Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/144/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513220598 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513220598.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: T. A. - C., V. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Pavlom Hosom, advokátom, Advokátska kancelária, Veternicová 10, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, XXX XX F., občan SR, zast.: LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 1.188,80 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cb/91/2013-138 zo dňa 17.03.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 21 Cb/91/2013-138 zo dňa 17.03.2015 v časti, v ktorej bola zamietnutá žaloba, potvrdzuje. Krajský súd v Bratislave v časti výroku o trovách konania žalovaného mení tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy súdneho poplatku za odpor vo výške 71,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 769,74 Eur k rukám advokátskej kancelárie LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaného a náhradu trov štátu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1.188,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 22.05.2013 do zaplatenia a náhrady trov súdneho poplatku vo výške 71,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 167,33 Eur, z titulu nezaplatenej faktúry č. 5, splatnej dňa 21.05.2013 vo výške 1.188,80 Eur, ktorou žalobca žalovanému vyfakturoval odmenu za sprostredkovanie zákazníkov na rekonštrukcie bytov a domov podľa dohody vo výške 10 % z celkovej sumy prác bez DPH u zákazníkov E. J., U. N. a C.. H. F., Z.. 2. Žalovaný nárok žalobcu popieral, trval na tom, že k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení žiadal v konaní vypočuť svedkov U. Y. a K.. M. Q.. Obaja svedkovia pred súdom síce tvrdili, že boli náhodou pri tom, keď si strany mali dojednávať takýto zmluvný vzťah, avšak rozdielne vypovedali o tom, kedy k uzavretiu zmluvy medzi stranami malo dôjsť, konkrétne aká činnosť mala byť predmetom tejto dohody, nezhodli sa ani na dobe jej trvania a ani na výške dohodnutej provízie. Svedok U. Y. (dodávateľ okien) pred súdom opísal len obsah svojho zmluvného vzťahu so žalobcom (dodávateľom vstavaných skríň), ktorý spočíval v tom, že si navzájom dohadzovali zákazníkov, avšak nikdy si navzájom faktúry nevystavovali a ani si neplatili žiadnu hotovosť, vzájomné vzťahy riešili účasťou na spoločnom obede. Vychádzal z domnienky, že každý má so žalobcom uzavretú nejakú dohodu, teda aj žalovaný a predpokladal, že sa mohlo jednať o províziu vo výške 5-10 % z celkovej ceny zákazky, ale výšku si nepamätal. Uviedol, že sa so žalovaným stretol prvýkrát u žalobcu niekedy v apríli až máji 2011, presne si nepamätal. Svedok K.. M. Q. (dlhoročný podnájomník žalobcu) pred súdom zhodne so žalovaným uviedol, že mu pomáhal dokončiť zmluvu o dielo pre svedka E. J., o čo ho požiadali spoločne a že si ju žalovaný v predajni žalobcu vytlačil z počítača. Za túto pomoc dostal len poďakovanie. Uviedol, že sa so žalovaným prvýkrát stretol osobne, keď sa riešila prerábka domu otca žalobcu a k dohode účastníkov malo dôjsť až potom, niekedy v prvom kvartáli roku 2011. Tvrdil síce pred súdom, že strany sa mali dohodnúť na provízii, ale jej výšku si nepamätal, predpokladal, že to bolo okolo 10-15 %. Nebol k jednaniu sporových strán prizvaný, prišiel tam náhodou a z ich rozhovoru vyplývalo, že žalovaný bude platiť nejakú odmenu žalobcovi. Obchodný vzťah mal byť uzavretý na dobu neurčitú, lebo nebol určený jeho koniec. 3. Z obsahu výsluchov týchto dvoch svedkov mal konajúci súd preukázané len to, že mali byť náhodou prítomní v predajni žalobcu v čase, keď si mal dojednávať nejaký obchod so žalovaným, konkrétny obsah tejto dohody však ani jeden zo svedkov pred súdom opísať nevedel. Ich výpovede boli odlišné čo do obsahu, čo do dĺžky jeho trvania, aj čo do výšky provízie, nepamätali si ani dátum, kedy mala byť zmluva účastníkmi uzavretá, len sa domnievali, že mal žalovaný žalobcovi niečo platiť, ale každý uviedol iné percentá provízie. Z toho podľa názoru súdu prvej inštancie možno vyvodiť záver, že obaja svedkovia síce mohli byť náhodou v predajni žalobcu v čase, keď tam bol i žalovaný, mohli počuť, že žalobca dal žalovanému nejaký návrh na uzavretie dohody, ale či k jej uzavretiu skutočne došlo o tom vedomosť nemali, mali len domnienky, ale každý z nich iné. 4. Z výsluchu svedkov U. N., C.. H. F., Z.. a E. J. mal konajúci súd preukázané len to, že u týchto svedkov žalovaný vykonával rôzne práce pri rekonštrukcii ich bytov a tiež, že kontakt na nich dostal žalovaný zrejme od žalobcu, lebo sami na žalovaného kontakt nemali. O tom, že by malo ísť o sprostredkovanie alebo zabezpečovanie prác zo strany žalobcu, vedomosť nemali, všetci sa zhodli v tom, že zmluvný vzťah uzatvárali samy osobne so žalovaným, žalobca sa na tom nijako nepodieľal. Jednoznačne všetci uvádzali, že sa vždy malo jednať o vykonanie prác, nie o zabezpečenie prác alebo ich sprostredkovávanie. Žalobca nikdy nebol v ich bytoch, práce nekontroloval, nevykonával, ani ich nepreberal. V prípade reklamácie zo strany svedka E. J. žalobca nevyvinul žiadnu súčinnosť, len ho odkázal na žalovaného ako samostatný právny subjekt, o čom zhodne vypovedal pred súdom i žalovaný, keď uviedol, že mu v danej situácii žalobca nijako nepomohol, nevyšiel mu v ústrety, nechal ho v tom samého a riešil si to výlučne sám s týmto zákazníkom. Svedok U. L. pred súdom jednoznačne poprel, že mal vedomosť o skutočnostiach uvádzaných v ním podpísanom čestnom prehlásení, o podpísanie ktorého ho výslovne žiadal žalobca, ktorý ho i sám napísal. Nevedel, prečo to podpísal, asi z vďačnosti, lebo mu viackrát dohodil zákazníkov. Bolo to sedemkrát, spočiatku len tak, neskôr posledné dva roky žiadal za to i províziu najprv 5 % a potom 10 %, platil mu trikrát vždy v hotovosti, faktúru mu žalobca nevystavil, z toho dvakrát za svedka F., kde sa stretol i so žalovaným, ale o tom, či mal žalovaný so žalobcom uzavretú nejakú zmluvu nevedel. Svedkyňa A. J. svojou výpoveďou zhodnou s predloženým čestným prehlásením, ktoré vlastnoručne napísala, jednoznačne vyvrátila tvrdenie žalobcu, že zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným vznikol dňa 05.04.2011 okolo obeda v jeho predajni v Petržalke na Holíčskej 7, čo si zapísal do kalendára, kde si eviduje dôležité skutočnosti, keď pred súdom uviedla, že v tento deň od 08.00 hod. do 19.00 hod. žalovaný vykonával stavebné práce v byte jej syna v Rači na Cígeľskej ulici, a to počas jej prítomnosti, lebo kľúče mu nevydala, nemohol teda sám vojsť do bytu, ani z neho počas jej prítomnosti odísť, pričom ona bola prítomná po celý čas. Žalobca súdu svoje tvrdenie o čase uzavretia zmluvy so žalovaným nepreukázal. Tvrdenia žalobcu nemal súd preukázané ani predloženou SMS správou zo dňa 19.12.2012 s obsahom: „do piatku ti to donesiem za F. peniažky a tie kanistre“, nakoľko žalovaný k predmetnej SMS uviedol, že sa jednalo o peniaze od pána F. pre žalobcu, o odovzdanie ktorých ho požiadal sám pán F., u ktorého žalobca dodával vstavané skrine. Túto skutočnosť (dodávku vstavaných skríň od žalobcu) uviedol pri výsluchu i sám svedok F.. Dátum SMS je tiež odlišný od dátumu faktúry, ktorá bola žalobcom vystavená až v máji 2013, ale žalovanému doručená nikdy nebola. Pritom pred dňom 31.12.2012, podľa výpovede žalobcu ani nebol žiaden dôvod na plnenie zo strany žalovaného, nakoľko sám žalobca pred súdom tvrdil, že zmluva mala byť uzavretá na dobu určitú do 31.12.2012 a až potom mal fakturovať, resp. účtovať províziu. Žalovaný trval na tom, že žalobcovi svoj telefonický kontakt nedal, žalobca mu dal kontakt na troch klientov sám od seba iniciatívne, on ho o to nežiadal. Sám žalobca uviedol, že kontakt na žalovaného získal od svedka U. L., svojho kamaráta. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie vyplývalo, že ak by medzi stranami vznikol zmluvný vzťah, v prvom rade by si sporové strany vymenili kontakty na seba včítane telefónneho čísla, čo je základný predpoklad vzájomnej komunikácie v súčasnosti. Žalobca nepreukázal, že by ako sprostredkovateľ bez zbytočného odkladu oznamoval záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkovávanej zmluvy. Žalobca ako sprostredkovateľ nepreukázal ani to, že bol povinný len zaobstarať pre záujemcu (uvedených svedkov) príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, kedy by mu nárok na províziu vznikol už zaobstaraním tejto príležitosti. Nepreukázal, že by sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na uzatváraní obchodných zmlúv medzi žalovaným a svedkami, u ktorých žalovaný práce vykonal, i keď na základe poskytnutia prvého kontaktu na svedkov od žalobcu. Z vykonaného dokazovania konajúci súd dospel k záveru, že medzi stranami nebola platne uzavretá žiadna zmluva o sprostredkovaní, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a teda žalovaný nárok žalobcu voči žalovanému bol uplatnený bez právneho dôvodu. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že riadne preukázal základ svojho nároku, a to svojou výpoveďou, svedeckými výpoveďami p. Y., Q., L., F., J., N. a výpisom SMS správy. Zo zápisnice z pojednávania - z výsluchu svedka Q. je zrejmé, že bol prítomný pri tom, ako si žalobca a žalovaný dohodli, že z obchodov, ktoré žalobca zabezpečí žalovanému, mu žalovaný zaplatí odmenu, presnú výšku si nepamätal, ale bolo to okolo 10-15 %. Obdobne sa vyjadril svedok Y., ktorý bol pri tom, ako sa medzi stranami dohodla na konkrétnej zákazke provízia, pričom predpokladal 5-10 %. Pokiaľ ide o svedkov p. N., F. a J., skutočnosť, že títo nemali vedomosť o zmluve medzi stranami sporu, nemôže byť hodnotená ako neexistencia zmluvy. Žalobca nemal dôvod oboznamovať svedkov so zmluvou, ktorú mal uzavretú so žalovaným. Svedok L. uviedol, že si myslí, že raz mu hovoril p. U., že má zaplatiť províziu. Žalobca tiež spochybnil výpoveď svedkyne J.. Na záver podotkol, že text SMS znel "do piatku ti donesiem za F. peniažky a tie kanistre" a nie, že donesie peniaze od F., navyše svedok F. nikdy neuviedol, že by posielal žalobcovi peniaze prostredníctvom žalovaného. Na základe uvedeného žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. 6. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že počas výpovede svedka Y. sa evidentne preukázalo, že samotnú existenciu sprostredkovateľskej zmluvy vyvodzoval iba so slovami, že každý má nejakú dohodu so žalobcom. Takéto tvrdenie však nepreukazuje skutočnosť, že aj sám žalovaný uzavrel so žalobcom takúto zmluvu. Svedok iba na základe svojich domnienok odvodzuje existenciu sprostredkovateľskej zmluvy. Zdôraznil, že svedok Y. na otázku súdu, či počul dohodu medzi účastníkmi konania, kde odporca súhlasil s predmetom dohody, uviedol, že "Nie, tak som to nepočul." Ani svedok Y., ani Q. jednoznačne nepotvrdili vznik a existenciu sprostredkovateľskej zmluvy. Ďalej zdôraznil, že z výpovede ostatných svedkov vyplynulo, že nemajú vedomosť o akejkoľvek sprostredkovateľskej zmluve medzi ním a žalobcom a vyjadril sa tiež k námietkam ohľadom výpovede p. J.. Súhlasil s vyjadrením súdu k SMS správe predloženej žalobcom. 7. Proti výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Nesúhlasil s tým, že úkon - vyjadrenie k výsluchom zo dňa 27.11.2014 nebol účelným. Uviedol, že počas konania právny zástupca zistil viaceré nezrovnalosti medzi písomným vyhotovením zápisníc a prepisom zvukových záznamov vyhotovených právnym zástupcom žalovaného o priebehu pojednávaní. Keďže tieto nezrovnalosti podstatným spôsobom menili význam výpovedí, žalovaný žiadal o opravu zápisníc. Konajúci súd neuviedol zápisnice do súladu s prednesmi sporových strán a prednesmi svedkov. Keďže naďalej existoval nesúlad, žalovaný pomocou vyjadrenia mohol presne špecifikovať a citovať vyjadrenia strán a svedkov z pojednávaní, získaných z prepisov zvukových záznamov vyhotovených právnym zástupcom žalovaného. Tiež nesúhlasil s nepriznaním odmeny za úkon účasť na pojednávaní dňa 20.01.2015, nakoľko zrušenie tohto termínu z dôvodu ochorenia sudkyne mu bolo včas oznámené. Poukázal na to, že právnemu zástupcovi bolo doručené prostredníctvom e-mailu zo dňa 04.11.2014 iba zrušenie pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 06.11.2014. Nový termín pojednávania bol oznámený písomnosťou zo dňa 25.11.2014 označenou ako "Predvolanie", ktorou bol oznámený nový termín pojednávania na deň 20.01.2015. Zrušenie tohto termínu mu nebolo oznámené. Tiež namietal nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu tarifnej odmeny za poradu s klientom dňa 14.01.2015. Predmetná porada trvala 1 hod. 15 min., a teda v zmysle § 13a ods. 1 písm. b/ vyhlášky mal konajúci súd priznať žalovanému náhradu za celý úkon vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny. Vzhľadom na uvedené žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. 8. Žalobca žiadal odvolanie žalovaného zamietnuť. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 11. Medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní podľa § 642 Obchodného zákonníka, pretože k vymedzeniu obsahu záväzku, a teda podstatných náležitostí takejto zmluvy nedošlo. 12. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Podľa obsahu činnosti dojednaného v zmluve je sprostredkovateľ zaviazaný buď len obstarať pre záujemcu príležitosť k uzavretiu zmluvy s určitým obsahom s treťou osobou, alebo vyvíjať činnosť vedúcu až k uzavretiu zmluvy s určitým obsahom s treťou osobou. Záväzok sprostredkovateľa tak smeruje k uzavretiu zmluvy, a to, či už ide len o obstaranie príležitosti zmluvu uzavrieť, alebo o spolupôsobenie smerujúce až k uzavretiu zmluvy. V oboch prípadoch však sprostredkovateľ navrhuje záujemcovi určitú osobu ako budúcu zmluvnú stranu (tretia osoba), pričom zmluva môže byť uzavretá na určitú dobu alebo na dobu neurčitú. 13. Zo zákona sa pre platnosť zmluvy o sprostredkovaní písomná forma nevyžaduje (§ 272 ods. 1 Obchodného zákonníka). 14. Žalobca v konaní dôkazné bremeno o vzniku zmluvy o sprostredkovaní medzi sporovými stranami a jej konkrétneho obsahu neuniesol, čoho dôsledkom je, že nepreukázal ani nárok na uplatnenú sprostredkovateľskú odplatu (províziu). V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd môže svoje rozhodnutie založiť len na skutočnostiach, ktoré boli v konaní preukázané s vysokou mierou pravdepodobnosti, až na hranici istoty. 15. Ani jedna zo svedeckých výpovedi priamo nesvedčí o existencii sprostredkovateľskej zmluvy. Výpovede svedkov p. Y. a Q. sú viac menej založené na domnienkach, kedy si presne nepamätajú okolnosti, o ktorých vypovedali, a preto ich tvrdenia nie je možné považovať za presvedčivé. P. Y. uviedol, že účastníci dohadovali spoluprácu a províziu. Toto vyjadrenie však nepreukazuje, či skutočne došlo k uzavretiu zmluvy a aký konkrétny mal byť jej obsah. Rovnako výpoveď p. Q. nepreukazuje, čo malo byť predmetom zmluvy o sprostredkovaní a na akej provízii sa mali účastníci dohodnúť. Tiež skutočnosť, že žalobca dal záujemcom kontakt na žalovaného sama o sebe neznamená, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o sprostredkovaní, resp. že sa strany dohodli na nejakej provízii za poskytnutie kontaktu na žalovaného. V prípade, že žalovanému bolo zo strany žalobcu ponúknuté uzavretie dohody a strany o tomto návrhu diskutovali pred uvedenými svedkami nepreukazuje to, že žalovaný s takouto dohodou súhlasil a že medzi stranami sporu došlo ku konsenzu. Pokiaľ svedok Y. vychádzal z predpokladu, že každý má so žalobcom uzavretú nejakú zmluvu, toto tvrdenie nepreukazuje, že zmluvu so žalobcom uzavrel aj žalovaný. 16. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že skutočnosť, že svedkovia p. N., F. a J. nemali vedomosť o uzavretí zmluvy medzi stranami sporu neznamená, že zmluva neexistovala. Treba však zdôrazniť, že existenciu zmluvy je potrebné dokázať a v prípade, že nebola uzavretá písomne, jedným z dôkazných prostriedkov na preukázanie jej uzavretia sú práve svedecké výpovede, ktoré v prípade, že jej uzavretie nepotvrdia, vedú k záveru, že zmluva nevznikla, tak ako je to v tomto prípade. 17. Pokiaľ sa žalobca odvolával na výpoveď svedka L., výrok svedka, že si myslí, že mu raz p. U. hovoril, že má zaplatiť províziu, nie je dostatočne presvedčivá na to, aby mohol súd jednoznačne uzavrieť, že medzi stranami sporu bola dohodnutá provízia za sprostredkovanie nejakých obchodov. Ide len o domnienku svedka, ktorá nemá žiadnu výpovednú hodnotu a nárok žalobcu v žiadnom prípade nepreukazuje. Ďalej pokiaľ žalobca spochybňoval výpoveď svedkyne J., odvolací súd má za to, že výpoveď uvedenej svedkyne nebola pre posúdenie veci dôležitá. Tvrdenie svedkyne malo preukázať skutočnosť, že p. U. v deň, keď mala byť uzavretá zmluva so žalobcom, pracoval u nej v byte a tento po celý čas neopustil, preto nemohlo dôjsť k dohode medzi ním žalobcom. Skutočnosť, že by sa preukázala nepravdivosť jej tvrdení, by však len znamenala, že v uvedený deň p. U. nebol u nej v byte, ale nezmenila by nič na tom, že žalobca uzavretie zmluvy o sprostredkovaní nepreukázal. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 19. Ohľadom odvolania žalovaného proti výroku o trovách konania, odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý žalovanému nepriznal náhradu za úkon vyjadrenie k výsluchom svedkov zo dňa 27.11.2014 z dôvodu, že toto mohol predniesť na nasledujúcom pojednávaní. Prijatie tohto názoru by znamenalo, že akékoľvek podanie vo veci samej, ktorým by sa strana sporu bránila, by bolo neúčelné, pretože by mohlo byť prednesené na ústnom pojednávaní. V tom prípade by ust. § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. stratilo význam, pretože by bolo možné priznať náhradu len za účasť na pojednávaní, na ktorom by strana musela predniesť všetky svoje argumenty, ktoré by mohli byť obsahom písomného podania vo veci samej. Týmto podaním žalovaný reagoval na vykonané dokazovanie a vyjadril sa k jednotlivým výpovediam, ktoré boli v konaní vykonané. Odvolací súd má za to, že išlo o účelne vynaložený úkon na bránenie práva. 20. Odvolací súd má ďalej za to, že z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalovanému bolo oznámené zrušenie termínu pojednávania dňa 20.01.2015. V spise sa nachádza pokyn, aby táto skutočnosť bola žalovanému oznámená, ďalej však takéto oznámenie absentuje, a preto odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný sa dôvodne dostavil na pojednávanie v tento deň a patrí mu za účasť na tomto pojednávaní náhrada trov právneho zastúpenia podľa § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny. 21. Odvolací súd súhlasil aj s názorom žalovaného, že za úkon porada s klientom konaná dňa 14.01.2015 žalovanému patrí náhrada trov v plnej výške tarifnej odmeny. Predmetom porady okrem vyhodnotenia výpovedí svedkov bolo aj poradenstvo ohľadom plánovaného uskutočnenia ďalšej výpovede. Túto skutočnosť konajúci súd nezohľadnil a odôvodnenie obmedzil len na konštatovanie, že žalovaný sa sám zúčastnil každého pojednávania, a preto vyhodnotenie výsluchov si nevyžadovalo čas dlhší ako jednu hodinu. Predmetom porady však bolo aj ďalšie právne poradenstvo. 22. Žalovanému tak vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku za odpor vo výške 71,- Eur. Ďalej mu vznikli trovy právneho zastúpenia účelne vynaložené za 9 úkonov právnej pomoci advokátskou kanceláriou podľa § 13a ods. 1 písm. a/, b/ a d/ a ods. 2 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 10.03.2014, účasť na pojednávaní dňa 11.03.2014, ktoré trvalo dlhšie ako dve hodiny, ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu dňa 05.05.2014, účasť na pojednávaní dňa 27.05.2014, účasť na pojednávaní dňa 09.09.2014, vyjadrenie k výsluchom svedkov zo dňa 27.11.2014, ďalšia porada s klientom za každú skončenú hodinu dňa 14.01.2015, účasť na pojednávaní 20.01.2015 a účasť na pojednávaní dňa 17.03.2015), z toho raz vo výške 122,82 Eur (pojednávanie dňa 11.03.2014, ktoré presiahlo dve hodiny), sedemkrát po 61,41 Eur/úkon a raz vo výške 15,35 Eur (pojednávanie 20.01.2015, ktoré bolo odročené bez prejednania veci) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a 9-krát režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., z toho šesťkrát vo výške po 8,04 Eur/úkon (rok 2014) a trikrát vo výške po 8,39 Eur (rok 2015), spolu vo výške 641,45 Eur + 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 128,29 Eur, celkom trovy právneho zastúpenia žalovaného preukázateľne a účelne vynaložené na obranu práva podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavujú sumu vo výške 769,74 Eur. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).