Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/420/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512220094 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1512220094.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., IČO: 36 866 881 so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, proti žalovanému: G. Š., U.. XX.XX.XXXX, F. R. H. XXXX/XX, XXX XX R., F..Č.. na U.G. G., zastúpená opatrovníčkou Ľ. F., Q. Okresného E. R. B., E. X/A, XXX XX R., v konaní o zaplatenie 1204,55 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 14.02.2014, č.k. 39C/99/2013-77, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 14.02.2014, č.k. 39C/99/2013-77 p o t v r d z u j e . Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 14.08.2012 sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 1.204,55 eur, pozostávajúcej z istiny 1.018,93 eur a sankčného úroku z omeškania vo výške 185,62 eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 1.018,93 eur od 24.09.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 07.02.2007 uzavreli účastníci (žalobca s obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s.) zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorej predmetom bolo vedenie účtu za podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému službu Povolenie prečerpania na osobnom účte a odporca prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné operácie na ťarchu osobného účtu. Na tento účel poskytol navrhovateľ odporcovi na účet peňažné prostriedky, ktoré mohol odporca čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Odporca počas platnosti zmluvy prečerpal sumu vo výške 1.018,93 eur. Vzhľadom na to, že odporca nedoplnil zostatok na svojom účte o čiastku nepovoleného debetného zostatku, zvýšený o ďalšie položky stanovené v Zmluve a Sadzobníku poplatkov, žalobca dňa 23.09.2011 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Žalobca spolu s istinou uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.018,93 eur, od 24.09.2011 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni odstúpenia od zmluvy. Žalobca svoje tvrdenie, že 23.09.2011 odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 1.204,55 eur, pozostávajúcej z istiny 1.018,93 eur a sankčného úroku vo výške 185,62 eur (20 % z dlžnej sumy) žiadnym spôsobom nepreukázal, ani údajom generovaným bankovým systémom ako aktuálnym záväzkom dlžníka. Zo žiadosti o splátkový kalendár je zrejmé, že žalovaný ku dňu 18.10.2010 bol dlžný 809,92 eur. Dohodu o splátkovom kalendári žalobca nepredložil a ani prípadné plnenie/neplnenie z dohody o splátkach. Navyše do spisu žalobca založil Výpočet anuity pre splátky SKÚ od 23.08.2010 po dobu 24 mesiacov do 23.07.2012 vo výške 35,88 eur mesačne z vyčísleného zostatku ku dňu 23.08.2010 (deň podpísania dohody) v sume 753,94 eur. Ani k tomuto dôkazu nebola pripojená dohoda účastníkov. Súd z vykonaného dokazovania nemal preukázanú uplatnenú pohľadávku ani zánik záväzkového vzťahu medzi účastníkmi. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o odstúpení od zmluvy dňom 23.09.2011 žiadnym listinným dôkazom. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav vyhodnotil podľa právnej úpravy v rozhodnej dobe vzniku zmluvných vzťahov, a to podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník - o zmluve o bežnom účte a o úvere, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa Smernice Rady 87/102/EHS a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 709 a § 710 Obchodného zákonníka, v spojení s ust. § 497 a § 502 Obchodného zákonníka. Zároveň poukázal na § 1 zákona č. 258/2001 Z.z., v spojení s § 2 písm. b/ citovaného zákona. Vzhľadom na uzavretie Zmluvy o povolenom prečerpaní účtu a na skutočnosť, že stav účtu sa mení vzhľadom na priebežné prijímanie a vyplácanie platieb, môže prísť k situácii, kedy na účte nie je dostatok finančných prostriedkov a banka realizuje platbu do výšky povoleného prečerpania, limitu, čím fakticky banka majiteľovi účtu poskytne úver. Tento druh kreditno-debetného účtu, označovaného ako kontokorentný, sa riadi ustanoveniami úverovej zmluvy a pre majiteľa účtu z toho vyplýva povinnosť zaplatiť banke úroky za poskytnutý úver. V konaní bolo preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o bežnom účte a platne uzavrel aj zmluvu o prečerpaní podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej nedeliteľnou súčasťou boli obchodné podmienky, obsahujúce podmienky na povolené prečerpanie bežného účtu a Všeobecné podmienky na povolené prečerpanie bežného účtu. Čerpanie z úverového účtu (povoleného prečerpania) nastávalo pri dispozícii s bežným účtom pri prevode peňažných prostriedkov z účtu prevyšujúcich zostatok na účte odporcom. Zmluvy medzi účastníkmi boli uzavreté písomne a obsahujú všetky predpísané náležitosti. Okrem týchto si účastníci dohodli aj ďalšie náležitosti, a to v zmluve o prečerpaní výšku úrokov a v prípade nevysporiadaného debetného zostatku, nepovolenom čerpaní debetu na účte, sankčný poplatok podľa Sadzobníka. Medzi účastníkmi boli riadne podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.Z. dohodnuté podmienky splácania povoleného prečerpania/úveru a jeho úročenie základnou úrokovou sadzbou žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal zánik záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a ani aktuálny debetný zostatok, a ako a kedy tento debetný zostatok na účte žalovaného vznikol, nebolo možné návrhu žalobcu vyhovieť. Súd preto návrh v celom rozsahu zamietol. Účastníci sa nedostavili na nariadené pojednávanie, žalobca súhlasil, aby súd konal aj v jeho neprítomnosti. Týmto svojim konaním sa účastníci ukrátili o možnosť vypočuť si na pojednávaní stanovisko súdu podľa § 118 ods. 2 OSP, teda stanovisko súdu, čo považuje vo veci za sporné, ktoré otázky vidí ako nepreukázané, a ktoré dôkazy v konaní vykoná, či nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Účastníci konania boli poučení o povinnosti označiť a predložiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada (§ 120 ods. 4 OSP). Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 83,34 eur DPH. Žalobca poukázal na ust. § 273 Obchodného zákonníka, obsahujúce úpravu inštitútu Všeobecných obchodných podmienok. Mal za to, že toto ustanovenie je kogentné a nie je ho možné zmeniť dohodou zmluvných strán. Nejde o všeobecne známe obchodné podmienky, pričom zákon vyžaduje, aby boli zmluvným stranám známe, alebo k návrhu priložené a zároveň, aby s nimi zmluvné strany vyjadrili súhlas. Všeobecné obchodné podmienky po splnení zákonom stanovených podmienok sa stávajú súčasťou zmluvy a ich znenie tvorí obsah zmluvy. Žalobca poukázal na čl. I bod 2, 6, čl. III bod 23 a čl. III bod 36 Všeobecných obchodných podmienok, keď podľa čl. III, bod 36 Všeobecných obchodných podmienok banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy, s okamžitou možnosťou zrušenia účtu, vkladnej knižky, ak klient dosiahol nepovolený debet a v lehote stanovenej bankou nepovolený debet nevyrovnal. 4. Uviedol, že žalovaný porušil zmluvu a Všeobecné obchodné podmienky, a to tým, že na jeho účte vzniklo nepovolené prečerpanie bez súhlasu banky, ktoré nadobudlo charakter nepovoleného debetu v zmysle čl. III, bod 23 Všeobecných obchodných podmienok, žalobca v súlade s čl. III bod. 36 Všeobecných obchodných podmienok listom zo dňa 14.09.2011 odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu debetného zostatku, pričom dňom doručenia odstúpenia zanikli aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, viažúce sa k zrušenému účtu. Žalobca ukončil poskytovanie týchto produktov/služieb podľa príslušných zmlúv. Žalovaný na výzvu nereagoval a žalobcovi neuhradil príslušný debetný zostatok. Následne došlo k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku žalovaného žalobcom, čo je vyjadrené vo výpise z účtu žalovaného pod položkou vyrovnanie zostatku uzatvoreného účtu. Žalobca sa tak domáha zaplatenia sumy, ktorá sa rovná nevyrovnanej výške debetného zostatku po žalovanom. 5. Žalobca sa teda voči žalovanému domáha zaplatenia sumy, ktorá sa rovná nevyrovnanej výške debetného zostatku vo výške 1.018,93 eur, ktorá pozostáva okrem výberov žalovaného z nedoplatkov na poplatkoch, úrokov, poplatkov za upomienky a iných poplatkov spojených s vedením účtu a sankčného úroku (zmluvnej pokuty) vo výške 185,62 eur v súlade s výpisom z účtu z peňažného ústavu, ktorým žalobca deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavujú aktuálny záväzok toho-ktorého dlžníka k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy. S poukazom na čl. III bod 23 VOP, v prípade, ak účet žalovaného dosiahne debetný zostatok, je žalobca oprávnený účtovať si sankčný poplatok, ktorého výška je stanovená podľa príslušného sadzobníka poplatkov, ktorý žalobca zverejňuje spôsobom uvedeným v čl. I, bod 6 VOP. Podľa čl. I bod 6 VOP, sankčným poplatkom sa rozumie zmluvná pokuta, spojená s porušením, resp. neplnením ustanovenia zmluvy, vrátane týchto VOP zo strany klienta. Žalobca má preto nárok na 20 %-tný sankčný poplatok zo sumy 1.018,93 eur od 24.09.2011 (deň nasledujúci po vyrovnaní nevyrovnanej výšky debetného zostatku do zaplatenia. Žalobca si zmluvnú pokutu uplatňoval v žalobe iba za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyrovnaní nevyrovnanej výšky debetného zostatku, t.j. od 24.09.2011 do dňa podania žaloby na vydanie platobného rozkazu. 20 % ročne zo sumy 1.018,93 eur od 24.09.2011 do podania žaloby predstavuje sumu 185,62 eur. 6. Žalobca má za to, že z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva ako a z čoho vznikla a pozostáva žalovaná suma, i to ako záväzok zo zmluvy zanikol. Žalovaný podpisom zmluvy vyhlásil, že sa zaväzuje zmluvu i Všeobecné obchodné podmienky dodržiavať a je s nimi oboznámený, tiež sa zaviazal neprekročiť limit povoleného prečerpania. Z jeho strany však došlo k porušeniu ustanovení zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok, následkom čoho žalobca neskôr odstúpil od zmluvy, čoho dôkazom je list zo dňa 14.09.2011, ktorý bol predložený súdu spolu so žalobou. Žalobca mal vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zato, že voči žalovanému preukázal oprávnenosť svojho nároku. 7. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júny 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júny 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie v súlade s ust. § 379, v spojení s ust. § 380 Civilného sporového poriadku, viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi a mal za to, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov. 9. Žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia 1.204,50 eur s príslušenstvom, s poukazom na zmluvu o poskytovaní bankových produktov a služieb ako i zmluvy, ktorou žalobca žalovanej poskytol službu povolenie prečerpania na osobnom účte, pričom žalovaná prostredníctvom svojho účtu vykonávala bezhotovostné a hotovostné operácie na ťarchu osobného účtu. Žalobca v žalobe a zároveň i v priebehu prvostupňového konania v podaní zo dňa 23.10.2012, ale i v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie uvádzal, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu príslušných ustanovení zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok, následkom čoho žalobca od predmetnej zmluvy odstúpil listom zo dňa 14.09.2011, ktorý mal byť žalobcom predložený spolu so žalobou. 10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu mal zato, že predmetný list zo dňa 23.09.2011, ktorým mal žalobca odstúpiť od zmluvy súdu prvej inštancie nepredložil. Správne preto súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu jednak zmluvy o bežnom účte a jednak zmluvy o prečerpaní podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli obchodné podmienky, okrem iného i podmienky na povolené prečerpanie bežného účtu, vrátane všeobecných podmienok. Tieto zmluvy boli stranami sporu uzavreté písomne. Žalobca však v priebehu prvostupňového konania nepredložil listinný dôkaz o tom, že došlo k zániku záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, a teda žalobca v konaní nepreukázal, že po tom, čo žalovaná porušila príslušné ustanovenia zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok, mal žalobca odstúpiť od zmluvy. List zo dňa 14.09.2011, na ktorý sa žalobca odvoláva v odvolacom návrhu súdu prvej inštancie nepredložil, žalobca síce v konaní preukázal z listinných dôkazov, že k uzavretiu zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 07.02.2007 došlo, avšak v konaní nepreukázal zánik záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a tým v konaní nepreukázal výšku príslušného debetného zostatku do troch dní odo dňa doručenia údajného odstúpenia, a tým nepreukázal, že došlo k zániku zmlúv o poskytovaní produktov/služieb, ktoré sa viazali k zrušenému účtu. 11. Žalobca v odvolacom návrhu opätovne poukázal na uzavreté zmluvy, príslušné ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok, najmä čl. III bod 36 Všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorého článku banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy s okamžitou možnosťou zrušenia účtu, ak klient dosiahol nepovolený debet a v lehote stanovenej bankou nepovolený debet nevyrovnal, avšak v konaní túto právnu skutočnosť - odstúpenie zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy nepreukázal. 12. Podľa ust. § 120 ods. 1 OSP (procesno-právny predpis platný do 30.06.2016), účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. 13. Podľa ust. § 120 ods. 4 OSP, súd je povinný okrem vecí podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 215a. 14. Správne súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že strany sporu sa na nariadené pojednávanie nedostavili, žalobca súhlasil, aby súd prvej inštancie konal aj v jeho neprítomnosti. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že obom stranám sporu súd prvej inštancie doručil poučenie pre žalobcu a pre žalovaného (č.l. 59 spisu) strany sporu boli písomne poučení o povinnosti označiť a predložiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, v súlade s ust. § 120 ods. 4 OSP - (procesný právny predpis platný do 30.06.2016.) Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, preto správne súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne správny, potvrdil. 15. O trovách konania odvolací rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech vo veci, avšak žiadne trovy odvolacieho konania jej nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).