Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/249/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512236049 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1512236049.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: Ľ. F., nar. XX.X.XXXX, bytom: PapO. XXXX, XXX XX D. P., zastúpená: Mgr. Janette Adamcová, advokátka, so sídlom: Hodžova 1, 907 01 Myjava, proti žalovanému: AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., IČO: 47 918 101, so sídlom Panónska cesta 39, Bratislava, zastúpeného: Mgr. Marián Baláž, advokát, so sídlom: Tešedíkova 59, 841 06 Bratislava, o zaplatenie 2 079,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 3.12.2014, č.k. 49C/40/2013-117, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 2 079,98 eur spolu s úrokmi z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 1 906 eur od 18.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 110,87 eur od 10.2.2012 do zaplatenia a zo sumy 63,11 eur od 28.1.2012 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovanému zároveň uložil zaplatiť žalobkyni k rukám jej právnej zástupkyne náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 107,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 313,57 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 39, § 40a, § 49a, § 52, § 53 ods. 1,2,3, 4,5 § 53 ods. 10, § 54 ods. 1,2, § 457, § 458 ods. 1,2,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník“ ), § 2, § 4 ods. 6, § 4 ods. 8, § 5 ods. 1, § 7 ods. 1,2, 3, 4, § 8 ods.1, § 8 ods. 3,4, § 8 ods.6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Vecne rozhodnutie zdôvodnil tým, že v posudzovanom záväzkovo-právnom vzťahu žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá ako kupujúca mala záujem kúpiť pre osobnú potrebu a potrebu príslušníkov svojej rodiny motorové vozidlo od predávajúceho, teda podnikateľa, ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti okrem iného predáva motorové vozidlá a poskytuje služby s predajom súvisiace. Kúpnu zmluvu uzavretú medzi účastníkmi preto súd prvej inštancie posúdil ako žalovaným vopred pripravenú formulárovú zmluvu, do ktorého formulára boli už len dopísané konkrétne údaje o osobe žalobkyne, špecifikácii vozidla a kúpnej cene. Dojednanie medzi zmluvnými stranami o aplikácii zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ Obchodný zákonník“ ) v bode 1. čl. II kúpnej zmluvy, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že uvedené ustanovenie nemožno v zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Súd prvej inštancie z obsahu kúpnej zmluvy, z konania žalovaného pri predaji motorového vozidla ako i následných úkonov žalovaného vyvodil, že mal snahu presvedčiť žalobkyňu o vlastnostiach vozidla, ktoré nezodpovedali popisu motorových vozidiel v kategórii D, bagatelizujúc údaje uvedené v protokole popisujúce technický stav vozidla. Žalovaný ako dodávateľ využil pri predaji vozidla obchodné praktiky, ktoré narušili ekonomické správanie žalobkyne, využijúc omyl žalobkyne v predmete zmluvy, dôverčivosť žalobkyne, ktorá uverila, že má možnosť motorové vozidlo v lehote 7 dní bez udania dôvodu vrátiť, pričom práve táto informácia o možnosti vrátenia vozidla bola pre žalobkyňu rozhodujúca, avšak z Protokolu o skúšobnej jazde z bodu IX vyplýval opak. Ustálil, že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa a využil voči žalobkyni klamlivé obchodné praktiky v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, čo do hlavných vlastností predmetu kúpy, ceny, odstúpenia od zmluvy, vypovedania zmluvy a zneužil jej dôverčivosť v zmysle ust. § 7 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný uvádzal neúplné, nepresné a nejasné údaje a použil v zmysle ust. § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa i lesť aj pri ponuke navigácie zdarma, keď mal vedomosť, že žalobkyňa má v úmysle využívať vozidlo na dlhé trate a následne vo faktúre vyúčtoval cenu za navigáciu. So zreteľom na všetky okolnosti daného prípadu súd prvej inštancie dospel k záveru, že išlo o nedovolený, absolútne neplatný právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, preto ustálil, že účastníci zmluvy sú povinní v zmysle ust. §§ 457, 458 Občianskeho zákonníka vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostali ako i vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Nakoľko mal preukázané, že žalobkyňa žalovanému predmet plnenia vrátila, súd zaviazal žalovaného na vrátenie kúpnej ceny 1 906 eur ako i na zaplatenie ceny náhradných dielov, ktorú žalobkyňa zaplatila a ktoré sa nachádzajú v motorovom vozidle, a to poloosy v cene 63,11 eur a palivovej prívodnej jednotky BOSCH v cene 110,87 eur. Zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 1 906 EUR v sadzbe 9 % p.a. odo dňa nasledujúceho po uzavretí zmluvy do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 63,11 eur a zo sumy 110,87 eur odo dňa 28.1.2012 (dňa nasledujúceho po zaplatení týchto súm žalobkyňou) do zaplatenia. 3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 3 v spojení s ust. § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „ O.s.p.“). Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie zohľadnil čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňou v časti 108,08 eur, ktoré procesne zavinila žalobkyňa, ale vzhľadom na úspech žalobkyne vo veci samej ustálil, že jej neúspech v konaní bol len v nepatrnej časti a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania. Trovy konania žalobkyne pozostávali z náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 107,50 eur a z trov právneho zastúpenia žalobkyne v sume 1 313,57 eur. Trovy právneho zastúpenie priznal súd prvej inštancie žalobkyni v súlade s ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 písm. a), c), d), § 15 písm. b), § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „ vyhláška“ ) za 7 úkonov právnej služby - á 81,33 eur x 4 a á 91,29 eur x 3 (prevzatie a príprava, písomné podanie na súd 28.12.2012, účasť na pojednávaní 14.5.2014, písomné podanie na súd 29.5.2014, účasť na pojednávaní 19.9.2014, účasť na pojednávaní 10.10.2014, účasť na pojednávaní 3.12.2014) + 7x režijný paušál (á 7,63 x2, á 8,04x 4), náhradu za stratu času a náklady za cestovné v sume 658,92 eur ( účasť na pojednávaní dňa 14.5.2014, účasť na pojednávaní dňa 19.9.2014, účasť na pojednávaní dňa 10.10.2014, účasť na pojednávaní dňa 3.12.2014). 4. Proti uvedenému rozhodnutiu v celom rozsahu, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, podal odvolanie žalovaný, a to z dôvodu že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.). Nesúhlasil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, že dojednania o aplikácii Obchodného zákonníka obsiahnuté v kúpnej zmluve uzavretej so žalobkyňou predstavujú neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na ustálený právny názor, že samotné dojednanie pôsobnosti Obchodného zákonníka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a pri rozhodovaní je potrebné vychádzať z konkrétnych zistení v prejednávanej veci, či žalobkyňa v dôsledku uvedeného dojednania bola v nevýhodnejšom postavení, čo v danom prípade nebolo zistené. Odvolateľ považoval za nepreskúmateľné závery súdu prvej inštancie, na základe ktorých dospel k záveru, že uviedol žalobkyňu pri uzatváraní kúpnej zmluvy do omylu. V súvislosti s poskytnutím informácií o technickom stave vozidla mal za to, že žalobkyni poskytol ako súčasť zmluvnej dokumentácie protokol o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla, v ktorom je položkovite rozpísaný stupeň funkčnosti najdôležitejších častí vozidla, ním zistené vady a odporúčania na ďalšiu údržbu vozidla, preto bolo vozidlo zaradené do kategórie „D“. Predmetná kategorizácia vozidla nevylučovala jeho používanie na prevádzku po pozemných komunikáciách. Mal za to, že žalobkyňa bola pred kúpou informovaná o tom, že vozidlo je v kategórii „D“, ale napriek tomu kúpnu zmluvu uzavrela. 5. Žalovaný ďalej poukázal na vyjadrenie na pojednávaní dňa 19.9.2014, na ktorom uviedol, že suma 200 eur fakturovaná za dodanie navigácie predstavuje sumu, v ktorej bola žalobkyni poskytnutá zľava z celkovej kúpnej ceny motorového vozidla tak, ako je uvedené vo faktúre. Vzhľadom k uvedenému tak žalobkyňa nezaplatila viac ako jej bolo oznámené pred uzavretím kúpnej zmluvy. Uviedol, že samotná žalobkyňa mala záujem o čiastočne ojazdené vozidlo spôsobilé na dlhé cesty do 2 000 eur, napriek tomu však jeho technický stav nepreverovala s odborníkom a uspokojila sa s tým, že sa jej vozidlo „páčilo“ a neprejavila žiadnu aktivitu vec ohliadnuť tak ako to vyplýva z ust. § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 504 Občianskeho zákonníka, odmietla reklamovať vady motorového vozidla a žiadala vrátiť kúpnu cenu. Mal tak za to, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby nahrádzal nedostatok aktivity žalobkyne pri výbere motorového vozidla. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobkyni uloží povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. 6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 8.4.2015 žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. V podaní poukázala na ust. § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že v danom prípade sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, preto sú právne závery súdu prvej inštancie správne. Poukázala na to, že už samotné uskutočnenie skúšobnej jazdy nasvedčovalo tomu, že žalovaný predáva pojazdný automobil a všetky úkony žalovaného smerovali k vyvolaniu dojmu, že kupuje pojazdné vozidlo spôsobilé na dlhé jazdy. Pokiaľ išlo o samotnú zľavu z kúpnej ceny v hodnote navigácie uviedla, že žalovaný sa v odvolaní vyjadroval k argumentácii súdu prvej inštancie, ktorú samotný súd ani v odôvodnení nepoužil. Pokiaľ išlo o výmenu vozidla do 7 dní, žalovaný nijako nevyvrátil jej tvrdenie, že jej takúto možnosť pri predaji vozidla ústne prisľúbil. Mala za to, že žalovaný zľahčuje postavenie strán sporu, keď ju po celý čas jednania zavádzal, poskytoval jej informácie a používal praktiky, ktoré mali nasmerovať jej rozhodovanie ku kúpe predmetného vozidla. 7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne k podanému odvolaniu nevyjadril. 8. V odvolacom konaní odvolací súd pokračoval namiesto pôvodného žalovaného (AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., so sídlom Panónska cesta 39, Bratislava, IČO: 35 858 699) s jeho právnym nástupcom spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., so sídlom Panónska cesta 39, Bratislava, IČO: 47 918 101. 9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ C.s.p.“), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 13. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, v ktorom prvoinštančný súd dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.). 14. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 17.1.2012 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla značky Q., model: Z., R.: G. XXXBA (ďalej len „motorové vozidlo“ ), za dohodnutú kúpnu cenu 1 799 eur. Súčasne sa v zmysle ust. § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky pri predaji vozidiel. Pri preberaní motorového vozidla bol zmluvnými stranami spísaný Protokol o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla. Žalovaný faktúrou č. V. zo dňa 17.1.2012 vyfakturoval žalobkyni za predaj vozidla sumu 1 906 eur( z toho suma 1 599 eur za vozidlo, suma 79,01 eur za prípravu vozidla k predaju, suma 199 eur za navigáciu prenosnú, suma 1 eur za SD pamäťovú kartu do navigácie, suma 28 eur poistenie PZP Generali). Žalobkyňa uhradila faktúru č. V. žalovanému v hotovosti dňa 17.1.2012 a vozidlo prevzala. Dňa 27.1.2012 spoločnosť AUTO KELLY vykonala na objednávku žalobkyne na predmetnom motorovom vozidle opravu poloosy v hodnote 63,11 eur a dňa 9.2.2017 opravu palivovej prívodnej jednotky BOSCH v hodnote 110,87 eur, pričom uvedené opravy uhradila v plnom rozsahu žalobkyňa. Listom zo dňa 28.2.2012 žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy z dôvodu, že motorové vozidlo nie je schopné prevádzky na pozemných komunikáciách a odovzdala vozidlo žalovanému. Žalovaný listom zo dňa 5.4.2012 žalobkyni oznámil, že s odstúpením od zmluvy nesúhlasí. 15. Podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, 16. Podľa § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim 1) podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín. 17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 22. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 23. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 24. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 25. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 26. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď dojednanie medzi účastníkmi o použití ustanovení Obchodného zákonníka posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. 27. Vychádzajúc z obsahu kúpnej zmluvy je nesporným, že predmetná zmluva bola uzatvorená so žalobkyňou ako so spotrebiteľom, preto vzťah medzi stranami je potrebné posudzovať ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy bez ohľadu na to, či sa zmluvné strany platne dojednali na voľbe ustanovení Obchodného zákonníka. Pre daný vzťah tak platia ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, v ktorých sú upravené aj podmienky a postup pri reklamácii spotrebiteľa a predávajúceho, preto je dôvodnou aplikácia právnych noriem upravujúcich práva spotrebiteľa, zákon o ochrane spotrebiteľa a všeobecná úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom k uvedenému bol súd prvej inštancie povinný ex offo podrobiť celú zmluvu súdnej kontrole z hľadiska toho, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to všetky ustanovenia zmluvy vrátane dojednaní o použití ustanovení Obchodného zákonníka a posúdiť, či takéto dojednanie nemožno zo strany žalovaného považovať ako nekalú praktiku. Odvolací súd uvádza, že pri prejednávaní nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy súd prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Na základe uvedeného odvolací súdu ustálil, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď na zmluvný vzťah aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva, preto v tejto časti nepovažoval námietky odvolateľa dôvodné. 28. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ochrana práv spotrebiteľa ex offo súdom je strane - spotrebiteľovi poskytovaná bez ohľadu na to, na ktorej procesnej strane v spore vystupuje, pričom kúpna zmluva o predaji auta podnikateľom fyzickej osobe - občanovi má občianskoprávny, a teda spotrebiteľský charakter, preto odchýlenie sa od právnej úpravy danej Občianskym zákonníkom v typovej (formulárovej) zmluve predstavuje neprijateľnú podmienku danej spotrebiteľskej zmluvy (viď R 36/2013), keď postavenie žalobkyne (jej práva a povinnosti) podľa Obchodného zákonníka pre ňu možno považovať za nevýhodnejšie. 29. Odvolateľ v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť záverov súdu prvej inštancie, na základe ktorých dospel k záveru, že uviedol žalobkyňu pri uzatváraní kúpnej zmluvy do omylu. Poukazoval na to, že poskytol žalobkyni informácie o technickom stave motorového vozidla (Protokol o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla), dôvodiac, že kategorizácia vozidla do skupiny „D“ nevylučuje jeho používanie na prevádzku na pozemných komunikáciách. Uvedené námietky žalovaného posúdil odvolací súd ako nedôvodné, a to vzhľadom na definíciu kategórie „D“ motorového vozidla uvedenou v Protokole o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla :„ Skupina D - technický stav automobilu je nevyhovujúci a automobil ktoré spadajú do tejto skupiny, nie sú pojazdné a sú použiteľné iba na náhradné diely. V prípade, že automobil spadá do skupiny D, kupujúci prehlasuje, že je uzrozumený s tým, že ide o automobil použitý, nadmerne opotrebovaný, ktorý je technicky i morálne zastaralý a je vo veľmi zlom stave. Kupujúci bol predávajúcim poučený o tom, že s ohľadom na zlú akosť, technický stav a úžitkové vlastnosti automobilu je automobil použiteľný výhradne pre účely jeho demontáže a likvidácie s prípadnou možnosťou následného použitia týchto jednotlivých dielov a súčastí automobilu, ktoré s ohľadom na svoj technický stav budú takéto užívanie umožňovať.“ V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že samotný žalovaný v odvolaní poukázal na to, že žalobkyňa mala záujem o čiastočne ojazdené vozidlo, ale spôsobilé na dlhé cesty. Nemožno opomenúť, že žalobkyňa je priemernou spotrebiteľkou, a preto ak by bola ako spotrebiteľka riadne oboznámená s tým, že motorové vozidlo je nepojazdné a použiteľné iba na náhradné diely, motorové vozidlo by nekúpila. Neserióznosť postupu žalovaného pri uzatváraní kúpnej zmluvy je zjavnou aj z rozporu medzi uvádzanou kúpnou cenou vozidla uvedenou v Kúpnej zmluve zo dňa 17.1.2012 (1 799 eur) a skutočne zaplatenou a fakturovanou kúpnou cenou vozidla uvedenou vo faktúre č. FVTN XXXX_XXXXXX (1 906 eur), ako aj z rozpornosti špecifikácie kúpnej ceny v uvedenej faktúre. Rozpornosť argumentácie žalovaného sa javí aj z obsahu podaného odvolania, v ktorom opätovne poukázal na to, že suma 200 eur fakturovaná za dodanie navigácie (faktúra č. V. XXXX_XXXXXX) predstavuje sumu, v ktorej bola žalobkyni poskytnutá zľava z celkovej kúpnej ceny motorového vozidla, z čoho vyvodzoval, že kúpna cena dohodnutá pred uzavretím kúpnej zmluvy sa nezmenila. Zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká konsenzom z dvoch obsahovo zhodných jednostranných a navzájom adresovaných právnych úkonov dvoch strán, preto argumentácia žalovaného odlišná od obsahu uzavretej Kúpnej zmluvy navodzuje, že na stane žalovaného nebol dostatok vážnosti prejavu vôle, ktorým chcel byť viazaný. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, keď kúpnu zmluva posúdil ako právny úkon, ktorý odporuje zákonu s následkom jej absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť právneho úkonu ako dôsledok skutočnosti, že právny úkon je v rozpore so zákonom, nemôže byť odvrátená ani za použitia 3 § ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto podľa § 457 Občianskeho zákonníka z neplatnej zmluvy vznikla každému z účastníkov zmluvy povinnosť vrátiť druhému všetko, čo podľa neho dostal. Žalobkyni ako kupujúcej vznikla povinnosť vydať žalovanému predmet kúpnej zmluvy a žalovanému ako predávajúcemu vznikla povinnosť vydať plnenie prijaté od žalobkyne, a to prijatú kúpnu cenu (1 906 eur) ako aj sumu zodpovedajúcu nákladom za vykonané opravy vozidla (63,11 eur + 110,87 eur). Nakoľko žalobkyňa žalovanému vrátila to čo na základe neplatnej zmluve prijala (vozidlo), súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zaviazal žalovaného vrátiť žalobkyni plnenie, ktoré od nej prijal. 30. Pokiaľ ide o námietky žalovaného vo vzťahu k neplatnosti odstúpenia žalobkyne od zmluvy, dáva odvolací súd do pozornosti, že odstúpenie od zmluvy upravujú dva kódexy - jednak Občiansky zákonník ako aj Obchodný zákonník. Uvedenie dôvodu odstúpenia od zmluvy (či už zákonného alebo zmluvného) nie je obligatórnou podmienkou platného odstúpenia od zmluvy - zákon takúto povinnosť účastníkovi odstupujúcemu od zmluvy neukladá. Preto účastník odstupujúci od zmluvy môže uvedenie dôvodov odstúpenia vynechať, resp. ich neuviesť. Vzhľadom k uvedenému aj prípadná neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení od zmluvy nevylučuje platnosť odstúpenia z iných, skutočne existujúcich dôvodov. Občiansky zákonník v ust. § 48 ods. 1 a ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadne uvedenie dôvodov odstúpenia neznamená viazanosť týmito dôvodmi, neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných, skutočne existujúcich dôvodov. Vychádzajúc z uvedeného, preto právny úkon spotrebiteľa smerujúci k odstúpeniu od zmluvy (jej zrušenia) súd ex offo posudzuje z hľadiska všetkých právne významných ustanovení právnych noriem, teda prihliada i na správnosť (zákonnosť) postupu vybavenia reklamácie spotrebiteľa z hľadiska naplnenia dôvodu pre odstúpenie; dôvod odstúpenia podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. je daný zákonom a obstojí bez potreby osobitného poukazu naň v odstúpení. 31. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal aj nesprávne skutkové zistenia, v dôsledku ktorých došlo k nesprávnemu právnemu záveru. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.. 32. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že ani tento odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 33. Čo sa týka ostatných odvolacích námietok uvedených v odvolaní žalovaného, odvolací súd ich nepovažuje za dôvodné. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s § 157 ods. 2 O.s.p. účinným v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie sa ním dôsledne riadil. Z odôvodnenia rozhodnutia je možné zistiť, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil, odôvodnenie rozsudku je v tejto časti dostatočné, v dôsledku čoho nemožno rozsudok považovať za arbitrárny či nepreskúmateľný. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na základe uvedeného, na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 34. So zreteľom na uvedené odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a argumentácii žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemožno priznať úspech. 35. Odvolací súd ako vecne správny posúdil aj súvisiaci výrok o trovách konania. Základným kritériom pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania v sporovom konaní je miera úspechu vo veci. Úspech žaloby závisí od toho, do akej miery výrok rozsudku akceptuje žalobou uplatňovaný petit, ktorý určuje, o čom má súd vo veci konať a rozhodovať. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, preto bol v tejto časti dôvodným postup podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Zároveň však žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 108,80 eur, preto v tejto časti bol úspešný žalovaný a dôvodným bol postup podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Nakoľko miera zavinenia žalobkyne na zastavení konania vo vzťahu k úspech žalobkyne vo veci samej bola v pomerne nepatrnej časti, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a priznal žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania. Náhrada trov konania žalobkyne spočívala v zaplatenom súdnom poplatku v sume 107,50 eur a trov právneho zastúpenie žalobkyne v sume 1 313,57 eur, ktorých výšku súd prvého stupňa ustálil správne vychádzajúc z odôvodnených a účelne vynaložených úkonov právnej služby s použitím ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 písm. a), c, d), § 15 písm. b), § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhlášky. 36. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p. (vrátane výroku o trovách konania) ako vecne a právne správne potvrdil. 37. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnej žalobkyni proti neúspešnému žalovanému s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).