Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/212/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513245910 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513245910.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: Ing. J. H., X.. P. XX, L., zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Janákom, Lermontovova 9, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Ing. U. F., X.. P. XX, L., 2/ Ing. R. R., X.. P. XX, L., 3/ G. J., X.. P.A. XX, L., o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 7C/467/2013-246, zo dňa 30.4.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ až 3/ p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol; žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou z 13.12.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ až 3/ ospravedlniť sa mu a súčasne zaplatiť mu titulom nemajetkovej ujmy 3.000 eur; žiadal priznať aj náhradu trov konania. Počas konania žalobca viackrát menil petit žaloby; naposledy na pojednávaní konanom 11.11.2014 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaným 1/ až 3/ má byť uložená povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi za verejne vyjadrené nepravdivé a pravdu skresľujúce tvrdenia o jeho osobe, do budúcna sa zdržať takýchto vyjadrení a na svoje náklady preukázateľne doručiť všetkým vlastníkom bytových a nebytových priestorov v bytovom dome na X.. P. č. XX-XX v Bratislave, správcovskej spoločnosti BP Petržalka s.r.o. a vyvesiť na dobu minimálne 30 dní v tomto dome na mieste na to obvyklom nasledujúce ospravedlnenie: My Ing. U. F., Ing. R. R. a G. J. sa týmto verejne ospravedlňujeme Ing. J. H., za nepravdivé a hrubo skresľujúce tvrdenia, ktoré sme uviedli v podpisovej akcii uskutočnenej v dňoch 18. - 20.10.2013 „Odvolanie Ing. J. H. z funkcie predsedu a člena výboru zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len vlastníkov) v bytovom dome na X.. P. Č.. XX-XX“, ktorej cieľom bolo obídenie zákona a týmto protiprávnym konaním jeho nezákonné odvolanie z funkcie predsedu a člena výboru zástupcov bytov a nebytových priestorov v uvedenom bytovom dome. Žalovaným 1/ až 3/ zároveň žiadal uložiť povinnosť zaplatiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 3.000 eur. 2. Žalobca dôvodil tým, že v dňoch 18. - 20.10.2013 žalovaní 1/ až 3/ zorganizovali a uskutočnili podpisovú akciu za jeho odvolanie z pozície zástupcu vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome. Uviedol, že žalovaní 1/ až 3/ spôsobili, že bol odvolaný z funkcie zástupcu vlastníkov bytov. Písomné dôvody odvolania, ktoré žalovaní uviedli v podpisových hárkoch, sa nezakladajú na pravde a poškodzujú jeho občiansku česť a ľudskú dôstojnosť. Tieto účelovo podávané informácie poškodili jeho dobré meno a spôsobili mu vážnu ujmu na jeho osobnostných právach a preto požaduje okrem ospravedlnenia aj nemajetkovú ujmu 3.000 eur, ktorá je primeraná intenzite zásahu do jeho osobnostných práv. Nemajetkovú ujmu vo výške 3.000 eur žiadal z toho dôvodu, že z titulu svojej funkcie poberal 40 eur mesačne; nebyť žalovaných, zotrval by vo funkcii 6 - 7 rokov, čo by mu vynieslo približne 3.000 eur. 3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov Ing. E. H., J. D., RNDr. H. H., R. E., H. X.C., H. D., G. H., Ing. Y. O., K. L. a oboznámil sa s písomnými dokladmi tvoriacimi obsah súdneho spisu. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na podklade Zmluvy o výkone správy, uzavretej medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX na X.. P. XX, XX, XX, L. (ďalej len „predmetný bytový dom“) a správcom Bytový podnik Petržalka, s.r.o. (čl. VIII) bol žalobca zvolený vlastníkmi bytov do funkcie predsedu výboru zástupcov vlastníkov a člena výboru zástupcov vlastníkov bytov. V dňoch 18. - 20.10.2013 žalovaní 1/ až 3/ zorganizovali a uskutočnili podpisovú akciu za jeho odvolanie z pozície zástupcu vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal z toho, že dôvody odvolania sú uvedené v písomnom „Odvolaní Ing. J. H. z funkcie predsedu a člena výboru zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na X.. P. Č.. XX-XX“. Pod bodom 1. sa uvádza nespokojnosť s prácou Ing. H. (žalobcu), t.j. a) porušovanie povinnosti informovať vlastníkov o činnosti správcu a o dôležitých otázkach prevádzky, b) svojvoľne vykonané zmeny v novele Zmluvy o výkone správy po spripomienkovaní vlastníkmi schválenou komisiou, c) odmietanie spolupráce s členmi výboru a odmietanie predložiť zástupcom vlastníkov dokumentáciu, týkajúcu sa bytového domu k nahliadnutiu; aj napriek upozorneniam zástupcov vlastníkov, ako i vlastníkov na členskej schôdzi dňa 16.9.2013 (ďalej len „predmetnej schôdzi vlastníkov“) naďalej má umiestnenú dokumentáciu, týkajúcu sa bytového domu a vlastníkov v zamestnaní, d) neinformovanie všetkých zástupcov vlastníkov o zámeroch prác v bytovom dome, e) neinformovanie zástupcov vlastníkov o schválených výdavkoch z fondov opráv a fondu služieb, f) bezdôvodné čerpanie finančných prostriedkov na právne služby, poskytnuté Ing. H., bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov, resp. zástupcov vlastníkov, g) ignorovanie požiadaviek vlastníkov podať informácie o priebehu, podmienkach a výsledku výberového konania na zhotoviteľa zateplenia bytového domu, h) odmietanie zabezpečiť overenie meračov tepla mimo sezóny vykurovania, v dôsledku čoho vzrastú náklady na overenie týchto meračov v čase vykurovacej sezóny v roku 2013 cca o 520,80 eura (upozornený zástupkyňami vlastníkov na schôdzi výboru 25.6.2013 a následne písomne 27.7.2013), i) neinformovanie zástupcov vlastníkov o neprimeranej spotrebe elektrickej energie v spoločných priestoroch vo vchode č. 23, čím vznikla každému vlastníkovi škoda v priemere 100 eur. Pod bodom 2 sa uvádza neslušné a egocentrické správanie k vlastníkom. Súd prvej inštancie zistil, že uvedené písomné odvolanie podpísalo 48 vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že z oznámenia o odvolaní z pozície predsedu výboru zástupcov vlastníkov a z pozície člena výboru zástupcov vlastníkov z 24.10.2013 vyplynulo, že žalovaní 1/ až 3/ oznámili žalobcovi, že žalobca bol vlastníkmi odvolaný z funkcie predsedu výboru zástupcov vlastníkov a z pozície člena výboru zástupcov vlastníkov bytov na základe písomného hlasovania, kde 48 vlastníkov bytov bolo za jeho odvolanie, čo je nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov. Túto skutočnosť žalovaní 24.10.2013 oznámili aj svojmu správcovi - Bytovému podniku Petržalka, s.r.o. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel s poukazom na § 11, § 13 ods. 1 Obč. zák., § 120 ods. 1 O.s.p., § 153 O.s.p., k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na to, aby žalobe vyhovel. Vychádzal z toho, že § 11 Obč. zák. poskytuje ochranu len voči takým zásahom, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na integrite oprávneného subjektu tým, že znižujú jeho vážnosť a dôstojnosť v očiach spoluobčanov a tak ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie sa v spoločnosti. Zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Musí ísť o konanie proti mravnej integrite, znižovanie dôstojnosti, vážnosti, cti, o jednanie z hľadiska vzťahu k spoluobčanom, o jednanie ohrozujúce postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Forma ochrany a tým aj súdneho výroku a prípadnej reparácie následkov závisí od charakteru porušenia a ujmy a od okolností prípadu a vhodnosti prostriedkov nápravy. Na základe vykonaného dokazovania však nemal za preukázané, že by žalovaní 1/ až 3/ zasiahli do práva žalobcu takýmto spôsobom. Vychádzal z toho, že v danom prípade žalovaní 1/ až 3/ ako zástupcovia vlastníkov bytov realizovali svoje právo v súlade s § 14 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. a uskutočnili písomné hlasovanie za odvolanie žalobcu z funkcie predsedu a člena výboru zástupcov vlastníkov bytov. Pokiaľ žalobca nesúhlasil so svojim odvolaním, resp. predmetné hlasovanie by neprebehlo v súlade so zákonom, mohol sa domáhať zmeny rozhodnutia cestou súdu v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že s dôvodmi odvolania, ktoré boli uvedené v písomnom odvolaní žalobcu z funkcie z 18.10.20013, sa stotožnilo 48 vlastníkov bytov, čo potvrdili svojimi podpismi. Zároveň 6 vypočutí svedkovia potvrdili, že dôvody uvedené v predmetnom písomnom odvolaní sa zakladajú na pravde a preto vyjadrili vlastnoručným podpisom svoj nesúhlas s tým, aby žalobca naďalej zotrval vo funkcii predsedu a člena výboru zástupcov vlastníkov bytov. Vychádzajúc z uvedeného výhrady vlastníkov bytov voči práci žalobcu vo funkcii predsedu a člena výboru zástupcov vlastníkov bytov, ktoré sformulovali žalovaní 1/ až 3/ v písomnom odvolaní pod písm. a) až i), považoval súd prvej inštancie v konaní za preukázané. Vypočutí svedkovia okrem iného potvrdili, že žalobca neinformoval vlastníkov bytov o činnosti správcu, neinformoval zástupcov vlastníkov o schválených výdavkoch z fondu opráv a fondu služieb, nespolupracoval s členmi výboru a odmietal im predložiť dokumentáciu týkajúcu sa bytového domu. Žalobca nemal súhlas vlastníkov bytov na preplatenie faktúry za právne služby 180 eur, ktorý v zmysle Zmluvy o správe bol potrebný. Tieto skutočnosti okrem vypočutých svedkov potvrdil aj správca bytového domu - Bytový podnik Petržalka, s.r.o., vo svojom vyjadrení z 22.9.2014, v ktorom okrem iného potvrdil skutočnosť, že žalobca odmietal zabezpečiť merače tepla mimo sezóny vykurovania, v dôsledku čoho vzrástli náklady na overenie týchto meračov v čase vykurovacej sezóny v roku 2013 a taktiež aj skutočnosť, že žalobca neinformoval zástupcov vlastníkov o neprimeranej spotrebe elektrickej energie v spoločných priestoroch vo vchode č. XX. 5. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že uskutočnením podpisovej akcie za odvolanie žalobcu z funkcie nedošlo zo strany žalovaných 1/ až 3/ k zásahu do osobnostných práv žalobcu a títo žiadnym spôsobom nepoškodili jeho občiansku česť a dôstojnosť. Mal za to, že dôvody uvedené v písomnom odvolaní neboli spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu na integrite tým, že by bola znížená jeho vážnosť a dôstojnosť tak, ako to má na mysli § 11 Obč. zák. V prejednávanej veci podľa jeho názoru neboli splnené podmienky § 13 Obč. zák. a taktiež priznanie nemajetkovej ujmy 3.000 eur žalobcovi nemalo opodstatnenie, nakoľko neboli splnené základné predpoklady vzniku nároku na priznanie nemajetkovej ujmy; žalobu preto zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným 1/ až 3/ nepriznal náhradu trov konania, nakoľko im v konaní žiadne trovy nevznikli. 6. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Súdu prvej inštancie vyčítal, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a niektoré dôkazy nevzal vôbec do úvahy. Zopakoval, že v zákone, platnej Zmluve o výkone správy a ani v dokumentoch, ktoré by schválili zástupcovia vlastníkov, nie je uvedené postavenie predsedu výboru vlastníkov bytov a ani výboru zástupcov vlastníkov bytov. V tejto súvislosti upriamil pozornosť (okrem článku VIII. bod 2) aj na článok VIII. bod 1 Zmluvy o výkone správy, podľa ktorého „Pri zabezpečovaní činností podľa tejto zmluvy týkajúcich sa bytového domu ako celku zastupujú vlastníkov voči správcovi traja zástupcovia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome“. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že všetci zástupcovia vlastníkov bytov majú rovnaké postavenie. 7. Ďalej poznamenal, že žalovaní 1/ až 3/ vypracovali dôvody odvolania vo svojej podpisovej akcii za jeho odvolanie z funkcie predsedu a člena výboru zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov; pretože sa im nepodarilo odvolať žalobcu zákonnou cestou, tak si zvolili takúto cestu, ktorá nemá oporu v zákone. Dôvody odvolania účelovo a zámerne napísali tak, že všetci vlastníci museli byť zhrození, akým človekom je žalobca, keď si pre seba dá preplácať právne služby, spôsobil im škodu, ktorú musia všetci platiť. Už z výpovedí svedkov na pojednávaní bolo jasné, že sa žalovaným podarilo meno žalobcu úplne pošpiniť. Dodal, že žalovaní 1/ až 3/ aj na pojednávaní pokračovali v ohováraní žalobcu a poškodzovaní jeho povesti. 8. K tvrdenému porušovaniu povinností informovať vlastníkov o činnosti správcu a o dôležitých otázkach prevádzky predložil zápisnicu zo schôdze vlastníkov z 21.11.2012 (bod 5 Programu schôdze), na ktorej informoval vlastníkov o potrebe aktualizovať Zmluvu o výkone správy. Uviedol, že informoval zástupcov vlastníkov na zasadnutí výboru o ďalšom postupe pri zatepľovaní bytového domu a o výbere zhotoviteľa a následne boli vlastníci informovaní na predmetnej schôdzi vlastníkov (Zápisnica z výboru zástupcov vlastníkov z 23.5.2013, Zápisnica z predmetnej schôdze vlastníkov bod 3 programu schôdze). Na zasadnutí výboru zástupcov vlastníkov informoval o probléme s upratovaním spoločných priestorov v dome a riešil tento problém s vlastníkmi na predmetnej schôdzi vlastníkov. (bod 7 programu schôdze). Zástupcov vlastníkov a aj vlastníkov ďalej informoval o probléme prenájmu spoločného priestoru v dome p. E. a riešil ho na predmetnej schôdzi vlastníkov (Zápisnica zo schôdze vlastníkov bod 8 programu schôdze). Vyššie uvedené otázky považoval za dôležité otázky prevádzky domu. Preukázateľne o nich informoval a riešil ich nielen so zástupcami vlastníkov ale aj s vlastníkmi. O týchto dôležitých otázkach na schôdzi vlastníkov inicioval hlasovanie. Dôvodil, že v platnej Zmluve o výkone správy ani v žiadnom inom internom dokumente bytového domu nie je presne uvedené, o čom, kedy a akým spôsobom má zástupca vlastníkov informovať vlastníkov. Zástupca vlastníkov nikdy nemal stanovenú konkrétnu pracovnú náplň, v ktorej by bola táto činnosť nejakým spôsobom upravená. S ohľadom na uvedené predložil výklad Ministerstva financií SR k zákonu č. 182/1993 Z.z., z ktorého vyplýva, že zákon ustanovuje povinnosti zástupcov vlastníkov len rámcovo a že podrobnejšia úprava predmetu činnosti zástupcu vlastníkov bytov by mala byť vymedzená v zmluve o výkone správy. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že je na rozhodnutí zástupcu vlastníkov, čo považuje za dôležité otázky prevádzky, kedy a akým spôsobom bude informovať vlastníkov. 9. V súvislosti s tvrdeným svojvoľným vykonaním zmien v novele Zmluvy o výkone správy predložil pripomienky k zmluve o výkone správy zo dňa 11.12.2012 od H. H., vlastníka bytu vo vchode č. 19 a R. E., vlastníčky bytu vo vchode č. 21, ktorí sa vyjadrili k poplatku za psa. Skutočnosť, že poplatok za psa bol uvedený v kópii zmluvy na čítanie potvrdil vo svojej výpovedi svedok Ing. O., vlastník bytu vo vchode č. 23. 10. Poprel odmietanie spolupráce s členmi výboru a odmietanie predložiť zástupcom vlastníkov dokumentáciu, týkajúcu sa bytového domu k nahliadnutiu a ako dôkazy o tom, že s členmi výboru spolupracoval, predložil mailovú komunikáciu z 5. - 11.2.2013. 11. Žalobca zopakoval, že považuje za zámerne skreslené a nepravdivé tvrdenie žalovaných 1/ až 3/ o bezdôvodnom čerpaní finančných prostriedkov na právne služby bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov, resp. zástupcov vlastníkov. Ozrejmil, že právne služby neboli poskytnuté žalobcovi, ale vlastníkom na právne posúdenie novej Zmluvy o výkone správy, pričom na zabezpečenie právnych služieb nemal povinnosť pýtať si súhlas vlastníkov alebo zástupcov vlastníkov. 12. Proti tvrdeniu o odmietaní zabezpečiť overenie meračov tepla mimo sezóny vykurovania argumentoval tým, že zástupkyne vlastníkov 25.6.2013 a 27.7.2013 nemohli vedieť, že v čase vykurovacej sezóny vzrastú náklady na overenie týchto meračov a žalobcu na túto skutočnosť nemohli upozorniť. Uviedol, že nebol nielen povinný, ale ani oprávnený zabezpečovať overenie meračov tepla. Rovnako považoval za účelové a úplne nepravdivé tvrdenie o neinformovaní zástupcov vlastníkov o neprimeranej spotrebe elektrickej energie v spoločných priestoroch vo vchode č. XX, čím vznikla každému vlastníkovi škoda v priemere 100 eur. 13. Žalovaní 1/ až 3/ v svojom vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že trvajú na svojich predchádzajúcich písomných ako aj ústnych vyjadreniach na pojednávaniach, ku všetkým žalobcom uvádzaným skutočnostiam. Mali za to, že vyjadrenia žalobcu jednoznačne deklarujú, že neustále opakuje „svoju“ pravdu, vykresľuje sa ako jediný schopný objektívneho posúdenia skutočností; s obľubou si prisvojuje výsledky práce iných, svoje pochybenia pripisuje všetkým okolo neho, len nie sebe samému. Konštatovali, že žalobca a jeho právny zástupca nepredložili žiaden relevantný dôkaz, snažili sa odpútavať pozornosť od jadra problému a presunúť zodpovednosť za nedostatky v práci žalobcu na iných. 14. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 27.4.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 15. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). 16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dôležitých pre posúdenie žalobného návrhu na ochranu osobnosti žalobcu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p., dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správne právne závery o tom, že konaním žalovaných 1/ až 3/ nedošlo k zásahu do osobnosti žalobcu, ktorý by bol postihnuteľný úpravou § 13 Obč. zák., na vec aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, ktoré aj správne vyložil a uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu a náležite, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. 17. Každá fyzická osoba má právo na ochranu osobnosti v prípade, ak dôjde k neoprávnenému zásahu, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie chránených práv. Zákon nedáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva. Stanovuje však znaky správania, ktoré treba považovať za zásah do osobnosti, a to objektívnu spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinnú súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Všeobecnú občianskoprávnu úpravu ochrany osobnosti predstavujú ust. § 11 až § 16 Obč. zákonníka. Predmetom ochrany v zmysle týchto ustanovení je okrem iného i česť fyzickej osoby v spoločnosti, ľudská dôstojnosť a ochrana dobrého mena fyzickej osoby. Konanie zasahujúce všeobecne do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, a tým aj do jej dobrého mena či profesijnej cti v odborných kruhoch, môže spočívať buď v skutkových tvrdeniach alebo v hodnotiacich úsudkoch (kritike). V predmetnej veci oproti sebe stoja dve základné práva, a to jednak právo na ochranu osobnosti a jednak právo na slobodu prejavu a na informácie. Pri ich strete je potrebné dbať na to, aby s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým. V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti v kontexte so slobodou prejavu a právom na informácie, ako aj požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. 18. Súd prvej inštancie teda v prejednávanej veci podanú žalobu správne posudzoval podľa § 13 Obč. zák., podľa ktorého má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby bolo dané primerané zadosťučinenie (ods. 1) s tým, že pokiaľ by sa nezdalo toto (morálne) zadosťučinenie postačujúce najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ods. 2). Žalobcom označené konanie žalovaných 1/ až 3/ považoval za realizáciu ich práva ako vlastníkov bytov stanoveného § 14 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, teda právom predpokladané konanie, proti ktorému žalobca mohol namietať a domáhať sa ochrany na súde podľa § 7 ods. 8 tohto zákona. Konanie žalovaných 1/ až 3/, smerujúce k odvolaniu žalobcu z funkcie predsedu a člena výboru zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov teda nebolo neoprávneným (nedovoleným, resp. nepredpokladaným) zásahom do postavenia (osobnosti) žalobcu pri spravovaní predmetných bytov. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj tým, či pri konaní žalobcov 1/ až 3/ smerujúcom k odvolaniu žalobcu z funkcie zástupcu bytov neboli prekročené medze stanovené zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a či nebolo v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých je treba s ohľadom na zaistenie elementárnej úcty k dôstojnosti osobnosti za všetkých okolnosti bezpodmienečne trvať. Prípadný exces pri výkone práv žalovaných ako vlastníkov bytov v predmetnom dome v danej veci nebol súdom prvej inštancie zistený. 19. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že v prípade, ak k porušeniu práva na ochranu osobnosti malo dôjsť slovom, je potrebné pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku dôsledne rozlišovať, či ide o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), keďže podmienky ich prípustnosti sa líšia. Hodnotiaci úsudok všeobecne vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý k určitému faktu zaujíma postoj tak, že tento hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti na základe vlastných kritérií. Hodnotiaci úsudok, na rozdiel od skutkového tvrdenia, nemožno dokazovať. Je potrebné však skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, t. j. či primárnym cieľom kritiky nie je urážka, poníženie, zosmiešnenie, škandalizácia alebo zneváženie ľudskej dôstojnosti danej osoby. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania. Pravdivosť skutkového tvrdenia je teda overiteľná. 20. Spravidla platí, že k porušeniu práva na česť dochádza nepravdivými skutkovými tvrdeniami, pričom dôkazné bremeno ohľadom preukázania pravdivosti skutkového tvrdenia spočíva na pôvodcovi zásahu. Zasiahnuť do cti či iných hodnôt osobnosti však môžu aj pravdivé skutkové tvrdenia, ak sú uvedené takou formou, či v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci či znevažujúci, čím pôsobia difamačne, prípadne sú natoľko intímne, že by odporovali právu na ochranu súkromia či cti a dôstojnosti. Difamačné pôsobenie tvrdenia je nutné posudzovať podľa celkového dojmu s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Naopak, každé zverejnenie nepravdivého, resp. pravdu skresľujúceho údaja nemusí znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv. Taký zásah je daný len vtedy, ak existuje medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry príčinná súvislosť a ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú nemožno tolerovať. Nepravdivým alebo pravdu skresľujúcim údajom sa rozumejú také skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým je možné priradiť zápornú pravdivostnú hodnotu (nepravdy) alebo skutočnosti, ktoré takto hodnotiť nie je možné, ale sú podané tak, že vedú k skresleniu informovania verejnosti. Aby takýto údaj viedol k vzniku práva na ospravedlnenie, príp. aj finančnú satisfakciu, musí sa zároveň dotknúť cti, ľudskej dôstojnosti alebo dobrého mena fyzickej osoby. 21. Odvolací súd sa preto pri preskúmavaní napadnutého rozsudku zaoberal prvým dôležitým aspektom, ktorý je potrebné pri posudzovaní tvrdeného zásahu do osobnosti fyzickej osoby brať do úvahy, a to klasifikáciou samotných výrokov žalovaných 1/ až 3/, uvedených ako dôvody odvolania žalobcu v písomnom „Odvolaní Ing. J. H. z funkcie predsedu a člena výboru zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na X.. P. Č.. XX - XX“ a dospel k záveru, že väčšina z nich (uvedené pod bodom 1. nespokojnosť s prácou Ing. H., písm. a, b, c, d, e, f, g, i a pod bodom 2. neslušné a egocentrické správanie k vlastníkom) má charakter hodnotiacich výrokov, ktoré nepodliehajú dôkazu pravdy, keďže pravdivosť hodnotenia nemožno podrobiť dôkazom a vo vzťahu k týmto by požiadavka dokázať ich pravdivosť porušovala samotnú slobodu prejavu. S ohľadom na okolnosti preukázané v konaní výpoveďami svedkov ( Ing. E.. H., J.. D., RNDr. H.. H., R.. E., H.. X.Č., H.. D., G.. H.) odvolací súd mal za to, že hodnotiace výroky mali dostatočný skutkový podklad a neboli neprimerané vo vzťahu k cieľu, o dosiahnutie ktorého sa žalovaní 1/ až 3/ snažili. Pri posudzovaní týchto výrokov nemožno opomenúť, že žalovaní 1/ až 3/ v návrhu na odvolanie žalobcu z funkcie predsedu a člena výboru zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov hodnotili vykonávanie funkcie, do ktorej bol zvolený a jeho správanie sa pri jednaniach s nimi, teda išlo o otázky týkajúce sa spoločných vecí. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že rovnováhu medzi právom vlastníkov bytov riešiť vzťahy, vznikajúce pri užívaní a správe bytov, a základným právom na slobodu ich prejavu pri tom (i vo všeobecnosti) a základným právom na ochranu dôstojnosti a cti jednotlivca bola v danej veci zachovaná. Na strane žalobcu, ktorý sa domáhal ochrany proti týmto výrokom bolo treba brať do úvahy aj ďalšie kritérium, ktorým bol jeho status predsedu a člena výboru zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov a povinnosť, ktorá mu z tohto vyplývala, riadne a včas informovať zastupovaných o veciach súvisiacich so správou bytov a jeho úkonoch, ktoré v ich mene mieni urobiť, resp. urobil. 22. Vyjadrenia uvedené v písomnom „Odvolaní Ing. J. H. z funkcie predsedu a člena výboru zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na X., P. Č.. XX - XX“ pod bodom 1. písm. f) (bezdôvodné čerpanie finančných prostriedkov na právne služby bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov bytov) a pod bodom 1. písm. h) (odmietnutie overiť merače tepla mimo vykurovaciu sezónu), ktoré sú skutkovými tvrdeniami, neboli v konaní preukázané ako nepravdivé a ako také eventuálne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. V prípade tohto sporu o pravdivosť uvedených skutkových tvrdení súd prvej inštancie vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, že sa tak stalo, z vyjadrení žalovaných 1/ až 3/ a svedka H.. X., zamestnanca správcu bytov, že o poskytnutie právnej služby požiadal žalobca bez súhlasu a vedomia zastupovaných vlastníkov a správcu bytov a z predloženej mailovej komunikácie o zabezpečení overovania meračov, prebiehajúcej medzi stranami sporu a správcom bytov (č.l. 43 až 47), čo zodpovedá ustanoveniam § 191 ods. 1 a § 215 ods. 1 C.s.p. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ až 3/ priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali v odvolacom konaní plný úspech. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).