach a odtiaľ aj absolvovala trasu pojednávania. Sídlo právneho zástupcu žalobcu je na Poľovníckej 4, Bernolákovo, a na Lužickej 7 v Bratislave má pracovisko. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej ako vecne správny potvrdiť, v časti náhrady trov konania zmeniť v zmysle jeho odvolania a žiadal priznať trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 72,04 eur. Žalovaným namietaný úkon uvedený pod číslom 9 je podľa jeho názoru riadnym úkonom právnej služby, i keď nebol nazvaný ako "žiadosť", ale "prosba", pretože je potrebné posudzovať úkon právnej služby podľa obsahu, a nie podľa názvu, a v danom prípade ide o písomné podanie na súd, za ktoré v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. patrí odmena vo výške základnej tarifnej odmeny. Uviedol, že obhajca adresoval toto podanie súdu, aby si sudca po podaní obžaloby preštudoval spisový materiál a konanie zastavil, pretože trestný čin spáchaný nebol, pretože chýbala dôvodná obava. Keďže túto skutočnosť prokurátor v prípravnom konaní neakceptoval a konanie nezastavil, musel obhajca tento úkon urobiť. V danom prípade uvedenému podaniu sudca vyhovel a trestné stíhanie voči žalobcovi zastavil. 5. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej a v časti o náhrade trov konania je vecne správny. 6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom náhrady škody, pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia zaplatených obhajcovi za poskytovanie právnych služieb v trestnom konaní, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uviedol žalovaný na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z. a dospel k správnym právnym záverom, že pri posudzovaní zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú začatím trestného stíhania a vedením trestného stíhania, je potrebné vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, náhrada ktorej zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Správne priznal žalobcovi náhradu škody aj za úkon právnej služby namietaný žalovaným, keď prihliadol na obsah tohto úkonu, z ktorého vyplýva, že obvinený namietal premlčanie priestupku. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj dostatočne odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. Proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalovaný náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho základné právo na spravodlivý súdny proces a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie na základe námietok žalovaného, týkajúcich sa nutnosti úkonu právnej služby, uvedeného pod č. 9 špecifikácie úkonov právnej služby vykonaných obhajcom žalobcu v trestnom konaní, zaoberal sa týmto úkonom z hľadiska jeho obsahu a priznanie náhrady za tento úkon právnej služby žalobcovi aj dostatočne odôvodnil. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam strán. S ohľadom na uvedené žalovaným uplatnený odvolací dôvod, založený na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti je arbitrárne a nepreskúmateľné, nemôže obstáť. 7. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodností žaloby žalobcu vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. 10. 2014 č. k. 8Co/526/2013-68, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 26. 04. 2013 č. k. 42C/78/2012-49, ktorým žalobu zamietol. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, ktorého účinky boli v priebehu ďalšieho trestného konania v dôsledku jeho nezákonnosti zrušené zastavením trestného stíhania, je potrebné považovať za nezákonné rozhodnutie v zmysle § 5 zák. č. 514/2003 Z.z. a trovy obhajoby tak boli vynaložené v priamej príčinnej súvislosti s odvrátením následkov, vzniknutých vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, a teda boli bezprostredne vyvolané rozhodnutím príslušníka ORPZ o vznesení obvinenia; v prípade, ak by nebolo došlo ku vzneseniu obvinenia, neboli by potrebné ani úkony obhajcu, smerujúce k zbaveniu žalobcu vzneseného obvinenia. V súlade s uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu súd prvej inštancie v ďalšom konaní ustálil zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi zaplatením trov obhajoby v trestnom konaní jeho splnomocnenému právnemu zástupcovi a správne priznal žalobcovi titulom náhrady škody náhradu trov konania, zaplatenie ktorých preukázal príjmovými dokladmi a ktoré vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. 8. Predmetom odvolacieho konania je náhrada trov obhajoby za úkon právnej služby uvedený pod číslom 9 v špecifikácii trov obhajoby ako podanie zo dňa 29. 09. 2010, ktorý žalovaný namietal z dôvodu, že je nazvaný ako "prosba advokáta o zastavenie trestného stíhania" a nie je teda podaním v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Odvolací súd námietky žalovaného posúdil ako nedôvodné, keď z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky vyplýva, že odmena patrí za písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, pričom pri posudzovaní písomného podania nemožno vychádzať len z jeho označenia, ale rozhodujúci pre posúdenie úkonu je najmä jeho obsah a v danom prípade z obsahu predmetného písomného podania vyplýva, že právny zástupca žalobcu namietal premlčanie priestupku, a teda podľa obsahu tohto podania je nesporné, že sa týkalo veci samej, a preto patrí právnemu zástupcovi žalobcu odmena za tento úkon. Vzhľadom na to, že odmena je stanovená v citovanom ustanovení za vykonanie takéhoto úkonu, irelevantné sú ďalšie námietky žalovaného, že toto podanie nemalo za následok zastavenie trestného stíhania, a že súd sa s týmto podaním nemusel zaoberať. Nesporné je, že v rámci obhajoby žalobcu v trestnom konaní bol tento úkon jeho právnym zástupcom vykonaný a trovy ním vzniknuté boli žalobcom zaplatené, a preto má žalobca nárok na náhradu trov aj za tento úkon. 9. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny aj v časti o náhrade trov konania, v ktorej priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej služby, keď úkony - zmena návrhu na začatie konania zo dňa 16. 06. 2015 a vyčíslenie trov obhajoby zo dňa 24. 11. 2015, aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za účelne vynaložené trovy na uplatnenie práva žalobcu. V prejednávanej veci neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by v priebehu konania vyžadovali zmenu pôvodne podaného návrhu, a pokiaľ žalobca rozšíril pôvodný návrh na začatie konania o úroky z omeškania, tento nárok si mohol uplatniť už v pôvodnej žalobe, a preto trovy vzniknuté rozšírením pôvodne podaného návrhu na začatie konania o úroky z omeškania, nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie práva žalobcu. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že aj vyčíslenie trov obhajoby, náhradu ktorých si žalobca v konaní uplatnil, mal uviesť už v pôvodnom návrhu na začatie konania a bez ohľadu na to, že išlo o trovy obhajoby zaplatené obhajcovi na základe vystavených faktúr, pretože za škodu vzniknutú žalobcovi nezákonným rozhodnutím možno považovať len trovy zaplatené za úkony v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Pri posudzovaní vzniku nároku na náhradu za stratu času správne súd prvej inštancie vychádzal z adresy sídla advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalobcu, keď túto adresu sídla právny zástupca žalobcu uvádza na všetkých svojich podaniach a z obsahu spisu vyplýva, že na tejto adrese aj preberá poštu a irelevantné je podľa názoru odvolacieho súdu aj sídlo advokátky, ktorou bol právny zástupca žalobcu substitučne zastúpený, ale rozhodujúce je sídlo právneho zástupcu, ktorého si žalobca zvolil. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného a taktiež obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie z hľadiska uplatňovaných odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo veci samej a taktiež rozhodnutie o náhrade trov konania. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď obe strany mali v konaní úspech len čiastočný. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).