Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/754/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513244778 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513244778.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: P.. A. D., H.. XX. X. XXXX, C. Na D. XXX, C. - Č., zastúpený JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom, Bratislava, Riečna 2, proti žalovanému: Podielnicke družstvo Dunaj, Bratislava - Rusovce, Vývojová 825, IČO : 00 190 667, zastúpené Advokátskou kanceláriou JUDr. Matúš Meheš, s.r.o., Bratislava, Nevädzova 6C, o zaplatenie 121,14 €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 10. 9. 2014 č.k. 10C/152/2014 - 96, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 121,14 € s príslušenstvom, titulom dlhu na nájomnom za pozemky, ktoré užíva žalovaný. Uplatňovaná čiastka predstavuje nájomné za jeho spoluvlastnícky podiel na pozemkoch vo výške 6/10-ín za roky 2010 až 2012 v sume 103,83 € ( 34,61 €/rok ) a za spoluvlastnícky podiel na pozemkoch vo výške 1/10-ina za roky 2010 až 2012 v sume 17,31 € ( 5,77 €/rok ). V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že rodičia žalobcu A. D. B. E. D. uzatvorili dňa 29. 11. 1993 Dohodu o užívaní pozemku so žalovaným. Predmetom Dohody bol prenájom poľnohospodárskej pôdy, evidovanej v PKV č. XXX vo výmere 4.729,2 m2, kat. úz. Č.. V čl. III Dohody si zmluvné= strany dohodli nájom vo výše predstavujúcej 0,5 % zo spriemerovanej ceny pozemkov užívaných PD Dunaj, 12, 20 € za hektár na rok, s tým, že nájomné sa uhrádza po zbere jesenných zrnín. Žalobca uzatvoril dňa 31. 1. 1998 rovnakého znenia Dohodu o užívaní pozemku so žalovaným, v ktorej si strany dohodli nájomné v čl. III predstavujúce 0,5 % zo spriemerovanej ceny pozemkov, užívaných PD Dunaj, 12,20 € za hektár za rok. Nájomné sa uhrádza po zbere jesenných zrnín. Predmetom dohody bol prenájom poľnohospodárskej pôdy evidovanej v PKV č. XXX o výmere 4.729,2 m2, kat. úz. Č.. Dohoda bola uzavretá na dobu neurčitú. Rovnakého znenia uzavrela Dohodu o užívaní pozemku so žalovaným aj R. D. dňa 31. 1. 1998. Z predmetných dôvod nie je zrejmý spoluvlastnícky podiel žalobcu na pozemkoch. List vlastníctva PKV z obdobia uzatvárania dohôd o užívaní pozemkov žalobca súdu nepredložil. Otec žalobcu zomrel dňa 13. 9. 1995 a matka žalobcu dňa 21. 6. 2003. Dedičské rozhodnutie po otcovi žalobca nepredložil. Do spisu pripojil len rovnopis Osvedčenia o dedičstve 1D/508/2005 zo dňa 6. 1. 2006, z ktorého vlastnícky, či spoluvlastnícky podiel A. D. st. na predmetných pozemkoch nevyplýva. Osvedčenie o dedičstve č. D/462/03 po poručiteľke E. D. uvádza, že táto bola vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. Č., zapísaných na LV č. XXX, ako parc.č. XXXX orná pôda o výmere 24.171 m2 a parc.č. XXXX orná pôda o výmere 23.121 m2 pod B3 v podieli 1/10-ina a pod B6 v podieli 5/10-ín. Podľa Osvedčenia o dedičstve č. D/462(03 sa žalobca stal vlastníkom nehnuteľností v kat.úz. Č., zapísaných na LV č. XXX ako parc.č. XXXX orná pôda o výmere 24.171 m2 a parc.č. XXXX orná pôda o výmere 23.121 m2pod B3 v podieli 1/10-ina a pod B6 v podieli 5/10-ín. Táto skutočnosť vyplýva z výpisu LV č. XXX zo dňa 13. 7. 2005, t.j. žalobca sa stal spoluvlastníkom nehnuteľností v podieli 6/10-ín z dedičstva po matke a z tohto výpisu súd zistil, že ako titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach parc.č. XXXX - orná pôda o výmere 24.171 m2 a parc.č. XXXX orná pôda o výmere 23.121 m2 vo výške podielu 1/10-ina je rozhodnutie D 504/95, ktoré žalobca nepredložil. 2/ Súd prvej inštancie ďalej dokazovaním zistil, že darovacou zmluvou zo dňa 7. 6. 2013, ktorú uzavrel žalobca so svojou sestrou, nadobudol vlastníctvo k parc.č. XXXX orná pôda o výmere 24.171 m2 a parc.č. XXXX orná pôda o výmere 23.121 m2 u oboch pozemkov vo veľkosti podielu 1/10-ina. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 25. 8. 2003. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca súdu nepredložil dôkaz o tom, že bol vlastníkom poľnohospodárskej pôdy evidovanej v PKV č. XXX o výmere 4.729,2 m2 v kat.úz. Č. v rokoch 2010 až 2012. Žalobca preukázal svoje spoluvlastnícke právo k pozemkom zapísaným na LV č. XXX ako parc.č. XXXX orná pôda o výmere 24.171 m2 a parc.č. XXXX orná pôda o výmere 23.121 m2pod B3 v podieli 1/10-ina a pod B6 v podieli 5/10-ín nehnuteľností v kat. úz. Č.. Pripojil originál výpisu z LV č. XXX zo dňa 1. 3. 2013, zrušený dňa 15. 4. 2013. Nepreukázal teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Navyše v predložených nájomných zmluvách chýba identifikácia pozemkov, parcelné čísla, konkrétne výmery spoluvlastníckeho či výlučného vlastníckeho podielu prenajímateľov pôdy a teda aj žalobcu, z ktorého dôvodu nie je možné identifikovať, ktoré konkrétne parcely žalovaný v rokoch 2010 až 2012 skutočne užíval na základe nájomných zmlúv a ktoré sú súčasne vo vlastníctve či spoluvlastníctve žalobcu. Z predložených nájomných zmlúv je zrejmá len výmera nehnuteľností, číslo PKV a katastrálne územie; nie je teda preukázané, že sa jedná o pozemky, ktoré vlastní ( aj ako spoluvlastník ) žalobca a ktoré sú predmetom uplatneného nároku. po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 22 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ďalej § 1, § 4 zák. č. 504/2003 Z.z., ako aj ust. § 663, § 43 Obč. zák. keďže žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v sume 16,50 € titulom súdneho poplatku a v sume 118,27 € titulom trov právneho zastúpenia ( za 4 úkony právnej služby : prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu proti platobnému rozkazu, účasť na pojednávaní dňa 4. 6. 2014 a účasť na pojednávaní dňa 10. 9. 2014 ), pri odmene za jeden úkon právnej služby v hodnote 16,60 €, ako aj režijný paušál 4 x 8,04 € a 20 % DPH. 3/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil a že nedostatočne zistil skutkový stav veci. Poukazoval na to, že z ním predložených listín ako aj jeho výpovede na súde dňa 4. 6. 2014 vyplýva, že jeho právni predchodcovia A. D. B. E. D. ako prenajímatelia uzatvorili dňa 29. 11. 1993 Dohodu o užívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti reg. E parc.č. XXXX o výmere 24.171 m2, orná pôda a parc.č XXXX o výmere 23.121 m2, orná pôda, ktoré sú v kat. úz. Č. a v tom čase boli zapísané na LV č. XXX kat. úz. Č.. Na základe osvedčenia o dedičstve Dnot 198/95 zo dňa 28. 4. 1997 nadobudla jeho matka E. D. po jeho nebohom otcovi A. D. spoluvlastnícky podiel 1/10 - iny na uvedených nehnuteľnostiach, čím nadobudla vlastníctvo spolu k 6/10-inám a osvedčením o dedičstve Dnot 90/03 zo dňa 28. 1. 2005 nadobudol on, žalobca, po nebohej matke E. D. spoluvlastnícky podiel 6/10-ín tých istých nehnuteľností. Žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom dňa 31. 1. 1998 Dohodu o užívaní poľnohospodárskej pôdy a jeho sestra R. D. ako prenajímateľ uzavrela dňa 31. 1. 1998 takú istú Dohodu o užívaní poľnohospodárskej pôdy so žalovaným, s tým, že na základe darovacej zmluvy žalobcovi sestra svoj spoluvlastnícky podiel na tých istých nehnuteľnostiach darovala, v dôsledku čoho sa žalobca stal vlastníkom spolu 8/10-ín nehnuteľností, ktoré v tom čase už boli zapísané na LV č. XXX kat. úz. Č.. Keďže žalobca mal pozemky parc.č. XXXX B. Č.. XXXX kat. úz. Č. zapísané na liste vlastníctva, nebolo potrebné vyhotovovať identifikáciu parciel, lebo táto by bola potrebná iba v prípade, ak by jeho pozemky boli zapísané v pozemkovoknižnej vložke a list vlastníctva by nebol založený. Tvrdenia žalovaného boli preto čisto účelové a pokiaľ zapísanie predmetu nájmu neprekážalo ako zápis pozemku registra E v r. 1993 a ani 1998, nemôže táto skutočnosť byť ani teraz na prekážku posúdenia jeho nároku, ktorý on považuje za preukázaný. Dôvodnosť nároku vyplýva ja z úhrady 1/10-iny nájmu žalobcovi za prenájom tých istých pozemkov. Pokiaľ ide o výšku pohľadávky, žalobca predložil súdu špecifikáciu ako a na základe čoho dospel k uplatnenej čiastke za obdobie rokov 2010 až 2012, ktorou otázkou sa ale súd nezaoberal vôbec. Žalobca dodal, že žalovaný v konaní vôbec nepreukazoval, ktoré pozemky a v ktorých obdobiach užíval a užíva a preto bude potrebné doplniť dokazovanie v tomto smere. Osobitne, či žalovaný užíval v období rokov 2010 až 2012 pozemky reg. E vo vlastníctve žalobcu, ktoré boli zapísané na LV č. XXX kat. úz. Č., či k týmto pozemkom existoval medzi stranami v uvedenom období zmluvný nájomný vzťah a ak nie, či sa žalovaný za uvedené obdobie užívaním pozemkov na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil. K odvolaniu pripojil žalobca kópie výpisov z PKV č. XXX ( na ktorom sú ako vlastníci nehnuteľností tam zapísaných vedení jeho rodičia ), ďalej Osvedčenie o dedičstve č. D 504/95 - 45 po poručiteľovi A. D., výpis z LV č. XXX kat. úz. Č.V. ku dňu 23. 6. 1997, ďalej výpis z LV č. XXX kat. úz. Č. ku dňu 17. 2. 2003, čiastočný výpis z LV č. XXX kat. úz. Č. ku dňu 26. 8. 2003, fotokópie z mapy určeného operátu kat. úz. Č. zo dňa 29. 9. 2004, výpis z LV č. 672 kat. úz. Č. zo dňa 1. 10. 2004, ďalej ku dňu 13. 7. 2005, ku dňu 3. 3. 2009, 24. 2. 2011, rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. XXXX/XX/XXX/XX/MSO zo dňa 25. 1. 2013, týkajúce sa pozemkových úprav, výpis z LV č. XXX kat. úz. Č. ku dňu 1. 3. 2013 kópiu LV č. XXX, kat. úz. Č. zrušeného dňa 15. 4. 2013. 4/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný tak, že navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 29,57 €. Mal za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec správne posúdil po právnej stránke. Súd prvej inštancie správne zistil, že žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu a zároveň neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie uložil žalobcovi na pojednávaní konanom dňa 4. 6. 2014, aby v lehote 10 dní predložil súdu listy vlastníctva, preukazujúce jeho vlastníctvo pozemkov v žalovanom období. Žalobca si túto povinnosť nesplnil a požadované LV do rozhodnutia vo veci samej nepredložil. Žalobca sa navyše domáha plnenia na základe nájomných zmlúv, podľa ktorých mal žalovaný užívať pozemky evidované v PKV č. XXX, avšak počas celého konania nepreukázal, že by bol právnym nástupcom prenajímateľov, ktorí uzatvorili nájomné zmluvy so žalovaným, a ani to, ktoré pozemky z PKV č. XXX boli neskôr evidované na LV č. XXX. Na pojednávaní dňa 4. 6. 2014 žalobca uviedol, že na nasledujúce pojednávanie vyčísli súdu, ako dospel k žalovanej istine 103, 83 € a 17,31 €. Žalobca sa však na ďalšie pojednávanie dňa 10. 9. 2014 nezúčastnil, bez ospravedlnenia a žalovanú istinu žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval. Nie je preto zrejmé, ž čoho žalobca vychádzal pri výpočte istiny a na základe čoho dospel o.i. aj k uplatňovanému úroku z omeškania. Žalobcom uplatnený nárok označil žalovaný za zmätočný a nezrozumiteľný. Žalobcovo tvrdenie v odvolaní, že „...žalovaný v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti nijako nepreukazoval, ktoré pozemky a v ktorých obdobiach užíval a užíva, a preto bude potrebné v ďalšom konaní doplniť dokazovanie v naznačenom smere...“ považuje žalovaný za neopodstatnené, nakoľko práve žalobca je povinný preukázať, čoho sa domáha, pričom žalobca dôkazné bremeno neuniesol. K svojmu odvolaniu žalobca pripojil aj nové dôkazy, ktoré ale nepredložil počas celého konania pred súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti argumentoval žalovaný ust. § 205a ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákon pripúšťa skutočnosti a dôkazy v odvolacom konaní iba v obmedzenom rozsahu. Žalobca zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. Žalobca mal dostatok priestoru a možností na to, aby v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnil všetky podľa neho potrebné dôkazy, čo ale žalobca neurobil, pričom sa naviac bez predchádzajúceho ospravedlnenia nezúčastnil pojednávania. 5/ Na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu sa žalobca písomne vyjadril podaním zo dňa 11. 5. 2017 ( č.l. 171, 172 spisu ), v ktorom uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za predčasný; na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol, sa nedostavil len nedopatrením a keďže na danom pojednávaní nebol prítomný, nemohol byť ani poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Žiadal, aby odvolací súd vzal zreteľ na listiny, ktoré pripojil k svojmu odvolaniu, pretože nebol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a tiež nimi preukazuje, že v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd sa v konaní nezaoberal tým, či žalovaný v rokoch 2010 až 2012 užíval pozemky registra E v jeho vlastníctve, zapísané na LV č. XXX E.. Ú.. Č., či k pozemkom vtedy existoval nájomný vzťah a či sa žalovaný užívaním týchto pozemkov za uvedené obdobie bezdôvodne neobohatil. Súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno zhojiť v konaní pred odvolacím súdom. Žalobca trval na tom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6/ Na vyjadrenie žalobcu sa žalovaný ďalej nevyjadril. 7/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( t.j. v celom rozsahu ) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 9/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1, ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie v rozsudku a na tieto závery poukazuje. V konaní neboli zo strany žalobcu produkované také dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Neobstojí námietka, že žalobca nebol súdom prvej inštancie poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. ( účinného do 30. 6. 2016, pozn. odv. súdu ). Súd prvej inštancie si túto svoju poučovaciu povinnosť splnil bezo zvyšku; poučenie ( aj ) v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. doručil súd žalobcovi spolu s predvolaním na prvý termín pojednávania v predmetnej veci ( vytýčený na 4. 6. 2014 ), pričom žalobca si zásielku súdu obsahujúce poučenie o jeho procesných právach ( a teda aj poučenie v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. ) prevzal dňa 12. 5. 2014 ( doručenka pripojená na č.l. 45 spisu ). V zmysle uvedeného poučenia mal žalobca všetky dôkazy predložiť súdu, alebo ich označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie ( t.j. do 10. 9. 2014 ). Žalobca sa však bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnil na tomto termíne pojednávania, o konaní ktorého mal vedomosť, keďže tento termín pojednávania vzal na vedomie na pojednávaní, konanom dňa 4. 6. 2014. Listinné dôkazy, ktoré žalobca založil do spisu dňa 22. 9. 2014 teda predložil súdu prvej inštancie až po tom, ako už konanie na prvej inštancii skončilo vynesením rozsudku na pojednávaní dňa 10. 9. 2014. Zároveň mal súd prvej inštancie splnené všetky zákonné podmienky na to, aby na pojednávaní dňa 10. 9. 2014 vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu - tento o termíne pojednávania vedel, svoju neúčasť na ňom ničím neodôvodnil ani neospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Odvolací súd na listinné dôkazy predložené žalobcom dňa 22. 9. 2014 prihliadať nemohol, keďže neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by bránili žalobcovi tieto listinné materiály predložiť súdu už skôr ( ešte v rámci konania pred súdom prvej inštancie ). 10/ Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ), vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. 11/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ). V Bratislave dňa 10. augusta 2017