Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/468/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512218919 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1512218919.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: X. O., K.. XX.XX.XXXX, O. Q.. Q. XX, O., zast.: JUDr. Peter Debnár, advokát, so sídlom Metodova 7, Bratislava proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00603481, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, o zaplatenie 11.572,65 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo 7. októbra 2016, č. k. 49C/126/2012-246, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žaloba sa v tejto časti z a m i e t a . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 6.152,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne odo dňa 15.05.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti istiny 1.068,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne odo dňa 15.05.2016 do zaplatenia súd prvej inštancie žalobu zamietol. Konanie v časti zaplatenia istiny 4.352,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa 01.07.2012 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania zo sumy 7.220,05 eur vo výške 8,75 % ročne odo dňa 01.07.2012 do zaplatenia, zastavil. Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal pôvodne proti Bytovému podniku V., s.r.o. zaplatenia sumy 11.572,65 eur s príslušenstvom titulom náhrady za bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, straty na zárobku počas práceneschopnosti ako i uhradenej odmeny za vypracovaný znalecký posudok. Uznesením zo dňa 27.02.2014, č. k. 49C/126/2012-131 súd prvej inštancie pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalovaný Bytový podnik V., s.r.o. a na jeho miesto vstúpilo Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Žalobca počas konania zobral späť žalobu v časti nároku na bolestné vo výške 4.152,60 eur s príslušenstvom a náhrady za vypracovaný znalecký posudok s príslušenstvom. Navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7.220,05 eur s príslušenstvom titulom náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 1.068,05 eur a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.152,- eur. Nakoľko žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania tak zostal iba nárok žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.152,- eur a nárok na náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 1.068,05 eur, ako i úrok z omeškania zo sumy 7.720,05 eur vo výške 5,15 % ročne odo dňa 15.05.2006 až do zaplatenia. 3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca cestou do práce dňa 16.02.2011 o 6,00 hod. sa pošmykol na zľadovatenej miestnej komunikácii pred domom na Q. T.. Č.. XX B. O. (fotodokumentácia na č. l. 88), následkom čoho spadol na pravú stranu a utrpel zlomeninu krčku pravej stehennej kosti. Žalobca padol po niekoľkých krokoch od vstupnej brány, pričom vstup pred vchodom je veľmi krátky, za ním je obrubník, žalobca spadol na komunikácii, ktorá nie je určená iba pre chodcov, nemožno ju považovať za chodník. Krátky vstup pred vchodom do bytového domu ako i priľahlá komunikácia boli zľadovatené bez posypu, pričom viacerí obyvatelia domu sa v týchto miestach pošmykli, i privolaný zdravotnícky personál k žalobcovi mal problém so zľadovateným povrchom. Z čiastočného výpisu LV č. XXXX, katastrálne územie V., súd zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti - parc. č. XXX/X je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava (žalovaný). Miestny úrad mestskej časti Bratislava - V. listom zo dňa 27.09.2013 (č. l. 115) oznámil súdu, že parcela č. XXX/X nie je zverená do správy mestskej časti. Mestská časť sa na základe štatútu Hl. mesta SR Bratislavy z hľadiska opráv a údržby stará o komunikácie III a IV triedy a k nim prislúchajúcim chodníkom. Podľa prílohy č. 1 k listu s vyznačením správcov zimnej údržby mestská časť Bratislava - V. nie je povinná vykonávať zimnú údržbu na mieste úrazu žalobcu. Žalobca bol vyšetrený a prijatý dňa 16.02.2011 o 7,57 hod. na H.. R. - I. S. J. U. T., K.. W.. D. U. Q., U. XX, O. pre subkapitálnu zlomeninu krčka pravej stehennej kosti. Po predoperačnej príprave bol 18.02.2011 operovaný, kedy bola vykonaná totálna endoprotéza pravého bedrového kĺbu. Dňa 25.02.2011 bol žalobca preložený za účelom rehabilitácie a nácviku správneho stereotypu chôdze s oporou na fyziatricko - rehabilitačné oddelenie T., K.. W.. D. U. Q., po prepustení do domácej starostlivosti dňa 11.03.2011, boli vykonané ambulantné kontroly dňa 19.03.2011, 27.04.2011 a 30.06.2011, kedy žalobca ukončil práceneschopnosť začatú v deň úrazu. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX (č. l. 34) vypracovaného P.. Q.. J. B., D.., znalcom pre odbor zdravotníctvo, farmácia a odvetvie chirurgia zo dňa 30.05.2012 vyplynulo ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 200 bodov (položka z prílohy č. 1, časť II a IV 393b - diagnóza - obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu stredne ťažké), s jeho zvýšením o 100 % podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca č. X/XXXX vypracovaného Q.. Q. Z., V.., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, zo dňa 17.06.2016 vyplynulo, že sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu spočíva v obmedzení rotačných pohybov pravej dolnej končatiny, vychádzajúce z bedrového kĺbu, obmedzení flexie a abdukcie v bedrovom kĺbe s nemožnosťou vykonávať všetky pohyby, súčasťou ktorých sú tieto pohyby (zohýbanie, výkrok, predklon, prikrčenie, kľak, drep). Z praktického hľadiska sa jedná o pohyby konštantne používané v bežnom živote, ktoré, ak sú obmedzené, spôsobujú výrazné zhoršenie kvality života. Uvedené zdravotné problémy považoval znalec za trvalý stav, u ktorých môže dochádzať k prechodným zlepšeniam, resp. zhoršeniam stavu. Pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal zo zák. č. 437/2004 Z.z., pričom stredne ťažkému obmedzeniu pohyblivosti bedrového kĺbu prislúcha položka 393b z prílohy č. 1, časti II so sadzbou 200 bodov. Zvýšenie sadzby bodov o 100 %, t. j. o 200 bodov znalec zdôvodnil stratou možnosti žalobcu uplatniť sa v jeho veku pri uvedenom poškodení na trhu práce. K otázke ustálenia zdravotného stavu žalobcu, resp. k uvedeniu, kedy bolo možné po prvýkrát vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, znalec uviedol, že nie je možné sa vyjadriť, kedy bolo možné po prvýkrát vykonať u žalobcu bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. V konaní nebola sporná otázka o trvaní práceneschopnosti žalobcu, ani výška straty na zárobku počas práceneschopnosti v sume 1.068,05 eur vychádzajúca z rozdielu medzi mzdou žalobcu a vyplatenými nemocenskými dávkami. Dočasná práceneschopnosť žalobcu v dôsledku úrazu trvala od 16.02.2011 do 30.06.2011. Žalobcovi boli vyplatené nemocenské dávky v celkovej sume 1.242,10 eur. Predmetom sporu tak zostalo posúdiť otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a premlčania žalovaných nárokov. 4. Žalovaný v tomto smere namietal, že zabezpečenie zimnej údržby predmetnej pozemnej komunikácie (na ktorej došlo k úrazu) malo byť povinnosťou mestskej časti Bratislava - V. v zmysle § 7 ods. 1 všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - V.. S týmto záverom sa súd prvej inštancie nestotožnil, keď mal za to, že pasívna vecná legitimácia v spore svedčí žalovanému, nakoľko predmetná pozemná komunikácia nebola zverená do správy mestskej časti Bratislava - V.. V tomto smere vychádzal z doloženého vyjadrenia mestskej časti Bratislava - V.. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že za škodu zodpovedá žalovaný, keď v mieste úrazu zanedbal svoje povinnosti, spočívajúce v zabezpečovaní schodnosti miestnych komunikácií. Týmito sú predovšetkým všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. V danom prípade nešlo o chodník priľahlý k nehnuteľnosti, ani o miestnu komunikáciu určenú výhradne pre chodcov, ale o miestnu komunikáciu prístupnú i pre motorové vozidlá (užívanú ulicu), čo vyplýva i z fotodokumentácie (vjazd do ulice je i pre motorové vozidlá, absentuje dopravné označenie zákaz vjazdu ....). Táto povinnosť vyplýva žalovanému zo zákona č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon, § 3 ods. 2, § 3d ods. 6, § 4b ods. 1, § 9 ods. 1, § 9a ods. 2, 3). Nakoľko mal súd prvej inštancie za preukázané, že úraz sa stal žalobcovi na miestnej komunikácii, ktorá je vo vlastníctve žalovaného a nebola zverená do správy mestskej časti Bratislava - V., ani do správy iného subjektu, dospel k záveru, že žalovanému svedčí v spore pasívna vecná legitimácia. 5. K námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že táto je dôvodná iba vo vzťahu k nároku na náhradu za stratu na zárobku. Poukázal na to, že sa jednalo o majetkové právo, išlo zároveň o nárok vychádzajúci z náhrady škody a preto bolo potrebné pri posudzovaní námietky premlčania vychádzať z ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a nie z ust. § 101 tohto zákona. Žalobca ukončil práceneschopnosť dňa 30.06.2011 a dňa 14.07.2011 mu bola vyplatená posledná dávka nemocenského. Od tohto dňa mal teda žalobca vedomosť o výške rozdielu medzi jeho priemernou mzdou a výškou vyplateného nemocenského, t. j. mal vedomosť o výške straty na zárobku. Žalobu však podal až dňa 15.01.2014, t. j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Nárok na náhradu straty na zárobku spolu s príslušenstvom bol tak premlčaný, a preto súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol. 6. Pokiaľ ide o nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, súd vychádzal z vypracovaného znaleckého posudku č. X/XXXX, z ktorého vyplynulo, že nebolo možné vyhodnotiť, kedy sa po prvýkrát dalo vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (č.l. 193). Ani jedna zo strán sporu nenavrhla v tomto smere doplniť dokazovanie, preto súd iné dôkazy nevykonal (§ 185 ods. 2 C.s.p.). Podporne vychádzal i z listinného dôkazu - znaleckého posudku predloženého v konaní žalobcom č. X/XXXX v tom zmysle, že v čase jeho vypracovania (t.j. dňa 30.05.2012) bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia. Ak potom súd vzal do úvahy dátum tohto prvého ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia (vykonaného viac ako rok po úraze), tento žalovaný nárok nemohol byť premlčaný, nakoľko žaloba bola voči žalovanému podaná dňa 15.01.2014, t. j. v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. 7. Súd prvej inštancie sa stotožnil so závermi vyplývajúcimi z predložených znaleckých posudkoch a bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré zohľadňovali konkrétne okolnosti, diagnózu a zdravotné následky úrazu. Prihliadol pritom na obmedzenie bežne používaných pohybov v živote, ktoré spôsobujú výrazné zhoršenie kvality života žalobcu. Stotožnil sa i so zvýšením bodového ohodnotenia podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. vychádzajúc zo závažnosti následkov úrazu, ktoré spôsobujú výrazné zhoršenie kvality života žalobcu a stratu možnosti sa v jeho veku pri uvedenom poškodení plnohodnotne uplatniť na trhu práce. Strany sporu bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nenamietali, rovnako ani jeho zvýšenie o 100 %. Pri hodnote jedného bodu 15,38 eur (2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu) súd priznal žalobcovi sumu 6.152,- eur (400 x 15,38 = 6.152,- eur). Nárok žalobcu voči žalovanému vznikol v roku 2012, keď došlo k ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia po prvýkrát, t. j. rok po úraze, a preto pri určení výšky hodnoty jedného bodu vychádzal z priemernej mesačnej mzdy za rok 2011. 8. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie, žalobe v časti nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vyhovel. V časti nároku na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti žalobu zamietol pre premlčanie. Ohľadne späťvzatých nárokov konanie zastavil. 9. O príslušenstve rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. 10. O trovách konania rozhodol podľa § 470 ods. 1, § 251, § 252, § 255, § 256 ods. 1, § 262 C s.p.. 11. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým súd žalobe vyhovel. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. Poukázal na to, že v konaní vzniesol námietku premlčania, nakoľko si žalobca svoj nárok voči nemu uplatnil až dňa 15.01.2014, keď pôvodne žaloval Bytový podnik V.. Ku škodovej udalosti došlo dňa 16.02.2011 a preto bol nárok uplatnený až po uplynutí premlčacej doby. V ďalšom vzniesol námietku, že predložený lekársky posudok nebol vypracovaný v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z., a taktiež v ňom nie je zodpovedaná otázka, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu. Napokon mal za to, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. V tomto smere poukázal na to, že na základe fotodokumentácie vchodu a okolia bytového domu na ulici Q. XX, B. O. a taktiež na základe údajov z katastrálnej mapy, je zrejmé, že pred vchodom do bytového domu je len krátky vstup a následne obrubníkom oddelená ulica, teda riadna pozemná komunikácia. Zabezpečenie zimnej údržby predmetnej pozemnej komunikácie bolo tak povinnosťou mestskej časti Bratislava- V., a nie žalovaného podľa § 7 ods. 1, § 8 ods. 1 všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - V. Č.. X/., G. P. XX.XX.XXXX. Napokon žalobca mal postupovať pri prechádzaní cez vozovku s maximálnou možnou mierou opatrnosti, tak ako mu to ustanovuje zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (§ 3 ods. 2 písm. a/). 12. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vykonal rozsiahle dokazovanie. Prednostne sa zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu ako i vznesenou námietkou premlčania. 13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba v napadnutom výroku zmeniť. 14. V prejednávanej veci nebol skutkový stav medzi stranami sporu sporný a preto nebolo potrebné pred odvolacím súdom opakovať, resp. dopĺňať dokazovanie. Sporným zostalo iba posúdenie, či námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná a či je žalovaný v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom. 15. Pokiaľ ide o uplatnenú námietku premlčania nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia odvolací súd poukazuje na to, že škoda pozostávajúca v sťažení spoločenského uplatnenia vzniká, len čo sa po úraze a jeho prípadnom liečení ustáli zdravotný stav do takej miery, že je zrejmé, či a aké nepriaznivé následky úraz zanechal, teda či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia poškodeného. O škode sa poškodený dozvie vtedy, keď možno vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, pritom závisí od vyjadrenia lekára. V posudzovanej veci sa súdom ustanovený znalec k tejto otázke vyjadril tak, že nie je možné sa vyjadriť, kedy bolo možné po prvýkrát vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (č. l. 193). Podľa vyjadrenia žalobcu k ustáleniu jeho zdravotného stavu došlo cca pol roka až rok po úraze, pričom tento sa neustále jemne zhoršuje. Znalec zároveň uviedol, že ku dňu vypracovania znaleckého posudku (t. j. dňa 24.06.2015) možno zdravotné problémy žalobcu považovať za trvalý stav, u ktorých môže dochádzať prechodným zlepšeniam, resp. zhoršeniam stavu. Odvolací súd je potom v zhode so súdom prvej inštancie, že nakoľko k bodovému ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia došlo už v znaleckom posudku P.. Q.. J. B., D.. P. XX.XX.XXXX (čomu korešponduje i vyjadrenie žalobcu, že sa jeho zdravotný stav ustálil cca rok po úraze), pričom k rovnakému bodovému ohodnoteniu dospel i súdom ustanovený znalec Q.. Q. Z., V.. vo svojom posudku zo dňa XX.XX.XXXX, bolo namieste začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty odvíjať od tohto dátumu (t.j. od 30.05.2012), nakoľko až v danom čase žalobca mal k dispozícii také skutkové okolnosti, z ktorých mohol škodu a jej rozsah náležite zistiť. Žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že k bodovému ohodnoteniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia mohlo dôjsť aj pred 30.05.2012. Za danej situácie, nakoľko návrh na zmenu v osobe žalovaného bol žalobcom prednesený na pojednávaní dňa 15.01.2014, možno nárok žalobcu (na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia) proti žalovanému považovať za uplatnený včas. Dvojročná premlčacia lehota by totiž žalobcovi uplynula až dňom 31.05.2014. Z týchto dôvodov námietka premlčania vznesená žalovaným nebola podľa odvolacieho súdu dôvodná. 16. Za dôvodnú však považoval odvolací súd námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že k úrazu žalobcu došlo na miestnej komunikácii, ktorá je vo vlastníctve žalovaného a ktorá nebola zverená do správy mestskej časti Bratislava - V., ani do správy iného subjektu. Vychádzal pritom z doloženého vyjadrenia mestskej časti Bratislava - V. (č.l. 115). V tomto smere odvolací súd uvádza, že mestská časť Bratislava - V. sa vyjadrila v tom smere, že parc. č. XXX/X na ktorej sa nachádza predmetná pozemná komunikácia je vo vlastníctve žalovaného a táto parcela (nie pozemná komunikácia na nej) nie je zverená do správy tejto mestskej časti. V prílohe tohto vyjadrenia sa súčasne nachádza plánik s vyznačením istenia chodníkov a správcov chodníkov zimnej údržby. Z tohto plánika je však zrejmé, že komunikáciu, na ktorej došlo k úrazu, spravuje správca domu Q. XX, I..j. O. V. V. (pôvodný žalovaný). Uvedenému napokon zodpovedá i znenie čl. III bod 6 písm. h) Zmluvy o výkone správy, v zmysle ktorého, pri technickej správe bytového domu je správca povinný zabezpečiť najmä upratovanie spoločných priestorov domu, čistenie priľahlých komunikácií k bytovému domu, vrátane zimnej údržby v zmysle všeobecne záväzných nariadení príslušnej mestskej časti. Na uvedené potom nadväzuje zmluva o dodávke služieb uzavretá medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu Q. XX B. G. O. V. V. U. B. S., ktorý sa zaviazal počas zimných mesiacov zabezpečovať zimné čistenie komunikácií, t. j. očistenie chodníkov a prístupov ku kontajnerovými stojiskám od snehu v šírke 1,5 m na chodníkoch a terasách a vstupy do domov pre objekt Q. XX o celkovej ploche 105 m2, ktorý prislúcha spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ak potom súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z predmetného vyjadrenia mestskej časti - Petržalka, musel by dospieť jedine k záveru, že správcom predmetnej pozemnej komunikácie bol Bytový podnik V., s.r.o.. Skutočnosť, že vlastníkom parcely č. XXX/X je žalovaný, samo o sebe neznamená, že žalovaný je súčasne aj jej správcom z pohľadu zimnej údržby. Za smerodajné v tomto smere je však znenie § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1 všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2001 zo dňa 30.10.2001 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava - V., z ktorých vyplýva, že závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom. Zimnú údržbu verejných priestranstiev a zjazdnosť komunikácií III a IV triedy, okrem časti chodníkov vymedzených v § 7 ods. 1 zabezpečuje miestny úrad mestskej časti Bratislava V. podľa osobitného programu zimnej údržby prostredníctvom poverenej organizácie. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ by bol priestor, na ktorom došlo k úrazu žalobcu považovaný za chodník priľahlý k bytovému domu, jeho schodnosť by bol povinný zabezpečovať správca tohto bytového domu, t. j. Bytový podnik V., s.r.o. (§ 7 ods. 1 VZN). Uvedená povinnosť by mu napokon vyplývala i z uzavretej zmluvy o výkone správy. Na druhej strane, pokiaľ by predmetný priestor bol miestnou pozemnou komunikáciou (tak ako to ustálil súd prvej inštancie) jeho zimnú údržbu by bola povinná zabezpečiť mestská časť Bratislava - V. (§ 8 ods. 1 VZN). V oboch prípadoch by tak povinnosť vykonávať zimnú údržbu predmetného priestranstva zaťažovala subjekty, odlišné od žalovaného. V tomto smere sa odvolací súd prikláňa k názoru (a súhlasí so súdom prvej inštancie), že v danom prípade išlo o pozemnú komunikáciu (ktorá síce leží na pozemku vo vlastníctve žalovaného), avšak jej zimnou údržbou bola v zmysle § 8 ods. 1 VZN poverená zabezpečovať mestská časť Bratislava - V.. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore, za dôvodnú. 17. Preto odvolací súd podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.152,- eur s príslušenstvom, zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol. 18. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku (t.j. ohľadne sumy 1.068,05 eur s prísl.) zamietnutá a ktorým súd konanie (v časti zaplatenia istiny 4.352,60 eur s prísl. a v časti úroku z omeškania zo sumy 7.220,05 eur vo výške 8,75 % odo dňa 01.07.2012 do zaplatenia) zastavil, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. 19. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, 2 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému úspešnému v konaní, priznal právo na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). 20. Toto rozhodnutie odvolací súd prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).