Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/447/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512231903 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1512231903.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava proti žalovanému: P.. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, B., zastúpenému: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava o zaplatenie 476,18 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.4.2014, č.k. 24C/51/2013-89, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 476,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 29.6.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 28,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 801 ods. 1, 2, § 803 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 a § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že poistná zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, účastníci zmluvného vzťahu sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady, pri uzavretí zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani príslušné ustanovenia smernice č. 93/13/EHS. Ďalej vyvodil, že jednotlivé napadnuté ustanovenia všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“) vykazujú známky určitosti, sú zrozumiteľnými pre zmluvné strany, teda nepredstavujú neprijateľné zmluvné podmienky pre spotrebiteľa a nemožno od nich odvodiť absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy. Poukázal na to, že zákon neukladá vlastníkovi alebo držiteľovi vozidla povinnosť uzavrieť havarijné poistenie motorového vozidla (na rozdiel od povinného zmluvného poistenia), pričom žalovaný mal možnosť výberu poisťovateľa aj konkrétneho druhu poistenia tak, aby poistenie zodpovedalo jeho požiadavkám zmluvného vzťahu. Uviedol, že žalovaný predmetnú poistnú zmluvu uzavrel a svojím podpisom súčasne potvrdil oboznámenie so VPP a ich osobné prevzatie pri podpise zmluvy, rovnako aj jeho následné konanie preukazuje nespochybňovanie poistného vzťahu, keďže uhradil časť dohodnutého poistného a tiež uzavrel dodatok ku zmluve, čím jednoznačne prejavil svoj súhlas so zmluvou a dohodnutými poistnými podmienkami. V súvislosti s tvrdením odporcu, že poistnú zmluvu uzavrel napriek tomu, že ju pokladal na neprijateľnú, konštatoval, že žalovaný nepristupoval k poistnému vzťahu zodpovedne, neprejavil zvýšenú obozretnosť pri jeho uzatváraní a jeho prezentovaný zámer vyvolať súdny spor je špekulatívnym konaním v príkrom rozpore s dobrými mravmi, v neposlednom rade aj s ohľadom na jeho právnické vzdelanie. V dôsledku nedodržania podmienok platne uzavretého poistného vzťahu (porušenie povinnosti platiť poistné) poistná zmluva zanikla, preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi poistné do zániku poistenia spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistenia. 3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, konkrétne, aby prvoinštančný súd opakovane uložil žalobcovi povinnosť vypracovať analýzu VPP, pričom predmetný spor je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy, takže dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie vyhodnotil predmetnú zmluvu ako platnú, hoci jej súčasťou je aj dodatok, s ktorým nemal možnosť sa oboznámiť, nakoľko ho nemal k dispozícii. Podľa jeho názoru z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že ustanovenia VPP vykazujú známky určitosti, sú zrozumiteľné a nepredstavujú neprijateľné podmienky. Za nesprávne právne posúdenie považoval záver súdu prvej inštancie ohľadom posúdenia zmluvy a VPP, nakoľko zo samotnej formulácie niektorých ustanovení VPP je zrejmé, že sú nezrozumiteľné, odporujú si, čo spôsobuje neurčitosť zmluvy ako celku, a teda v konečnom dôsledku aj jej absolútnu neplatnosť. Odvolateľ poukázal na to, že VPP nikdy neprevzal (ani pri podpise zmluvy), navyše v zmluve nie sú VPP dostatočne zrozumiteľne a určitým spôsobom identifikované; zároveň neprevzal ani neidentifikované zmluvné dojednania, ktoré žalobca nepredložil v konaní (v tomto smere podľa jeho názoru neuniesol žalobca dôkazné bremeno). Uviedol, že podpísal iba návrh zmluvy, teda v danom prípade absentuje akceptácia návrhu zo strany poisťovne. Namietal, že podpísaním zmluvy a následným plnením zmluvných podmienok neprejavil súhlas s uzavretým zmluvným vzťahom, nakoľko by svojim podpisom konvalidoval aj taký návrh zmluvy, ktorý môže uviesť spotrebiteľa do omylu. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie nezaoberal jeho skutkovými tvrdeniami ohľadom uzatvorenia zmluvy a následných krokov voči poisťovni a nevyhodnotil jeho argumentáciu, v rámci ktorej rozporoval ustanovenia VPP, konkrétne, že čl. X bod 1 je v rozpore s čl. X bod 5 v súvislosti s čl. XXXVII bod 8. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.7.2014, v ktorom uviedol, že odmieta argumentáciu žalovaného, že neprevzal VPP a k nim Zmluvné dojednania k poistnej zmluve, nakoľko ich prevzatie potvrdil podpisom na poistnej zmluve, a to konkrétne VPP účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Poukázal na to, že uvedené VPP si zachovali totožnú filozofiu týkajúcu sa vyplácania poistného plnenia pri tzv. totálnych škodách z obdobia, kedy boli VPP schvaľované štátnym dozorom, z toho dôvodu považuje za nedôvodné tvrdenia žalovaného, že VPP sú v rozpore so zákonom a nevýhodné pre spotrebiteľa. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdil. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na zaplatenie poistného, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.). 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia poistného do zániku havarijného poistenia motorového vozidla na základe poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako poisťovateľom a žalovaným ako poistníkom zo dňa 16.2.2009. 9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. 13. Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. 14. Podľa § 801 ods. 3 Občianskeho zákonníka lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť. 15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 19. Podľa čl. I bod 1) VPP je možné uzavrieť základné poistenie a) pre prípad poškodenia alebo zničenia vozidla v dôsledku havárie, b) ojazdených motorových vozidiel LIMIT s obmedzeným poistným plnením, c) skiel a vybraných rizík, d) pre prípad odcudzenia celého vozidla. 20. Podľa čl. I bod 2) písm. a) a b) VPP výlučne so základným poistením pre prípad poškodenia alebo zničenia vozidla v dôsledku havárie je možné uzavrieť doplnkové poistenie a) pre prípad poškodenia alebo zničenia vozidla v dôsledku živelnej udalosti, b) pre prípad odcudzenia. 21. Podľa čl. IX bod 3) VPP výška poistného je dojednaná v poistnej zmluve. 22. Podľa čl. X bod 1) VPP poistná suma pre a) základné poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia vozidla v dôsledku havárie, b) základné poistenie pre prípad odcudzenia celého vozidla, c) základné poistenie skiel a vybraných rizík, d) doplnkové poistenie pre nadštandardnú výbavu vozidla má zodpovedať poistnej hodnote predmetu poistenia. 23. Podľa čl. X bod 2) VPP poistnou sumou pre doplnkové poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia vozidla v dôsledku živelnej udalosti, pre doplnkové poistenie pre prípad odcudzenia a pre doplnkové havarijné poistenie pri výkone vybraných pracovných činností je poistná suma rovnaká ako v dojednanom základnom poistení. 24. Podľa čl. X bod 5) VPP poistnú sumu určuje poistník. 25. Podľa čl. XI bod 6) VPP ak je poistná suma, ktorú si poistník dojednal v základnom poistení pre prípad poškodenia alebo zničenia vozidla v dôsledku havárie, v základnom poistení skiel a vybraných rizík a v doplnkovom poistení pre nadštandardnú výbavu vozidla, nižšia ako poistná hodnota predmetu poistenia v čase dojednania poistenia, predmet poistenia je podpoistený a výška poistného plnenia sa znižuje v pomere dohodnutej poistnej sumy k poistnej hodnote predmetu poistenia. 26. Podľa čl. XVIII bod 1) VPP z poistenia pre prípad poškodenia alebo zničenia vozidla v dôsledku havárie vzniká povinnosť poisťovateľa plniť, ak dôjde k poškodeniu alebo zničeniu predmetu poistenia v dôsledku havárie vozidla. 27. Podľa čl. XVIII bod 2) VPP pri poškodení alebo zničení predmetu poistenia sú poistným plnením účelne vynaložené a primerané náklady na opravu v nových cenách, ak nie je dojednané inak. 28. Podľa čl. XVIII bod 3) VPP v prípade totálnej škody je poistným plnením všeobecná hodnota. 29. Podľa čl. XXXVIII bod 6) VPP všeobecnou hodnotou je hodnota predmetu poistenia v danom mieste a čase, pri stanovení ktorej sú okrem vplyvu opotrebenia či iného znehodnotenia zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť). Vyjadruje hodnotu predmetu poistenia pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu v čase bezprostredne pred škodovou udalosťou. 30. Podľa čl. XXXVIII bod 7) VPP poistnou sumou je suma určená ako najvyššia hranica poistného plnenia poisťovateľa. 31. Podľa čl. XXXVIII bod 8) VPP poistnou hodnotou je hodnota nového predmetu poistenia. 32. Podľa čl. XXXVIII bod 9) VPP novými cenami sa rozumejú ceny nových náhradných dielov podľa cenníkov výrobcov a/alebo autorizovaných dovozcov týchto náhradných dielov, ktoré výrobca označil akostným certifikátom a boli vyrobené podľa špecifikácií a výrobných noriem výrobcu vozidiel a ktoré sú potrebné na opravu poškodeného predmetu poistenia alebo jeho časti. 33. Podľa čl. XXXVIII bod 43) VPP podpoistením je stanovenie nižšej poistnej sumy ako je poistná hodnota predmetu poistenia (v základnom poistení pre prípad poškodenia alebo zničenia vozidla v dôsledku havárie, v základnom poistení skiel a vybraných rizík, v základnom poistení pre prípad odcudzenia celého vozidla a v doplnkovom poistení pre nadštandardnú výbavu vozidla); resp. stanovenie nižšej poistnej sumy ako je priemerná predajná hodnota vozidla v čase dojednania poistenia (v základnom poistení ojazdených motorových vozidiel LIMIT s obmedzeným poistným plnením). 34. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak posudzoval právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený poistnou zmluvou ako spotrebiteľský a z toho dôvodu skúmal dodržanie povinností žalobcu ako dodávateľa tovaru z pohľadu ochrany spotrebiteľa. V súvislosti s posúdením samotného vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu však (bez ohľadu na charakter tohto vzťahu) platia všeobecné ustanovenia upravujúce mechanizmus uzatvárania zmlúv, predovšetkým § 43a až 44 Občianskeho zákonníka. Ide o kogentné ustanovenia, od ktorých sa zmluvné strany nemôžu odchýliť (okrem prípadov, kedy je mechanizmus uzatvárania zmluvy upravený odlišne priamo zákonom). V zmysle týchto ustanovení je k vzniku zmluvy potrebné, aby návrh na uzavretie zmluvy bol prijatý adresátom, pričom v prípade zmlúv, pre platnosť ktorých vyžaduje zákon písomnú formu (teda aj v prípade poistnej zmluvy) sa vyžaduje, aby bol v písomnej forme urobený jednak návrh na uzavretie zmluvy ako aj prijatie tohto návrhu. V danom prípade návrh na uzavretie poistnej zmluvy urobil žalovaný (v písomnej forme) a tento jeho návrh bol prijatý žalobcom tým, že zástupca poisťovateľa ho prevzal a podpísal, čo vyplýva z predloženého návrhu poistnej zmluvy, a to bez výhrad a obmedzení. Aj v prípade, ak by návrh na uzavretie poistnej zmluvy predkladal žalobca ako poisťovateľ a žalovaný by prijal návrh s výhradami a obmedzeniami (čo predstavuje odmietnutie návrhu a považuje sa za nový návrh), aj takéto prijatie (s výhradami a obmedzeniami) by muselo byť urobené v písomnej forme. Žalovaný argumentoval tým, že pred uzavretím poistnej zmluvy vytkol druhej zmluvnej strane rozdielne vymedzenie hodnoty predmetu poistenia na účely výpočtu poistného a na účely poistného plnenia s tým, že vyhlásil, že v prípade poistnej udalosti si bude uplatňovať poistné plnenie v plnej výške (vypočítanej z ceny nového vozidla, teda odlišne ako je upravené v poistnej zmluve). Ak by sa tvrdené konanie žalovaného charakterizovalo ako prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy s výhradou, z obsahu súdneho spisu vyplýva, že nie je zachytené v písomnej forme (teda pri podpisovaní návrhu na uzavretie zmluvy). Nepreukázanie písomného uplatnenia výhrad k návrhu na uzatvorenie zmluvy (ústne výhrady v danom prípade nie sú postačujúce vzhľadom na zákonom stanovenú písomnú formu poistnej zmluvy) a zároveň prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy, by znamenalo, že žalovaný v konaní nepreukázal, že návrh žalobcu na uzatvorenie zmluvy neprijal (bezvýhradne). Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že došlo k platnému uzatvoreniu poistnej zmluvy (prijatím návrhu), tak ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. Rovnako správne vyhodnotil aj prevzatie a oboznámenie sa so všeobecnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami k nim zo strany žalovaného, keďže svojim podpisom uvedenú skutočnosť potvrdil a v konaní nepreukázal opak. Dôkazné bremeno totiž v tomto smere zaťažovalo žalovaného, keďže počas sporu tvrdil, že VPP a zmluvné dojednania neprevzal. Inak povedané, žalobca predložením dôkazu - poistnej zmluvy preukázal, že žalovaný spolu so zmluvou prevzal VPP a zmluvné dojednania (prevzatie a oboznámenie sa s nimi potvrdil žalovaný svojim podpisom na poistnej zmluve). Ak žalovaný uvedenú skutočnosť rozporoval, pre jeho úspech v spore bolo potrebné, aby svoje tvrdenie preukázal, čo však neurobil (ani len neoznačil dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia). Skutočnosť ohľadom prevzatia a oboznámenia sa s VPP zároveň nemožno považovať za takú, ktorá by bola predmetom súdneho prieskumu ex offo (nejde o neprijateľnosť zmluvnej podmienky), preto neprichádzalo do úvahy, aby túto otázku skúmal súd prvej inštancie z úradnej povinnosti. 35. V ďalšom bolo potrebné skúmať, či uzavretá poistná zmluva spolu so všeobecnými poistnými podmienkami spĺňala zákonom stanovené podmienky z pohľadu ochrany spotrebiteľa, predovšetkým v súvislosti s námietkami žalovaného vo vzťahu k neplatnosti zmluvy, resp. neprijateľnosti zmluvných podmienok. 36. V prvom rade nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že VPP (ktorých prevzatie podpísal) neboli v poistnej zmluve dostatočne zrozumiteľným a určitým spôsobom identifikované. Bez ohľadu na to, že túto argumentáciu použil žalovaný prvýkrát až v podanom odvolaní, odvolací súd konštatuje, že v poistnej zmluve použitá formulácia „všeobecné poistné podmienky (VPP) účinné v čase uzavretia poistenia a zmluvné dojednania k nim“ je dostatočne zrozumiteľná, objektívne určitým spôsobom označuje a spoľahlivo identifikuje VPP a zmluvné dojednania, ktoré poistník preberá; zároveň ani z grafického hľadiska nemožno považovať túto časť zmluvy za spôsobilú vyvolať porušenie práv spotrebiteľa s ohľadom na zvolenú veľkosť písma, ktorá nie je výrazne odlišná od zostávajúcej časti poistnej zmluvy. Nepodstatné sú preto subjektívne názory žalovaného na to, ako by mala znieť uvedená časť poistnej zmluvy. 37. Pokiaľ ide o namietanú rozpornosť, nezrozumiteľnosť a neprijateľnosť ustanovení VPP, odvolací súd konštatuje, že pri poistných zmluvách je potrebné rozlišovať pojmy poistná hodnota, všeobecná hodnota a poistná suma. Poistnou hodnotou je hodnota poistenej veci, z ktorej sa vychádza pri stanovení výšky poistného, pričom ňou môže byť nová hodnota, obstarávacia hodnota alebo iná dohodnutá hodnota. Všeobecnou hodnotou sa rozumie hodnota vozidla toho istého druhu, kvality, veku, opotrebovania alebo iného znehodnotenia v danom mieste a čase. Poistná suma je suma určená ako najvyššia hranica poistného plnenia poisťovateľa. V danom prípade z VPP vyplýva, že poistná hodnota bola stanovená ako hodnota nového predmetu poistenia (čl. XXXVIII bod 8) VPP), teda z takto určenej poistnej hodnoty sa vychádzalo pri stanovení výšky poistného, hoci nešlo o nový predmet poistenia (rok výroby vozidla 2005). Z uvedeného je zrejmé, že poistná hodnota bola charakterizovaná určitým a zrozumiteľným spôsobom a žalobca ju jasne deklaroval (neuvádzal spotrebiteľa nijakým spôsobom do omylu). Tiež je zrejmé (z vyjadrenia žalovaného), že pred uzatváraním zmluvy bol uzrozumený s takto stanovenou poistnou hodnotou, teda aj s výškou poistného, pričom uzatvorením poistnej zmluvy s ňou vyjadril súhlas a zvolil si daný obchodný produkt poisťovne. Takto dojednanú poistnú hodnotu nemožno charakterizovať ako dojednanú v rozpore s právnymi predpismi, a to s ohľadom na zmluvnú voľnosť subjektov zmluvného vzťahu. Odvolací súd poukazuje aj na zákonom stanovený rozsah súdneho prieskumu spotrebiteľských zmlúv, ktorý nie je prípustný v prípade zmluvných podmienok, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, za predpokladu, že zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, čo je aj daný prípad. 38. Pokiaľ ide o určenie poistnej sumy, žalovaný namietal nesúlad predovšetkým tých ustanovení VPP, ktoré deklarujú, že poistnú sumu určuje poistník a že táto má zodpovedať poistnej hodnote vozidla (čo podľa neho nezodpovedá skutočnosti). Formuláciu, že poistník si určuje poistnú sumu však podľa názoru odvolacieho súdu nemožno chápať striktne tak, že poistník si určí ľubovoľnú sumu, keďže ide o dvojstrannú zmluvu, a i v tejto otázke musí dôjsť ku konsenzu zmluvných strán. Je preto zrejmé, že poistnú sumu si určil žalovaný (ako poistník) z možností, ktoré mu v rámci svojho obchodného produktu ponúkol žalobca (ako poisťovateľ). Žalovaný namietal, že v zmluve dojednaná poistná suma nezodpovedá poistnej hodnote vozidla tak, ako je to deklarované v čl. X bod 1) VPP, a táto skutočnosť je zrejmá aj z poistnej zmluvy, v ktorej bolo stanovené podpoistenie 77% (podpoistenie nastáva, ak je poistná suma nižšia ako poistná hodnota vozidla). Zásadnou námietkou žalovaného teda bola skutočnosť, že poistná suma (ako najvyššia hranica poistného plnenia) nezodpovedá poistnej hodnote vozidla, čo sa prejaví predovšetkým pri tzv. totálnej škode, teda následne pri poistnom plnení, ktoré nemôže presiahnuť poistnú sumu. Uvedenému zodpovedá aj jeho tvrdenie, že pred uzavretím poistnej zmluvy vyhlásil, že v prípade poistnej udalosti (predovšetkým pri tzv. totálnej udalosti) si bude uplatňovať poistné plnenie v plnej výške, t.j. ktoré bude zodpovedať nadobúdacej cene nového vozidla. Možno teda vyvodiť, že podstatou argumentácie žalovaného je vylúčenie tzv. odškodňovacej zásady pri poistnom plnení. Odvolací súd však dáva do pozornosti, že predmetom súdneho sporu je zaplatenie poistného do zániku poistenia. Prieskum zmluvných dojednaní súdom z úradnej povinnosti má zabezpečiť spotrebiteľovi ochranu, a to prihliadnutím na nemožnosť uplatnenia práva a na oslabenie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi a skúmaním neprijateľných podmienok vo vzťahu k uplatňovanému nároku. Celá argumentácia žalovaného smeruje v podstate k neprijateľnosti zmluvných podmienok upravujúcich plnenie poisťovne v prípade poistnej udalosti, pričom počas trvania daného zmluvného vzťahu k žiadnej poistnej udalosti nedošlo, teda nedošlo ani k realizácii (aplikácii) namietaných zmluvných podmienok. Poskytnutie ochrany spotrebiteľa sa preto podľa názoru odvolacieho súdu malo obmedziť iba na predmet súdneho sporu, pričom vo vzťahu k uplatňovanému nároku (zaplatenie poistného) nemožno konštatovať žiadnu neprijateľnosť, rozpornosť a nezrozumiteľnosť VPP. V danom prípade teda postačovalo zistenie a záver, že všeobecné poistné podmienky týkajúce sa predmetu sporu nevykazovali známky neurčitosti, nezrozumiteľnosti, rozpornosti a neprijateľnosti pre spotrebiteľa. Z tohto pohľadu možno považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne (i keď jeho záver sa týkal VPP ako celku) a napadnutý rozsudok nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ak teda súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi poistné do zániku poistenia (výška žalovanej sumy nebola v priebehu sporu sporná), rozhodol vecne správne. Nemožno vytknúť súdu prvej inštancie ani nedostatočné vykonanie dokazovania v súvislosti s tým, že v priebehu sporu neboli predložené zmluvné dojednania k VPP, nakoľko na vec sa vzťahujúce dojednania boli upravené vo VPP, a tieto aj boli predmetom posúdenia súdu. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že ani prípadný záver o rozpornosti a neprijateľnosti zmluvných podmienok, týkajúcich sa poistného plnenia, by nemohol spôsobiť neplatnosť poistnej zmluvy ako celku. Ak by sa totiž považovalo poistné plnenie určené podľa všeobecnej hodnoty vozidla za také, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v porovnaní s výškou poistného vypočítanou z novej hodnoty vozidla, použil by sa výklad zmluvných podmienok priaznivejší pre spotrebiteľa, teda do úvahy by prichádzala aplikácia zmluvnej podmienky, upravujúcej, že poistná suma má zodpovedať poistnej hodnote vozidla (samozrejme v situácii, ak by došlo k poistnej udalosti). 39. V danej veci nemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalovaný mal možnosť zvoliť si iný produkt poistenia (napr. žalobcom spomínané poistenie LIMIT pre vozidlá staršie ako tri roky), pričom pristúpil na uzavretie zmluvy za podmienok, s ktorými zásadne nesúhlasil. Na uvedenú skutočnosť správne poukázal aj súd prvej inštancie, i keď odvolací súd sa nestotožňuje s jeho záverom, že konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi. Prikláňa sa viac k názoru, že uvedené konanie žalovaného má vplyv na poskytnutie súdnej ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nakoľko neprijateľnosť zmluvných podmienok je potrebné hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy. 40. Odvolateľ tiež namietal, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhované dôkazy a ich nevykonanie nijakým spôsobom neodôvodnil vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd dáva do pozornosti, že požiadavka žalovaného, aby žalobca opätovne predložil v súdnom spore písomný rozbor napadnutých zmluvných podmienok, resp. komplexné vyjadrenie k VPP a ich analýzu, nemožno považovať za návrh na vykonanie dokazovania, nakoľko vyjadrenie sa strany v spore k určitým tvrdeným skutočnostiam nie je dôkazom (nejde o výsluch strany ani o listinný dôkaz). V tejto súvislosti nemožno vyvodiť ani neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, nakoľko otázka posúdenia zmluvných podmienok je v kompetencii súdu (v rámci sporov zo spotrebiteľských zmlúv), ktorý s ohľadom na ochranu spotrebiteľa je povinný z úradnej povinnosti skúmať neprijateľnosť zmluvnej podmienky a prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva a na oslabenie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi vo vzťahu k uplatnenému nároku. 41. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného, že súd vyhodnotil poistnú zmluvu za platnú, hoci sa s jej dodatkom neoboznámil, nakoľko v spore bolo predložené iba potvrdenie o uzavretí dodatku k poistnej zmluve. Z predloženého Dodatku k poistnej zmluve totiž vyplývajú podstatné náležitosti poistnej zmluvy, počas sporu nikdy nebola vznesená žiadna námietka v súvislosti s jej uzatvorením, žalobca v spore nepoprel jej uzavretie a jej obsah nerozporoval. Uzavretie dodatku k poistnej zmluve predstavovala nespornú skutočnosť a pre posúdenie platnosti zmluvy ako celku preto postačoval predložený dôkaz. Námietky žalovaného pritom smerovali k neprijateľnosti zmluvných podmienok (VPP), ktoré prevzal pri podpise poistnej zmluvy, a ktoré počas súdneho sporu predložil; ani v tomto prípade žalobca nespochybnil ich pravosť ani obsah. 42. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 43. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p. , a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).