Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/121/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513207020 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513207020.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, zast. JUDr. Oliverom Balážom, advokátom, so sídlom Zámocká 10, Bratislava, proti žalovanému: D. Z., H.. X.X.XXXX, C. B. XX, C., zast. Mgr. Petrom Volochom, advokátom, so sídlom Čáčovská 305, Senica, o zaplatenie 1 192,15 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23. septembra 2014, č. k. 50C/174/2013-81, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 860,21 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 860,21 € od 12.6.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti príslušenstva súd prvej inštancie žalobu zamietol. Konanie v časti o zaplatenie 331,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 331,94 € od 10.8.2011 až do zaplatenia súd prvej inštancie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi ich náhradu vo výške 203,63 € k rukám právneho zástupcu žalobcu. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tiež o vrátení súdneho poplatku vo výške 13,30 € žalobcovi prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, po právoplatnosti rozhodnutia. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z., § 488 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 96 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu (T - Mobile Slovensko, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 29.12.2008 Zmluvu o pripojení č. XXXXXXX ako aj Dodatok k zmluve o pripojení. Neoddeliteľnou súčasťou uvedených zmlúv boli Všeobecné podmienky právneho predchodcu žalobcu na poskytovanie verejných elektronických komunikačných telefónnych služieb (ďalej len ako „VOP“). Na základe zmluvy o pripojení právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému mikroprocesorovú kartu - umožňujúcu žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Na základe dodatku k zmluve č. XXXXXXX bol žalovanému odpredaný mobilný telefón Nokia 6300 za cenu 1,- Sk vrátane DPH s dobou viazanosti 24 mesiacov. V prípade porušenia akýchkoľvek zmluvných povinností uvedených v Dodatku k Zmluve č. 3123465 alebo vo Všeobecných podmienkach bol žalovaný povinný zaplatiť podľa bodu 4. Dodatku k zmluve zmluvnú pokutu v sume 10 000,- Sk s DPH. Podľa čl. 7 bod 7.1 VOP ceny Služieb sú dohodnuté v súlade s platnými právnymi predpismi a sú uvedené a účtované podľa platného Cenníka, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Pre určenie výšky ceny poskytnutých Služieb Účastníkovi je rozhodujúci odpočet poskytnutých Služieb Účastníkovi podľa evidencie v informačnom systéme spoločnosti T-Mobile. Podľa čl. 7 bod 7.2 VOP zúčtovacím obdobím Účastníka je jeden kalendárny mesiac, ak nebolo dohodnuté inak. Iné zúčtovacie obdobie ako jeden kalendárny mesiac môže byť dohodnuté v Zmluve. Podľa čl. 7 bod 7.3 prvá a druhá veta VOP cenu Služieb vyúčtuje spoločnosť T-Mobile Účastníkovi faktúrou, ak nie je dohodnuté inak. Účastník a spoločnosť T- Mobile sa môžu dohodnúť na elektronickom vyhotovení faktúry. Podľa čl. 7 bod 7.4 VOP Účastník je povinný uhrádzať svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvného vzťahu založeného Zmluvou riadne a včas. Za riadnu úhradu sa považuje úhrada obsahujúca správne uvedené všetky hlavné identifikačne znaky, ktoré sú uvedené na faktúre, najmä variabilný symbol, čiastku a číslo účtu. Bez uvedenia správneho variabilného symbolu nie je možné platbu priradiť, a teda záväzok Účastníka nemožno považovať za splnený. Za včasnú úhradu sa považuje úhrada pripísaná na účet spoločnosti T-Mobile najneskôr v deň splatnosti faktúry. V prípade nepripísania platenej sumy v prospech účtu spoločnosti T-Mobile je Účastník povinný úhradu reklamovať voči subjektu, prostredníctvom ktorého úhradu realizoval. Podľa čl. 7 bod 7.7 VOP Spoločnosť T-Mobile je oprávnená písomne, prostredníctvom SMS správ, e-mailom alebo prostredníctvom automatického telefonického volacieho systému, telefonického hovoru alebo hlasovej správy upozorniť Účastníka na jeho povinnosť zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, ak neuhradil cenu Služieb alebo iných platieb vyúčtovanú faktúrou v lehote jej splatnosti a určiť dodatočnú lehotu na zaplatenie (ďalej len „oneskorená platba“). Náhradu nákladov spojených s upomienkou oneskorenej platby vo výške podľa platného Cenníka, ako aj všetky náklady spojené s mimosúdnym, súdnym alebo exekučným vymáhaním pohľadávky znáša Účastník. Podľa čl. 16 bod 16.1 VOP Spoločnosť T-Mobile a Účastník sa dohodli, že upomienka, faktúra, zálohová faktúra, výpoveď a odstúpenie od Zmluvy alebo akékoľvek iné oznámenie (ďalej len „Listina“) podľa týchto Všeobecných podmienok sa budú oznamovať Účastníkovi niektorým z nasledovných spôsobov: a) kvalifikovaným oznámením, b) bežným oznámením, c) oznámením prostredníctvom hlasového volania alebo zaslaním SMS správy alebo MMS správy alebo e-mailom, d) iným spôsobom. Podľa čl. 16 bod 16.3 VOP za bežné oznámenie sa považuje doručenie Listiny na poslednú známu adresu Účastníka s tým, že v prípade akýchkoľvek pochybností ohľadne okamihu oznámenia sa Listina považuje za oznámenú v štvrtý kalendárny deň po jej odoslaní. Pokiaľ sa takýmto spôsobom doručuje upomienka alebo faktúra a Účastník ju nedostane do 15 dni po skončení zúčtovacieho obdobia z dôvodu, že mu nemohla byť oznámená alebo z iných dôvodov, je povinný túto skutočnosť do 24 hodín oznámiť na pracovisko Služby zákazníkom spoločnosti T-Mobile. V prípade, že tak v lehote 16 dni po skončení zúčtovacieho obdobia neurobí, považuje sa faktúra alebo upomienka za oznámenú posledným dňom tejto lehoty. Ak Účastník v tejto lehote oznámi spoločnosti T-Mobile, že faktúra mu nebola doručená, bude mu doručený opis faktúry. Podľa čl. 16 bod 16.7 VOP všetky spôsoby oznamovania sú rovnocenné, pričom spoločnosť T-Mobile je oprávnená podľa vlastnej úvahy použiť na oznamovanie Listín ktorýkoľvek zo spôsobov uvedených v tomto článku. Prvoinštančný súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu zriadil žalovanému prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupnil mu súvisiace služby, ktoré žalovaný odobral, ale ich cenu, určenú podľa tarify a akciového programu za žalované obdobie, nezaplatil. 3. K námietke žalovaného, týkajúcej sa nedoručenia faktúr za žalované obdobie súd prvej inštancie poukázal na znenie čl. 16 všeobecných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení a podľa ktorých bol žalobca oprávnený použiť ktorýkoľvek zo spôsobov oznámenia listiny, pričom za bežné oznámenie sa považuje doručenie listiny na poslednú známu adresu účastníka, v prípade nedoručenia faktúry účastníkovi do 15 dní po skončení zúčtovacieho obdobia, je tento povinný uvedenú skutočnosť do 24 hodín oznámiť spoločnosti, inak sa faktúra považuje 16-tym dňom po skončení zúčtovacieho obdobia za oznámenú účastníkovi. Súd poukázal aj na skutočnosť, že bežnou praxou nielen žalobcu, ale aj ďalších mobilných operátorov je upomínanie účastníka na skutočnosť, že nebola uhradená faktúra, a to prostredníctvom SMS správ. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by akýmkoľvek spôsobom oznámil žalobcovi skutočnosť, že mu faktúry, ktoré sú predmetom konania, neboli doručované, a to napriek tomu, že si bol vedomý toho, že služby žalobcu poberá a neplatí za ne úhrady. Preto súd považoval faktúry žalobcu za dodanie služieb, ktoré sú predmetom sporu za doručené žalovanému a tvrdenie žalovaného, že mu neboli doručované faktúry, považoval za účelovú obranu. K námietke žalovaného týkajúcej sa dátumu splatnosti faktúr súd prvej inštancie poukázal na znenie čl. 7 bod 7.2 všeobecných podmienok, podľa ktorého zúčtovacím obdobím je kalendárny mesiac a podľa bodu 7.3 všeobecných podmienok cenu služieb vyúčtuje žalobca účastníkovi faktúrou. Podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve faktúra ako preukázateľný účtovný záznam musí obsahovať a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu, b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu, e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia, f) podpisový záznam osoby (§ 32 ods. 3) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie, g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia. Zákon presne neurčuje, dokedy musí podnikateľ vystaviť faktúru za dodanie služby ani lehotu jej splatnosti. Zákon o účtovníctve len hovorí, že účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje. Keďže dátum splatnosti faktúry za dodanú službu v prejednávanom prípade nebol dohodnutý v zmluve o pripojení, s poukazom na znenie všeobecných podmienok, podľa ktorých zúčtovacím obdobím je kalendárny mesiac, bol žalobca oprávnený po uplynutí zúčtovacieho obdobia vystaviť faktúru a určiť dátum jej splatnosti. Žalovaný namietal premlčanie faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorou žalobca fakturoval dodanie služby za obdobie od 22.1.2010 do 21.2.2010, keď podľa jeho názoru splatnosť faktúry nastala deň po dodávke služby, teda 22.2.2010 a žalobca podal žalobu až dňa 8.3.2013, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Keďže žalobca bol podľa názoru súdu oprávnený určiť dátum splatnosti faktúry, v danom prípade žalobca určil splatnosť faktúry za fakturované obdobie od 22.1.2010 do 21.2.2010 dňom 11.3.2010 a žalobu podal dňa 08.3.2013, nemožno považovať žalovanú pohľadávku v časti o zaplatenie 183,90 € za premlčanú. 4. Ďalej súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uviedol, že žalovaný v konaní spochybnil výšku jednotlivých faktúr, predovšetkým výšku faktúry č. XXXXXXXXXX za fakturované obdobie od 22.3.2010 do 21.4.2010 na sumu 480,29 €, keď spochybnil skutočnosť, že takúto sumu prevolal. Na preukázanie výšky jednotlivých faktúr žalovaný navrhol dokazovanie doložením výpisov hovorov k jednotlivým faktúram, ktoré výpisy žalobca na výzvu súdu doložil do súdneho spisu ako aj žalovanému. Žalovaný sa však vzhľadom na odstup času k výpisom hovorov k jednotlivým faktúram nevedel vyjadriť, svoje tvrdenia spochybňujúce výšku faktúr ničím nepreukázal, neuniesol tak podľa názoru súdu prvej inštancie v tomto smere dôkazné bremeno. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že žalobcovi zaplatil titulom fakturovaných služieb, ktoré boli predmetom tohto konania sumu 200,- €, ktorú ako čiastočnú úhradu uviedol v návrhu sám žalobca. Žalobca v priebehu konania uviedol, že úhrada sumy 200,- € bola v návrhu uvedená omylom. Z návrhu súd zistil, že na strane 3 návrhu bola nesprávne uvedená suma fa č. XXXXXXXXXX, splatná 11.6.2010 a to 214,80 €, keď zo samotnej predmetnej faktúry založenej v spise na č. l. 17 zistil, že je vystavená na sumu 14,80 €, čo predstavovalo práve rozdiel vo výške 200,- €, ktorú sumu žalobca nesprávne uviedol v návrhu ako úhradu. Žalovaný na výzvu súdu doklad o úhrade sumy 200,- € titulom nezaplatených faktúr za dodané služby do spisu nedoložil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, po vykonanom dokazovaní s použitím uvedených právnych predpisov súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 860,21 € titulom nezaplatených faktúr za dodané služby. 5. So zaplatením dlhu sa žalovaný dostal do omeškania a žalobca bol oprávnený požadovať od neho úrok z omeškania. Výšku úroku z omeškania určuje Občiansky zákonník v § 517 ods. 2 kogentne odkazom na osobitný predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Zročnosť sa v predmetnom prípade odvíja od splatnosti faktúr, na základe ktorých sa stali splatné jednotlivé istiny v konkrétnom zúčtovacom období. Žalobca žiadal úrok z omeškania od 12.6.2010, kedy bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1 %, zvýšená o 8 percentuálnych bodov vo výške 9 %, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Splatnosť poslednej faktúry, týkajúcej sa dodávky služieb bola dňa 11.6.2010, žalobca žiadal úrok z omeškania od 12.6.2010, preto súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na úrok z omeškania od 12.6.2010. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne, vzhľadom na zákonnú výšku úroku z omeškania v čase omeškania so zaplatením pohľadávky, prvoinštančný súd žalobu v časti príslušenstva zamietol. 6. Žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 € s príslušenstvom späť, preto prvoinštančný súd s poukazom na ust. § 96 O.s.p. v tejto časti konanie zastavil. 7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p., v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. V zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. súd pri rozhodovaní o trovách konania skúmal aj procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách. Žaloba bola v časti späťvzatá bez vecného vyriešenia predmetu sporu, v tejto časti bol preto žalobca neúspešný a v tejto časti zodpovedá v zmysle cit. ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. za náhradu trov konania. Naopak v zostávajúcej časti predmetu sporu, v ktorej súd návrhu žalobcu proti žalovanému vyhovel (o zaplatenie 860,21 €), bol žalobca úspešný a patrí mu nárok na náhradu trov konania v zmysle cit. ust. § 142 ods.1, 2 O.s.p. Percentuálne vyjadrenie úspešnosti oboch strán sporu vo vzťahu k (pôvodnému) predmetu konania tak predstavuje 27,84 %-ný úspech žalovaného a 72,16 %-ný úspech žalobcu, ktorému tak patrí právo na náhradu trov konania v pomere rozdielu medzi takto vyjadrenou úspešnosťou oboch strán sporu (tzv. čistý úspech), tzn. v rozsahu 44,32 % preukázane účelne vynaložených trov v konaní. Žalobca nárok na náhradu trov v súlade s ust. § 151 ods.1 O.s.p. riadne a včas uplatnil a vyčíslil. Súd priznal trovy konania, vzniknuté žalobcovi z titulu zaplateného súdneho poplatku zo žaloby a z titulu trov právneho zastúpenia advokátom v rozsahu tarifnej odmeny a náhrady hotových výdavkov za 6 úkonov právnej služby nasledovne: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia - 29.7.2010 - 61,41 € a paušálna náhrada režijných výdavkov 7,21 € + 20% DPH, 2/ návrh na začatie konania - 27.2.2013 - 61,41 € + 7,81 € + 20% DPH, 3/ vyjadrenie k odporu - 29.7.2013 - 61,41 € + 7,81 € + 20% DPH, 4/ zastupovanie na pojednávaní dňa 29.4.2014 - 15,35 € + 8,04 € + 20% DPH, 5/ zastupovanie na pojednávaní dňa 12.6.2014 - 15,35 € + 8,04 € + 20% DPH, 6/ zastupovanie na pojednávaní dňa 23.9.2014 - 61,41 € + 8,04 € + 20% DPH, 7) súdny poplatok za návrh 71,50 €. 8. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia v rozsahu skutočne poskytnutých úkonov právnej služby a vo výške v súlade s ustanoveniami § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a), c) a d), ods. 4, § 16. ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, vychádzajúc z pôvodne žalovanej sumy 1 192,15 €. Takto vyčíslená suma trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku vzniknutých žalobcovi, predstavuje sumu 459,45 € - z toho súdom priznaná pomerná časť 44,32 % sumu 203,63 €, na ktorej zaplatenie súd zaviazal žalovaného. Žalobca, ktorému súd priznal náhradu trov konania, bol v konaní zastúpený advokátom, preto platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet advokáta. 9. Postupujúc podľa ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súd prvej inštancie žalobcovi vrátil časť súdneho poplatku zodpovedajúceho výške istiny, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, krátený o 6,70 € podľa § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb., teda vo výške 13,30 €, keď predmetom konania zostal návrh v časti o zaplatenie 860,21 €, ktorému zodpovedá súdny poplatok minimálne vo výške 51,50 €, ktorý si súd ponechal. 10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a to podľa jeho obsahu proti výroku, ktorým bolo vyhovené žalobe a proti výroku o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď neposúdil v poradí prvú splatnú faktúru č. XXXXXXXXXXX na sumu 183,90 € za fakturačné obdobie od 22.1.2010 do 21.2.2010, splatnú dňa 11.3.2010 za premlčanú. Podľa fikcie doručenia vo Všeobecných obchodných podmienkach - čl. 16 bod 16.3, v prípade akýchkoľvek pochybností ohľadom okamihu oznámenia sa Listina považuje za oznámenú v štvrtý kalendárny deň po jej odoslaní. Faktúra sa tak v súlade s VOP považuje za doručenú štvrtý deň po odoslaní, kedy aj začala plynúť trojročná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka. Žaloba v tejto veci bola podaná dňa 8.3.2013, teda až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Pohľadávka z premlčanej faktúry tam nemohla byť žalobcovi priznaná. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalobca vo svojej žalobe podanej dňa 8.3.2013 požadoval zaplatenie istiny 1 192,15 € s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 1 192,15 € odo dňa 10.8.2011 do zaplatenia, čo mal byť podľa žaloby deň nasledujúci po splatnosti ostatnej faktúry - na zaplatenie zmluvnej pokuty 331,94 €. Až na pojednávaní konanom dňa 23.9.2014 si žalobca uplatnil úrok z omeškania spätne už od 12.6.2010, pričom súd na tomto pojednávaní pripustil zmenu petitu v takomto znení. Súd prvej inštancie tak v napádanom rozsudku priznal žalobcovi aj úroky z omeškania za obdobie od 12.6.2010 do 10.8.2011, ktoré si však pôvodnou žalobou neuplatnil a uplatnil si ich až na pojednávaní dňa 23.9.2014, teda po uplynutí premlčacej doby na tieto úroky z omeškania. S poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. tak mal súd prvej inštancie aj bez návrhu zamietnuť nárok na úroky z omeškania za obdobie od 12.6.2010 do 10.8.2011 ako premlčaný. Uvedené nesprávne právne posúdenie malo za následok i nesprávne rozhodnutie súdu o trovách. Žalovaný bol úspešný v časti 515,84 €, teda prakticky v polovici žalovanej sumy, súd teda nemal žiadnej zo strán sporu priznať náhradu trov konania. 11. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil. Argumentáciu žalovaného o premlčaní faktúry č. XXXXXXXXXXX na sumu 183,90 € za fakturačné obdobie od 22.1.2010 do 21.2.2010, splatnú dňa 11.3.2010 považoval za vecne nesprávnu. Poukázal na čl. 7 bod 7.3. VOP žalobcu, podľa ktorého za včasnú úhradu sa považuje úhrada pripísaná na účet spoločnosti T-Mobile (právneho predchodcu žalobcu) najneskôr v deň splatnosti faktúry. Žalobca po uplynutí zúčtovacieho obdobia uvedeného v zmluve vystavil za dodanú službu v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a v súlade s VOP. Vzhľadom k tomu, že splatnosť prvej žalovanej faktúry č. XXXXXXXXXXX nastala dňa 11.3.2010 a žalovaný sa nezaplatením tejto faktúry dostal do omeškania v deň nasledujúci po splatnosti tejto faktúry, t.j. 12.3.2010, mal žalobca za to, že pohľadávka z predmetnej faktúry nebola premlčaná, ako to správne posúdil i súd prvej inštancie. Žalobca si nárok na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom uplatnil už pri podaní žaloby riadne a včas. Skutočnosť, že úrok z omeškania špecifikoval najskôr od dátumu 10.8.2011 a neskôr po späťvzatí žaloby v časti zaplatenia zmluvnej pokuty špecifikoval úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti poslednej faktúry týkajúcej sa dodávky služieb, teda odo dňa 12.6.2010, nie je oneskoreným uplatnením po uplynutí premlčacej doby. Rozhodnutie o trovách konania vychádzalo z rozhodnutia súdu, ktorým určil nárok žalobcu za dôvodný a zaviazal žalovaného na zaplatenie 860,21 € s príslušenstvom. 12. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril. 13. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 15. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. 16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvoinštančný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 215 C.s.p., keď správne dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého právny predchodca žalobcu dodal žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný bol povinný za ich dodanie zaplatiť. Rovnako správne dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval citované zákonné ustanovenia. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými skutočnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Odvolací súd sa s právnymi závermi prvoinštančného súdu v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje. 19. Námietka premlčania vznesená žalovaným voči pohľadávke žalobcu vo výške 183,90 €, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 70001932887 za fakturačné obdobie od 22.1.2010 do 21.2.2010, splatnou dňa 11.3.2010, nie je dôvodná. Žalovaný sa dostal do omeškania s povinnosťou zaplatiť predmetnú sumu dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, t.j. 12.3.2010. Premlčacia doba začala plynúť týmto dňom a uplynula dňa 12.3.2013. Žalovaný uplatnil svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy voči žalovanému, ktorá pozostávala i z čiastky, ktorá bola predmetom faktúry č. 70001932887, dňa 8.3.2013, čo vyplýva z obsahu spisu, teda zjavne ešte pred uplynutím zákonnej trojročnej premlčacej doby ustanovenej § 101 Občianskeho zákonníka. 20. Argumentácia žalovaného, ktorý poukazujúc na § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal a v spojení s čl. 16 bod 16.3. VOP žalobcu mal za to, že predmetná faktúra sa považuje za doručenú štvrtým dňom po jej odoslaní a od tohto dňa začala plynúť i premlčacia lehota, je nesprávna a vychádza z nesprávneho výkladu ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ medzi účastníkmi právneho vzťahu nebolo dohodnuté inak, ani deň splatnosti nebol určený právnym predpisom či rozhodnutím, je potrebné za čas splnenia povinnosti dlžníka zaplatiť svoj dlh, považovať prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Rozhodným dňom nie je nevyhnutne deň, kedy bola výzva na splnenie dlhu (resp. faktúra) dlžníkovi doručená. Nie je vylúčené, aby výzva na splnenie dlhu stanovovala určitú lehotu na plnenie, ktorá sa v prípade fakturovania pohľadávok nazýva splatnosťou faktúry. V takom prípade za čas, kedy mal dlžník splatiť svoj dlh, nemožno považovať deň doručenia výzvy (faktúry). 21. Ako vo svojom vyjadrení však poznamenal žalobca, v zmysle jeho VOP, za včasnú úhradu sa považuje úhrada pripísaná na účet spoločnosti T-Mobile (právneho predchodcu žalobcu) najneskôr v deň splatnosti faktúry. Z uvedeného dôvodu sa režim § 563 Občianskeho zákonníka neuplatní, nakoľko čas splatnosti dlhu žalovaného bol dohodou (v zmysle zmluvy a VOP, ktoré sú jej súčasťou) upravený odlišne, čo dispozitívna povaha § 563 Občianskeho zákonníka umožňuje. Odvolací súd len okrajom poznamenáva, že odchýlenie sa od predmetného ustanovenia nie je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko takáto úprava je pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšia (dáva mu dlhšiu lehotu na plnenie), než ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka. Za deň splatnosti pohľadávky v danom prípade preto treba považovať deň splatnosti príslušnej faktúry, z čoho vyplýva nedôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalovaným tak, ako je to uvedené v odseku 19. odôvodnenia tohto rozsudku. 22. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným v súvislosti s príslušenstvom žalovanej pohľadávky. V zásade žalovaný namietal, že žalobca sa žalobou podanou dňa 8.3.2013 domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1 192,15 € od 10.8.2011 do zaplatenia. Až dňa 23.9.2014 si žalobca uplatnil úroky z omeškania spätne aj za obdobie od 12.6.2010 (už zo sumy 860,21 €). V čase ich dodatočného uplatnenia mali byť podľa žalovaného úroky z omeškania za dodatočne uplatnené obdobie od 12.6.2010 do 9.8.2011 už premlčané. 23. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si žalobou podanou dňa 8.3.2013 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny vo výške 1 192,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1 192,15 € od 10.8.2011 do zaplatenia. Pred začatím pojednávania dňa 23.9.2014 žalobca vzal svoju žalobu čiastočne späť a žiadal konanie zastaviť v časti zmluvnej pokuty vo výške 331,94 € a to i s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 331,94 € od 10.8.2011 do zaplatenia. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu istiny 860,21 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 860,21 € od 12.6.2010 do zaplatenia. Na pojednávaní dňa 23.9.2014 súd pripustil zmenu petitu v znení podľa predchádzajúcej vety. 24. Na základe vyššie uvedených skutočností je nedôvodná námietka premlčania vznesená žalovaným i pokiaľ ide o príslušenstvo žalovanej pohľadávky. Žalobca si žalobou podanou dňa 8.3.2013 uplatnil žalovanú pohľadávku i s príslušenstvom. Na pojednávaní dňa 23.9.2014 došlo zo strany žalobcu iba ku špecifikácií petitu v časti príslušenstva vzhľadom na súčasné čiastočné späťvzatie žaloby. Pokiaľ teda žalobca žiadal na základe žaloby podanej dňa 8.3.2013, hoci špecifikovanej neskôr, priznať úroky z omeškania a to od 12.6.2010, tieto vzhľadom ku dňu podania žaloby nemohli byť v zákonnej trojročnej premlčacej dobe ani čiastočne premlčané, nakoľko od prvého dňa omeškania (12.6.2010) do podania žaloby (8.3.2013) neuplynuli tri roky. 25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.) a to i vrátane výroku o náhrade trov konania, pri rozhodovaní o ktorej súd prvej inštancie rovnako nepochybil, keď správne určil pomer úspechu strán sporu i samotnú výšku náhrady trov konania. 26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).