Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/297/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513201547 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513201547.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela: I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., T. XX, proti manželke: N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., X. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému: G. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, na odvolanie účastníkov proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/22/2013-129 zo dňa 07.03.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zveril maloletého G. V., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľa. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia. Odporkyni uložil povinnosť platiť na výživu maloletého sumu XXX eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď mal za primerané výživné v súlade s možnosťami a schopnosťami odporkyne sumu XXX eur, ktorá korešponduje jej priemernému mesačnému netto zárobku XXX,XX eur, ktorý je jej jediným príjmom. Na strane navrhovateľa zohľadnil súd prvej inštancie výlučnú opateru maloletého ako čiastočnú kompenzáciu jeho finančnej povinnosti k nemu. Na zabezpečenie potrieb maloletého budú navrhovateľovi slúžiť tiež štátne príspevky, prídavok na maloletého ako aj všetky kompenzačné príspevky, ktoré doposiaľ poberala odporkyňa. U odporkyne pri určení jej vyživovacej povinnosti k maloletému nemohol súd prvej inštancie prihliadnuť na to, že dobrovoľne vyživuje svoju plnoletú dcéru, ktorá sa nepripravuje sústavným štúdiom na budúce povolanie a zároveň aj jej maloleté dieťa. Súd prvej inštancie skúmal aj možnosti zverenia maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, pričom zistil, že ani jeden z rodičov, ani kolízny opatrovník nevedia označiť žiadnu osobu tak z okruhu príbuzenstva maloletého, alebo aj inú osobu, ktorá by bola schopná a ochotná vykonávať túto formu starostlivosti o maloletého. Súd prvej inštancie mal preukázané, že rodičia doposiaľ starostlivosť o maloletého riadne zabezpečovali najskôr spoločne, neskôr striedavo, majú teda možnosti pre opateru maloletého, aj keď súd prvej inštancie zistil vhodnejšie podmienky na strane navrhovateľa, než u odporkyne. Rodičia maloletého sú fyzicky a mentálne spôsobilí zabezpečiť starostlivosť o maloletého aj celoročnou pobytovou formou v sociálnom zariadení na to určenom, ich prístup k vybaveniu tohto zariadenia je však laxný a spoliehajú sa a vyžadujú, aby umiestnenie dieťaťa zabezpečil súd. S poukazom na uvedené skutočnosti konštatoval súd prvej inštancie, že takýto spôsob starostlivosti nie je možný. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 144 veta prvá O.s.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obidvaja rodičia. Otec maloletého namietal nedostatočne zistený skutkový stav, podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie nepridržiava usmernení, ktoré v uznesení vyslovil odvolací súd, keď zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie nezistil riadne majetkové pomery matky maloletého, nezistil možnosti oboch rodičov starať sa o maloletého, nedôvodne favorizoval dcéru matky maloletého ako aj jej vnúča na úkor vlastného dieťaťa. Súd prvej inštancie sa nezaoberal riadne zdravotným stavom maloletého, v rozsudku sa objavujú len úvahy o tom, že súčasný stav jeho starostlivosti nepokrýva čas v rozsudku uvedený - víkendy, kolízny opatrovník nezaujal stanovisko k tomu, či takýto stav je pre maloletého adekvátny a vhodný. Kolízny opatrovník nedostatočne hájil záujem maloletého. 4. Matka v odvolaní namietala výšku vyživovacej povinnosti, uviedla, že maloletý navštevuje v DSS týždenný pobyt od pondelka 07.00 hod. do piatka 16.30 hod., čo predstavuje 22 dní v mesiaci, za tento pobyt sa platí mesačne XXX eur, je ochotná platiť za tento pobyt polovicu a druhú má hradiť otec maloletého. Je ochotná prispievať na zabezpečení štyroch víkendov, teda osem dní v mesiaci sumou XX eur mesačne. Ak by platila XXX eur mesačne, bude platiť celý pobyt v sociálnom zariadení a bude platiť aj víkendy, pričom obaja rodičia musia prispievať na výživu svojich detí. Je ochotná platiť výživné XX eur mesačne, čo zodpovedá polovici nákladov na výživu maloletého. 5. Vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletého zotrvávala matka maloletého na svojich prednesoch, poukázala na to, že zabezpečuje všetko potrebné pre maloletého, platí mu lieky, maloletý je započítaný aj do vyúčtovania v mieste, kde má trvalý pobyt. Stará sa o to, aby mal maloletý potrebné veci na oblečenie, pretože rastie. K svojmu majetkovému stavu uviedla, že vlastní polovicu pozemku pod garážou jej otca a je na ňu napísané 11-ročné auto K., býva v byte, ktorého vlastníkmi sú rodičia. Aj jej dcéra, vnučka a maloletý majú trvalý pobyt v byte, ktorý patrí jej rodičom. Poukázala na majetok otca, ktorý je rozsiahlejší ako jej. Do spisu založila rozhodnutie o prijatí jej dcéry na denné štúdium UK v Bratislave od 01.09.2016. 6. Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka maloletého svoj pohľad na vec zúžila len cez prizmu peňazí, nepovšimnutý nechala vyšší princíp, a to odbornú starostlivosť o maloleté dieťa vzhľadom na jeho zdravotný stav. Podal návrh na rovnaký príspevok obidvoch rodičov, ktorý nepôjde k jeho rukám, ale do príslušného zariadenia. Je nedôvodné vnímať matkine matematické výpočty, nakoľko sú motivované len tým, že si založila novú rodinu a v nej má svoje vyživovacie povinnosti k potomkom. Má svoje vyživovacie povinnosti, je to jej rozhodnutie, ktoré nemôže byť posudzované v jeho neprospech. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a odvolaniu rodičov maloletého nie je možné vyhovieť. 8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver. Svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím č.k. 17P/22/2013-129 zo dňa 07.03.2016 podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému G., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva. Odvolací súd zároveň konštatuje, že konanie sa začalo dňa 25.01.2013, pričom na konanie sa aplikoval procesnoprávny predpis, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné ustanovenia v konaniach v niektorých rodinnoprávnych veciach akým je aj predmetné konanie boli však upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy zákona (zákon č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a novej právnej úpravy (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku). V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených predpisov). Naviac, princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov, vykonaných v prebiehajúcich konaniach podľa zrušenej právne úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. 12. Vzhľadom na zakotvenie princípu okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem do samotného paragrafového znenia C.m.p. (§ 395 ods. 1), odvolací súd uvádza namiesto pojmov súd prvého stupňa, navrhovateľ, odporca, použitých v rozhodnutí súdu prvej inštancie a v následných podaniach účastníkov, pojmy súd prvej inštancie, manžel, manželka, ktoré boli zavedené Civilným mimosporovým poriadkom. Predmetom odvolacieho konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode, účastníkmi tohto konania je matka, otec, maloleté dieťa a kolízny opatrovník. 13. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti otca, súd prvej inštancie mal preukázané, že otec je spôsobilý zabezpečiť starostlivosť o maloletého s tým, že maloletý je počas týždňa umiestnený v domove sociálnych služieb. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na odvolaciu námietku otca, ktorou žiadal zverenie maloletého do sociálneho zariadenia, keď tak, ako uvádza súd prvej inštancie, uvedenú skutočnosť majú vyriešiť rodičia. Taktiež nemožno súhlasiť s námietkou otca maloletého, že kolízny opatrovník nechráni záujem maloletého, pretože ten v prvom rade majú chrániť jeho rodičia. K odvolaniu matky maloletého, ktoré sa týka výšky vyživovacej povinnosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie určil výšku výživného správne. Tu treba prisvedčiť tvrdeniam otca maloletého, že matka sa na plnenie vyživovacej povinnosti pozerá len cez peniaze a vyživovaciu povinnosť takýmto spôsobom nie je možné posudzovať. Zabezpečenie výživného a vyživovacej povinnosti znamená zabezpečenie všetkých potrieb maloletého, ktoré sa týkajú stravovania, ošatenia, zdravotnej starostlivosti, jeho umiestnenia v domove sociálnych služieb, ako aj zabezpečenie starostlivosti počas víkendov. Tu nemožno bez povšimnutia ponechať skutočnosť, že túto starostlivosť počas víkendov zabezpečuje otec maloletého, čo predstavuje, tak ako uvádza súd prvej inštancie istú finančnú kompenzáciu jeho starostlivosti. Odvolací súd dopĺňa, že dieťa je zdravotne handicapované, nie je spôsobilé sa o seba postarať a je povinnosťou každého rodiča zabezpečiť jeho starostlivosť tak, aby bola v jeho najlepšom záujme. Odvolací súd odvolanie matky maloletého vyhodnotil ako nedôvodné, keď je prvoradou povinnosťou každého rodiča poskytovať nielen výživné, ale svoje dieťa aj uživiť, najmä v situácii, v akej sa nachádza maloletý. Suma XX eur mesačne, ktorú navrhuje uhrádzať matka maloletého nezabezpečí odôvodnené potreby maloletého. 14. Rozsudok súdu prvej inštancie je správny, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 C.s.p.. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).