Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/132/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513233406 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513233406.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci manžela: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., W., W. republika, zastúpený JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, AK Zámocká 18, proti manželke: A. Q.. nar. XX.XX.XXXX, bytom D., I. 4, t.č. W., K. utca 7, K. republika, zastúpená advokátskou kanceláriou Alfa Legal, s.r.o. so sídlom Šustekova 14, Bratislava, o rozvod manželstva úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej C. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, na odvolanie manželky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/313/2013-231, zo dňa 26.09.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo manžela a manželky Q., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - W. vo zv. 4, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX. Na čas po rozvode zveril súd maloletú C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Určil, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obidvaja rodičia. Otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške XXX eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, od právoplatnosti rozsudku v časti o rozvode. Súd prvej inštancie upravil aj styk otca s maloletou tak, ako je vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 18 ods. 1, § 23 ods. 1, § 23 ods. 2, § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie mal preukázané, že návrh bol podaný dôvodne, keďže manželstvo si neplní svoje zákonom určené spoločenské funkcie, čím je jeho rozvod opodstatnený. Manželia nebývajú spoločne, nemajú spoločné hospodárenie, intímne spolu nežijú, nepodieľajú sa spoločne na výchove a opatere svojho maloletého dieťaťa, obidvaja žijú v nových partnerských vzťahoch, manželka navrhovateľa porodila partnerovo dieťa, čo všetko len potvrdzuje hlboký a trvalý rozvrat manželstva, bez perspektívy jeho obnovy. Súd prvej inštancie konštatoval, že manželia neboli pripravení dostatočne na manželské spolužitie, rodičovstvo a uzavretie manželstva bolo motivované len príchodom dieťaťa. Súd prvej inštancie podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodoval aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pričom zveril maloleté dieťa matke v zmysle zhodných prednesov všetkých účastníkov konania, keď neboli žiadne pochybnosti o matkinom výchovnom prostredí ani za situácie, že žije v spoločnej domácnosti s novým partnerom. Tiež rozhodol o zastupovaní a správe majetku maloletej, ktorá prináleží obidvom rodičom, nakoľko nebol preukázaný žiaden dôvod pre vylúčenie otca z týchto úkonov. O výške vyživovacej povinnosti rozhodol súd prvej inštancie podľa odôvodnených potrieb maloletej a možnosti a schopnosti rodičov. Prihliadol aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka. Súd prvej inštancie vyhodnotil aj majetkové pomery rodičov, keď matka je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, otec býva v prenajatom byte a výživné XXX,- eur považoval za primerané aj pri zohľadnení zvýšených nákladov u maloletej za stravovanie v dôsledku vhodne upravenej stravy. Na úprave styku sa rodičia pred vyhlásením rozhodnutia nedohodli, preto súd prvej inštancie upravil aj styk otca s maloletou, pričom vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré nariadil s ohľadom na protichodné tvrdenia rodičov. Maloletá navštevuje materskú školu, je teda pripravená zvládať aj iné prostredie než domácnosť matky, od ktorej je aj týmto spôsobom separovaná a nútená zdieľať prítomnosť cudzích osôb. Pritom však na rozdiel od nich nemôže byť pre ňu otec cudzou osobou. To, ako otec akceptuje, že matka sa rozhodla žiť na cudzom štátnom území, rovnako musí aj matka akceptovať vôľu otca žiť a pracovať v zahraničí. To isté sa týka aj akceptácie ich partnerov. Maloletá musí byť denne konfrontovaná s prítomnosťou súčasného partnera matky, matka musí tolerovať prítomnosť otcovej partnerky v jeho domácnosti, kde sa bude styk uskutočňovať. Aj keď každý z rodičov býva v inom štáte, vzdialenosť ich bydlísk umožňuje styk riadne realizovať v takom rozsahu ako určil súd prvej inštancie. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie manželka, odvolala sa proti celému rozhodnutiu, výrok o rozvode napadla z dôvodu, že súd počas konania nepostupoval v súlade s ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine zisťovať príčiny rozvratu manželstva, pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliadnuť. Namietala, že dôvodom rozvratu manželstva boli nové partnerské vzťahy a skutočnosť, že boli nezrelými na uzatvorenie manželstva, obaja sú katolíckeho vyznania a ona spočiatku udávala, že sa nechce rozviesť. Súd prvej inštancie pochybil pri skúmaní príčin rozvratu manželstva v odôvodnení rozsudku a tam nie sú uvedené pravé dôvody rozvratu manželstva. Namietala aj výrok o zastupovaní a správe majetku maloletej, keď toto v praxi nemôže vôbec fungovať, ako rodičia sa nevedia zhodnúť na podstatných veciach týkajúcich sa maloletej, otca maloletej informuje o maloletej, tento tieto informácie ignoruje. On sám ju tiež neinformuje o podstatných veciach a rozhoduje sám, dokonca nie v bežných veciach. Klamal ju pokiaľ ide o uplatňovanie rodinných prídavkov v W. republike. Bez jej vedomia vybavil maloletej druhý cestovný doklad. Minimálne ju mal o tejto skutočnosti informovať. Preto nie je vhodné, aby zastupovali a spravovali majetok maloletej obaja rodičia, nie je to v záujme maloletej. Pokiaľ ide o úpravu styku bývalá právna zástupkyňa ju neinformovala, že znalecký posudok môže namietať. Poukázala na závery Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, ktorý posudok si nechala vypracovať a má väčšiu výpovednú hodnotu ako vypracovaný znalecký posudok. Poukazovala na jeho závery, kde je zdôraznený pozitívny vzťah maloletej k nej ako matke, jej partnerovi, ako aj bratovi. Sú to osoby, s ktorými zdieľa najviac času a svojho biologického otca vníma ako osobu, s ktorou zdieľa najmä hrové časti. V intenciách jej detského vnímania môže reagovať na iné výchovné prístupy, režim u otca vzhľadom k tomu, že s ním trávi menej času v časovo vzdialených intervaloch. Vzťah svojich rodičov vníma citlivo, podvedome reaguje na nekonštruktívnu komunikáciu medzi matkou a otcom, odmietaním striedania prostredí. Problém sa prejavil aj v adaptačných problémoch pri nástupe do predškolského zariadenia. V súčasnom období vzhľadom na adaptáciu maloletej v predškolskom zariadení je potrebné realizovať styk formou častejších kratších stretnutí za prítomnosti matky. Závery znaleckého posudku nekorešpondujú s odborným stanoviskom Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Nesúhlasila ani s výškou výživného, keď uviedla, že v W. dosahoval otec podporu vo výške XXX eur, k tomu ešte mesačné rodinné dávky vo výške XXX eur, súd nedostatočným spôsobom skúmal majetkové a zárobkové pomery otca maloletej, ona sama nemala finančné prostriedky, preto sa musela domáhať neodkladným opatrením, aby hradil výživné na maloletú C. aj výživné na ňu ako na manželku. Spláca hypotéku, ktorej zostatok je ešte XX.XXX eur. Tvrdenia otca maloletej považovala za účelové. Otec maloletej napriek svojmu čistému príjmu býva i naďalej vo C., pričom by mohol dochádzať. Otec maloletej má podstatne vyšší príjem ako v súčasnosti má ona a vzniká nepomer medzi príjmami jej rodiny a príjmami otca maloletej. Žiadala zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť späť na ďalšie konanie, kde budú uvedené pravé príčiny rozvratu manželstva, v prípade, že sa odvolací súd s týmto jej názorom nestotožní, navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že maloletú bude zastupovať a spravovať jej majetok matka, otec je povinný prispievať na výživ maloletej sumou XXX,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode a bude upravený styk otca s maloletou v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu a v nedeľu vždy od 10.00 hod do 19.00 hod., v nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod., v párnom kalendárnom roku 24.12. od. 10.00 hod. do 14.00 hod., 25.12. od 10.00 hod. do 19.00 hod., 26.12. od 10.00 hod. do 19.00 hod., 01.01. od 10.00 hod. do 19.00 hod. a 06.01. od 10.00 hod. do 19.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku 31.12. od 10.00 hod. do 19.00 hod., na Veľký piatok, Veľkonočnú nedeľu, Veľkonočný pondelok vždy od 10.00 hod. do 19.00 hod. Otec je povinný zaplatiť trovy znaleckého dokazovania v sume X.XXX eur na účet okresného súdu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 4. Manžel vo vyjadrení na odvolanie manželky uviedol, že odvolanie čo do výroku o rozvode manželstva zo strany manželky je účelové, jej námietky sa netýkajú výroku o rozvode manželstva, teda, že by s rozvodom manželstva nesúhlasila a týkajú sa len odôvodnenia tejto časti rozhodnutia, napokon aj samotná manželka v závere svojho odvolania uviedla, že síce s návrhom na rozvod súhlasí, nie je však stotožnená s odôvodnením súdneho rozhodnutia, v ktorom nie sú dostatočne uvedené príčiny rozvratu manželstva, poukázala na znenie § 358 C.s.p., podľa ktorého odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné, skutočnosti, ktoré manželka v odvolaní namieta uvádzala sama v konaní, keď počas konania uvádzala, že príčinou rozvratu bola mimomanželská známosť manžela. Súd mal povinnosť zisťovať skutočnú príčinu rozvratu manželstva a nevychádzať výlučne z jednostranných vyjadrení manželky a tieto preniesť do záverov svojho rozhodnutia ako sa to ona domnieva. Výrok o rozvode manželstva preto považuje za vecne správny. Za správny považuje aj výrok týkajúci sa zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa, kde súd správne uzavrel, že nebol preukázaný žiadny dôvod, pre ktorý by mal byť otec vylúčený zo zastupovania a správy majetku maloletej. Len samotná skutočnosť, že rodičia majú zlú komunikáciu nemôže otca vylúčiť z jeho oprávnenia a povinnosti zastupovať maloletú, keďže aj po rozvode manželstva zostáva rovnocenným rodičom. Matka uvedené nie je schopná akceptovať. Nie je pravdou, že by ignoroval informácie od matky, dodržiava a rešpektuje všetko, čo sa týka zdravotného stavu maloletej a program v čase, keď je s ním, plánuje podľa potrieb maloletej a klimatických podmienok. Tvrdenia matky nie sú pravdivé, sú účelové, s cieľom upierať otcovi jeho základné rodičovské práva. Matka žiadne z práv otca nerešpektuje, jedine čo rešpektuje je vyživovacia povinnosť. Pas dal maloletej vyhotoviť oprávnene, pretože matka mu odmietla vydať pas, keď prišiel pre dcéru, hoci vedela, že styk sa realizuje v byte jeho rodičov v Bratislave, prechádzal cez hranicu a tento pas potreboval. Keďže mu ho matka maloletej nikdy nedala, bol nútený vybaviť si ho sám. Dávky, ktoré sú mu vyplácané použije na tvorbu úspor pre maloletú do budúcnosti. Matka dostáva na maloletú výživné, z ktorého má hradiť bežné náklady. Za povšimnutie stojí skutočnosť, že matka nenamietala, aby spravovali majetok maloletej obidvaja, nesúhlasila len so zastúpením maloletej oboma rodičmi, napriek tomu napadla celý výrok. Vzhľadom na to, že sa matka odvolala čo do celého výroku rozhodnutia, je napadnutý aj výrok o zverení maloletej do osobnej starostlivosti. Je potrebné konštatovať, že matka má maloletú zverenú aj na čas do rozvodu manželstva rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/160/2013-231, zo dňa 11.12.2013, čo nikto ani nespochybňuje. Matka sa však snaží dcéru až chorobnou snahou odlúčiť od otca a dosiahnuť obmedzenie jeho styku s maloletou. Výška vyživovacej povinnosti zodpovedá veku a potrebám maloletej, ako aj osobným a majetkovým pomerom obidvoch rodičov. V neposlednom rade treba poukázať na to, že obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, a preto aj matka je povinná na nej sa podieľať. Matkou vyčíslené náklady na maloletú v sume XXX eur mesačne, ktoré by mali zahŕňať aj náklady na bývanie, k týmto sa nevie vyjadriť, keďže matka neuviedla, z čoho táto suma pozostáva, okrem nákladov na škôlku v rozsahu XX eur. Musel si nájsť prácu, aby mal voľné víkendy a pri výbere práce vzhľadom na odbor, v ktorom je vyučený, nemal až také možnosti, ako sa to snaží deklarovať matka. Práca, ktorú vykonáva zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. Nie sú pravdivé tvrdenia ohľadom neplnenia si výživného voči maloletej. Vyživovacia povinnosť je na uspokojovanie potrieb dieťaťa, nie na úhradu splátok hypotekárneho úveru na nehnuteľnosť vo vlastníctve matky. Výživné na maloletú bolo určené rozsudkom okresného súdu č.k. 17P/160/2013 zo dňa 26.06.2013, nie neodkladným opatrením. Ohľadne výplaty dávok nezavádzal, dávky mu boli priznané a vo výške ako mu boli vyplatené ich použije na tvorbu úspor pre maloletú. Z hľadiska určovania výšky výživného na čas po rozvode manželstva sú však tieto prídavky irelevantné, nakoľko na ne stratí nárok. Správne upravil súd prvej inštancie aj jeho styk s maloletou, matka akceptovala stretnutia maloletej s ním až po rozhodnutí súdu, kde musela strpieť, že sa bude styk realizovať bez jej prítomnosti. Maloletá reaguje na neho pozitívne, verbálne aj citovo, je pripravená samostatne stráviť čas s otcom. Všetky problémy, ktoré má maloletá pri stretnutí s otcom sú založené výlučne na vyjadrení matky, nemožno prihliadnuť na závery odborného vyjadrenia, ktoré obmedzujú jeho rodičovské práva, stretávanie sa s maloletou bez prespania a spočiatku za prítomnosti matky. Matka znemožňuje styk s maloletou, viackrát ho informovala o tom, že maloletá je chorá a on keďže nechcel zhoršiť stav dcéry, neprišiel práve z tohto dôvodu, čo potom zase matka zneužívala vo svoj prospech. Pre zdravý vývin dieťaťa je potrebné podporovať jeho kontakty s maloletou. Úprava styku tak, ako ju určil súd prvej inštancie je v záujme maloletej a nie matky. Znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme maloletej, preto povinnosť úhrady nákladov naň majú obaja rodičia. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny. 5. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil. Súd prvej inštancie správne rozhodol, ak rozviedol manželstvo strán, keď konštatoval, že toto si neplní svoju spoločenskú funkciu. Odvolanie v tomto smere nie je dôvodné, pretože tak, ako sa konštatuje vo vyjadrení manžela k odvolaniu manželky podľa § 378 C.s.p., odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. V tomto smere odvolací súd prisvedčil tvrdeniam manžela, že odvolanie v tejto časti je účelové, keď samotná manželka nikdy nevyjadrila nesúhlas s rozvodom manželstva. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj pokiaľ ide o zastupovanie a správu majetku maloletej, zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je obrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. V zásadne v bežných veciach môže každý z rodičov zastupovať dieťa samostatne, v iných, nie bežných veciach, ktoré zákon nazýva podstatné veci, sú rodičia povinní sa dohodnúť, pokiaľ sa nedohodnú rozhoduje na návrh jedného z rodičov súd. Právo zastupovať a spravovať majetok patrí obidvom rodičom, pokiaľ sú známi, žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom zachované aj na čas po rozvode. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj o zverení maloletej na čas po rozvode, ktoré v priebehu konania nikto zo strán nesporoval. Výška výživného bola stanovená v súlade s potrebami maloletej a s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Odvolací súd tu konštatuje, že výživné je určené na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Výšku výživného, ktorú navrhla matka maloletej je neprimeraná odôvodneným potrebám maloletej, ktoré nakoniec ani matka maloletej nepreukázala. Správne upravil súd prvej inštancie aj styk otca s maloletou, keď je to jednak právo maloletého dieťaťa, aj právo rodiča, aby i napriek rozvodu manželstva ostal zachovaný vzťah maloletého dieťaťa k rodičovi. Matka si musí uvedomiť, že maloletá nie je jej majetok, maloletá má svoje právo, ktoré je povinná podporovať a realizovať v takom rozsahu ako určil súd prvej inštancie. V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, prečo by sa nemohol realizovať styk v rozsahu ako ho upravil súd prvej inštancie. Dieťa je potrebné vychovávať v láske a úcte k druhému rodičovi, čo pokiaľ matka poukazuje na svoje vierovyznanie, jej zrejme netreba zvlášť vysvetľovať. Matka nemá právo obmedzovať rodičovské práva otca bez relevantných dôvodov, naopak, je povinná tieto väzby podporovať. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj pokiaľ ide o trovy znaleckého dokazovania, keď dokazovanie bolo nariadené v záujme maloletej, preto na úhrade nákladov sa majú podieľať obidvaja rodičia. 10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 C.s.p. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).