Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/45/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513209984 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513209984.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členov senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, práv. zast. JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému 1/ PN-TRANS s.r.o., Kupeckého 4859/38, Piešťany, IČO: 44 082 797 a žalovanej 2/. Z.. O. E.X.N., H.. XX.X.XXXX, E. XXXX/XX, S., práv. zast. JUDr. Mgr. Mariánom Kropajom, PhD., Krajinská 3, Piešťany, o zaplatenie 21 334,67 EUR s príslušenstvom a odmenou 71,12 EUR zo zmenky a o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 1CbZm 116/2014-114 zo dňa 27.2.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 1CbZm 116/2014-114 zo dňa 27.2.2017 vo výroku I. p o t v r d z u j e a vo výroku II. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 75/2013-16 zo dňa 20.1.2014 sa proti žalovanej 2/ ponecháva v platnosti a žalobcovi priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu. Súd prvého stupňa uviedol, že od 1.7.2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), pričom poukázal na § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov dokončia konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také podľa názoru súdu možno považovať len konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,O.s.p.“), ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd zastával názor, že podľa doterajších predpisov preto rozhoduje len o tom, či ponechá alebo neponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti, v ostatnom už platí C.s.p.. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje nároky zo štyroch zmeniek, ktoré žalovaný 1/ prijal a ako ručiteľ za príjemcu zmenky podpísala žalovaná 2/. Zmenky obsahovali všetky zákonom predpísané náležitosti, žalovaný 1/ ich akceptoval a žalobca riadne preukázal, že je riadnym majiteľom zmeniek a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenky neboli zaplatené. Súd uviedol, že zisťoval aj to, či zmenky nesúvisia so spotrebiteľskou zmluvou, avšak nakoľko leasingové zmluvy uzavreli podnikatelia pri ich podnikateľskej činnosti, zaviazanosť žalovaných zmenkami nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaná 2/ do právneho vzťahu so žalobcom vstúpila len avalovaním zmeniek, ale v tomto vzťahu nemá postavenie spotrebiteľky, zmenky ako ručiteľka nepodpísala za účelom uspokojovania svojich osobných potrieb, ale preto, aby vystaviteľovi, ktorého bola v tom čase konateľkou, napomohla vo výkone jeho podnikateľskej činnosti. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaná 2/ nespochybnila, že zmenky ako ručiteľka podpísala, ale len tvrdila, že ju žalobca uviedol do omylu tým, že o jej osobnom ručení, o skutočnosti, že sa podpisom stáva ručiteľkou, nebola informovaná a neplatnosti právneho úkonu avalovania zmenky sa nedovolala, lebo si myslela, že zmenky podpísala len ako konateľka. Jej právny zástupca uvádzal, že v čase uzavretia zmlúv bola žalovaná 2/ konateľkou len mesiac, nemala obchodné skúsenosti, na podpísanie bola prizvaná ako konateľka a nemohla si byť vedomá, že preberá ručiteľský záväzok. V súvislosti s neplatnosťou právneho úkonu avalovania zmenky súd uviedol, že právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa mohlo prvýkrát vykonať v deň nasledujúci po vykonaní právneho úkonu. Objektívne sa preto žalovaná mohla dovolať neplatnosti v deň nasledujúci po dni avalovania zmeniek, t. j. pri prvej zmenke 3.5.2008, pri druhej a tretej 29.4.2009 a pri štvrtej dňa 9.7.2009. Ak by za dovolanie sa neplatnosti mali byť podľa obsahu považované námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, právo vykonala najskôr 26.6.2014, v ktorý deň sa žalobca mohol prvýkrát o dovolaní sa neplatnosti dozvedieť, keďže v tento deň boli námietky doručené jeho právnemu zástupcovi. K tvrdeniu žalovanej 2/, že sa neplatnosti dovolať skôr nemohla, lebo do doručenia zmenkového platobného rozkazu ani nevedela o tom, že zmenky avalovala, súd poukázal na to, že subjektívne dôvody, ktoré žalovanej mali brániť vo včasnom vykonaní práva, by bolo možné vziať do úvahy jedine v prípade, ak by inak, vzhľadom na konkrétne okolnosti, bola na svojich právach ukrátená nad prípustnú mieru, t.j. neprihliadnutie na relatívnu neplatnosť právneho úkonu pre vznesenú námietku premlčania by sa javilo ako krajne nespravodlivé, odporujúce dobrým mravom. Ale aj to len za predpokladu, že žalobca konal spôsobom, ktorým žalovanej 2/ znemožnil, aby mohla právo vykonať včas, keďže len v tom prípade by bolo možné od neho požadovať, aby priznanie premlčaného práva strpel. Z výpovede žalovanej 2/ však súd nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že bez svojho zavinenia nemohla právo vykonať včas, ani že pri avalovaní zmeniek konala v omyle, ktorý vyvolal žalobca alebo o ktorom by žalobca vedel. Vzhľadom na to, že právny úkon avalovania zmeniek je treba považovať za platný bolo podľa názoru súdu nadbytočné vykonať dokazovanie zamerané na objasnenie okolností podpísania zmeniek výsluchom svedka Q. E.P.Č.. K uvedenému súd prvého stupňa považoval za potrebné uviesť, že vzhľadom na špecifickosť zmenkových vzťahov a abstraktný charakter zmenky, ktorá je dokonalým a nesporným cenným papierom, je za konanie v omyle pri právnom úkone avalovania zmenky možné považovať len pripojenie podpisu na listinu, z ktorej avalista nemohol ani pri obvyklej opatrnosti zistiť, že ide o zmenku a že ju podpisuje ako ručiteľ. V tomto prípade žalovaná 2/ svoj podpis na všetky zmenky pripojila dvakrát. Prvýkrát na mieste určenom podľa predtlače na podpis príjemcu, druhýkrát na mieste označenom doložkou: Ako ručiteľ za príjemcu. Obe časti sú od seba oddelené dvojitou neprerušovanou čiarou, horný rámček obsahuje ručiteľskú doložku, v dolnom je podpis akceptanta. Podpisy žalovaná 2/ pripojila v hornej časti nad rubriku s predtlačou: „Podpis (pečiatka) avala“ a v dolnej časti nad predtlač: „Z.. O. E.X.N., konateľ“, pod ktorou je uvedené: „Podpis príjemcu (akceptanta) a funkcia“. Vzhľadom na obsah zmeniek je preto podľa súdu vylúčené, aby žalovaná 2/, ak by si pred podpísaním text prečítala, nezistila, že zmenky podpisuje nie len ako konateľka za príjemcu, ale aj vo svojom mene ako ručiteľka. Z jej výpovede vyplynulo, že dojednávanie leasingových zmlúv so žalobcom zverila Q. E., terajšiemu konateľovi žalovaného 1/, ktorý ju o obsahu informoval, ona len zmluvy a ostatné dokumenty, včítane zmeniek, prišla podpísať. Dokumenty teda podpísala bez toho, aby si ich prečítala, zjavne sa spoliehajúc na informácie, ktoré mala od Q.Q.M. E.. Súd zdôraznil, že pri obvyklej pozornosti, ktorú je možné očakávať od každého, musela žalovaná 2/ zistiť, že sa zaväzuje aj ako ručiteľka. Žalobcovi vytýkala, že jej nepovedal, že má zmenky podpísať aj ako fyzická osoba, napriek tomu sa na každú zmenku podpísala dvakrát, a to nie len na prvú zmenku vystavenú 2.5.2008, ale opakovane na troch ďalších zmenkách, ktoré boli vystavené s odstupom približne jedného roka. Ľahkomyseľné, neuvážené konanie žalovanej nie je možné pripočítavať v jej prospech a vykladať na ťarchu žalobcu. Omyl žalovanej je vylúčený bez ohľadu na to, či si bola vedomá, že sa podpísaním ručiteľskej doložky stáva samostatnou zmenkovou dlžníčkou. Neznalosť zmenkovo-právnych vzťahov alebo neschopnosť orientovať sa v nich, nie je možné zamieňať s konaním v omyle. Preto súd vyhodnotil aj túto námietku žalovanej 2/ ako nedôvodnú. K tvrdeniu žalovanej 2/, že žalobca predmety leasingu odpredal pod cenu a na nich opätovne zarobil súd prvého stupňa uviedol, že žalovaná 2/ opomenula uviesť, za akú cenu boli predané a akú cenu mohol žalobca v čase predaja na trhu skutočne dosiahnuť. Ani názor, že žalobca na predaji predmetov leasingu opäť zarobil, žalovaná 2/ ničím neodôvodnila, dokonca neuviedla, aký vplyv má táto skutočnosť na jej zmenkový záväzok. Takto všeobecne formulované námietky sú v podstate neprejednateľné. Súd prvého stupňa skonštatoval, že napriek tomu, že žalovaná 2/ bola v čase akceptovania a avalovania zmeniek konateľkou a spoločníčkou žalovaného 1/, podpisom zmeniek per aval sa stala samostatnou dlžníčkou a je spolu s akceptantom zaviazaná majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou s poukazom na čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona. Na tento jej samostatný záväzok nemajú personálne zmeny v spoločnosti PN-TRANS s.r.o. žiaden vplyv. Žalobca môže zaplatenie žiadať len od tých osôb, ktoré sa na zmenku ako dlžníci podpísali. Prevodom obchodného podielu na nového majiteľa sa Q. E. nestal zmenkovým ručiteľom. Jedine v prípade, ak by žalovaná 2/ so súhlasom žalobcu uzavrela s Q. E.P.Č. písomnú zmluvu o prevzatí dlhu, mohla by sa proti povinnosti zmenku zaplatiť brániť námietkou podľa prvej vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona, vychádzajúcou zo súhlasu žalobcu s prevzatím zmenkového ručiteľského záväzku. Súd uviedol, že dodatočne žalovaná 2/ ešte poukázala na nedostatky v podpise vystaviteľa zmenky, ale keďže námietku nevzniesla v zákonom určenej lehote, nie je v zmysle prvej vety § 175 ods. 4 O.s.p. možné na ňu prihliadať. Súd prvého stupňa preto na základe uvedeného uviedol, že záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach, tento nesporný záväzok celkom alebo sčasti zanikol, preto súd proti žalovanej 2/ ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti a o nároku na náhradu trov konania ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., nakoľko žalobca mal v tomto štádiu konania plný úspech, a preto má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých bude v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 2/ z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zisťovanie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná 2/ uviedla, že na pojednávaní dňa 27.2.2017 sa nezúčastnila z dôvodu jej zlého zdravotného stavu, nakoľko bola účastníčkou vážnej dopravnej nehody v roku 2016 a v súvislosti s tým sa dlhodobo lieči a na základe lekárskeho posudku nebola spôsobilá sa zúčastniť predmetného pojednávania, k čomu tiež predložila písomné potvrdenie ošetrujúcej lekárky, ktoré je súčasťou spisu a jej právny zástupca o tejto skutočnosti zákonnú sudkyňu riadne a včas upovedomil. Žalovaná 2/ uviedla, že chcela byť prítomná pri výsluchu navrhnutého svedka, ktorému mala právo aj klásť otázky, ale svedok nebol na pojednávanie vôbec predvolaný (pričom pracuje v Rakúsku, nevedel sa z práce uvoľniť), čím bolo zmarené základné právo žalovanej strany na riadne konanie pred súdom. Žalovaná 2/ poukázala na to, že zákonná sudkyňa rozhodla, že od výsluchu svedka, ktorého výpoveď predtým považovala za právne významnú (vzhľadom k tomu, že bol prítomný pri podpisovaní zmeniek) upúšťa a na uvedenom pojednávaní rozhodla v merite veci. Žalovaná 2/ však považovala za potrebné uviesť, že iné návrhy na vykonanie dokazovania nemala a svedok bol prítomný na pojednávaní dňa 4.11.2014, chcel vypovedať, no sudkyňa ho vtedy odmietla vypočuť a pojednávanie odročila. Uvedeným konaním tak došlo k porušeniu rovnosti účastníkov konať pred súdom a nevykonaním svedeckej výpovede neumožnila sudkyňa vytvoriť si na vec celostný pohľad a rozhodla výslovne jednostranne v prospech žalobcu. Žalovaná 2/ uviedla, že pokiaľ sudkyňa mala podozrenie, že marí priebeh konania, tak mala osloviť ošetrujúcu lekárku. Tým, že tak neurobila, tak aj v spojení s vyššie uvedeným postupom nemohla nadobudnúť na vec komplexný pohľad a spravodlivo rozhodnúť. Na základe uvedeného žalovaná 2/ vyjadrila presvedčenie, že zákonná sudkyňa je voči nej zaujatá, nakoľko nevykonala ani jeden ňou navrhovaný dôkaz. K záveru súdu týkajúceho sa námietky žalovanej 2/ o neplatnosti právneho úkonu avalovania zmeniek žalovaná 2/ uviedla, že súd polemizoval a poukazoval, že je právne významné zisťovať, či žalovaná nevyužila právo domáhať sa konania v omyle na základe konania žalobcu. A práve aj za týmto účelom žalovaná 2/ navrhla uvedený výsluch svedka. Taktiež uviedla, že hoci sa to konajúcemu súdu javilo ako vylúčené, naozaj nevedela, že zmenku podpisuje ako ručiteľka. Pojem ručenie je každému známy, avšak pojem aval je bežným podnikateľom a spotrebiteľom celkom neznámy pojem. Navyše zastávala názor, že slovné spojenie ,,podpis (pečiatka) avala“ jasne signalizuje, že podpisovať má podnikateľský subjekt, pretože žiadna fyzická osoba nepodnikateľ predsa nepoužíva pečiatku. K objasneniu veci mal tiež prispieť spomínaný výsluch svedka. Žalovaná 2/ poukázala i na to, že žalobca získal odpredajom predmetných vozidiel finančnú hodnotu a nie je zrejmé, ako určil žalovanú sumu, pričom týmito informáciami disponuje žalobca, o čo sa však súd vôbec nezaujímal. Podľa názoru žalovanej 2/ jej súd odňal možnosť konať pred súdom. Na základe uvedených skutočností považovala žalovaná 2/ napadnutý rozsudok za nesprávny a navrhla, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že žalovaná 2/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu žalovanej 2/ sa písomne vyjadril žalobca, ktorý sa nestotožnil s názorom, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko bola v konaní riadne vypočutá a k výsluchu svedka súd nepristúpil z dôvodu, že ho považoval v danom štádiu konania za nadbytočný a nehospodárny najmä vzhľadom na skutočnosti uvedené v námietkach, ktoré boli doplnené výsluchom žalovanej 2/ a tiež s poukazom na námietku premlčania vznesenú žalobcom. Súd podľa žalobcu všetky dôvody nadbytočnosti predmetného výsluchu v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a presvedčivo zdôvodnil, pričom žalobca uviedol, že sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje. Zároveň žalobca vyjadril presvedčenie, že súd na základe vykonaného dokazovania nadobudol komplexný pohľad na vec a spravodlivo rozhodol. Rovnako žalobca považoval za správny aj záver súdu o tom, že pri podpisovaní zmeniek nedošlo ku konaniu v omyle žalovanej 2/, pričom tieto tvrdenia považoval žalobca od počiatku za nedôvodné a účelové a naviac vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa absolútne bezpredmetné. Rovnako ako súd aj žalobca zastával názor, že žalovaná 2/ svoje námietky formulovala všeobecne a sú v podstate neprejednateľné. Žalobca zdôraznil, že v predmetnom spore predložil platné zmenky, o ktorých pravosti nie je dôvod pochybovať, a teda svoje nároky preukázal dostatočne a námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu neobsahovali také skutočnosti, z ktorých by vyplýval zánik povinnosti žalovaných plniť zo zmeniek žalobcovi. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zároveň si voči žalovanej 2/ uplatnil nárok na náhradu trov konania. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 471 ods. 2 C.s.p. konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie žalovanej 2/ podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo veci samej vecne správny a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že vo veci samej súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, pričom z jeho odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaná 2/ v podstate v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd už nevyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. K námietke žalovanej 2/ týkajúcej sa skutočnosti, že jej zdravotný stav jej neumožňoval zúčastniť sa pojednávania dňa 27.2.2017, čo bolo zákonnej sudkyni oznámené a preukázané odvolací súd uvádza, že v obsahu spisu vyplýva, že žalovaná 2/ v priebehu konania niekoľkokrát žiadala o odročenie pojednávania. Prvýkrát žiadala o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 9.2.2015, kedy predložila súdu aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, čo súd akceptoval a pojednávanie odročil. K žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 7.9.2015 žalovaná 2/ predložila správu ošetrujúceho lekára zo dňa 4.9.2015, no napriek tomu súd pojednával aj bez jej prítomnosti a vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 1CbZm 116/2014-81. Odvolací súd poukazuje na to, že uvedený rozsudok zrušil práve z dôvodu odňatia možnosti žalovanej 2/ konať pre súdom. Odvolací súd zdôrazňuje, že následne žalovaná 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne žiadala o odročenie pojednávania konaného dňa 10.10.2016 no bez predloženia dokladov preukazujúcich nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie. Na pojednávaní konanom dňa 27.2.2017, na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku sa žalovaná 2/ opätovne nezúčastnila a jej právny zástupca je neprítomnosť len ústne ospravedlnil dôvodom, že jej zdravotný stav stále nie je dobrý, no nepožiadal o odročenie pojednávania. Z uvedeného preto podľa odvolacieho súdu vyplýva, že neexistoval dôvod, resp. neboli splnené zákonné podmienky na odročenie pojednávania a žalovanej 2/ tak nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. V prípade námietky žalovanej 2/, že pri podpisovaní zmeniek konala v omyle odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a na doplnenie jeho správnosti dodáva, že toto tvrdenie žalovanej 2/ sa javí ako účelové a nedôvodné, nakoľko zo zmeniek predložených žalobcom jasne vyplýva, že žalovaná 2/ podpisovala štyri zmenky s rôznym dátumom vystavenia (jednu vystavenú dňa 2.5.2008, dve vystavené dňa 28.4.2009 a jednu zo dňa 8.7.2009), pričom z ich obsahu jednoznačne a zreteľne vyplýva, že ich podpisovala ako ručiteľ za príjemcu, pričom ako ručiteľka bola jasne označená menom a priezviskom, dátumom narodenia a adresou trvalého pobytu. Vzhľadom na uvedený záver, že žalovaná 2/ pri podpisovaní zmeniek preukázateľne nekonala v omyle je bezpredmetná aj námietka, že súd opomenul výsluch ňou navrhovaného svedka, nakoľko jeho výsluch bol s poukazom na uvedené skutočnosti nadbytočný. K odvolacej námietke žalovanej 2/, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že žalobca vozidlá, ktoré boli predmetom leasingových zmlúv predal a za akú cenu, pričom týmito informáciami disponuje len žalobca odvolací súd uvádza, že žalovaná 2/ k tomuto tvrdeniu ani v samotných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu neuviedla žiadne iné relevantné skutočnosti a ani nenavrhla žiadny dôkaz, z ktorého by malo vyplývať, či a akú finančnú hotovosť žalobca týmto predajom získal. Čo sa týka výroku napadnutého rozsudku o nároku žalobcu na náhradu trov konania, odvolací súd sa nestotožňuje s názorom a záverom súdu prvého stupňa. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že ak ide o návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, podľa vyššie citovaného § 471 ods. 2 C.s.p., tieto konania sa dokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa O.s.p., a to nielen konanie a rozhodovanie vo veci samej, ale aj rozhodovanie o náhrade trov konania a ich výške, súvisiacich s predmetným konaním vo veci samej. Len v prípade, ak by išlo o nárok zo zmenky, ktorý by sa uplatňoval v „klasickom“ konaní, teda nie formou návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, po 1.7.2016 sa už na konanie použije C.s.p.. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní povinný o trovách konania rozhodnúť podľa § 137 a nasl. O.s.p. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením a vo výroku o náhrade trov konania ho podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s poukazom na § 471 ods. 2 C.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.