Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/58/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512220652 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1512220652.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Renegade North LLC, 3411 Silverside Road, Rodney Bldg, Suite 104, Wilmington, Delaware 19810, Spojené štáty americké, zast.: RASLEGAL, s.r.o.‚ Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti žalovanej: G. E., U.. XX.XX.XXXX, R. U.. C. Y. XXX/X, XXX XX H., o zaplatenie 1.188,04 eur s príslušenstvom a odmenou 3,96 eur zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1 CbZm/59/2012 - 82 zo dňa 18.02.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 CbZm/59/2012 - 82 zo dňa 18.02.2014 m e n í tak, že zmenkový platobný rozkaz č. k. 1 Zm/944/2011 - 7 zo dňa 13.07.2012 ponecháva v platnosti v celom rozsahu, v časti týkajúcej sa náhrady trov konania na súde prvej inštancie tak, že žalobca má právo na plnú náhradu trov námietkového konania. Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil v celom rozsahu zmenkový platobný rozkaz č.k. 1 Zm/944/2011 - 7 zo dňa 13.07.2012 a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku konajúci súd uviedol, že predmetom konania nie sú nároky veriteľa z úverovej zmluvy, ale zo zmenky. Poukázal na abstraktný charakter zmenky a nezávislosť od príčinného vzťahu, ktorého účinky sa indosovaním zmenky ešte viac posilňujú, zmenkový zákon umožňuje dlžníkovi vznášať námietky, a to ak majiteľ v zmysle čl. I § 17 zák. č. 191/950 Zb. pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Konštatoval, že žalovaná nebola povinná túto skutočnosť namietať, nakoľko táto skutočnosť predstavuje zákonný predpoklad pre prípustnosť kauzálnych námietok. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že je mu z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu spoločnosť EXPRESS FINANCE s.r.o., Bratislava, zmenkami zabezpečovala svoje pohľadávky z úverových zmlúv, ktoré ako veriteľka uzatvárala s vystaviteľmi zmeniek ako dlžníkmi. Predmetom činnosti veriteľky bolo okrem iného aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom zo zdrojov nepochádzajúcich z vkladov občanov, a keďže išlo o vopred pripravené typové zmluvy, ktorých obsah (zmluvné podmienky) dlžník nemohol individuálne ovplyvniť, išlo v prípade, ak bola dlžníkom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon podnikania, o zmluvy spotrebiteľské a poskytnuté úvery boli úvermi spotrebiteľskými. Poukázal na to, že zmluvy obsahovali záväzok dlžníka použiť poskytnutý úver výlučne na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti, ktorú formuláciu veriteľka zjavne použila účelovo, bez reálneho základu, len s cieľom vyhnúť sa zvýšenej ochrane, ktorú dlžníkom poskytoval zákon o spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedol, že v čase vystavenia zmenky upravoval vzájomné vzťahy dodávateľa a spotrebiteľa pri poskytovaní spotrebiteľských úverov zákon č. 258/2001 Z. z., podľa § 4 ods. 7 tohto zákona bol veriteľ povinný v prípade, ak spotrebiteľ použil na splnenie záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku, počínať si tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Konštatoval, že indosovaním zmenky stráca zmenkový dlžník možnosť uplatniť práva, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu k pôvodnému majiteľovi, bez ohľadu na to, že je spotrebiteľom. Ďalej uviedol, že zmenkový zákon síce nepredpisuje indosatárovi, aby si skôr, než bude naňho zmenka rubopisom prevedená, overil všetky údaje a okolnosti súvisiace so zmenkou, je však treba obvykle očakávať, že aspoň zbežne overí, aký mimozmenkový vzťah zmenka zabezpečuje, aké boli okolnosti vystavenia a vyplnenia zmenky a presvedčí sa, či zabezpečený dlh stále trvá, pričom takéto úsilie je možné predpokladať najmä v prípade, ak indosant pripojil doložku, ktorá vylučuje jeho zodpovednosť za zaplatenie zmenky. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že je mu z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca nadobudol rubopisom veľké množstvo zmeniek remitenta EXPRESS FINANCE, s.r.o., vo všetkých prípadoch je indosament opatrený doložkou „bez záväzku“, pričom pri bežnej starostlivosti, ktorú je možné od neho očakávať, musel zistiť, že zmenka zabezpečovala záväzky spotrebiteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a musel si byť vedomý, že indosovaním zmenky spotrebiteľ stratí možnosť ochrany svojich práv zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a preto aj keď žalobca indosovaním zmenky nevstúpil do práv a povinností kauzálneho veriteľa, dospel súd k záveru, že vzhľadom na tieto okolnosti konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka a kauzálne námietky žalovanej sú prípustné. Za dôvodnú považoval námietku žalovanej, že svoj záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyrovnala, čo preukázala výpismi z bankového účtu. Námietku, ktorou žalovaná označila zmenkovú sumu za vymyslenú, súd vyhodnotil ako dôvodnú aj s prihliadnutím na to, že v úverovej zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a spotrebiteľský úver sa v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 25/2001, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, považuje za bezúročný a bez poplatkov. O náhrade trov rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej ich náhradu nepriznal, lebo jej žiadne nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc ho zmeniť a zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti. Uviedol, že súd prvej inštancie pripustil v konaní kauzálne námietky žalovanej vo vzťahu k pôvodnému majiteľovi zmenky, nakoľko dospel k záveru, že žalobca vzhľadom na okolnosti prípadu konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka. S poukazom na čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Zb. namietal, že námietky žalovanej nebolo možné adresovať voči žalobcovi ako novému majiteľovi zmenky. Namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom dospel súd prvej inštancie k záveru o tom, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, z dôvodu ktorého označil rozsudok za arbitrárny a nepreskúmateľný. Pokiaľ ide o riadne splnenie úveru pôvodnému majiteľovi zmenky, toto tvrdenie nemá žiaden vplyv na povinnosti žalovanej voči žalobcovi ako novému majiteľovi zmenky. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. 4. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že okolnosť, že majiteľ zmenky konal pri nadobúdaní zmenky na škodu dlžníka, nie je samostatnou námietkou proti zmenkovému platobnému rozkazu a nemá charakter takej námietky, na ktorú sa vzťahuje koncentračná zásada. Preukázanie skutočnosti, že nový majiteľ nadobudol vedome zmenku na škodu dlžníka je len podmienkou pre úspešné uplatnenie kauzálnej námietky. Odvolací súd je však toho názoru, že dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti zaťažuje žalovanú. V prejednávanej právnej veci žalovaná skutočnosti týkajúce sa vedomého nadobudnutia zmenky žalobcom na škodu žalovanej nielenže nepreukázala, ale také skutočnosti v námietkach ani na pojednávaní vôbec netvrdila. 5. Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 Zmenkového zákona žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal. Na tom základe súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o jeho návrhu rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval, či je obrana žalovaného, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či nimi tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len žalovaného a on musí preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený. 6. Zmenka je v právnou teóriou obvykle definovaná ako dokonalý dlžnícky cenný papier, ktorým za predpokladu splnenia prísne formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú sumu. I keď sa vystavenie zmenky spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), vzniká zo zmenky špecifický právny vzťah, ktorého abstraktný charakter tkvie v tom, že právny dôvod (kauza) nie je pre jeho existenciu významný a zo zmenky nevyplýva. Zmenkový záväzok je pritom celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. 7. Zmenkový zákon umožňuje dlžníkovi vznášať námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predchádzajúcim majiteľom zmenky, len výnimočne. Jednak v prípade indosácie zmenky po splatnosti, kedy má indosament len účinky obyčajného postupu, t.j. nový majiteľ nenadobudol originálne nové práva, ale vstúpil do práv svojho predchodcu, čím dlžníkovi ostali zachované všetky námietky, ktoré mohol uplatniť proti pôvodnému majiteľovi zmenky. Pri nedatovanom indosamente sa predpokladá, že bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest, pokiaľ nie je preukázaný opak (čl. I. § 20 Zmenkového zákona) a v konaní opak preukázaný nebol. Žalobca nebol účastníkom zmluvného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným, takže v zmysle čl. I. § 17 Zmenkového zákona by mu žalovaná mohla robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k prvému majiteľovi zmenky len vtedy, ak by žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na jeho škodu. Takúto skutočnosť však žalovaná nepreukázala, preto podľa názoru súdu táto námietka vo vzťahu k žalobcovi nie je prípustná. 8. Z údajov uvedených na prvopise zmenky má odvolací súd za to, že žalovaná zmenka po formálnoprávnej stránke vykazuje všetky podstatné náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka pre svoju platnosť obsahovať. Túto skutočnosť žalovaná nenamietla, rovnako nespochybnila pravosť žalovanej zmenky. 9. Okresný súd pri posudzovaní uplatnenej pohľadávky žalobcom bol oprávnený posudzovať len to, či zmenka obsahuje všetky zákonom č. 191/1950 Zb. vyžadované náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť povinne do nej uviesť. Zákaz zneužitia práva je síce jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu právna úprava zákona č. 191/1950 Zb. je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. tak, aby sa mohol súd zaoberať základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať charakter vzťahu spotrebiteľského. Nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám majiteľ pri nadobúdaní zmenky nekonal poctivo a že konal na škodu dlžníka. Žalovaná však takéto skutočnosti nepreukázala. Z ust. § 17 zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, čo je práve dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. Podľa zákona zmenkového a šekového bol súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej splatnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia ani jej prípustnosť. 10. Krajský súd je toho názoru, že ani dlžníkov, ktorí sú spotrebiteľmi, nie je možné vyňať z pôsobnosti ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., pri zhodnotení, či takíto dlžníci relevantné námietky týmto ustanovením predpokladané v konaní voči indosatárovi zmenky uplatnili. Bez relevantných námietok dlžníka, aj keď je tento spotrebiteľom, je výklad, ktorý smeruje k prelomeniu zásad stanovených v ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., v nesúlade s výslovným znením tohto ustanovenia. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 12. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil výrok o trovách konania na súde prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu, keďže žalobca mal v konaní plný úspech. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 14. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 15. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).