Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/27/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513220607 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513220607.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcov: 1/ X. L., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. P. Č.. XX, Q., 2/ J. Q., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Š. Č.. XX, B., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Jaroslav Málek, so sídlom Kraskova č. 2, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Q. A., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. A. Č.. XXXX/ XX, J., 2/ V. O., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. P. Č.. XXX, Š., X. B. Č.. XX, B., obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Hedviga Gallová, so sídlom Zámocká č. 26, Bratislava, adresa pre doručovanie: Čučmianska dlhá č. 45, Rožňava, o zaplatenie 1.200,- eur, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 28. júna 2016, č. k. 43C/209/2013- 184, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ktorým bola žaloba zamietnutá, p o t v r d z u j e . Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách prvoinštančného konania m e n í tak, že žalobcovia 1/, 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/, 2/ titulom náhrady trov prvoinštančného konania sumu 650,68 eur, do troch dní. Žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia proti žalovaným domáhali zaplatenia nájomného vo výške 1.200,- eur titulom ukončenia nájmu. Žalobcom uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.980,28 eur k rukám ich právnej zástupkyne. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že na základe Zmluvy o nájme bytu uzavretej dňa 05.07.2011 medzi prenajímateľom P. Q.A., Z.. XX.XX.XXXX a nájomcom Q. A. užíval žalovaný 1/ s účinnosťou od 05.07.2011 X-D. B. Č.. XX na X. Z. X. B. L. na Š. R.. Č.. XX/B V. B. s dohodnutou cenou nájmu 350,- eur mesačne s tým, že podľa čl. II zmluvy bolo dohodnutým účelom nájmu využitie predmetného bytu na prechodné ubytovanie nájomcu a p. V. O., t.j. žalovanej 2/. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.08.2013 s tým, že zmluva môže byť ukončená na základe písomnej dohody oboch zmluvných strán. V čl. V zmluvy bolo dohodnuté, že obe zmluvné strany môžu ukončiť zmluvu výpoveďou bez udania dôvodu, pričom výpovedná lehota je 1 mesiac a začne plynúť 1. dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená druhej strane. Podielovým spoluvlastníkom vyššie označenej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1 - ica k celku bol žalobca 2/ už v čase podpisu nájomnej zmluvy zo dňa 05.07.2011, pričom z vykonaného dokazovania nemal súd prvej inštancie za sporné, že P. Q. bola oprávnená samostatne nakladať a teda i dať do nájmu s časťou bytu označenou ako časť „A“. V konaní taktiež nebolo sporné, že na základe Zmluvy o prevode podielu vlastníctva bytu zo dňa 11.01.2013, kedy bol podaný aj návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, sa žalobkyňa 1/ X. L. dňom 29.01.2013, kedy bol povolený vklad pod V.-XXX/XX stala popri žalobcovi 2/ podielovou spoluvlastníčkou označenej nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 - ica k celku. 3. Dňa 31.01.2013 bola uzavretá Dohoda medzi pôvodnými a novými vlastníkmi bytu, kde ako zmluvné strany na strane pôvodného vlastníka sú označení P. Q. T. J. Q. a na strane nového vlastníka X. L. a totožný J. Q., v ktorej sa konštatuje, že pôvodný vlastník ako doterajší prenajímateľ predmetnej bytovej časti ukončil nájomnú zmluvu k 31.01.2013, pričom sa dohodol na bezodplatnom využívaním nábytku a ďalšieho vybavenia predmetnej bytovej časti do 31.08.2013. Dohoda obsahuje vyhlásenie, že nový vlastník sa zaväzuje, že od 01.02.2013 preberá do 31.08.2013 v plnej miere záväzok pôvodného vlastníka ako prenajímateľa bytovej časti nájomcovi Q. A. a zaväzuje sa v čo najkratšom čase podpísať s nájomcom novú zmluvu o nájme predmetnej bytovej časti s platnosťou od 01.02.2013, aby sa nájomca neocitol v žiadnej neistote v súvislosti s bývaním s tým, že cena za prenájom zostane nezmenená a bude vyčíslená v novej nájomnej zmluve. 4. Dňa 08.02.2013 došlo k podpisu Nájomnej zmluvy k predmetnej bytovej časti vyššie označenej nehnuteľnosti (ďalej len Zmluva), v ktorej ako prenajímatelia vystupujú žalobcovia 1/, 2/ a ako nájomcovia žalovaní 1/, 2/. Podľa čl. VIII Zmluvy bol nájom uzavretý na dobu určitú od 01.02.2013 do 31.08.2013, pričom v čl. X Zmluvy sa nájomcovia zaviazali platiť prenajímateľovi nájomné vo výške 400,- eur mesačne s tým, že v cene nájmu boli zahrnuté úhrady za v zmluve uvedené plnenia spojené s užívaním bytu. V čl. XI Zmluvy sa konštatuje, že nájom zaniká písomnou dohodou, výpoveďou, odstúpením od zmluvy v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, uplynutím doby nájmu a zánikom predmetu nájmu, pričom v prípade výpovede sa nájom skončí uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola druhej strane výpoveď doručená. V prípade skončenia nájmu je nájomca povinný vrátiť predmet nájmu prenajímateľovi v stave v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie v posledný deň trvania nájmu. V zmysle čl. XII ods. 2 Zmluvy je jej zmena možná len písomnou dohodou zmluvných strán. 5. Dňa 21.02.2013 spísali žalovaní listinu adresovanú žalobcom označenú ako Odstúpenie od zmluvy, v ktorej uvádzajú, že ku dňu 01.03.2013 odstupujú od nájomnej zmluvy uzavretej dňa 08.02.2013, nakoľko už nájomné za mesiac február 2013 zaplatili v plnej výške a všetky veci osobnej povahy si prevezmú ku dňu 28.02.2013, kedy pripravia kľúče a odovzdávajúce protokoly, ktoré v prípade neprevzatia dajú do súdnej alebo notárskej úschovy. Ako dôvod ukončenia nájomného vzťahu uviedli, že im žalobcovia zatajili existenciu Dohody medzi pôvodnými a novými vlastníkmi bytu, podľa ktorej žalobcom 1/, 2/ vznikol záväzok spočívajúci v povinnosti nemeniť cenu nájomného, čím žalovaných uviedli do omylu a teda považujú svoj právny úkon v zmysle § 49a OZ za neplatný. Ďalej poukázali na ust. § 680 OZ s prihliadnutím, na ktorý vyjadrili názor, že od nich nemali žalobcovia právo vyžadovať uzavretie novej nájomnej zmluvy, ktorú navyše podpisovali náhle, vo večerných hodinách a v obavách o strechu nad hlavou a to aj napriek tomu, že ich žalobcovia vopred neinformovali o zvýšení ceny nájomného, a tým nemohlo dôjsť k právnemu úkonu vyjadrujúcemu ich slobodnú a vážnu vôľu, čo odporuje ust. § 37 OZ a tiež § 39 OZ, pretože taký právny úkon sa prieči dobrým mravom. Zmluvu uzatvárali v tiesni, v dôsledku čoho im podľa § 49 OZ vzniká právo od nej odstúpiť, čo im umožňuje aj ust. § 679 OZ, podľa ktorého je nájomca kedykoľvek oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, keď priečka oddeľujúca bytové časti „T. T. „. je nedostatočne hrubá, čo znemožňuje pokojné užívanie prenajatého bytu, keďže počujú, čo sa deje v časti bytu žalobcov, ktorí ich nadmerne zaťažujú hlukom a často krát aj krikom medzi sebou, pričom poukázali súčasne na znenie ust. § 127 OZ, z ktorého odvodzovali povinnosť žalobcov zdržať sa obťažovania susedov hlukom, dymom, popolčekom a pachmi, pričom ich nad mieru primeranú pomerom obťažuje aj fakt, že počujú, ako sa žalobcovia hrubým a vulgárnym spôsobom vyjadrujú proti ich osobám. V závere uviedli, že po oznámení zo strany nájomcu v telefonickom rozhovore medzi Q. A. a prenajímateľom J. Q. zo dňa 11.02.2013 o tom, že sa chcú odsťahovať z predmetného bytu, explicitne vyjadrili súhlas a povedali, že sa ku koncu mesiaca február môžu odsťahovať a bez okolkov zrušia zmluvu, pričom v ďalšom telefonickom rozhovore zo dňa 20.02.2013 sa vyjadrili, aby už bol koniec mesiaca a žalovaní boli odtiaľ preč, aby ich už nevideli. 6. Z potvrdenia datovaného dňa 28.02.2013 vyplynulo, že žalovaní potvrdzujú, že nezaplatili depozit vo výške 300,- eur. Dňa 28.02.2013 bol medzi stranami sporu spísaný Odovzdávajúci protokol opatrený ich podpismi, v ktorom sa konštatuje, že nájomcovia odovzdávajú byt v stave, v akom ho od prenajímateľov prevzali, pri odovzdaní bytu boli odpísané hodnoty na vodomeroch (Q. XX, K. XX) a elektromeru (XX.XXX,X) a podpísané zmluvné strany potvrdzujú svojimi podpismi, že súhlasia s odovzdaním menovanej nehnuteľnosti a že bola odovzdaná v stave, v akom bola prebratá. 7. Z potvrdenia H. Q. I. I. Q. Q. J. zo dňa 04.03.2014 vyplynulo, že dňa 08.02.2013 žalobca pracoval v nočnej zmene od 18.30 do 06.30 hod. V neskoršom potvrdení zo dňa 30.03.2016 zamestnávateľ žalobcu 2/ uviedol, že operátor J. Q. sa zapísal do Knihy dochádzky pracoviska dňa 08.02.2013 o 17.50 hod., do operačného systému N. dňa 08.02.2013 sa prihlásil pod svojím heslom o 18.19 hod. a prvý hovor na tiesňovú linku 155 v nočnej zmene dňa 08.02.2013. 8. Žalobkyňa 1/ vo svojej výpovedi uviedla, že po zmene vlastníckeho práva k bytu na Š. R. došlo k dohode, že so žalovanými uzavrú spolu so žalobcom 2/ ako noví vlastníci novú nájomnú zmluvu rovnako na dobu určitú do 31.08.2013, na čom trvali, keď zistili, že sa v byte zdržiava aj syn žalovaného 1/. Zmluva bola podpísaná asi v čase medzi 16.00 až 16.30 hod., v ktorom čase sa v byte nachádzal aj elektroinštalatér a žalobca 2/ mal v ten deň nočnú službu, ktorá mu začínala o 18.30 hod. Čas podpisu zmluvy bol zosúladený pre pracovné povinnosti zmluvných strán telefonicky, pričom vedeli, že žalovaný 1/ dočasne odchádza mimo B.. Bytové časti sú oddelené priečkou s protihlukovou izoláciou, pričom žalovaný 1/ v byte na základe dohody s predchádzajúcou prenajímateľkou býval už od 15.07.2011, čo uviedla v súvislosti s námietkou žalovaných v ich odstúpení od zmluvy, že ich obťažovali hlukom. Podľa jej názoru bol dôvodom na skončenie nájomného vzťahu nesúhlas žalovaného 1/ s ich požiadavkou na to, aby ich syn vrátil čip od vchodu, keď nemali výhrady proti návštevám, ale nesúhlasili s tým, aby sa tam zdržiaval trvalejšie a chodil tam s kamarátmi. Uviedla, že bola svedkom telefonického rozhovoru žalobcu 2/ a žalovaného 1/, pri ktorom žalobca nepoužil voči žalovanému žiadne invektívy a povedal mu, že ak sa rozhodol z bytu odísť, môže tak urobiť, ale aby nezabudol, že mu plynie výpovedná doba. Vzápätí prišlo odstúpenie od zmluvy. V neskoršej výpovedi potvrdila, že sa pôvodne zaviazali ponechať pôvodnú výšku nájomného, ale iba za predpokladu, že v byte býva iba jeden nájomca a nie dve alebo tri osoby. Výpovedná lehota sa v dohode s pani Q. nespomína. Popierala, že by im pani Q. predkladala pôvodnú nájomnú zmluvu. Trvala na tom, že žalovaní podpísali nájomnú zmluvu s 3-mesačnou výpovednou lehotou a skutočnosť, že kľúče odovzdali skôr bolo len ich rozhodnutie, pričom mali byt k dispozícii 3 mesiace. Po odchode žalovaných dávali byt do poriadku a potrebovali ho kúpiť rýchlo, lebo v banke boli nízke úrokové sadzby. 9. Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom 2/ telefonoval celkovo dva krát - prvý krát 11.02.2013, kedy mu žalobca povedal, že sa môžu bez ďalšieho odsťahovať aj ku koncu februára a druhý 20.02.2013, kedy mu žalobca povedal, že chce, aby už bol koniec mesiaca. Hluk od žalobcov nastal až po tom, čo mu oznámili, že sa odsťahujú. Syn mal bývanie na internáte v F. L. a zvykol sa k ním prísť najesť, keďže žalovaný 1/ je kuchár. Pani Q. ako predchádzajúca prenajímateľka nemala nič proti tomu, aby mal čip od brány. Pripustil, že bolo ich chybou, že si zmluvu pred podpisom poriadne neprečítali, ale mysleli si, že bude uzavretá za rovnakých podmienok ako tá, ktorú mali uzavretú s pani Q., čo im ona prisľúbila s tým, že žalobcovia všetko vedia, že im to oznámila a dostali od nej aj pôvodnú nájomnú zmluvu, a teda museli vedieť, že tam býva aj so svojou družkou, žalovanou 2/. Nájom neukončili z dôvodu, že si našli výhodnejšie ubytovanie, pretože následne si našli menší 1-izbový byt za 400,- eur mesačne + režijné náklady. 10. Svedkyňa P. Q., bývalá manželka žalobcu 2/ vo svojej výpovedi uviedla, že byt prenajímala žalovanému 1/ spolu s jeho partnerkou - žalovanou 2/. Nevedela uviesť, čo sa dialo po tom, ako zo zmluvného vzťahu so žalovanými vystúpila. Po rozvode manželstva so žalobcom 2/ byt odkúpili do podielového spoluvlastníctva a po čase mu ponúkla svoj podiel, na čo však v tom čase nemal peniaze. Súhlasil však s tým, že byt prenajme. Byt prenajala obom žalovaným, pričom zmluva bola postavená tak, aby žiadna zo strán nebola v nevýhode či v nátlaku. Bola uzavretá na dobu určitú s nájomným 350,- eur vrátane služieb spojených s užívaním bytu a určila sa 1 mesačná výpovedná lehota. Keď svoj podiel predala žalobkyni 1/, mala zmluva so žalovanými o nájme bytu zostať nezmenená, o čom uzavreli dohodu, ktorú podpísali obaja žalobcovia, pričom v mailovej komunikácii sama žalobkyňa 1/ upravovala podmienky tak, že nájomné bude vo výške 350,- eur vrátane služieb a zostane 1 mesačná výpovedná lehota. Počas trvania jej zmluvného vzťahu so žalovanými sa v byte trvalo zdržovali obaja s tým, že na víkend byt opúšťali a občas sa tam zdržoval aj syn žalovaného 1/, v čom nevidela nič zlé a dobrovoľne mu poskytla aj čip od vchodu, keďže vedela, že býva na internáte a do bytu sa chodil najesť alebo si vymeniť prádlo, ktoré mu žalovaní právali. So žalovanými nemala nikdy žiaden konflikt a považovala ich za slušných ľudí, ktorí riadne a načas platili nájom, udržiavali byt v poriadku a čistote a na jej požiadavky vždy bez problémov reagovali. Žalovaných skutočnosť, že svoj podiel na byte predala zaskočila, ale ubezpečila ich, že so žalobcami uzavreli dohodu, aby aj nová nájomná zmluva bola uzavretá za rovnakých podmienok. Nespomínala si, či správcovi nahlásila počet osôb bývajúcich v byte, pričom situácia bola dosť neprehľadná, keďže najskôr v byte bývala jej dcéra s priateľom, neskôr odišli a prišli tam bývať syn s nevestou a jedným dieťaťom a po ich odchode tam nebýval nikto. V tomto smere si povinnosť nesplnil ani žalobca 2/, ktorý rovnako okrem seba nenahlásil ďalšie spolužijúce osoby, keď v tom čase s ním bývala aj jeho druhá manželka a syn. Neskôr na doplnenie svojej výpovede po tom, čo žalovaná strana predložila súdu jej čestné prehlásenie zo dňa 26.04.2016, v ktorom uvádzala, že ju v mesiaci február kontaktovala telefonicky pani L., aby si odniesla z predmetného bytu všetky svoje hnuteľné veci, pretože sa s pánom A. dohodli na ukončení nájmu ku koncu mesiaca február 2013 s tým, že byt potrebujú pre svoje potreby a bude tam bývať syn pána Q., ktorého má v striedavej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch, na čo ju žalovaný 1/ uistil, že z bytu odchádzajú ku koncu mesiaca február 2013 na základe vzájomnej dohody, pretože noví prenajímatelia požadujú vyšší nájom, zotrvala na týchto tvrdeniach. Ďalej uviedla, že jej žalovaný 1/ zúfalý telefonoval, že zmluvu podpísal, ale nemal čas si ju prečítať, lebo žalobca 2/ sa ponáhľal a pred domom ho čakala sanitka, keďže odchádzal do práce. Ubezpečoval ho ale, že to netreba čítať. Lebo je tam to, na čom sa dohodli. Podpísal ju teda v dobrej viere a až dodatočne s hrôzou zistil, že je v zmluve uvedený zvýšený nájom a 3-mesačná výpovedná lehota. Ešte pri prevode bytu, kedy žalobcu 2/ upozorňovala na nájomcov, jej tvrdil, že byt súrne potrebujú pre syna, keďže sa tlačili v malom bytíku. O tom, že v byte bývala aj žalovaná 2/ vedeli vopred, keďže pri ohliadke bytu znalcom bola prítomná a so žalobcami hovorili o tom, že tam býva. Trvala na tom, že žalobca 2/ sa vyjadril, že počkajú do skončenia nájomného vzťahu so žalovanými, pričom mal v úmysle byt neskôr užívať ako trojizbový. Zariadenie bytu spolu s manželom na telefonickú výzvu žalobcu 2/ vypratali asi týždeň pred koncom februára. 11. Svedok X.. Ľ. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že bol pri všetkých rokovaniach a úkonoch spojených s odpredajom podielu na byte jeho manželky P.D. Q. ako aj pri uzatváraní nájomnej zmluvy so žalovanými. Po tom, čo manželka ponúkla žalobcovi 2/ titulom predkupného práva na predaj svoj spoluvlastnícky podiel k bytu súhlasil s tým, že novým kupujúcim bude pani L., ktorá chcela predať svoj byt a výťažok použiť na vyplatenie kúpnej ceny. Pred prevodom bol byt prenajímaný a to žalovaným pôvodne na dobu určitú do novembra alebo decembra 2012 a následne bola uzavretá nová zmluva do augusta 2013. Krátko po odpise novej zmluvy sa ozvali žalobcovia, že nebudú čakať na predaj bytu pani L., ale vezmú si úver a podiel jeho manželky odkúpia ihneď, čo chceli zrealizovať rýchlo. Ešte pred Vianocami 2012 prišiel do bytu znalec a začiatkom januára 2013 podpisovala jeho manželka súhlas so zriadením záložného práva. V dôsledku predaja podielu si ale s manželkou uvedomili, že nemôžu nechať žalovaných bez strechy nad hlavou a preto sa dohodla so žalobcami o prevzatí prenájmu časti bytu za rovnakých podmienok. Niekedy začiatkom februára 2013 volal žalovanému 1/, či už došlo k podpisu novej nájomnej zmluvy. Neskôr mu celý rozklepaný do telefónu povedal, že bol donútený pod hrubým nátlakom podpísať nájomnú zmluvu s vyšším nájomným a dlhšou výpovednou lehotou. Povedal vtedy, že pánovi Q. to ponáhľa a má málo času. 12. Svedok P. Š. vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že robil elektroinštaláciu v časti bytu, ktorú užívajú žalobcovia, pričom žalobca 2/ ho raz oslovil, či by mohol skontrolovať elektrinu aj v druhej časti bytu, ktorý asi preberali. Bolo to v popoludňajších hodinách a dohodli sa na 16.00 hod. V byte - v oboch častiach - sa zdržal asi hodinu. Prvé dvere od výťahu mu otvoril pán Q. a potom prišli nájomcovia, pričom do bytu vstupovali v čase, keď stál na rebríku pri dverách do druhej časti bytu, nad ktorými je z vnútornej strany rozvodová skriňa, kvôli čomu musel zliezť z rebríka. Venoval sa svojej práci a nevšímal si, čo sa v byte dialo. Atmosféru ale vnímal v pohode a nemal pocit, že by tam bol vyvíjaný akýkoľvek nátlak. 13. Žalovaní trvali na tom, že zmluvu podpisovali v neskorších hodinách, keďže v ten deň iba o 15.00 hod. odchádzali z J., odkiaľ im cesta trvá 4 hodiny, a teda v B. mohli byť najskôr o 19.00 hod., pričom žalobca 2/ volal kolegovi, že príde neskôr. Tvrdili, že v byte pri podpise zmluvy nebol prítomný elektrikár, iba po miestnosti pobehoval syn žalobcu 2/. Žalobca 2/ trval na tom, že v daný deň odchádzal z domu ako zvyčajne na nočnú službu najneskôr o 17.45 hod. a kolegovi v prítomnosti žalovaných volal s tým, aby na neho niekoľko minút počkal v prípade, ak by sa niečo pretiahlo. Vzhľadom na charakter jeho práce v I. Q. - H. Q. sa musí hlásiť a systém striktne na sekundu sleduje pohyby posádok a zaznamenáva všetky hovory, vrátane preberajúcej osoby. Uvedené preukázal v priebehu konania aj potvrdením od zamestnávateľa. Žalovaní trvali na tom, že sa o zmene výšky nájmu nebavili pri podpise zmluvy, čo žalobkyňa 1/ rozhodne popierala a naopak tvrdila, že im riadne vysvetlila všetky podmienky a detailne pred podpisom prešli všetky jej ustanovenia, pričom sa žalovaných výslovne pýtala, či tomu rozumejú a či s tým súhlasia. Žalovaná 2/ zotrvala na tvrdení, že na to, že majú platiť vyššiu sumu prišli až pri splatnosti nájmu a mali sa o tom dozvedieť tak, že keď so žalobcami, ktorí bývali hneď vedľa preberali, že sa má platiť nájom, až vtedy im asi povedali, ako to majú zaplatiť a tiež akú sumu. Pani Q. platili nájom na účet, žalobcom uhradili nájom po podpise zmluvy pred 15.02.2013, kedy bola dohodnutá splatnosť nájmu a to v hotovosti v obálke s doručenkou, na ktorej bol uvedený dátum a tiež suma, ktorá sa v obálke nachádzala. Po tom, čo bola vyzvaná na predloženie tejto obálky vo svojom vyjadrení uviedla, že v obálke s doručenkou, ktorú žalobkyňa 1/ prevzala od žalovanej 2/ proti podpisu sa nachádzalo Odstúpenie od zmluvy zo dňa 21.02.2013, pričom nájom za mesiac február bol vyplatený v obálke s priloženým pokladničným dokladom, ktorý vypisovali žalovaní a obálku s peniazmi a príjmový pokladničným blokom odovzdávala žalovaná 2/ a preberala žalobkyňa 1/ medzi dverami bytových častí. Žalobkyňa 1/ obálku s peniazmi odniesla do kuchyne, kde sedel aj žalobca 2/, peniaze prerátala požiadala žalobcu 2/, aby podpísal pokladničný blok, aby ho mohla vrátiť žalovanej 2/, ktorá čakala pri dverách. Na pokladničnom bloku sa však dátum nenachádza, nakoľko ho tam žalovaní pri vypisovaní nenapísali. Na doručenie odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaných nereagovali nejako špeciálne, prečítali si ho, pričom žalobkyňa 1/ im potvrdila, že je to v poriadku, ale aby nezabudli, že je tam 3-mesačná výpovedná doba. Byt prebrali iba preto, že niekde bolo napísané, že ak by byt neprebrali, dali by kľúče do úschovy. Odovzdávajúci protokol podľa žalobkyne 1/ spísala pravdepodobne vopred žalovaná 2/, ktorá ho podpísala, ale nebola pri odovzdávaní. Tieto skutočnosti potvrdil žalovaný 1/, pričom však uviedol, že pri jeho podpise nepadla ani zmienka o trojmesačnej výpovednej dobe. Dohodli sa na tom, že byt môžu bez ďalšieho odovzdať, voči čomu žalobcovia nenamietali a predpokladá, že sa asi tešili, že odchádzajú. Pani Q. ohľadom vypratania bytu nekontaktoval, takže ju musel kontaktovať niektorý zo žalobcov. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba nie je dôvodná. 14. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 34, § 35 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 39, § 43a ods. 1, 2, § 43c ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 3, § 46 ods. 1, 2, § 49a, § 570 ods. 1, 2, § 571, § 663, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1, § 677 ods. 1, § 679 ods. 1, 2, § 680 ods. 2, 3, § 682, § 696 ods. 1, 2, § 710 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že napriek platne existujúcemu nájomnému vzťahu medzi žalovaným 1/ a P. Q. k stavebne oddelenej časti bytu č. XX na R. Š.V. Č.. XX V. B., do ktorého v súlade s ust. § 680 OZ zo zákona na stane prenajímateľa po zmene vlastníckych vzťahov vstúpili žalobcovia 1/, 2/, ktorý vychádzajúc z predloženej elektronickej komunikácie svedkyňou Q. (č.l. 122 spisu) mali od nej ako od pôvodnej prenajímateľky k dispozícii znenie pôvodne uzavretej nájomnej zmluvy, došlo medzi stranami sporu dňa 08.02.2013 k podpisu novej nájomnej zmluvy, ktorý právny úkon súd prvej inštancie posúdil ako nahradenie dovtedajšieho záväzku záväzkom novým, t.z. vychádzal zo skutočnosti, že medzi stranami sporu došlo platne v súlade s ust. § 570 OZ k privatívnej novácii doposiaľ existujúceho záväzku (pôvodná zmluva, ktorej zánik preukázaný v konaní nebol, bola nahradená novou zmluvou medzi stranami sporu) a to za podmienok v nej uvedených. V konaní nebolo preukázané, že by k uzavretiu novej zmluvy došlo pod nátlakom, v rozpore s dobrými mravmi, či za nápadne nevýhodných podmienok, čo by spôsobovalo neplatnosť zmluvy, keď neobstojí námietka žalovaných, že vychádzali zo zmluvy uzavretej medzi žalobcami a predchádzajúcou prenajímateľkou p. Q., ktorá zmluva predstavovala dvojstranný právny úkon uzavretý medzi jej účastníkmi, pričom žalobcovia dostatočne logicky a vierohodne vysvetlili okolnosti, ktoré ich viedli k podmienke dohody o zvýšení nájomného, hoci neobstojí ich argumentácia, že o skutočnosti, že v byte bývala aj žalovaná 2/ nevedeli (v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že ide o dve samostatné bytové jednotky, na ktoré je rozdelený X-D. byt so spoločným vchodom, ktorá skutočnosť svedčí o užšom, resp. nutne bezprostrednejšom kontaktne než medzi bežnými susedmi). Taktiež nebolo preukázané, že by žalovaní nemali dostatok času sa s obsahom zmluvy riadne oboznámiť a z vyplatenia prvého nájomného v dohodnutej vyššej sume 400,- eur bez uvedenia dátumu, avšak medzi stranami nesporne do 15.02.2013 je zrejmé, že im bol obsah novej zmluvy v tomto smere dostatočne známy. Súd prvej inštancie teda vychádzal zo skutočnosti, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu nájomného vzťahu za podmienok dohodnutých v zmluve podpísanej dňa 08.02.2013. Vzhľadom na medzičasom zhoršenie vzájomných vzťahov medzi stranami sporu je zrejmé, že obe strany krátko po uzavretí zmluvy dospeli k vôli ukončiť existujúci nájomný vzťah. List zo dňa 21.02.2013 spísaný zjavne bez dostatočného právneho povedomia, obsahujúci kumuláciu viacerých možných popri sebe neobstojacich, resp. vzájomne sa vylučujúcich dôvodov ukončenia nájmu (namietanie absolútnej neplatnosti zmluvy a súčasne odstúpenie od zmluvy, ktorým sa od počiatku zrušuje platne uzavretá zmluva) súd prvej inštancie s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia § 43 a nasl. OZ, za použitia § 35 ods. 2 OZ považoval vychádzajúc z jeho obsahu za návrh na uzavretie dohody o ukončení nájmu podľa čl. XI ods. 1 bod a/ Zmluvy a to predovšetkým s poukazom na jeho záverečný odsek. Uvedený list podľa názoru súdu prvej inštancie vzhľadom na jeho obsah nemožno považovať za výpoveď z nájmu bytu, pričom neboli dané dôvody ani dôvody na odstúpenie od zmluvy zo strany nájomcov podľa § 679 OZ. V danom prípade nebolo preukázané ani naplnenie absolútnej neplatnosti predmetného právneho úkonu podľa § 37, resp. 39, či 49a OZ, na ktoré sa žalovaní odvolávali vo svojom liste zo dňa 21.02.2013. Žalobcovia na návrh žalovaných pristúpili, keď dňa 28.02.2013 podpísali listinu označenú ako Odovzdávajúci protokol pripravenú žalovanými, ktorý úkon z ich strany považoval za akceptáciu návrhu podľa § 44 ods. 1 a 3 OZ vo vyžadovanej písomnej forme v súlade s ust. § 46 ods. 1 a 2 OZ. Navyše uvedený list jednoznačne preukazoval potvrdenie o naplnení podmienky ukončenia nájmu k predmetnému dátumu v súlade s ust. § 682 OZ. Neobstojí námietka žalobcov, že k podpisu Odovzdávajúceho protokolu, resp. prevzatiu bytu od žalovaných boli dotlačení pod hrozbou zloženia kľúčov do notárskej úschovy, nakoľko v prípade neexistencie ich vôle ukončiť nájomný vzťah platne uzavretý so žalovanými dohodou nemuseli k podpisu uvedenej listiny pristúpiť, nakoľko uložením kľúčov do úradnej úschovy by neboli žiadnym spôsobom poškodení na svojich právach. Podľa názoru súdu prvej inštancie teda žalobcovia dostatočne určitým a jasným spôsobom v zákonom a zmluve predpísanej písomnej forme akceptovali návrh žalovaných na ukončenie nájomného vzťahu dohodou ku dňu 28.02.2013 (za porovnateľnej situácie, ako žalovaní akceptovali ich návrh na nováciu, resp. uzavretie novej nájomnej zmluvy), a teda sa zaplatenia žalovanej sumy titulom neuhradeného nájmu do skončenia výpovednej doby, ktorá v danom prípade vzhľadom na absenciu výpovede ani nemohla začať plynúť, domáhali nedôvodne, keďže žalovaní mali povinnosť platiť nájom iba do ukončenia nájomného vzťahu, t.j. do 28.02.2013, pričom v konaní nebolo sporné, že za uvedené obdobie k zaplateniu nájmu zo strany žalovaných v plnej dohodnutej výške 400,- eur došlo. O vôli žalobcov ukončiť nájomný vzťah ku koncu mesiaca február 2013 svedčí aj skutočnosť, že sami (bez relevancie, či to bolo zo strany žalobkyne 1/, alebo žalobcu 2/) požiadali predchádzajúcu prenajímateľku p. Q. o vypratanie zariadenia časti bytu v jej vlastníctve do dohodnutého dátumu ukončenia nájmu, k čomu aj nesporne týždeň pred koncom mesiaca pristúpila. V dôsledku vypratania zariadenia a odovzdania kľúčov teda žalovaní byt po ukončení nájmu dňa 28.02.2013 ďalej nemohli užívať a to na základe zhodnej vôle oboch zmluvných strán. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. 15. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia 1/, 2 a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uviedli, že dohoda o rozviazaní akéhokoľvek zmluvného vzťahu k bytu vyžaduje súhlasný prejav vôle oboch zmluvných strán smerujúci k rozviazaniu, v danom prípade nájomného, zmluvného vzťahu. Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo výpoveďou (§ 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V dohode o zániku nájmu bytu, ktorá má byť písomná, by sa mali zmluvné strany dohodnúť o termíne ukončenia nájmu respektíve o podmienkach, za akých sa nájomca z bytu vysťahuje. K uzatvoreniu písomnej dohody o skončení nájmu bytu medzi účastníkmi sporu nikdy nedošlo. Zákonom predpísaná písomná forma nebola učinená, a teda k platnému rozviazaniu uvedenej nájomnej zmluvy takým spôsobom nemohlo dôjsť. Zo strany žalovaných došlo k jednostrannému právnemu úkonu smerujúcemu k zániku nájomného vzťahu - a to k odstúpeniu od zmluvy. Zo strany žalobcov došlo k podpisu odovzdávajúceho protokolu dňa 28.02.2013, čo súd vyhodnotil ako akceptáciu návrhu žalovaných na zánik nájmu dotknutého bytu dohodou ku dňu 28.02.2013. Je síce pravdou, že medzi stranami sporu došlo obojstranne k podpisu odovzdávajúceho protokolu dňa 28.02.2013, avšak tento protokol neobsahuje žiadne podmienky, za akých sa predmet nájmu odovzdáva, resp. či zmluvné strany po odovzdaní bytu majú navzájom nejaké právne povinnosti, prípadne či došlo i k odovzdaniu kľúčov od bytu a podobne. Ak na podporu právnych záverov súdu prvej inštancie bolo brané na zreteľ svedectvo svedkyne P. Q., ktorá mala vo svojom v písomnom vyhlásení zo dňa 26.04.2016 uviesť, že v mesiaci február 2013 ju mala kontaktovať žalobkyňa 1/ za účelom vypratania jej osobného majetku slúžiaceho bezodplatne pre potreby žalovaných v predmete nájmu, tak žalobcovia podotýkajú, že jej vyhlásenie je v tejto časti nehodnoverné a nepravdivé. Zo strany žalobcov nikdy k žiadnemu kontaktovaniu menovanej svedkyne za spomínaným účelom v uvedenom období nedošlo. S ohľadom na opísané skutkové okolnosti došlo zo strany žalovaných len k faktickému uvoľneniu bytu, čo nemá za následok zánik nájmu bytu. Nájomca, ktorý fakticky uvoľnil byt má teda naďalej povinnosti nájomcu a najmä musí naďalej platiť nájomné. Ak teda nedošlo k rozviazaniu nájomného zmluvného vzťahu dohodou, žalobcovia sú názoru, že jednostranný právny úkon žalovaných - odstúpenie od zmluvy zo dňa 21.02.2013 - smerujúci k rozviazaniu uvedeného zmluvného vzťahu, je možné považovať za výpoveď zo zmluvy o nájme, kde výpovedná doba bola dohodnutá v trvaní troch kalendárnych mesiacov. V závere podaného odvolania poukázali na to, že prostriedky vynaložené na presun advokáta žalovaných cez celú republiku v situácii, keď len v mieste prebiehajúceho konania pôsobia desiatky advokátov, neboli potrebné na účelné bránenie práva. Preto trovy právneho zastúpenia žalovaných vo výške 558,37 eur neboli účelne vynaložené. 16. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedli, že nie je pravdou, že by boli žalobcovia dotlačení pod hrozbou zloženia kľúčov do notárskej úschovy zo strany žalovaných na podpis odovzdávajúceho protokolu dňa 28.02.2013. Žalobcovia pred súdom prvej inštancie vo svojich výpovediach toto tvrdenie ani neuvádzali. Práve naopak, tento protokol bol zo strany oboch zmluvných strán podpísaný dobrovoľne, jasne a zrozumiteľne a bola to ich skutočná vôľa, pretože obe zmluvné strany mali záujem nájomný vzťah ukončiť, čo možno v najkratšej dobe. Žalobcovia dňa 28.02.2013 pristúpili na návrh žalovaných okamžite ukončiť nájomný vzťah a obsahom listu zo dňa 21.02.2013 sa vôbec nezaoberali. Je pravdou, že obsah listu zo dňa 21.02.2013 je zmätočný, avšak obe zmluvné strany sú bez právneho povedomia, a preto obsah tohto listu považovali za návrh na ukončenie nájomného vzťahu. Argumentácia žalobcov, že k podpisu odovzdávajúceho protokolu boli dotlačení pod hrozbou zloženia kľúčov do notárskej úschovy, nie je pravdivá, pretože dňa 28.02.2013 sa otázka kľúčov neriešila, tak ako ani obsah listu zo dňa 21.02.2013. V tomto čase už žalovaní predmetný byt neobývali a dokonca boli vysťahované aj hnuteľné veci - nábytok, ktorý tam ostal ešte po pôvodnej prenajímateľke. Žalovaný v žiadnom prípade nemali možnosť predmetný byt počas výpovednej doby - 3 mesiace užívať, tak ako to účelovo tvrdia žalobcovia. 17. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 10.11.2016 v celom rozsahu zotrvali na svojej odvolacej argumentácii. 18. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je vo veci samej dôvodné. 19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcami v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. I právne závery súdu prvej inštancie zodpovedajú skutkovým zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. 21. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že k zániku nájomného vzťahu medzi stranami sporu došlo dohodou ku dňu 28.02.2013. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že list žalovaných zo dňa 21.02.2013 bolo možné s poukazom na ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka, za použitia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať podľa jeho obsahu za návrh na uzavretie dohody o ukončení nájmu podľa čl. XI ods. 1 bod a/ Zmluvy, a to predovšetkým s poukazom na jeho záverečný odsek a obsah odovzdávajúceho protokolu zo dňa 28.02.2013 za akceptáciu tohto návrhu. Odvolací súd dodáva, že i v samotnej nájomnej zmluve bolo dohodnuté, že v prípade skončenia nájmu, je nájomca povinný vrátiť predmet nájmu prenajímateľovi v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, a to v posledný deň trvania nájmu v súlade so zmluvou (čl. XI bod 3 zmluvy). Je tak zrejmé, že k odovzdaniu (k vráteniu) predmetu nájmu nájomcom mohlo dôjsť až v dobe skončenia nájmu (teda nie počas plynutia výpovednej doby), a to v posledný deň trvania nájmu. Ako už bolo uvedené, predmetný nájom zanikol dohodou ku dňu 28.02.2013 a v tento deň bol stranami sporu podpísaný aj odovzdávajúci protokol. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcov, že nájomný vzťah mal byť ukončený až uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty, nemohlo by dôjsť, s poukazom na citovaný článok nájomnej zmluvy, k odovzdaniu predmetu nájmu už dňa 28.02.2013 (k odovzdaniu predmetu nájmu mohlo dôjsť až v posledný deň trvania nájmu). Uzavretie odovzdávajúceho protokolu tak len potvrdzuje ukončenie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu dohodou ku dňu 28.02.2013, pričom navyše v samotnom protokole sú použité slovné spojenia v minulom čase „odovzdávame byt, ktorý sme mali prenajatý ..., byt odovzdávame v stave, v akom sme ho od prenajímateľov prevzali..., svojimi podpismi prenajímatelia a nájomcovia potvrdzujú, že súhlasia s odovzdaním menovanej nehnuteľnosti, a že nehnuteľnosť bola odovzdaná v stave, v akom bola prebratá ..“. Je tak zrejmé, že uvedený odovzdávací protokol vychádzal zo stavu, že nájomný vzťah medzi stranami sporu skončil. Ak by malo byť pravdivé tvrdenie žalobcov, tak by bol odovzdávací protokol formulovaný inak, napríklad by v ňom bola prinajmenšom zmienka o tom, že bol uzavretý ešte vo výpovednej lehote (počas trvania nájomného vzťahu), resp. že ku skončeniu nájmu ešte len dôjde po uplynutí výpovednej lehoty (nebolo by teda použité slovné spojenie „mali prenajatý“ a pod.). Rovnako tak v liste žalovaných zo dňa 21.02.2013 sa uvádza (tak ako správne poukázal i súd prvej inštancie), že žalovaní si všetky veci osobnej povahy prevezmú ku dňu 28.02.2013, a k tomuto dňu pripravia aj kľúče a odovzdávajúce protokoly, čo potom korešponduje i s obsahom odovzdávajúceho protokolu a teda niet pochýb o tom, že strany sporu považovali nájomný vzťah za ukončený práve k tomuto dňu (28.02.2013). Napokon túto skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdila aj svedkyňa Q., ktorú bolo možné považovať za dôveryhodného svedka, keďže nemala vzťah k žiadnej strane sporu. K výpovedi tejto svedkyne odvolací súd poznamenáva, že výpoveď svedka je riadnym dôkazom použiteľným v sporovom súdnom konaní (navyše povaha daného sporu si vyžaduje dokazovanie i práve prostredníctvom navrhovaných svedkov), ktorého výpoveď súd vyhodnocuje samostatne a zároveň vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi predloženými v konaní. Svedkovia (na rozdiel od strán sporu) sú povinní vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, pričom v súdnom konaní vypovedajú pod následkom krivej svedeckej výpovede. Rovnako tak svedkov treba považovať za dôveryhodných, pokiaľ sa v konaní nepreukáže opak. V danej veci žalobcovia v nijakom smere nepreukázali, že by vypočutá svedkyňa p. Q. bola nedôveryhodná a zaujatá. Napokon i skutočnosť, že si musela vysťahovať svoje hnuteľné veci z predmetného bytu v dobe skončenia nájmu potvrdzuje, že byt by už nemohol byť žalovanými po 28.02.2013 riadne užívateľný. Napokon nebolo možné opomenúť ani skutočnosť, že žalobcovia sa pri uzatváraní nového nájomného vzťahu so žalovanými zaviazali (hoci iba pôvodným prenajímateľom), že nebudú meniť podmienky pôvodnej nájomnej zmluvy (najmä pokiaľ išlo o výšku nájomného), tento svoj záväzok však nedodržali. S poukazom na uvedené, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie o tom, že k zániku nájomného vzťahu medzi stranami sporu došlo dohodu ku dňu 28.02.2013, a teda nárok žalobcov na úhradu dlžného nájomného po uvedenom termíne ani odvolací súd nepovažoval za dôvodný. 22. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu doplnenia, príp. zopakovania dokazovania na pojednávaní, nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu (t. j. potrebnom pre rozhodnutie) zistil skutkový stav veci. 23. Z týchto dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. 24. Pokiaľ ide o výrok o trovách prvoinštančného konania, odvolací súd považoval za dôvodnú odvolaciu argumentáciu žalobcov o neúčelnosti vynaložených trov konania spočívajúcich v náhrade za stratu času právnej zástupkyne žalovaných vo výške 1.329,60 eur, ktorej sídlo sa v danom čase nachádzalo v Rožňave. V tomto smere odvolací súd uvádza, že slobodu voľby advokáta nemožno vnímať ako úplne bezhraničnú. Voľba advokáta z úplne opačného konca republiky je neprimeraná, ak všetky konania prvoinštančné aj odvolacie sa konajú v jednom meste, pričom o miestnej príslušnosti nie je pochýb a zároveň nejde o mimoriadne náročný a komplikovaný spor. V takom prípade má súd aplikovať výkladové ustanovenie § 2 O.s.p., podľa ktorého súdy dbajú okrem iného na to, aby sa práva nezneužívali na úkor fyzických a právnických osôb. Prostriedky vynaložené na presun advokáta cez celú republiku v situácii, keď len v mieste prebiehajúceho konania pôsobia desiatky advokátov, nie sú v takejto situácii potrebné na účelné bránenie práva, tak ako to mal na mysli § 142 ods. 1 O.s.p.(účinného do 30.06.2016) a účastník si ich má znášať zo svojho (viď nález Ústavného súdu Českej republiky z 2. októbra 2013, sp. zn. II. ÚS 736/2012). V danej veci je nesporné, že konania ohľadne nároku žalobcov prejednávajú súdy v obvode Krajského súdu v Bratislave (Okresný súd Bratislava V, Krajský súd v Bratislave), pričom sa nejedná o náročný alebo komplikovaný spor. Zároveň v mieste prebiehajúcich súdnych konaní (v Bratislave) pôsobia desiatky advokátov, ktorí mohli žalovaných (rovnako prechodne bývajúcich v Bratislave) dôstojne zastupovať pri uplatňovaní ich práv. Za daného stavu, prostriedky vynaložené na presun advokáta z Rožňavy, nebude možné považovať za účelne vynaložené a preto ich žalovaní 1/, 2/ budú musieť znášať zo svojho. V tomto smere by neobstálo ani prípadné konštatovanie žalovaných, že si advokátku z Rožňavy vybrali preto, lebo jej plne dôverujú a môžu sa na ňu spoľahnúť, že ich bude čestne zastupovať, vysoko profesionálne chrániť a presadzovať ich práva, keď takáto povinnosť vyplýva každému advokátovi zo zákona o advokácii. 25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách prvoinštančného konania tak, že žalovaným 1/, 2/ priznal proti žalobcom 1/, 2/ ich náhradu len do výšky 650,68 eur predstavujúcu trovy právneho zastúpenia v spore (bez nároku na náhradu stratu času za cestu Rožňava - Bratislava a späť v dňoch konaných pojednávaní 26.03.2014, 07.07.2014, 05.11.2014, 10.03.2016, 15.04.2016, 28.06.2016). 26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/, 2/ úspešným v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).