Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/571/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512211732 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1512211732.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobkyne: V. K., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 2, XXX XX Z., zastúpená: JUDr. Lívia Krnčoková, advokátka, so sídlom 29. augusta 5, 811 08 Bratislava proti žalovaným: v 1. rade B. L., nar. XX.XX.XXXX, a 2. rade R. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. XXXX, XXX XX Z., obaja zastúpení: JUDr. Ing. Ján Felšöci, advokát, FELŠŐCI & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, o zaplatenie 3 168,56 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 49C/135/2012-216 zo dňa 02.05.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 49C/135/2012-216 zo dňa 02.05.2014 p o t v r d z u j e. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol s tým, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 29.05.2012 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným zaplatenia sumy 3.168,56 EUR spolu s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Nárok odôvodnila tým, že dňa 22.03.2005 spolu s R.. V. Z. na strane kupujúcich uzatvorila so žalovanými ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej Správou katastra Bratislava na LV č. XXXX, k.ú. B., a to k bytu č. XX na 4. poschodí bytového domu na O. ulici, súp. č. XXX, vchod X a spoluvlastníckeho podielu vo výške XXX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu na O. ulici so súp. č. XXX. Následne na základe darovacej zmluvy zo dňa 15.04.2006 žalobkyňa nadobudla od R.. V. Z. spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam, a odo dňa 24.05.2006 je výlučnou vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti (ďalej len „byt“). Kúpnu zmluvu uzatvárali v domnienke, že byt nie je zaťažený akýmkoľvek právom tretej osoby a ani byt nie je dotknutý akýmkoľvek súdnym rozhodnutím, správnym konaním, exekučným konaním ani konaním konkurzným ani vyrovnaním. O týchto skutočnostiach boli zo strany predávajúcich v priebehu rokovaní, ktoré predchádzali uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ubezpečovaní. Tomu zodpovedalo i prehlásenie predávajúcich v kúpnej zmluve v čl. I ods. 9 a v čl. VII ods. 3. Na základe doručeného uznesenia tunajšieho súdu č.k. 14C/214/2001-169 zo dňa 11.04.2006 sa dozvedela o konaní pred súdom, v ktorom sa L. O., nar. XX.XX.XXXX (zomr. XX.XX.XXXX), domáhal umožnenia nerušeného bývania a užívania bytu vo vlastníctve navrhovateľky. Uvedeným uznesením súd pripustil zámenu účastníkov konania, na základe ktorej sa žalobkyňa a R.. V. Z. stali účastníkmi konania na strane žalovaných v tomto konaní odo dňa 05.09.2006. Pred súdom žalobkyňa uviedla, že bola už v decembri 2005 kontaktovaná právnym zástupcom L. O., a v tomto čase sa dozvedela o nárokoch L. O.. Konanie vedené pod sp.zn. 14C/214/2001 sa začalo podaním žaloby už dňa 24.10.2001, pričom rozsudkom č.k. 14C/214/2001-79 zo dňa 13.05.2003 okresný súd žalobu L. O. zamietol. Na jeho odvolanie Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Co 176/2003-106 zo dňa 10.02.2005 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd v poradí druhým rozsudkom č.k. 14C/214/2001-241 zo dňa 05.06.2008 opätovne rozhodol tak, že žalobu L. O. zamietol a súčasne konanie voči R.. V. Z. na základe spätvzatia žaloby zastavil. Na odvolanie L. O. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3Co/255/2008- 291 zo dňa 24.06.2010 zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že žalobe L. O. vyhovel v celom rozsahu a žalovanú (v tomto konaní žalobkyňu) zaviazal na náhradu trov konania L. . E. proti tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave podala dovolanie, avšak Najvyšší súd SR dovolacie konanie zastavil z dôvodu úmrtia L. O.. Podľa názoru žalobkyne žalovaní v priebehu uvedeného súdneho konania účelovo previedli vlastnícke právo k bytu bez informovania kupujúcich o prebiehajúcom konaní pred súdom. V žiadnom prípade by byt pri poznaní tohto stavu nekúpila, a najmä za kúpnu cenu, ktorá bola trhovou hodnotou bytu. Krátko pred podpisom kúpnej zmluvy boli žalovaní dňa 10.02.2005 prítomní na pojednávaní pred Krajským súdom v Bratislave, na ktorom bol zrušený rozsudok prvostupňového súdu. V dôsledku úmyselného zavádzania kupujúcich a zamlčaní pravdivých informácii o právnom stave bytu sa žalobkyňa stala účastníčkou súdneho konania, čím jej vznikla majetková i nemajetková ujma. Ide o úmyselné konanie proti dobrým mravom, keď úmyselne pri prevode nehnuteľnosti uviedli žalobkyňu do omylu. Ich konanie je možné považovať i za protiprávne v zmysle ust. § 415 OZ, pretože porušili prevenčnú povinnosť tým, že pravdivo neopísali právny stav bytu, aby predišli vzniku škody. Výšku škody žalobkyňa vyčíslila v celkovej sume 3.168,50 EUR, ktorá spočívala v náhrade trov súdneho konania protistrany v sume 440,67 EUR na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/255/2008-291 zo dňa 24.06.2010, v náhrade trov konania právneho zástupcu žalobkyne v tomto konaní v sume 2.521,19 EUR, v nákladoch realitnej agentúre za sprostredkovateľskú činnosť za účelom, aby L. O. mohol uzavrieť zmluvu o nájme s treťou osobou v sume 200,- EUR a za súdny poplatok za podané dovolanie v sume 6,70 EUR. 2. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť, pretože žalobkyňa nepreukázala splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Namietli, že žalobkyňu o nárokoch L. O. informovali, avšak i v prípade, ak by neposkytli uvedenú informáciu, žalobkyňa sa o spore s ním preukázateľne dozvedela už v roku 2006, kedy sa stala účastníčkou súdneho konania proti nemu. Počas celej doby súdneho konania kúpnu zmluvu a ani žiadnu údajnú právnu vadu bytu žiadnym spôsobom nenapadla, nevyužila možnosť odstúpiť od zmluvy, resp. ak byt považovala za vadný, neprejavila vôľu byt vrátiť spolu s vrátením kúpnej ceny. So žalovaným v 1. rade sa stretla za účelom poskytnutia podkladov k nárokom p. O.. Žalovaní užívali byt od roku 1997 a predávali ho po 8 rokoch užívania z dôvodu presťahovania svojej početnejšej rodiny do rodinného domu. V čase predaja byt nebol preukázateľne zaťažený žiadnou vadou, keď žiadne vady im neoznámil ani predchádzajúci užívateľ, ani vlastník, a žiadna vada nebola zapísaná ani v katastri nehnuteľností. V čase prevodu neexistovalo ani právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iné rozhodnutie, ktoré by byt zaťažovalo, čomu zodpovedalo i znenie kúpnej zmluvy. Prebiehajúce súdne konanie s p. O., o ktorom žalobkyňu informovali, nezakladalo právnu vadu. Čo do prevenčnej povinnosti poukázali na možnosť žalobkyne od kúpnej zmluvy odstúpiť a tým predísť vzniku nákladov. K vyčísleniu škody, ktorá mala vzniknúť žalobkyni ako neúspešnej účastníčke v konaní proti p. O., poukázali na výslovné rozhodnutie poveriť právnym zastupovaním V.. N. a tej zaplatiť fakturovanú odmenu na základe vzájomnej dohody, ktorá bola neporovnateľne vyššia ako tarifná odmena priznaná súdom právnej zástupkyni p. O.. Rovnako bolo rozhodnutím žalobkyne poveriť realitnú kanceláriu hľadaním nájmu pre p. O. za odmenu, ako aj podať v súdnom konaní dovolanie. Poukázali aj na absenciu príčinnej súvislosti medzi údajným vznikom škody a konaním žalovaných, ktorí žiadnym spôsobom nezapríčinili, že sa žalobkyňa stala účastníkom súdneho konania, pričom v v tomto až do meritórneho rozhodnutia počas 5 rokov pokračovala. Nezapríčinili, že jej týmto vznikli náklady, ktoré nemali možnosť nijako ovplyvniť. Zároveň vzniesli z opatrnosti námietku premlčania vo vzťahu k tomu, kedy mala škoda vzniknúť, kedy sa žalobkyňa mala dozvedieť kto za ňu zodpovedá a kedy si náhradu škody uplatnila na súde. 3. Po vykonanom dokazovaní sa súd prvej inštancie predovšetkým vyporiadal so vznesenou námietkou premlčania, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú. Pri skúmaní plynutia premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) konštatoval, že majetková škoda žalobkyne spočívajúca vo vynaložených nákladoch vo výške žalovanej istiny mala vzniknúť úhradami v priebehu roka 2010 (od júla 2010 do 15.12.2010), pričom žalobu podala dňa 29.05.2012, teda včas. Súd ďalej poukázal na ustanovenia § 415; § 420 ods. 1, 3; a § 424 OZ. Konštatoval, že bolo preukázané, že žalovaní ako predávajúci neposkytli žalobkyni a R.. V. Z. informáciu, ktorá mohla ovplyvniť ich záujem o kúpu bytu pri obhliadkach bytu ani pri podpise kúpnej zmluvy, spočívajúcu v prebiehajúcom súdnom konaní o nároku L. O. na užívacie právo k predmetu kúpnej zmluvy. Touto informáciou nedisponovala ani realitná kancelária, ktorá mala byt v ponuke, čo bolo preukázané výpoveďou svedka W. O.. Toto konanie súd považoval ako ľahkovážne. Vzhľadom na obsah ustanovenia čl. I ods. 9 kúpnej zmluvy, mali žalovaní kupujúcim ako i realitnej kancelárii oznámiť túto skutočnosť, čím by sa predišlo pochybnostiam o vedomosti kupujúcich o konaní pred súdom. Pokiaľ však žalobkyňa tvrdí, že jej vznikla škody v dôsledku úmyselného konania žalovaných proti dobrým mravom, neuniesla svoje dôkazné bremeno a nepreukázala v zmysle § 424 OZ ich úmyselné konanie proti dobrým mravom, a ani príčinnú súvislosť medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a vznikom škody by išlo v tom prípade, ak by následok v podobe vzniku škody bol viazaný výlučne na úmyselné konanie žalovaných proti dobrým mravom. V predmetnom prípade však vznik a výška výdavkov bola viazaná na úspech, resp. neúspech žalobkyne v postavení žalovanej v súdnom konaní proti L. O.. Žalovaní nemali možnosť ovplyvniť výsledok tohto súdneho konania, ani vôľu žalobkyne od kúpnej zmluvy odstúpiť, resp. jej vôľu prijať v čase, kedy už mala vedomosť o súdnom konaní dar od R.. Z., ktorým nadobudla výlučné vlastnícke právo k bytu, čím sa stala jedinou žalovanou zaviazanou povinnosťou na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi. Súd poukázal aj na ustanovenie darovacej zmluvy zo dňa 15.04.2006, na čl. V body 1, 2, v ktorých darca (R.. Z.) vyhlásil v čase, kedy on a žalobkyňa už mali vedomosť o súdnom konaní, že na darovanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená, dlžoby, ani iné zapísané alebo nezapísané záväzky, ktoré by mohli mať za následok obmedzené disponovanie s nehnuteľnosťou. Súčasne v bode 2. darca vyhlásil, že mu nie sú známe žiadne vady bytu. Žalobkyňa tak zdieľala ľahkovážny prístup ku konaniu vedenému pred súdom rovnako ako žalovaní v tomto konaní, avšak iba do rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorý žalobe L. O. vyhovel. Súd zdôraznil, že žalobe žalobkyne nebolo možné vyhovieť ani pri aplikácii ustanovenia § 415 a § 420 OZ, nakoľko nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaných, spočívajúce najmä v porušení zmluvnej povinnosti podľa čl. I bod 9 kúpnej zmluvy, keď žalovaní na vyžiadanie žalobkyne jej poskytli podklady k prebiehajúcemu súdnemu konaniu, ktoré mali k dispozícii. Žalovaná mala právo zabrániť vzniku výdavkov najmä odstúpením od kúpnej zmluvy spolu s R.. V. Z., ak aj neprijatím daru, v dôsledku čoho by na strane žalovaných proti L. O. bola spolu s R.. V. Z., ktorý by sa na trovách konania taktiež podieľal. Za konanie žalobkyne v žiadnom prípade nemôžu byť zodpovední žalovaní, ktorí nemohli ovplyvniť výsledok sporu, ani výšku nákladov spojených s konaním, výber právneho zástupcu pre žalobkyňu a iné súvisiace skutočnosti. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; teda nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Súd preto žalobu zamietol. 4. Rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 07.07.2014. Zotrvala na tom, že žaloba bola podaná dôvodne. Má nárok voči žalovaným na náhradu škody v žalovanej výške, pretože boli splnené všetky objektívne aj subjektívne predpoklady zodpovednosti žalovaných za vznik škody podľa § 424 OZ. Ich konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi, bolo úmyselné a žalobkyni vznikla v príčinnej súvislosti s ich úmyselným konaním škoda. Škodu jej spôsobili tým, že porušili svoju povinnosť odovzdať jej nehnuteľnosť riadne, teda bez právnych vád, prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ a zmluvnú povinnosť podľa čl. I ods. 9, posledná veta kúpnej zmluvy. Rozsudok je podľa nej arbitrárny, pretože nie je dostatočne odôvodnený. Súd v rozsudku opísal jej vyjadrenia vo výrazne skrátenej verzii a vytrhnuté z logického kontextu, čím si sám vytvoril skutkový stav, na ktorý aplikoval právnu normu. Absolútne sa nevyporiadal s jej argumentáciou v záverečnej reči zo dňa 01.05.2014. Žalobkyňa sa o prebiehajúcom súdnom konaní na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 14C/214/2001, v ktorom sa L. O. domáhal svojho práva bývania a užívania sporného bytu, dozvedela až koncom roka 2005, pričom kúpna zmluva bola uzavretá dňa 22.03.2005. Ihneď kontaktovala žalovaných, ktorým a žiadala ich o vysvetlenie. Po opakovaných naliehaniach jej žalovaný v 1. rade predložil prvú stranu rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.05.2003, ktorým súd žalobu L. O. zamietol. Celú vec žalovaný bagatelizoval a tvrdil, že toto konanie je ukončené. Tvrdil to napriek tomu, že bol prítomný na pojednávaní Krajského súdu v Bratislave dňa 10.02.2005, na ktorom bol zrušený prvostupňový rozsudok a vec vrátená súdu prvej inštancie, pričom poznal dôvody tohto rozhodnutia odvolacieho súdu. O tomto vedela aj žalovaná v 2. rade. Žalovaný v 1. rade žalobkyni nepredložil uvedené rozhodnutie krajského súdu. Preto žalobkyňa tvrdeniam žalovaného o tom, že vec je uzavretá verila, a do darovacej zmluvy s R.. V. Z. zo dňa 15.04.2006 uviedla, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená, dlžoby alebo iné zapísané alebo nezapísané záväzky. Nie je tak pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že pri uzatváraní darovacej zmluvy žalobkyňa zdieľala ľahkovážny prístup. Až po podpise darovacej zmluvy sa žalobkyňa dozvedela dňa 22.06.2006, že súdne konanie o žalobe L. O. nie je ukončené a ďalej prebieha. Vtedy jej bolo doručené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.04.2006, v ktorom bola pripustená zámena účastníkov v tomto konaní. Napadnutý rozsudok je preto v uvedenej časti neodôvodnený a nepreskúmateľný. Žalobkyňa súhlasí so zistením súdu prvej inštancie, že žalovaní ako predávajúci neposkytli jej a R.. V. Z. pri obhliadkach bytu a ani pri podpise kúpnej zmluvy informáciu, ktorá mohla ovplyvniť ich záujem o kúpu bytu v súvislosti s uvedeným súdnym konaní. Zdôraznila, že ak by tomu tak bolo, byt by s R.. Z. nekúpili a nedošlo by k vzniku škody, ktorej náhrady sa domáha. Napadnutý rozsudok je vnútorne rozporný v tom, že na jednej strane má súd zato, že žalovaní vedome žalobkyňu a R.. V. Z., ako aj realitnú kanceláriu pri obhliadkach bytu o závažnej informácii neinformovali. Rovnako tak ani pri podpise kúpnej zmluvy. Avšak na druhej strane dospel súd k názoru, že toto konanie žalovaných je potrebné považovať za ľahkovážne. Nie je možné pri tom dedukovať, čo mal súd prvej inštancie na mysli pod pojmom ľahkovážny vzťah. Z rozsudku nie je zrejmé, ktorú zložku konania žalovaných súd vyhodnotil ako absentujúcu, keď nemohol ich konanie posúdiť ako zavinené (úmyselné), ale len za ľahkovážne konanie. Na základe výsledkov dokazovania sa súd nemohol ani len domnievať, že žalovaní nevedeli, že jej môžu svojim konaním spôsobiť škodu. Po tom, ako sa stala samotná žalobkyňa účastníčkou súdneho konania po kúpe bytu, museli mať žalovaní vedomosť o existencii inštitútu trov súdneho konania a právneho zastúpenia žalobkyne v konaní o uplatnenom nároku pána L. O.. Poznali aj právny názor krajského súdu, pre ktorý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Je preto jasné, aká zložka v konaní žalovaných mala absentovať. Súd však vyhodnotil, že žalovaní nechceli, resp. nevedeli, že svojim konaním môžu spôsobiť žalobkyni škodu. Počas prebiehajúceho súdneho konania boli vykonané také dôkazy, z ktorých vyplynulo, že žalovaní konali úmyselne proti dobrým mravom, avšak súd dostatočne nezohľadnil všetky relevantné znaky ich konania. Úmyselné konanie žalovaných vidí žalobkyňa najmä v tom, že dňa 10.02.2005, teda viac ako mesiac pred podpisom kúpnej zmluvy, boli žalovaní osobne prítomní na pojednávaní krajského súdu, na ktorom bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vypočuli si právny názor odvolacieho súdu na danú právnu vec. Žalovaní si pritom museli byť vedomí toho, že súd prvej inštancie bude v tejto veci povinný opätovne posúdiť dôvodnosť podanej žaloby a že právo bývania a užívania bytu L. O. tak môže byť deklarované. Keďže žalovaný v 1. rade osobne vypratal veci L. O. z bytu, musel si byť vedomý toho, že sa pán L. O. z bytu nevysťahoval dobrovoľne. Napriek tomu dňa 25.02.2004 žalovaní podpísali zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, a dňa 22.03.2004 kúpnu zmluvu bez toho, aby o danej skutočnosti informovali žalobkyňu a R.. V. Z.. O týchto skutočnostiach neinformovali žalovaní ani znalca z hypotekárnej banky, ktorý dňa 11.02.2005, t.j. deň po pojednávaní na krajskom súde, vykonával ohliadku sporného bytu za účelom zistenia jeho všeobecnej hodnoty; a súčasne ani realitnú kanceláriu prostredníctvom ktorej došlo k prevodu bytu. Žalovaný v 1. rade dokonca aj po podpise kúpnej zmluvy koncom roka 2005 vedome zavádzal žalobkyňu a tvrdil jej, že súdne konanie je ukončené a predložil jej len prvú časť rozsudku okresného súdu zo dňa 13.05.2003. Neoznámil jej, že spolu so žalovanou v 2. rade boli predvolaní na pojednávaní na okresnom súde dňa 01.12.2005. Žalovaný v 1. rade tvrdil nepravdy aj počas svojho výsluchu dňa 20.09.2013; vymýšľal si skutkový stav, napríklad, že súdne písomnosti ohľadne prebiehajúceho súdneho konania žalobkyni neodovzdal skôr z dôvodu, že nemal vedomosť o tom, či ešte prebieha dané súdne konanie. Tieto skutočnosti súd vôbec nebral do úvahy a preto riadne nezistil skutočný stav veci. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k názoru, že konanie žalovaných nemalo znaky úmyselného konania proti dobrým mravom a nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom žalovanej škody, mal v záujme presvedčivosti rozhodnutia podrobnejšie vysvetliť celý svoj myšlienkový postup, ktorým dospel k tomu názoru. Mal zrozumiteľne vysvetliť aj to, čo považoval za podstatnú príčinu vzniku výdavkov žalobkyne, ktoré mal za preukázané, ak za ne nepovažoval úmyselné konanie žalovaných. Konštatovanie súdu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno nemožno považovať za preskúmateľné. Nesprávna je aj úvaha súdu, že žalovanú istinu tvoria len výdavky vynaložené v súvislosti s konaním pred súdom. Časť škody, ktorá žalobkyni vznikla, predstavujú náklady na odstránenie právnej vady bytu. V súvislosti s konaním pred súdom žalobkyni vznikli výdavky vo výške 1.778,56 EUR za úhradu súdneho poplatku za podané dovolanie a za poskytnuté právne služby. Ďalšie výdavky žalobkyni vznikli tým, že bola nútená splniť povinnosť uloženú rozsudkom a zabezpečiť náhradné bývanie pre L. O., spolu vo výške 1.190,- EUR a náklady vynaložené realitnej agentúre B. X. - L., realitná agentúra, za sprostredkovateľskú činnosť, aby L. O. mohol uzavrieť zmluvu o nájme s treťou osobou. Spolu jej tak vznikli výdavky za túto časť vo výške 1.390,- eur. V prípade, ak by žalobkyňa a R.. V. Z. vedeli, že byt má právne vady, k prevodu vlastníckeho práva na nich by nikdy nedošlo. Úmyselné konanie žalovaných tak možno považovať za podstatnú primárnu príčinu, ktorá sa podieľala na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie v danom konaní ide. Bez protiprávneho úmyselného konania žalovaných by sa žalobkyňa nikdy nestala účastníčkou konania na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 14C/214/2001 a pred Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 3Co/255/2008. Aj po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/255/2008-291 zo dňa 24.06.2010, žalovaní neposkytli žalobkyni súčinnosť pri splnení jej povinnosti, t.j. pri odstraňovaní právnej vady týkajúcej sa bytu a spôsobili jej vznik škody. Je mylný názor súdu prvej inštancie aj v tom smere, že žalovaní nemali možnosť ovplyvniť výsledok vyššie uvedeného súdneho konania. Práve žalovaní ho mohli ovplyvniť tak, že vo vzťahu k žalobkyni by nekonali úmyselne, nepreviedli by byt na ňu a R.. V. Z. a zostali by účastníkmi tohto súdneho konania: Resp. v čase, kedy sa žalovaný v 1. rade stretol koncom roka 2005 so žalobkyňou, mal jej oznámiť, že súdne konanie ďalej prebieha a mal jej ponúknuť, že ju bude ako fyzická osoba v danom spore zastupovať, resp. dať jej kontakt na právneho zástupcu. Súčasne keď sa žalovaní dozvedeli o skutočnosti, že žalobkyňa nebola úspešná v konaní, mali si splniť svoju zmluvnú povinnosť podľa čl. I odsek 9 kúpnej zmluvy, avšak nekonali tak a spôsobili žalobkyni vznik výdavkov, ktorých náhrady sa domáha v tomto súdnom konaní. Odstúpenie od zmluvy bolo pre žalobkyňu existenčnou záležitosťou, pretože na celú kúpnu cenu bytu mala úver a ak by odstúpila od kúpnej zmluvy, došlo by k jej zániku ex tunc a bola by povinná byt vrátiť žalovaným. Nemala však k dispozícii žiaden iný byt, bola matkou a po odstúpení od kúpnej zmluvy by banka okamžite vyhlásila splatnosť úveru, čo žalobkyňa konzultovala v banke. Zároveň predpokladala, že žalovaní by jej nevrátili kúpnu cenu za byt v rozumnom čase, nakoľko sa sťahovali do rodinného domu a finančné prostriedky z predaja bytu zrejme využili na jeho nadobudnutie. Žalobkyňa by sa tak mohla stať bezdomovkyňou, rovnako tak aj jej rodina. Žalovaní si nesplnili svoju povinnosť v zmysle kúpnej zmluvy na poskytnutie súčinnosti, aby bol záväzok, teda odovzdanie bytu bez právnych vád, splnený. Súd napriek tomu konštatoval, že si žalovaní svoju povinnosť splnili. Keďže žalobkyňa bola v časovej tiesni a atakovaná L. O., ktorý sa domáhal svojho práva, bola nútená po odmietnutí súčinnosti žalovaných sama splniť povinnosť uloženú právoplatným rozsudkom a zabezpečiť mu náhradné bývanie. Túto skutočnosť chcela žalobkyňa preukázať výsluchom svedka W.. W. K., LL.M, jej manžela, ktorého poverila, aby vyzval žalovaných k súčinnosti pri odstránení právnej vady, pričom jej manžel dal žalovanému v 1. rade telefónne číslo. Žalovaný ju však nikdy nekontaktoval. Tým súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Domáha sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Alternatívne, ak zistí že je možné rozsudok zmeniť, aby rozhodol tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovaných nahradiť jej trovy konania. 5. Súd prvej inštancie odvolanie žalobkyne doručil právnemu zástupcovi žalovaných dňa 01.08.2014, ktorý sa k obsahu podaného odvolania nevyjadril. 6. Právny zástupca žalovaných podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 29.07.2016 oznámil súdu zmenu svojej právnej formy na: JUDr. Ing. Ján Felšöci, advokát, FELŠŐCI & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Bajkalská 31, Bratislava. Súčasne predložil trestný rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/65/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2To/42/2015, ktorými boli žalovaní právoplatne oslobodení spod obžaloby pre trestný čin podvodu, súvisiacim s predmetom konania v prejednávanej veci. Súčasne oznámil, že žalobkyňa týmito rozhodnutiami taktiež disponuje, pretože jej boli doručované. Z predložených rozhodnutí odvolací súd zistil, že obaja žalovaní boli trestne stíhaní pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zák., účinného do 31.12.2005. Trestný súd prvej inštancie v oslobodzujúcom rozsudku konštatoval, že žalobkyni nevznikla žiadna škoda, pretože nestratila vlastníctvo bytu, je jeho vlastníčkou doposiaľ. Z občianskoprávneho hľadiska neurobila žiaden úkon, ktorým by kúpnu zmluvu zrušila a tým by sa jej vrátilo peňažné plnenie. Nebol preukázaný ani úmysel obžalovaných uviesť žalobkyňu do omylu. Obžalovaní predávali byt po ôsmich rokoch užívania aj kvôli potrebe presťahovania sa svojej už početnejšej rodiny do rodinného domu, hoci byt predávať nemuseli. Ich konanie tak nebolo a ani nemohlo byť úmyselné, ziskuchtivé, ani motivované iným obohatením. Byt preukázateľne nebol zaťažený žiadnou vadou, nakoľko žiadne vady manželom L. neoznámil ani predchádzajúci užívateľ bytu p. W. Y., a ani vlastník - Z. družstvo B. v nájomnej zmluve. Žiadna vada nebola zapísaná ani v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva. Preto prvoinštančný trestný súd dospel k záveru, že konanie obžalovaných nie je trestným činom. Odvolací trestný súd v potvrdzujúcom uznesení sp.zn. 2To/42/2015 zo dňa 02.07.2015 konštatoval, že tieto závery súdu prvej inštancie boli bez pochybností a jednoznačne preukázané. Ďalej uviedol, že. skutočnosť, že tretia osoba si uplatňovala nárok k spornému bytu a že sa viedol súdny spor medzi touto osobou a medzi obžalovanými neznamená, že byt trpí takými vadami, ktoré spôsobujú nemožnosť akejkoľvek oprávnenej dispozície s bytom, teda aj jeho predaja. Samotná poškodená bola účastníčkou tohto sporu v rokoch 2006 - 2010. Napriek tomu neuplatnila odstúpenie od kúpnej zmluvy, ani jej zrušenie, a sama uviedla, že sumu, ktorú vyplatila za byt za škodu nepovažuje, nakoľko v uvedenom byte býva a na byte nie je žiadna ťarcha. V čase kúpy bol kataster „čistý“ a taktiež bytové družstvo bolo „čisté“. Ani realitná kancelária, ktorá kúpu zabezpečovala, žiadne nároky tretích osôb nezistila. Svedok K., manžel žalobkyne, uviedol, že pán O. nebol na bytovom družstve uvádzaný ako oprávnená osoba, ktorá môže v byte bývať, čo však nemôže byť na škodu jeho manželky. Pánovi O. ponúkli náhradné ubytovanie, avšak po uplynutí 30-dňovej lehoty mu právo na užívanie bytu zaniklo a zanikla im aj povinnosť zabezpečiť mu náhradné ubytovanie. V čase predaja bytu obžalovanými byt preukázateľne netrpel žiadnymi vadami ako to opisuje obžaloba, a preto ani obžalovaní nemohli mať úmysel podvodne sa obohatiť na úkor kupujúcich. 7. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016, (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V súlade s citovanými ustanoveniami krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, výsledkov konania na súde prvej inštancie a odvolacích námietok dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci (§ 215 ods. 1 CSP), a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 8. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné uviesť len nasledovné: V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaných, že o nárokoch L. O. k spornému bytu informovali žalobkyňu ústne už pred uzavretím zmluvy. Vykonané dôkazy nasvedčujú tomu, že žalobkyňa sa o tom dozvedela až v decembri 2005, teda až po uzavretí kúpnej zmluvy. Nesplnenie tejto informačnej povinnosti zo strany žalovaných však nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobkyne, ktorá je predmetom tohto konania. Pokiaľ skutočnosť, že k bytu si uplatňuje právne nároky tretia osoba bola skutočne pre žalobkyňu tak podstatnou skutočnosťou, žeby kúpnu zmluvu so žalovanými k bytu neuzavrela, mala možnosť využiť zákonné prostriedky na zrušenie zmluvy, najmä od nej odstúpiť podľa čl. VII., bod 3 zmluvy a § 597 ods. 2 OZ, hneď ako sa o tejto vade predanej nehnuteľnosti dozvedela. Žalobkyňa túto možnosť nevyužila, a následne sa z titulu vlastníctva stala stranou v spore ako žalovaná v súdnom konaní o žalobe L. O., a bola právoplatne zaviazaná zabezpečiť mu primeraný náhradný byt. Sú správne závery súdu prvej inštancie, že žalovaní nenesú zodpovednosť za to, že žalobkyňa bola účastníčkou tohto súdneho konania po dobu takmer 5 rokov, že si zvolila na jej právne zastupovanie advokáta a na zabezpečenie náhradného ubytovania pre L. O. poverila realitnú kanceláriu. Faktom je aj to, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi stranami sporu dňa 22.03.2005 neviazla na nehnuteľnosti žiadna právna vada, ktorá by bránila s jej dispozíciou; a že v čase uzavretia darovacej zmluvy zo dňa 15.04.2006 nadobúdala žalobkyňa od R.. Z. jeho spoluvlastnícky podiel už s vedomosťou o namietanej právnej vade, a napriek tomu dar prijala. Nebola tak splnená zákonná obligatórna podmienka zodpovednosti žalovaných za škodu žalobkyne - vznik škody, porušenie právnej povinnosti a priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a týmto porušením. Odvolací súd z týchto dôvodov dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a podľa § 387 ods.1, 2 CSP ho potvrdil v celom rozsahu. 9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1. a 2. rade boli plne úspešní aj v odvolacom konaní a súd im preto priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).