Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/497/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513244058 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513244058.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti žalovanej: W.. T. Č., L.. XX.XX.XXXX, P. J. V. XXXX/XX, J., zast.: I. Č., L.. XX.XX.XXXX, J. L. XX, J., o zaplatenie 2.652,21 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 19. júna 2015, č. k. 39C/211/2014-70, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 560,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 560,92 eur od 12.12.2011 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur mesačne, zročných k 20. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia celého dlhu s tým, že omeškanie so zaplatením, čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 157,15 eur do troch dní. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 2.652,21 eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne (23,725 % ročne) a úroku z omeškania vo výške 4,025 % ročne, t.j. 27,75% ročne: zo sumy 80,37 eur od 26.01.2011 do 20.02.2011 (1,58 eur); zo sumy 80,37 eur od 26.02.2011 do 20.03.2011 (1,40 eur); zo sumy 80,37 eur od 26.03.2011 do 20.04.2011 (1,58 eur); zo sumy 80,37 eur od 26.04.2011 do 19.06.2011 (3,36 eur); zo sumy 80,37 eur od 26.06.2011 do 19.07.2011 (1,49 eur); zo sumy 80,37 eur od 26.07.2011 do 18.08.2011 (1,46 eur); zo sumy 80,37 eur od 26.08.2011 do 23.08.2013 (44,54 eur); zo sumy 80,37 eur od 26.09.2011 do 23.08.2013 (42,65 eur); zo sumy 80,37 eur od 26.10.2011 do 23.08.2013 (40,81 eur); zo sumy 80,37 eur od 26.11.2011 do 23.08.2013 (38,92 eur); zo sumy 2.330,73 eur od 12.12.2011 do 23.08.2013 (1.100,40 eur) = 1.278,19 eur tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 eur len ročného úroku z omeškania vo výške 9,25% zo sumy 2.652,21 eur do zaplatenia. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 06.09.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.500,- eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 80,37 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti žalovanej sa účastníci dohodli na jednorazovom odklade splátky č. 8 pôžičky a túto sa žalovaná zaviazala splatiť ako splátku 43. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou úveru už pri 4 splátke a zaplatila len sumu 723,33 eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky o viac ako 3 mesiace, bolo žalovanej doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitá splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Oznámenie jej bolo doručené 25.11.2011 a dňa 11.12.2011 bola žalovaná povinná uhradiť celý dlh predstavujúci sumu 2.652,21 eur. Žalobcovi vznikol podľa čl. 14 ods. 14.1. zmluvy nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne (23,725 % ročne) zo sumy jednotlivých splátok od 26.01.2011 do 26.11.2011 a zo sumy 2.330,73 eur od 12.12.2011 do 23.08.2013 a úrok z omeškania vo výške 4,025 % ročne, t.j. 27,75 % ročne, zmluvná pokuta a úrok z omeškania zo splátok a za obdobie uvedené v žalobe a ďalší úrok z omeškania po dosiahnutí sumy 1.500,- eur vo výške 9,25 % zo sumy 2.652,21 eur do zaplatenia. 3. Žalovaná žalobcom uplatnený nárok neuznala z dôvodu jeho neprimeranej výšky. Poukázala na to, že v žiadosti o poskytnutie úveru bola uvedená suma 1.500,- eur a žalovaná obdržala len sumu 1.284,25 eur. Poskytnutý úver splácala do času, kým sa nedostala do finančnej tiesne. Celkovo uhradila asi 700,- eur a následne nebola schopná splácať. Za dôvodnú uznala len sumu, ktorá predstavovala rozdiel medzi poskytnutou a splatenou sumou úveru a bola schopná splatiť ju z finančných dôvodov v splátkach po 100,- eur mesačne. Jediným príjmom žalovanej je starobný dôchodok. Uviedla, že žiadala o poskytnutie klasického úveru poukázaním na jej účet vedený v banke a nie revolvingového úveru. 4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná požiadala žalobcu (na formulárovej žiadosti/zmluve, pripravenej žalobcom ako dodávateľom a používanej vo viacerých prípadoch) o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na jej osobný účet v peňažnom ústave uvedenom v bode 2. zmluvy v spojení s bodom 11. vo výške 1.500,- eur so splatnosťou v 42-och splátkach, splatných 25. deň kalendárneho mesiaca, po 80,37 eur mesačne, pri celkovej sume splátok úveru vrátane úroku 3.375,54 eur a predpokladanej RPMN za úver 70,01 % a ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 %, pri priemernej RPMN za úver 47,39 %. Priamo v tlačive formulárovej žiadosti v bode 5. o poskytnutie úveru sú uvedené ďalšie zmluvné podmienky ako: Poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur a celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania revolvingu 1.928,88 pri predpokladanej RPMN 63,32 % a ročnej úrokovej sadzbe 76,21 %. Účelom čerpania úveru bola vyznačená rekonštrukcia nehnuteľnosti. V bode 6, ktorý vyplnil žalobca až dňa 06.09.2010 „Údaje o schválenom úvere“ a podpísal zmluvu ako druhý účastník, žalobca schválil poskytnutie úveru 1.500,- eur a jeho splatnosť v 42 splátkach k 25. dňu v mesiaci vo výške 80,37 eur, s uvedením celkovej čiastky 3.375,54 eur a ročnej úrokovej sadzby 70,01 %, tak ako bolo uvedené v žiadosti. RPMN za úver žalobca dodatočne dopísal vo výške 66,54 %. Súčasne uviedol aj poskytnutú čiastku revolvingu 790,84 eur s celkovou čiastkou pri revolvingu, ktorú musí dlžník splatiť v sume 1.928,88 eur spolu s ročnou úrokovou sadzbou a úrokovú sadzbu úroku z omeškania 9 %. Z bodu 6. Žiadosti/zmluvy - „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR (nevyplňujte)“ vyplynulo, že povinné údaje o poskytnutom úvere mali byť doplnené až po schválení žiadosti o úver žalobcom. Bod 7 žiadosti/zmluvy odkazuje v ďalšom na Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré tvoria súčasť žiadosti na vnútornej dvojstránke žiadosti napísané v evidentne menším písmom ako formulárová žiadosť. Bod 8 ods. 8.1. až 8.6. je Dohodou o poskytnutí služby podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka - odklad maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingového úveru. Napriek tomu, že veriteľ v ods. 8.6. vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere v texte sa možnosť odmietnutia uzavretia tejto dohody dlžníkom neuvádza. Z oznámenia o schválení úveru, ktorého doručenie žalovanej žalobca nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, a ktoré malo tvoriť súčasť zmluvy o revolvingovom úvere vyplynulo, že žalobca dňa 06.09.2010 schválil výšku klasického úveru (ako poskytnutá čiastka) vo výške 1.500,- eur a deň 06.09.2010 považoval za dátum platnosti zmluvy o RÚ. Dátum splatnosti prvej splátky určil na 25.10.2010 a poslednej splátky úveru na 25.03.2014. RPMN vyčíslil vo výške 66,54 % a priemernú RPMN ku dňu podpísania zmluvy 47,39 %. Schválená výška revolvingu 902,92 eur a výška RPMN po vykonaní revolvingu 60,49 %. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania úveru (úver + úroky 70,01 %) 3.375,54 eur a v dôsledku dohody podľa ods. 8.1 zmluvy započítal pohľadávku veriteľa vo výške 215,75 eur s výškou schválenej výšky úveru. Z výpisu z účtu mal súd za preukázané, že dňa 09.09.2010 poukázal žalobca na účet žalovanej sumu 1.284,25 eur (1.500 - 215,75). Podľa karty klienta vyplatená výška úveru bola 1.284,25 eur a uhradených žalovanou bolo 9 splátok v celkovej sume 723,33 eur. Žalovaná prestala poskytnutý úver splácať od augusta 2011. Listom zo dňa 07.11.2011, doručenom žalovanej dňa 10.11.2011, oznámil žalobca žalovanej zosplatnenie úveru a 15 dní od doručenia oznámenia sa stali splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Listom zo dňa 03.08.2012 v pokuse o zmier vyzval žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalovanú na zaplatenie nesplatených splátok úveru v sume 2.652,21 eur, zmluvnej pokuty vo výške 1.094,86 eur, úrokov z omeškania v sume 225,75 eur a trov právneho zastúpenia v sume 130,66 eur, celkovo dlžnú sumu vo výške 4.393,13 eur žiadal žalobca uhradiť do 7 dní od doručenia výzvy. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.06.2015 ako „špecifikácia uplatneného nároku, vyjadrenie k právnej úprave odplaty zo spotrebiteľského úveru“ a „vyjadrenie“ uviedol, že v bode 8 a nasl. uzavrela žalovaná ako samostatný právny úkon doplnkovú službu - dohodu o poskytnutí služby odkladu splátok, ktorá dohoda nebola podmienkou uzatvorenia zmluvy, bod 8.6. je oddelený aj graficky od ostatného textu zmluvy a je samostatne parafovaný zmluvnými stranami. Odplata za uzavretie dohody vo výške 215,75 eur je uvedená v bode 8.1., jej spôsob úhrady (vzájomné započítanie) si zmluvné strany dohodli v bode 8.4. Preto bola žalovanej dňa 09.09.2010 vyplatená na bankový účet suma 1.284,25 eur. Žalovaná nesplnila zmluvné podmienky podľa bodu 4 ods. 4.1 Zmluvných dojednaní, preto jej revolvingový úver nebol poskytnutý. Predmetom konania je len nesplatená časť úveru. Uplatňovaný nárok predstavuje súčet 33 neuhradených splátok po 80,37 eur v sume 2.652,21 eur. Každou splátkou sa uhrádzala časť istiny vo výške 44,66 eur a časť úroku 35,71 eur. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach. Ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Podľa žalobcu za obvyklú odplatu na finančnom trhu je možné považovať priemernú hodnotu, ktorá vyjadruje rovnovážny stav všetkých poskytovaných spotrebiteľských úverov. V období, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere bola priemerná odplata na úrovni 47,39 % (RPMN - Údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch). Hodnota odplaty dohodnutá v zmluve uvedenú hranicu podstatným spôsobom neprevyšovala. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Z čl. 7 ods. 7.1. Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje jeho neoddeliteľnú súčasť. V tomto prípade je nesporné, že zmluva zahrňuje ako svoju súčasť aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi ako akceptačného prejavu veriteľa spolu s bodom 6 zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13. Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale aj súčasťou zmluvy. Keďže listina - zmluva vrátane zmluvných dojednaní je podpísaná, potom je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej pokute a táto je plne v súlade s § 544 ods. 2 OZ a v súlade s § 53b ods. 1 OZ spolu s § 3a ods. 1 až 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z.. 6. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je čiastočne dôvodná. 7. Vec právne posúdil podľa § 3, § 39, § 52 ods. 2, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2015, článok II , článok XIV zákona č. 102/2014 Z.z. ), § 497 zákona č. 513 /1991 Zb. - Obchodného zákonníka ( ObchZ ), čl. 3 ods. 1, 2, smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Poukázal na to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania, založený zmluvou označenou ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.. Podľa bodu 2.1 týchto dojednaní Zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa, pričom vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom (spoludlžníkom 1, spoludlžníkom 2) je návrhom na uzatvorenie Zmluvy a uzatvorená je a nadobúda platnosť podpisom dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) a veriteľa. K platnému uzavretiu Zmluvy o revolvingom úvere došlo dňa 06.09.2010 (podpisom veriteľa). Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, z jej obsahu nevyplýva, že by žalovaná pri uzatváraní Zmluvy konala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by jej úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania a preto sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že veriteľ - žalobca uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Z tohto dôvodu sa žalobca považuje za dodávateľa. Zo samotnej Zmluvy a jej Zmluvných dojednaní je zrejmé, že žalovaná nemohla individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári, lebo sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva o úvere/revolvingovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania, je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku. Ustanovenia Obchodného zákonníka však v čase vzniku predmetného právneho vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania z uzavretej zmluvy, súd prvej inštancie posúdil ako vzťah podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetom Zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanej vo výške 1.500,- eur a záväzok žalovanej vrátiť peňažné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa čl. 3 ods. 3.1. Zmluvných dojednaní celková výška úveru bude dlžníkovi oznámená podľa čl. 2, ods. 2.2. Podľa čl. 4 ods. 4.1 Zmluvných dojednaní revolving je automatické poskytnutie ďalšieho úveru (peňažných prostriedkov) dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámení dlžníkovi. V oznámení (ktorého doručenie žalovanej žalobca nepreukázal) je okrem iného uvedená schválená výška úveru 1.500,- eur, schválená výška revolvingu 902,92 eur, úverový limit 1.500,- eur. Účastníci konania ako zmluvné strany sa dohodli na 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Podľa zmluvy ročná úroková sadzba úveru predstavuje 70,01 % a ročná úroková sadzba revolvingu predstavuje 76,21 %. 8. Súd prvej inštancie poukázal na to, že Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné pri úvere dohodnúť úroky. To však neznamená, že by výška úrokov bola závislá len na dohode účastníkov zmluvy o revolvingovom úvere (o spotrebiteľskom úvere), a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Neprimeranou, odporujúcou dobrým mravom a teda neprijateľnou podmienkou je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú sadzbu, ktorá je v dobe uzavretia zmluvy obvyklou sadzbou, a to s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytnutí úveru. Dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu a nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je neplatná. I keď bolo splácanie poskytnutého spotrebiteľského úveru dojednané na dobu 42 mesiacov, nie je možné akceptovať výšku úrokovej sadzby 70,01% ročne, resp. 76,21% ročne. 9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zistil, že priemerná úroková miera pri úveroch poskytovaných bankami bola v čase uzatvorenia zmluvy 11,63 % ročne (úvery od 1 do 5 rokov). Úrok 70,01 %, resp. 76,21 % ročne podstatnou mierou (6 - 7 násobne) prekračoval priemernú úrokovú sadzbu z úverov obchodných bánk (spotrebiteľské úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov), preto postup žalobcu treba považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ) postihnuté absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 6 OZ s účinnosťou od 01.04.2015). Súd prvej inštancie uviedol, že pri dojednávaní úrokov pri úvere koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa uspokojí pri úverovej zmluve bez ohľadu na to, v akej situácií sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za poskytnutý úver, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere (o revolvingovom úvere) často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané úroky. Rovnaký názor vyslovili aj iné okresné a krajské súdy v obdobnej veci a Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci č. 1MCdo 1/2009. 10. Za neprijateľný považoval súd prvej inštancie postup žalobcu, ktorý si pri vyplatení poskytnutej sumy úveru žalovanej odpočítal odplatu za službu v zmysle bodu 8.8.1 Dohody o poskytnutí služby, ktorou službou nanútil žalovanej možnosť odkladu troch splátok úveru, pričom túto odplatu si vyúčtoval v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalovaná o takúto službu bude alebo nebude mať záujem. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalobcu na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť odplaty ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov považoval súd prvej inštancie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda za neplatnú i podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, lebo je výrazne v neprospech žalovanej, ako spotrebiteľa. Predmetná zmluva, je s poukazom na neprimeranú ročnú výšku zmluvných úrokov (požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery) v časti dohodnutých úrokov a odplaty za službu neplatná. Úver je tak bezúročný a bez poplatkov a žalovaná bola povinná vrátiť žalobcovi poskytnutú sumu úveru, t. j. 1.284,25 eur. Ako vyplynulo z karty klienta za obdobie od 25.10.2010 do 25.07.2011 žalovaná žalobcovi celkovo zaplatila sumu 723,33 eur. Z týchto dôvodov považoval súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú iba v časti 560,92 eur, ktorú sumu žalobcovi priznal a vo zvyšku uplatnenej istiny žalobu ako neopodstatnenú zamietol. 11. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne za omeškanie so zaplatením jednotlivých splátok od 26.01.2011 do 23.08.2013 spolu s úrokom z omeškania vo výške 4,025 % ročne, bez konkrétneho vyčíslenia. Výšku súd vyčíslil pre účely zaplatenia súdneho poplatku, zmluvná pokuta ku dňu 23.08.2013 predstavovala sumu 1.092,62 eur. Dojednanie o zmluvnej pokute bolo obsiahnuté v bode 14.1 Zmluvných dojednaní. V zmysle právnej úpravy všetky práva a povinnosti musia byť dohodnuté v zmluve (§ 4 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z.z.). Zmluvná pokuta musí byť účastníkmi dohodnutá, teda obsahovo musí tvoriť súčasť zmluvy. Akceptácia zmluvy druhým účastníkom neznamená zároveň aj vôľu prijať ustanovenia uvedené v prílohách, všeobecných podmienkach. Žalovaná ako spotrebiteľ sa na tvorbe Zmluvných dojednaní nepodieľala, len sa podriadila takejto úprave, ako nevyhnutnosti uzatvorenia samotnej zmluvy. S poukazom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že zmluvná pokuta medzi účastníkmi dohodnutá nebola. V spotrebiteľskej zmluve dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (porovnaj aj názor Krajského súdu Trnava vo veci č. 9Co/401/2012, Krajského súdu Žilina č. 6Co/126/2012). Preto aj v tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. 12. Spolu s istinou súd priznal žalobcovi úrok z omeškania so zaplatením dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb., tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Podľa § 160 O.s.p. povolil žalovanej splatiť dlžnú sumu v splátkach. 13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalovaná bola vo veci samej pomerne úspešná. Trovy konania jej vznikli na základe právoplatného uznesenia č.k. 39C/211/2014-32, zo dňa 03.12.2014 na zaplatenie súdneho poplatku z odporu vo výške 224,50 eur. Žalobca bol úspešný v 15 %, žalovaná v 85 %. Žalovanej vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania 70 % zo sumy 224,50 eur, t.j. 157,15 eur, na zaplatenie ktorých bol žalobca zaviazaný. 14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, príp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol, že pokiaľ ide o výrok I. napadnutého rozsudku, v tejto časti považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné, nakoľko z jeho odôvodnenia nevyplýva, prečo súd povolil úhradu ním priznaného plnenia v splátkach. V ďalšom poukázal na to, že otázka odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola v čase uzavretia zmluvného vzťahu výslovne upravená v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe spotrebiteľskej zmluvy sa neporovnávajú len s odplatami bánk. V opačnom prípade by zákonodarca použil pojem „bankový sektor“ a nie „finančný trh“. Z napadnutého rozsudku nie je potom možné ustáliť, na základe ktorých záverov súdu a pri aplikácii citovaného ustanovenia by bol prijateľný záver o neplatnosti odplaty. Žalobca nesúhlasí ani so záverom súdu, kedy by nemala byť dodržaná písomná forma dojednania o zmluvnej pokute. Zmluvné dojednania, v ktorých je zmluvná pokuta upravená, pritom nie sú žiadnou prílohou zmluvy, ale jej neoddeliteľnou súčasťou nachádzajúcou sa na rovnakej listine, ako samotná zmluva. Táto skutočnosť vyplýva z článku 13 zmluvy. Žalobca namieta aj závery týkajúce sa dohody o poskytnutí služby ako nepreskúmateľné a v rozpore s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V napadnutom rozsudku absentujú dôvody, na základe, ktorých súd dospel k záveru, že dohoda o poskytnutí služby nemá charakter individuálne nedohodnutého ustanovenia a súčasne spôsobuje nerovnováhu v postavení strán a táto nerovnováha má charakter značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa. Súd konštatoval neprijateľnosť tejto podmienky len na základe výšky plnenia podľa dohody. Cena plnenia však podľa § 53 Občianskeho zákonníka nie je dôvodom neprijateľnosti podmienky. Dohoda o poskytnutí služby je samostatným úkonom, a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere a teda má právnu povahu individuálneho dojednania. Navyše je osobitne podpisovaná. 15. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 16. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že najvýznamnejšou normou regulujúcou spoločenské vzťahy pri spotrebiteľských úveroch je zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý však nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka). V predmetnej veci sa stala predmetom súdnej kontroly z hľadiska princípov absolútnej neplatnosti právnych úkonov zmluva o úvere zo dňa 06.09.2010, č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej žalobca nebankový subjekt poskytol žalovanej na 42 mesiacov (3,5 roka) úver 1.500,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 70,01 %. Žalovaná mala za celkovo poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur, vrátiť za 3,5 roka sumu 3.375,54 eur. Už len samotná skutočnosť, že cenu úveru vyjadruje tak vysoké dvojciferné číslo (70,01 %) je zarážajúca a odôvodňujúca zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu. Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi (NS ČR 21Cdo/1484/04), pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ale aj Najvyšší súd Českej republiky uzavreli, že nie každá dohoda o úrokoch pri úvere je akceptovateľná (porov. uznesenie NS SR 1MCdo 1/09, rozsudok NS ČR 21Cdo/1484/2004). Najvyšší súd dospel k záveru o rozpore neprimeranej ceny úveru bez ohľadu na to, či dlžník peniaze prevzal alebo rozhodoval sa dobrovoľne. „Nemohou byt žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky sjednané při peněžité půjčce sou považovaný za odporující obecně uznávaným pravidlům chování (NS ČR 21Cdo/1484/04)." K argumentácii žalobcu, že odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe spotrebiteľskej zmluvy sa neporovnávajú len s odplatami bánk, odvolací súd poznamenáva, že je neakceptovateľné porovnávať ceny úverov so subjektmi, ktoré ich dojednávajú v spoločenský nežiaducom rozsahu. V predmetnej veci ide o cenu úveru 70,01 % p.a. a odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie, považuje túto extrémnu až úžernú odplatu za úver za neplatne dohodnutú (rozpornú s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Tak neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto úžerné protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Z celospoločenského hľadiska sú takéto úverové praktiky nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva. Pre porovnanie nemecká judikatúra stabilizovala závery o úplnej neplatnosti úveru, ak boli dohodnuté úroky vyššie ako 12 % nad priemer na trhu (BGR AZ: XI. ZR 252/89). Odvolací súd si osvojuje závery o neplatnosti dohody o cene úveru, ak úroky prevýšili priemer úrokových sadzieb bánk o viac ako 100 %. V posudzovanom prípade bola priemerná úroková miera pri úveroch poskytovaných bankami v čase uzatvorenia zmluvy 11,63 % ročne (úvery od 1 do 5 rokov). Úrok 70,01 % ročne podstatnou mierou (6 - 7 násobne), teda viac ako 100 %, prekračoval priemernú úrokovú sadzbu z úverov obchodných bánk (spotrebiteľské úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov). Dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru je tak v danom prípade neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka). 19. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porov. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10). Za neprijateľnú podmienku možno preto považovať aj ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré veriteľovi, napr. umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru, príp. umožňuje si pri vyplatení poskytnutej sumy úveru odpočítať odplatu za službu, ktorou „nanúti“ spotrebiteľovi možnosť odkladu troch splátok úveru, pričom túto odplatu si vyúčtuje v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či spotrebiteľ o takúto službu bude alebo nebude mať záujem (bod 8.8.1 Dohody o poskytnutí služby). Odvolací súd je preto v zhode so súdom prvej inštancie, že zmluvné dojednanie, ktoré oprávňovalo žalobcu na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť odplaty ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov, možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda za neplatnú i podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko je výrazne v neprospech žalovanej, ako spotrebiteľa. Odvolací súd tak v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci bol úver bezúročný a bez poplatkov a žalovaná bola povinná vrátiť žalobcovi iba poskytnutú sumu úveru t. j. 1.284,25 eur. 20. Napokon sa odvolací súd plne stotožňuje i s názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute, keď túto nepovažuje za písomne dohodnutú. V tomto smere odvolací súd uvádza, že ako podnikateľ, tak aj spotrebiteľ musia mať adekvátnu možnosť sa s obsahom obchodných podmienok oboznámiť, to však neznamená, že tak skutočne urobia. Aj keď je spotrebiteľom priznaná vyššia právna ochrana pre ich fakticky slabšie postavenie, nedochádza tým k úplnému potlačeniu starorímskej zásady vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým). Obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje, a ktoré sú k nej pripojené alebo sú zmluvným stranám známe, nemusia byť samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však musí ten, kto sa ich dovoláva, preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo že boli druhej strane známe. (rozsudek Vrchního soudu v Praze ze dne 24.02.1998, sp. zn. 5Cmo/318/97, publikováno v soudních rozhledech 10/1998, str. 259). Ak tento výklad platí pre obchodnoprávne vzťahy, ktoré vo všeobecnosti vykazujú vyššiu mieru dispozitívnosti, tým skôr musia platiť aj pre spotrebiteľské vzťahy. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Výnimku predstavujú špecifické prípady, kedy sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim (zmluva o preprave osôb a pod.) - k tomu pozri nález Ústavného súdu ČR z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/11. I v posudzovanej veci dojednaná (žalovaná) zmluvná pokuta bola výlučne obsahom všeobecných obchodných podmienok (zmluvných dojednaní) žalobcu a nebola obsahom samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Navyše, nakoľko zmluvnú pokutu možno dohodnúť len písomne (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka), v danom prípade neboli všeobecné obchodné podmienky (zmluvné dojednania) žalobcu, resp. ich prevzatie podpísané žalovanou. Možno tak konštatovať, že zo strany žalobcu sa jednalo nielen o nekalú praktiku v spotrebiteľskom vzťahu (t.j. že zmluvná pokuta nemôže byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len obsahom samotnej spotrebiteľskej zmluvy), ale súčasne zmluvná pokuta nebola uzavretá v predpísanej písomnej forme, nakoľko dohoda o nej (VP) nebola podpísaná druhou zmluvnou stranou, t.j. žalovanou (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Nakoľko takto uzavretá dohoda o zmluvnej pokute nebola platná, nebolo možné žalobcovi priznal nárok na jej zaplatenie. 12. Pokiaľ ide o splácanie súdom prvej inštancie priznanej pohľadávky vo výške 560,92 eur v splátkach, táto skutočnosť nemôže byť samotným predmetom odvolania, keďže v tejto časti bolo žalobe vyhovené. Inými slovami, žalobca podaným odvolaním nenapáda výrok rozsudku, ktorým mu bola priznaná suma 560,92 eur s prísl., ale iba skutočnosť, že žalovaná je oprávnená túto sumu splácať v mesačných splátkach po 100,- eur. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná je starobná dôchodkyňa, poberajúca dôchodok mesačne vo výške 395,- eur. Preto, podľa názoru odvolacieho súdu, bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý žalovanej povolil splácať dlh v mesačných splátkach. 13. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vo veci samej z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny. Preto ho odvolací súd v napadnutej časti vo veci samej v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.. Za správny považoval odvolací súd i výrok o trovách prvoinštančného konania, keď žalovaná mala v spore čistý úspech vo výške 70 %. Preto správne postupoval súd prvej inštancie, keď žalovanej priznal náhradu trov, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 157,15 eur, t.j. 70 % zo sumy 224,50 eur (§ 142 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, § 255 ods. 2 C.s.p.). 14. Výrok, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 560,92 eur s prísl. nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a ich nárok na náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).