Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/34/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513213795 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513213795.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom BrN., G.. V. I. XXX/X, 2/ C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., G.. V. I. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. Richardom Piliarom, advokátom, Advokátska kancelária, sídlo: Školská 4, Brezno proti žalovanému: TT REAL INVEST, spol. s r.o., IČO: 35 854 413, so sídlom Bratislava, Jasovská 31, zastúpeného: JUDr. Erika Golská, advokátka, so sídlom T.G.Masaryka 29, Lučenec, o zaplatenie 5.500 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.1.2015, č.k. 14C/252/2013-120, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobcom 1/,2/ sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/,2/ spoločne a nerozdielne sumu 5.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 3.1.2013 až do zaplatenia, ako i trovy konania v sume 330 eur titulom súdneho poplatku za žalobu a v sume 2.376,45 eur titulom trov právneho zastúpenia k rukám advokáta JUDr. Richarda Piliara, Advokátska kancelária, so sídlom Školská 4, Brezno, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo výroku rozhodnutia ďalej žalovanému uložil povinnosť v rovnakej lehote zaplatiť na účet konajúceho súdu trovy štátu v sume 204,81 eur. 2. Prisudzujúci výrok právne odôvodnil § 50a ods. 1, 2, 3, § 50b, § 451, § 457, § 544 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Obč. zákonník“) a vecne tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcami 1/,2/ ako budúcimi kupujúcimi a žalovaným ako budúcim predávajúcim bola prostredníctvom sprostredkovateľa (spoločnosti Slovenská realitná kancelária, s .r. o., so sídlom Bystrický rad 69, Zvolen, IČO: 36 641 430) dňa 2.8.2012 uzatvorená zmluva o budúcej zmluve, v ktorej čl. VI sa žalovaný zaviazal, že v prípade negatívneho stanoviska mesta Zvolen ohľadom povolenia užívania nehnuteľnosti žalobcami im vráti bezodkladne zálohu vo výške 5 500 eur, ktorá bola zložená pri podpise zmluvy. Žalobcovia 1/,2/ sa dňa 24.8.2012 obrátili na mesto Zvolen so žiadosťou o vyjadrenie stanoviska ohľadne využitia nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, zapísaných na LV č. XXXX, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy a dňa 10.10.2012 im bola doručená územnoplánovacia informácia z mesta Zvolen o nesúhlase s prestavbou kotolne na zariadenie autoservisu a ani s oplotením nehnuteľnosti mesto. Uvedené stanovisko žalobcovia následne oznámili sprostredkovateľovi a písomnou výzvou zo dňa 10.10.2012 (ktorú žalovaný prevzal dňa 31.10.2012) žiadali vrátenie zaplatenej zálohy vo výške 5.500 eur. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že obsahovou súčasťou Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 2.8.2012 bola o. i. aj dohoda zmluvných strán o splatnosti kúpnej ceny a dohoda o termíne uzavretia kúpnej zmluvy. Čl. VI. zakomponovaný do zmluvy na požiadavku žalobcov posúdil ako neurčitý a nejasný, ale jeho výkladom dospel k záveru, že v prípade negatívneho stanoviska mesta Zvolen ohľadom povolenia užívania nehnuteľnosti budúcim kupujúcim, ktorý chcel užívať nehnuteľnosti určitým spôsobom (keď dovolila druhá strana tento bod zakomponovať do zmluvy, musel jej byť zrejmý účel, prestavať kotolňu na autoservis, získať súhlas mesta na oplotenie pozemku......), tak sa mu poskytnutá záloha vráti a zaniká jeho povinnosť uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že neplatnosti alebo neurčitosti tohto bodu sa nemôže úspešne dovolávať ten, kto túto neplatnosť spôsobil (§ 40a veta druhá Obč. zákonníka). Z logického výkladu celého záväzkového vzťahu medzi stranami je však zrejmé, že ak v zmluve o budúcej zmluve je takéto ustanovenie, tak žalobcovia 1/,2/ už pri vzniku záväzku podmieňovali uzatvorenie kúpnej zmluvy na určitú skutočnosť, a to že budú môcť užívať nehnuteľnosť podľa svojich potrieb. Spôsob deklarovali už pri rokovaniach o uzatvorení zmluvy o budúcej zmluvy, čo potvrdila svedkyňa p. K. a vyplýva to i z emailovej komunikácie medzi p. A. a žalobcom 1/. Vôľa žalobcov bola taká, že sa cítili byť zaviazaní uzatvoriť kúpnu zmluvu len za splnenia podmienky, že budú môcť užívať nehnuteľnosť spôsobom, aby v nej mohla byť zriadená prevádzka - autoservis, resp. užívať spôsobom nimi určeným. Keď mesto Zvolen nedalo kladné stanovisko budúcim kupujúcim v zmysle ich žiadosti zo dňa 245.8.2012, bola splnená rozväzovacia podmienka, okolnosti, z ktorých strany pri vzniku záväzku vychádzali, sa zmenili do takej miery, že nemožno od nich spravodlivo požadovať, aby kúpnu zmluvu uzavreli. Záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu zanikol a žalobcom 1/,2/ vznikol nárok na vrátenie poskytnutej zálohy (§ 457 Obč. zákonníka v spojení s bodom IV. a VI. zmluvy o budúcej zmluvy zo dňa 2.8.2012). 4. Konajúci súd ďalej konštatoval, že strany sa dohodli podľa bodu V zmluvy o budúcej zmluve, že uzavrú kúpnu zmluvu najneskôr do konca r. 2012; kúpnu zmluvu do konca roka 2012 neuzavreli. Žalovaný sa mohol podľa § 50a ods. 2 Obč. zákonníka domáhať vyhlásenia vôle žalovaného na súde, čo však v prekluzívnej lehote do konca r. 2013 neurobil, záväzok žalobcov 1/,2/ uzavrieť kúpnu zmluvu zanikol a žalovaný je povinný vrátiť žalobcom 1/,2/ zloženú zálohu podľa bodov IV., VI. zmluvy o budúcej zmluvy. Podľa obsahu zmluvy o budúcej zmluvy bod IV. rieši zmluvnú pokutu v prípade nesplnenia uzavretia kúpnej zmluvy do termínu dohodnutého v zmluve o budúcej zmluve . Medzi stranami nebolo sporné, že k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy nedošlo a že žiadna zo zmluvných strán nevyužila možnosť domáhať sa v lehote jedného roka na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Uplatnený nárok má preto povahu bezdôvodného obohatenia, t. j. majetkového prospechu získaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol, na vydanie ktorého majú žalobcovia 1/,2/ nárok v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to proti tomu, kto ho získal. 5. Obranu žalovaného o tom, že v dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy sa zložený preddavok stal zmluvnou pokutou (a ktorý proti žalobcom 1/,2/) uplatnil svoju pohľadávku zo zmluvnej pokuty v rovnakej výške, posúdil ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu prvej inštancie, nárok na zmluvnú pokutu, ako následok po zaniknutej zmluve, žalovanému nevznikol a ani nemohol vzniknúť. Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov slúžiacich k zabezpečeniu záväzkov. Základná úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v ustanoveniach § 544 a § 545 Obč. zákonníka. Zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Je teda sankciou za nesplnenie zmluvnej povinnosti a možno ju dohodnúť pre prípad nesplnenia vôbec, ako aj pre prípad nesplnenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nemožno ju však dohodnúť pre prípad, keď zmluva zanikla. Odstúpenie od zmluvy nie je totiž porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva buď zo zákona, alebo zo zmluvy. Pokiaľ v prejednávanej veci bola medzi stranami v zmluve o budúcej zmluve dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad nesplnenia uzavretia kúpnej zmluvy do termínu uvedeného v čl. I a táto zanikla skôr, ako si žalovaný uplatnil zmluvnú pokutu, nemohol súd túto započítať (§ 544 Obč. zákonníka). 6. O priznanom úroku z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z., § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. a žalobcom 1/,2/ priznal v súlade s ich návrhom úrok z omeškania až od 3.1.2013, i keď žalovaný bol v omeškaní už nasledujúci deň po doručení výzvy na vrátenie peňazí, tj. 1.11.2012. 7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) a v konaní plne úspešným žalobcom 1/,2/ priznal náhradu trov za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 330 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2.376,45 eur priznaných podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/,d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za 8 úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/) v sume 190,89 eur, písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej - výzva na peňažné plnenie (§ 13a ods. 1 písm. c/) - 190,89 eur, písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej - odpoveď na vyjadrenie (§ 13a ods. 1 písm. c/) - 190,89 eur, písomné podanie na súd - návrh o zaplatenie istiny (§ 13a ods. 1 písm. c/) - 190,89 eur, dňa 12.9.2013 - písomné podanie na súd- vyjadrenie sa k odporu žalovaného - § 13a ods. 1 písm. c/) - 190,89 eur, pojednávanie nariadené na deň 27.5.2014, 18.11.2014, 20.1.2015 ( § 13a ods. 1 písm. d/) - 3x 190,89 eur, režijný paušál za 2 úkony právnej služby rok 2012 po 7,63 eur, t.j. 15,26 eur, režijný paušál za 3 úkony právnej služby rok 2013 po 7,81 eur, t.j. 23,43 eur, režijný paušál za 2 úkony právnej služby rok 2014 po 8,04 eur, t.j. 16,08 eur a za náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času. 8. O trovách štátu (svedočnom priznanom svedkovi J. G.) rozhodol podľa § 148 ods.1 O.s.p.. 9. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol, alternatívne , aby ho s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ označil súdom prvej inštancie prijatý záver o povahe uplatneného nároku (kvalifikovaného ako bezdôvodné obohatenie) za kontradiktórny, keďže žalobcovia v žalobe a ani v priebehu konania nepožadovali plnenie sumy 5.500 eur z právneho titulu vydania bezdôvodného obohatenia. V takomto prípade žalovaný nie je v celom rozsahu peňažného plnenia pasívne legitimovaným subjektom z dôvodu, že zo zálohy na kúpnu cenu nehnuteľnosti poskytnutej žalobcami 1/,2/ dňa 2.8.2012 žalovaný prevzal len sumu 3.000 eur, čoho dôkazom je výdavkový pokladničný doklad Slovenskej realitnej kancelárie s.r.o. zo dňa 15.8.2012 na sumu 3.000 eur. Uvedené znamená, že pri použitej právnej kvalifikácii nie je v časti o zaplatene sumy 2.500 eur pasívne legitimovaným subjektom. Odvolateľ uviedol, že dňa 2.8.2012 uzatvoril so žalobcami 1/,2/ zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Dňa 15.8.2012 sa v sídle Slovenskej realitnej kancelárie s.r.o. vo Zvolene uskutočnilo stretnutie zástupcov Slovenskej realitnej kancelárie, s.r.o. T.. M. A.C., M.. Q. A., splnomocneného riaditeľa žalovaného J. G. a žalobcu 1/ stretnutie, ktorého účelom malo byť dojednanie ďalšieho postupu vo veci kúpy nehnuteľností, na ktorom žalobca 1/ prezentoval nezáujem o kúpu nehnuteľností, ktoré mu nevyhovujú. Žalobca 1/ až dňa 24.8.2012 požiadal o stanovisko k využitiu nehnuteľnosti Mesto Zvolen. Nesúhlasné stanovisko mesta Zvolen zo dňa 8.10.2012 žalobcovia 1/,2/ uvádzajú ako dôvod , pre ktorý sa rozhodli nehnuteľnosť nekúpiť, iba účelovo, pretože ich tvrdenie je v rozpore s chronologickou postupnosťou skutkových okolností. Pokiaľ ide o stanovisko mesta Zvolen zo dňa 8.10.2012, ani na toto nemal súd prvej inštancie prihliadať ako na oprávnený dôvod na uzatvorenie kúpnej zmluvy na strane žalobcov 1/,2/, nakoľko mesto Zvolen vydalo dňa 3.12.2012 písomné stanovisko, v ktorom s prestavbou objekt KOTOLNE BH 1 súhlasí. Súd prvej inštancie pochybil aj v tom, že zamietol návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov - zástupcov Slovenskej realitnej kancelárie s.r.o. T.. M. A. a M.. Q. A., ktoré by nepochybne prispeli k úplnému zisteniu skutkového stavu veci. Otázka vedomosti, resp. nevedomosti účelu využitia nehnuteľnosti žalobcami 1/,2/ zostala v súdnom konaní sporná a to i napriek tomu, že od uvedeného účelu súd odvodil dôvodnosť rozhodnutia žalobcov 1/,2/ neuzatvoriť kúpnu zmluvu a požadovať vrátenie zálohy na kúpnu cenu. 10. Žalobcovia 1/,2/ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. Ako vyplýva z čl. II Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 2.8.2012, žalobcovia sa zaviazali zaplatiť budúcemu predávajúcemu, t.j. žalovanému pri podpise zmluvy sumu 5.500 eur ako zálohu. Táto bola žalovanému vyplatená. Vzhľadom k tejto skutočnosti vzniká žalobcom právny nárok na vrátenie zálohy výlučne iba od žalovaného, ktorý je pasívne legitimovaným v tomto spore. Čo sa týka samotného právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie správne právne posúdil vec keď v odôvodnení rozsudku uviedol, že došlo k zániku záväzkového vzťahu odstúpením od zmluvy zo strany žalobcov, na základe ktorého im vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúcom v zaplatenej zálohe, pretože právny dôvod ohľadom povolenia užívania nehnuteľnosti budúcim kupujúcim na základe ktorého plnili žalovanému odpadol. Zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 2.8.2012 pripravovala realitná kancelária ako sprostredkovateľ, do ktorej bol na požiadavku žalobcov doplnený čl. VI., ktorý nie je síce jednoznačne a právne správne nadefinovaný, ale jeho ďalším výkladom možno dospieť k záveru, že v prípade negatívneho stanoviska mesta Zvolen zaniká jeho povinnosť uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu. Neplatnosti alebo neurčitosti tohto ustanovenia sa nemôže úspešne dovolávať ten, kto ho spôsobil. 11. Žalovaný v následnom písomnom vyjadrení poukázal na to, že žalobcovia 1/,2/ ho spoločne so Slovenskou realitnou kanceláriou s.r.o. vo výzve na peňažné plnenie zo dňa 2.11.2012 vyzvali na spoločné a nerozdielne vrátenie sumy 5.500 eur. Konštatoval, že v nadväznosti na uvedené sa javí byť potrebné vykonanie dôkazu výsluchmi svedkov - zástupcov Slovenskej realitnej kancelárie s.r.o., ktorí by sa okrem iných skutočností (na ktoré poukázal v podanom odvolaní) vyjadrili aj k tomu, či im bola predmetná výzva žalobcov doručená. 12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, odvolanie podala strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie 5.500 eur s príslušenstvo, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 13. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolanie žalovaného vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - odvolateľom napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. 14. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), ktoré zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v podanom odvolaní. 15. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvoinštančného súdu napadnutého odvolaním, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.) a využíva možnosť použitia skráteného odôvodnenia potvrdzujúceho rozhodnutia. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nasledovné. 16. Predmetom daného konania je nárok žalobcov 1/,2/ na zaplatenie sumy 5.500 eur s príslušenstvom skutkovo odôvodnený tým, že „medzi stranami bola prostredníctvom sprostredkovateľa (spoločnosti Slovenská realitná kancelária, s.r.o., Zvolen) dňa 2.8.2012 uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej čl. VI sa žalovaný zaviazal, že v prípade negatívneho stanoviska mesta Zvolen, ohľadom povolenia užívania nehnuteľnosti žalobcami, im vráti bezodkladne zálohu vo výške 5.500 eur, zloženú žalobcami pri podpise označenej zmluvy. Žalobcovia dňa 24.8.2012 odoslali žiadosť o vyjadrenie a zaujatie stanoviska na mesto Zvolen ohľadne využitia nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, zapísaných na LV č. XXXX, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy a dňa 10.10.2012 im bola doručená územnoplánovacia informácia z mesta Zvolen o tom, že s prestavbou kotolne na zariadenie autoservisu mesto Zvolen nesúhlasí. Písomnou výzvou zo dňa 10.10.2012 žiadali vrátenie zálohy vo výške 5.500 eur v zmysle čl. VI zmluvy, na čo žalovaný nereagoval a žiadanú sumu im nevrátil. 17. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 18. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. 20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 21. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal , nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 22. Posúdenie, či medzi stranami išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008). 23. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že uplatnený nárok má povahu bezdôvodného obohatenia, t. j. majetkového prospechu získaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol, na vydanie ktorého majú žalobcovia 1/,2/ nárok v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to proti tomu, kto ho získal. Pri rozhodovaní neprihliadol na obranu žalovaného o tom, že v dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy sa zložený preddavok stal zmluvnou pokutou v rovnakej výške, keďže nárok na zmluvnú pokutu, ako následok po zaniknutej zmluve, žalovanému nevznikol a ani nemohol vzniknúť (tento záver nebol odvolacími dôvodmi napadnutý). 24. K odvolacím námietkam žalovaného, ktorý označil záver prijatý súdom prvej inštancie o povahe uplatneného nároku (kvalifikovaného ako bezdôvodné obohatenie) za kontradiktórny, keďže žalobcovia v žalobe a ani v priebehu konania nepožadovali plnenie sumy 5.500 eur z právneho titulu vydania bezdôvodného obohatenia odvolací súd poukazuje na to, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak aj strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky , nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú ( viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 196/2009). Preto ak v posudzovanom prípade súd prvej inštancie nárok uplatnený v podanej žalobe posúdil ako nárok z bezdôvodného obohatenia (keď žalobcovia v žalobe okrem požadovaného úroku z omeškania žalobu ani právne neodôvodnili), jedná sa o postup súladný so zákonom. 25. K odvolacej námietke žalovaného o tom, že nebol v celom rozsahu peňažného plnenia pasívne legitimovaným subjektom je treba zdôrazniť, že vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca preukáže že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia o ktoré v konaní ide. Z obsahu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretej dňa 2.8.2012, od ktorej žalobcovia 1/,2/ odvodzovali peňažný nárok vyplýva, že táto zmluva bola uzavretá výlučne medzi stranami sporu a na jej základe pri jej podpise žalobcovia 1/,2/ zložili zálohu vo výške 5.500 eur. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd zhoduje s úvahou súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovia 1/,2/ preukázali, že sú nositeľmi hmotno- právneho oprávnenia na vydanie bezdôvodného obohatenia. Slovenská realitná kancelária s.r.o. nebola so žalobcami 1/,2/ v žiadnom právnom vzťahu a preto vzájomný vzťah medzi žalovaným a ním zvoleným sprostredkovateľom je pri posudzovaní uplatneného nároku bezpredmetný. 26. So zreteľom na obsah odvolania, v ktorom odvolateľ namieta nevykonanie ďalšieho dokazovania odvolací súd zdôrazňuje, že súdna prax je jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom. K procesným právam strany sporu totiž nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie strane sporu. Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napríklad preto, že sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup znemožňujúci procesnej strane uskutočňovať jej procesné oprávnenia. 27. V danej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností a s poukazom na charakter sporového konania správne uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie, ktoré by i podľa názoru odvolacieho súdu bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností pri zohľadnení zásady kontradiktórnosti sporového konania. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania navrhoval výsluch svedkov T.. M. A. a Q. A. a súd prvej inštancie výsluch týchto svedkov ako nadbytočný v priebehu pojednávania nariadeného na deň 20.1.2015 zamietol (pri zohľadnení skutkového stavu vyplývajúceho z dovtedy vykonaného dokazovania a právneho posúdenia sporu), jeho postup bol plne v súlade s procesnými ustanoveniami. Naviac, výsluch označených svedkov sa pri zohľadnení rozhodujúcich skutočností v spore, aj odvolaciemu súdu nejaví ako potrebný. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie, podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešným žalobcom 1/, 2/ priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).