Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/290/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513245941 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513245941.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: AG-EXPERT, s.r.o., Bancíkovej č. 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 35 730 595, zast.: JUDr. Mária Gbelská, advokátka, Jesenského 70/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti žalovanému: BCA Slovakia, s.r.o., Medená 29, 813 83 Bratislava, IČO: 35 877 006, zast.: Mgr. Lena Pištová, advokátka, Račianska 66, 831 02 Bratislava, o zaplatenie 262,39 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 23 Cb/51/2014 - 154 zo dňa 19.05.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 23 Cb/51/2014 - 154 zo dňa 19.05.2015 p o t v r d z u j e . Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 162,59 eur k rukám právnej zástupkyne žalovaného do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na zák. č. 469/2005 Z.z., 268/2007 Z.z., 70/2010 Z.z., §§ 14 ods. 2, 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca svojím návrhom zo dňa 16.12.2013 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 262,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 176,16 eur od 08.07.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne z dlžnej sumy 86,23 eur od 08.07.2013 do zaplatenia a trovy konania z titulu dlžných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv a plnenia spojené s užívaním nebytových priestorov za rok 2011 a 2012 na základe Zmluvy o výkone správy uzavretej dňa 21.03.2007 medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici S.. U.. N. Č.. XX - XX M. W. M. A. Č.. XX - XX I. G. podľa § 8a zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. 2. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobca je správcom bytového domu na ulici S.. U.. N. Č.. XX - XX M. W. M. A. Č.. XX - XX v G., na základe Zmluvy o výkone správy uzavretej dňa 21.03.2007 s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov predmetného domu podľa § 8a zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.04.2007. Žalovaný je vlastníkom garáže XXX na prízemí obytného domu na ulici S.. U.. N. XX I. G., s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/ XXXXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: G. I., Q.: G. - S.. Č.. K., katastrálne územie K.. Žalobca vystavil žalovanému Vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2011. 3. Podľa článku III. ods. 2. Zmluvy o výkone správy zo dňa 21.03.2007: „Vlastníci sú povinní prispievať na náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva domu, ako aj so správou domu: a) mesačnými preddavkami do fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške 20 Sk/m2 výmery bytu, za garáž a nebytový priestor vo výške 10 Sk/m2 hradia vlastníci bývajúci mimo bytového domu A. XX - XX, N. XX-XX. b) mesačnými preddavkami na plnenia spojenými s užívaním bytov a nebytových priestorov podľa čl. II ods. 2 písm. b) (fond prevádzky) c) mesačnými platbami správcovi za výkon správy vo výške 150,- Sk bez DPH za bytový priestor a 50,- Sk bez DPH za garáž, ak majiteľ garáže nebýva v tomto dome. 4. Mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv boli teda určené podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov pre majiteľov garáží nebývajúcich v dome sumou 10 Sk/m2, v súlade s ust. § 5 ods. 1 písm. b) zák. č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého: „...veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome...“ 5. Samotné určenie výšky príspevku je ponechané na vôli vlastníkov v dome, avšak po novele zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 70/2010 Z.z. bola zákonodarcom vylúčená možnosť určenia iného spôsobu prispievania do fondu, než aký stanovuje zákon. Čiastočná dispozitívnosť interpretovaného ustanovenia v tejto časti tak bola odstránená, pričom určenie spôsobu prispievania do spoločného fondu má tak po novele č. 70/2010 Z. z. už len výlučne kogentný charakter. 6. Interpretované ustanovenie, ktoré ukladá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome povinnosť poukazovať mesačne preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv sa v priebehu platnosti zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov niekoľkokrát zásahmi zákonodarcu menilo. 7. Podľa novely č. 70/2010 Z. z. už musia všetci vlastníci v dome do fondu prispievať v rovnakej výške, pričom ich iná dohoda je zákonodarcom vylúčená. 8. Podľa § 32 d (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2010) zák. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, správcovia a predsedovia sú povinní zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve uzatvorené do 1. apríla 2010 uviesť do súladu s týmto zákonom do 31.03.2011. Tie časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, sú po uplynutí tejto lehoty neplatné. Ak si vlastníci bytov a nebytových priestorov a ich správcovia nesplnili zákonom uloženú povinnosť, nastúpila zo zákona sankcia v podobe absolútnej neplatnosti príslušných zmluvných dojedaní, ktoré boli po 31.03.2011 v rozpore s týmto zákonom. Táto neplatnosť má účinky ex nunc, t.j. pôsobí do budúcnosti k dátumu 01.04.2011, nie do minulosti, ako je to pri absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 39 OZ. 9. Z ust. § 14 ods. 2 s použitím ust. § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 vyplýva, že pre platné hlasovanie o výške preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých vlastníkov. 10. Podľa súdu žalobca v konaní nepredložil právne relevantné uznesenie zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorým by došlo k zmene úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov. Žalobca v predpise zálohovej platby od 01.10.2011 a 01.04.2012 (č.l. 34 a 36) do fondu prevádzky, údržby a opráv požadoval od žalovaného sumu 18,38 eur, čo pri prepočte predstavuje 1 euro/m2 podlahovej plochy garáže. V poznámke k predpisu uvádza, že tvorba fondu opráv je od 01.07.2011 1 m2 plochy bytov, pivníc a garáží. Ani túto zmenu úhrad nepodložil relevantným dokladom, uznesením zo schôdze vlastníkov, na ktorej došlo k zmene úhrad v súlade so zákonom. Z uvedeného vyplýva, že jedinou úpravou o výške úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv je zmluva o výkone správy uzavretá dňa 21.03.2007. 11. Žalovaný podľa predložených dokladov zaplatil za rok 2011 mesačnými platbami sumu 112,16 eur a prevodom na účet žalobcu dňa 18.09.2012 sumu 40,76 eur, čo v súčte predstavuje sumu vo výške 152,92 eur. 12. Celkové náklady na garáž, vychádzajúc zo zmluvy o výkone správy zo dňa 21.03.2007 v roku 2011 predstavovali 123,12 eur, žalovaný reálne zaplatil 152,92 eur, preplatok: 29,80 eur. Za rok 2012 žalovaný zaplatil mesačnými platbami sumu 215,34 eur a prevodom na účet žalobcu dňa 02.07.2013 sumu vo výške 108,32 eur, čo v súčte predstavuje 323,66 eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný pri úhradách do fondu prevádzky, údržby a opráv a fondu prevádzky a platbami správcovi za výkon správy vykazoval za roky 2011 a 2012 preplatky, súd návrh žalobcu zamietol. 13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p. a žalovanému, ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalovaného sú predstavované uhradeným súdnym poplatkom za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 16,50 eur a trovami právneho zastúpenia, v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 6 úkonov právnych služieb celkom 162,59 eur. 14. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením súdu, že jedinou úpravou o výške úhrad do fondu prevádzky, údržby opráv je zmluva o výkone správy uzavretá dňa 21.03.2007. Žalobca som vo svojom písomnom vyjadrení z 18.05.2015 a rovnako to uviedol aj štatutárny zástupca správcu F.. A. na pojednávaní dňa 18.11.2014, že vlastníci o tomto zvýšení rozhodovali v zápisnici zo dňa 29.11.2011, kde bol zapisovateľom štatutár žalovaného pán F.. G.. Rovnako o tom rozhodovali už v roku 2007, čoho dôkazom je aj zápisnica z 06.11.2007. Žalovaný účelovo predložil neplatný zálohový predpis (na ktorý sa v odôvodnení súd odvoláva) od 01.10.2011, hoci jemu osobne aj jeho spoločnosti BCA bolo oznámené, že uznesenie č. 3/2011 zo schôdze konanej 16.06.2011 nie je právoplatne prijaté, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina vlastníkov, a preto boli vlastníkom doúčtované rozdiely medzi zaplatenou úhradou a schválenou sumou 35,-Sk/m2 - príloha. Žalobca ďalej uviedol, že v tomto spore sa nejedná o správnosť, resp. nesprávnosť odhlasovania Zmluvy o výkone správy, prípadne o správnosť alebo nesprávnosť hlasovania o dodatku č. 2 k Zmluve o výkone správy, podľa novely č. 70/2010 Z.z.. V tomto spore sa jedná o tom, že správca bol povinný dať do súladu so zákonom platenie nákladov za garáže v bytovom dome aj za garáže mimo domu. Rozdielne platenie by bolo v rozpore so zákonom. Podľa zákona platného v čase prijatia Zmluvy o výkone správy z 21.03.2007 a vyúčtovania nedoplatkov, sa náklady uhrádzali podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Zákon nepripúšťal žiadne výnimky. Jednalo sa o kogentné ustanovenie. Ak si v zmluve vlastníci odsúhlasili inú výšku platenia pre vlastníkov garáži v dome a mimo domu, jednalo sa o protizákonné ustanovenie zmluvy. Žalobca poukázal aj na intertemporálne ustanovenie „§ 32b zákona č. 182/93 Z.z., z ktorého vyplýva, že zmluvy o spoločenstve alebo zmluvy o výkone správy, ktoré určujú úhradu vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo forme preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv inak ako na základe veľkosti spoluvlastníckeho podielu je potrebné upraviť do 1. januára 2006 tak, aby boli v súlade so zákonom“ a tie časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, sú po uplynutí tejto lehoty neplatné.“ Preto žiada, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní tak, že mení napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 23 Cb/51/2014 z 19.05.2015 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 262,39 eur s príslušenstvom a nahradiť žalobcovi trovy konania a právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia . Ak by odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci je potrebné doplniť dokazovanie, navrhujeme, aby súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 23 Cb/51/2014 z 19.05.2015 a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. 15. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a ku správnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaný sa stotožňuje s názorom súdu, že žalobca nepreukázal, nepredložil právne relevantné dôkazy - uznesenie zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorým by došlo ku zmene úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv odsúhlasených nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tak ako ukladá ust. § 14 ods. 2, 3 zákona č. 182/1993 Z.z. v platnom znení (ďalej „Zákon“), t.j. jedinou úpravou o výške úhrad do fondu prevádzky údržby a opráv je Zmluva o výkone správy. Súčasne súd správne vyhodnotil, že žalovaný pri úhradách do fondu prevádzky, údržby a opráv žalobcovi vykazoval výrazný preplatok. V odvolaní sa mylne uvádzajú závery zo zápisnice zo dňa 29.11.2011, nakoľko tieto sa týkajú „doplatku za roky 2008 a 2009“ vlastníkov garáží bývajúcich v dome, čo nie je prípad žalovaného. Odkaz žalobcu na zápisnicu zo dňa 06.11.2007 považuje žalovaný za právne irelevantný, nakoľko uznesenie z tejto zápisnice, v ktorom vlastníci bytov a nebytových priestorov hlasovali o zvýšení platby do fondu prevádzky údržby a opráv zo súčasných 20,-Sk/m2 na 35,-Sk/m2 sa týkalo len vlastníkov bytov a nie vlastníkov garáží (20 Sk/m2 je platba za byt do fondu prevádzky údržby a opráv uvedená Zmluve o správe). Žalovaný súčasne spochybňuje hodnovernosť tejto zápisnice, nakoľko zistil, že zápisnica, ktorou disponuje žalobca a ktorá bola predložená v súdnom konaní sa odlišuje od zápisnice, ktorá bola vyhotovená po skončení schôdze vlastníkov dňa 06.11.2007 a ktorou disponuje štatutárny zástupca žalovaného. Výrazné rozdiely jednotlivých zápisníc sú najmä v údajoch o počte prítomných na schôdzi, v počte hlasov pri jednotlivých hlasovaniach vrátane platby do fondu prevádzky údržby a opráv, ako aj v prezenčných listinách. Žalovaný súčasne dôrazne namieta tvrdenie žalobcu v jeho odvolaní a síce, že by žalovaný údajne účelovo predložil neplatný zálohový predpis. Žalovaný predložil len ten zálohový predpis, ktorý bol vyhotovený žalobcom a podľa neho aj prispieval do fondu prevádzky údržby a opráv. Iný zálohový predpis mu žalobca nedoručil. Žalovaný opakovane poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ ide o výšku preddavku do fondu prevádzky údržby a opráv, je to suma, ktorú sú vlastníci s poukazom na ust. § 10 ods. l zákona povinní hradiť v súlade so zmluvou o výkone správy, jeho výšku si určujú vlastníci na obdobie vopred, preto zákon v zmysle citovaného ustanovenia uvažuje o „preddavku“ a nie je možné určiť jeho výšku pre spätné obdobie. Zákon nepripúšťa jednostrannú a svojvoľnú úpravu výšky preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv na strane žalobcu ako správcu bytového domu, pričom správca je nepochybne povinný rešpektovať vyššie citované ustanovenie § 14 ods. 2, 3 zákona v spojení s ust. § 10 ods. 1 zákona. Žalovaný navrhuje, aby súd II. stupňa napadnuté rozhodnutie súdu ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcu k úhrade trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 29,97 eur (1 úkon právnej pomoci á 21,58 eur + režijný paušál 8,39 eur). 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj vyjadrením žalovaného k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 17. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 18. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 19. Súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky správne vyhodnotil a na ich základe dospel k správnemu právnemu záver. 20. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu odvolací súd dodáva, že ani na schôdzi dňa 06.11.2007 ani na ďalších schôdzach nedošlo k hlasovaniu o zvýšení zálohovej platby za 1 m2 garáži týkajúci sa vlastníkov garáži bývajúcich mimo obytného domu. Závery zo zápisnice z 29.11.2011 sa týkajú „doplatku za roky 2008 a 2009“ vlastníkov garáží bývajúcich v dome, čo nie je prípad žalovaného. Uznesenie zo zápisnice zo dňa 06.11.2007, v ktorom vlastníci bytov a nebytových priestorov hlasovali o zvýšení platby do fondu prevádzky údržby a opráv zo súčasných 20,-Sk/m2 na 35,-Sk/m2 sa týkalo len vlastníkov bytov a nie vlastníkov garáží. 21. Je tiež nesporné, že podľa zákona platného v čase prijatia Zmluvy o výkone správy z 21.03.2007 a vyúčtovania nedoplatkov, sa náklady uhrádzali podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Podľa § 32d (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2010) zák. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, správcovia a predsedovia sú povinní zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve uzatvorené do 1. apríla 2010 uviesť do súladu s týmto zákonom do 31.03.2011. Tie časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, sú po uplynutí tejto lehoty neplatné. Ak si vlastníci bytov a nebytových priestorov a ich správcovia nesplnili zákonom uloženú povinnosť, nastúpila zo zákona sankcia v podobe absolútnej neplatnosti príslušných zmluvných dojedaní, ktoré boli po 31.03.2011 v rozpore s týmto zákonom. Zákon presne definoval úhradu do fondu prevádzky, údržby a opráv tak, že sa majú platiť podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Zákon však neurčil výšku platenia úhrad za jednotlivé priestory. Preto sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že ak si v zmluve vlastníci odsúhlasili inú výšku platenia pre vlastníkov garáži v dome a mimo domu, jednalo sa o protizákonné ustanovenie zmluvy. Jedinou úpravou o výške úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv tak zostáva zmluva o výkone správy z 21.03.2007. Preto nárok žalobcu je nedôvodný. 22. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania. 24. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 26. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).