KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava24. 4. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/385/2016 z 24. 4. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. apríla 2017, sp. zn. 11CoP/385/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1514200281.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/385/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514200281
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514200281.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého D.
D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov matka - R. D., trvale bytom U. 1, XXX
XX U., zastúpená JUDr. Barborou Vrbovou, advokátkou, so sídlom Bernolákova 1, 811 07 Bratislava, a
otec - Z.. U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. K. XX, XXX XX Y. Q. T., zastúpený Mgr. Tomášom Adamcom,
advokátom, so sídlom Levočská 3, 052 01 Spišská Nová Ves, v konaní o návrhu matky na zvýšenie
výživného a zmenu úpravy styku otca s maloletým, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 20.04.2016, č.k. 17P/118/2014-243 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 20.04.2016, č.k. 17P/118/2014-243 zvýšil výživné
na maloletého D. D., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 225 eur mesačne na sumu 260 eur mesačne od
20.04.2016 a uvedeným dňom zároveň zrušil povinnosť otca platiť na maloletého výživným na tvorbu
úspor v sume 50 eur mesačne. Styk otca s maloletým upravil v každom kalendárnom mesiaci s výnimkou
mesiacov júl a august od druhého štvrtka 17.00 hod. do nasledujúceho pondelka 18.00 hod., v každom
kalendárnom roku od 26.12. 12.00 hod. do 30.12. 19.00 hod. a v každom kalendárnom roku od pondelka
08.00 hod. 27. kalendárneho týždňa do nedele 19.00 hod. 28. kalendárneho týždňa a od pondelka
08.00 hod. 33. kalendárneho týždňa do nedele 19.00 hod. 34. kalendárneho týždňa s tým, že otec si
maloletého prevezme od matky a matke odovzdá v mieste jej bydliska. Matke uložil povinnosť maloletého
na styk s otcom riadne pripraviť. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 23.10.2012, č.k. 34P/164/2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
10.4.2013, č.k. 12CoP/16/2013, v časti výživného a styku. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu
trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods.
1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, majúc za preukázanú dôvodnosť čiastočného zvýšenia výživného
na maloletého, ako aj zmenu úpravy styku otca s maloletým. Na strane matky ustálil zmenu pomerov
zlepšením jej príjmovej situácie, keď okrem vyplácania rodičovského príspevku, začala poberať aj
zárobok zo zamestnania. Na strane otca konštatoval uzavretie manželstva, bez zmeny okruhu jeho
vyživovacích povinností a majetkových pomerov, pričom za preukázané mal mierne zvýšenie jeho
príjmov. Uviedol, že matka si uplatnila nárok na zvýšenie výživného v období, keď dieťa od posledného
rozhodnutia súdu bolo staršie len o štrnásť mesiacov, pričom maloletý nastúpil do súkromnej materskej



školy dňa 07.01.2014, od septembra 2014 začal navštevovať štátnu materskú školu. Porovnávajúc
pomery na strane rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa, za obdobie od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom konštatoval, že z hľadiska veku sa u maloletého dieťaťa tieto nijakým významným
spôsobom nezmenili, nakoľko pre krátku dobu, ktorá od posledného rozhodnutia súdu o výživnom
uplynula, nie je možné hovoriť o zvýšených nárokoch na výživu v dôsledku fyzického a duševného vývoja
dieťaťa. Uviedol, že od januára 2014, kedy sa stal maloletý škôlkarom, sa zvýšil príjem matky nástupom
do zamestnania. Mal za to, že zmena pomerov u maloletého spočívajúca vo zvýšení jeho nákladov
na výživu, musí byť posudzovaná v kontexte so zmenou pomerov na strane matky predstavujúcich
zlepšenie jej príjmovej situácie a neznamená zároveň automaticky zmenu participácie otca na výžive
dieťaťa platením vyššieho výživného. Čo sa týka pobytu dieťaťa v súkromnom predškolskom zariadení
s vyššími nákladmi uviedol, že išlo len o stav prechodný, do doby prijatia maloletého do štátneho
zariadenia. Požiadavku matky zvýšiť výživné odo dňa podania návrhu súd prvej inštancie nepovažoval
za dôvodnú, keď u maloletého dieťaťa zistil len takú zmenu pomerov, ktorá je úmerná aj zmene
pomerov u matky, u otca pomery zostali nezmenené. Výživné na maloletého súd prvej inštancie zvýšil od
vyhlásenia rozsudku, keď na strane maloletého (staršieho o tri a pol roka) vzhľadom na nárast nákladov
spojených s jeho výživou v dôsledku jeho fyzického a psychického vývoja ustálil podstatnú zmenu
pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Vychádzajúc z preukázanej zmeny pomerov na
strane maloletého a jeho rodičov za primerané zvýšenie výživného súd prvej inštancie považoval sumu
260 eur mesačne. Súd prvej inštancie vyhovel požiadavke rodičov a odporúčaniu kolízneho opatrovníka
a v súvislosti s počiatkom zvýšenia výživného zrušil povinnosť otca platiť maloletému aj výživné na
tvorbu úspor. Vyjadril názor, že pre maloletého je prvoradé, aby mal otcom plnené bežné výživné podľa
jeho príjmových a majetkových pomerov, ktoré v súčasnej dobe nie sú tak nadštandardné, aby časť
plateného výživného bola kumulovaná na účte maloletého v podobe úspor. Styk otca s maloletým
upravil s ohľadom na vek maloletého, potrebu udržiavania vzájomných citových väzieb, vzdialenosť
bydlísk otca a maloletého a výkon práce otca. Mal za to, že takáto úprava styku je v záujme maloletého
dieťaťa, vyhovuje jeho veku a potrebám a poskytuje mu väčšiu možnosť zážitkových aktivít s otcom,
ako aj kontaktu a rozvíjania vzťahu s príbuzenstvom otca, pričom zdôraznil, že styk takýmto spôsobom
možno uskutočňovať iba do doby nástupu maloletého na povinnú školskú dochádzku. Súd prvej
inštancie neakceptoval pripomienky matky o nevhodnosti navrhovaného styku od štvrtka do pondelka
z dôvodu, že by maloletý vynechával dochádzku v materskej škole a záujmový krúžok s poukázaním
na povinnosť školskej dochádzky od prvého ročníka základnej školy. Stotožniac sa so stanoviskom
kolízneho opatrovníka zdôraznil, že pre maloletého je prvoradé udržiavať pravidelný a plnohodnotný
kontakt s otcom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p.(platného do 30.06.2016).

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie matka
maloletého, ktorá žiadala výživné zvýšiť na 300 eur mesačne odo dňa podania návrhu a tým istým dňom
zrušiť povinnosť otca platiť výživné na tvorbu úspor vo výške 50 eur mesačne, styk otca s maloletým
navrhla upraviť v každom kalendárnom mesiaci s výnimkou mesiaca júl, od druhého piatka od 17.00
hod. do nedele do 18.00 hod., v každom kalendárnom roku 26.12. od 12.00 hod. do 30.12. do 18.00
hod., v každom kalendárnom roku od pondelka od 08.00 hod. v 32 kalendárnom týždni do nedele do
19.00 hod. a od pondelka od 08.00 hod. v 33 kalendárnom týždni do nedele do 19.00 hod. s tým, že
otec si maloletého preberie a odovzdá v mieste jej bydliska, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. S rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasila, keď mala za to, že v
konaní dostatočne preukázala zmenu pomerov tým, že sa s maloletým presťahovala z U. U. do U., čím
sa jej zvýšili výdavky na bývanie ako aj celkové životné náklady a náklady na maloletého, ktorý je straší.
Poukázala na zmenu pomerov na strane otca, ktorému sa zlepšili majetkové pomery nadobudnutím
nehnuteľnosti a zdôraznila, že otec ako zamestnanec zahraničnej firmy pravidelne cestuje na zahraničné
služobné cesty do zahraničia, z dôvodu ktorého mu zamestnávateľ vypláca diéty, ktoré je potrebné
zahrnúť do jeho príjmu. K zmene úpravy styku otca s maloletým uviedla, že otec upravený styk riadne
nerealizuje, stretávanie sa s maloletým prispôsobuje svojim pracovným cestám a svojim potrebám.
Poukázala na nástup maloletého na povinnú školskú dochádzku, ako i skutočnosť, že maloletý aj v rámci
predškolského zariadenia navštevuje záujmové krúžky, ktoré z dôvodu realizácie styku s otcom bude
vynechávať.

4. K odvolaniu matky otec ani kolízny opatrovník vyjadrenie nepodali.



5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa §
65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a
dospel k záveru, že odvolanie matky dôvodné nie je.

6. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd
prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí
ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť,
či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného
zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. §
62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov,
pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

7. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie
rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného z
hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov,
na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov
(§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na
maloletého, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 34P164/2012-29 zo dňa
23.10.2012, v spojení s rozsudkom krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12CoP 16/2013-55 zo dňa
10.04.2013.

8. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti
návrhu matky na zvýšenie výživného treba uviesť, že súd prvej inštancie v tomto smere vykonal
potrebné dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak aj
odôvodnených potrieb maloletého, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil,
svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej
inštancie vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto
zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje.

9. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd
prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane maloletého
k zmene pomerov, ktorú súd čiastočne premietol do výšky výživného. V danom prípade súd prvej
inštancie správne ustálil aj počiatok zmeny pomerov vyhodnotením všetkých podstatným skutočností
pre jej ustálenie, keď zmenu pomerov vyhodnotil s ohľadom na plynutie času a rast životných nákladov
a potrieb maloletého, od posledného rozhodnutia súdu o výživnom. K výške výživného určenej súdom
prvej inštancie má odvolací súd za to, že táto zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného
na maloleté dieťa, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám maloletého, tak aj zárobkovým a
majetkovým pomerom rodičov, rovnako zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a skutočnosti, že
otec má ešte jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o zárobkové a majetkové pomery rodičov,
odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že táto v podstatnej miere na strane otca
ani matky nenastala. Pokiaľ matka v odvolaní namieta potrebu zohľadniť v príjme otca diéty vyplácané
mu zo strany jeho zamestnávateľa odvolací súd vyjadruje názor, že poskytovanie diét zamestnávateľom
slúži na zabezpečenie potrieb zamestnanca počas jeho vyslania na pracovnú cestu a nie je možné ho
započítať do priemernej mesačnej mzdy.

10. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky v súvislosti so zmenou úpravy styku otca s maloletým,
tieto za daného stavu neboli spôsobilé viesť odvolací súd k úvahe o potrebe zmeny rozhodnutia súdu
prvej inštancie. V danom prípade sa odvolací súd zhoduje aj s názorom súdu prvej inštancie o tom,
že udržiavanie vzťahov a väzieb medzi otcom a maloletým má prednosť, pred vynechaním dočasnej
dochádzky maloletého v predškolskom zariadení v počte 2 dní v mesiaci. Je potrebné zdôrazniť, že
vzhľadom na rozhodnutie matky presťahovať sa s maloletým dieťaťom do Bratislavy, čím došlo k
podstatnému vzdialeniu sa bydlísk otca a maloletého, je povinnosťou rodičov, v záujme maloletého
vzniknutú situáciu vyriešiť kompromisom tak, aby mal otec zachované právo styku s maloletým a



maloletý právo na dostatočný, ak už nie rovnocenný kontakt s obidvoma rodičmi. Pokiaľ maloletý v
školskom roku 2017/2018 nastúpi na povinnú školskú dochádzku, bude povinnosťou rodičov, tomuto
prispôsobiť styk otca s maloletým, a až keď nastane zmena pomerov a rodičia sa na novej úprave nebudú
vedieť dohodnúť, bude táto nová situácia dôvodom na novú úpravu styku otca s maloletým súdnym
rozhodnutím.

11. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 C.m.p. v spojení s ust. § 52 C.m.p.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutie odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1514200281)

  1. 20. 4. 2016Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 17P/118/2014 z 20. 4. 2016potvrdené
  2. 24. 4. 2017Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/385/2016 z 24. 4. 2017 (toto rozhodnutie)