Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/720/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514201437 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514201437.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom ul. 29.augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovaným: 1/ K. P., D. D., C. X, zastúpený: JUDr. Martinom Ribárom, advokátom so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, 2/ O. P., R.. XX.XX.XXXX, R. D. D., D. XX, zastúpený opatrovníčkou: S. P., D. D., D. XX, o zaplatenie 71.048,22 eur, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.júna 2015, č.k. 10C 193/2014-161, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 2/ v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 17.júna 2015, č.k. 10C 193/2014-161 uložil súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 71.048,22 eur, žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že trestným rozkazom zo dňa 04. 04. 2013 sp.zn. 6T 130/2012 boli žalovaní uznaní vinnými z trestného činu ublíženia na zdraví N. F. - poistencovi žalobcu, a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 04. 2013 vo vzťahu k žalovanému 1/ a dňa 25. 10. 2013 vo vzťahu k žalovanému 2/. Z potvrdenia o výške vyplatených dávok invalidného dôchodku, úrazovej renty považoval za nesporné, že žalobca vyplatil poistencovi dávku dôchodkového poistenia v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaných v celkovej sume 71.048,22 eur, a to dávky invalidného dôchodku v sume 19.013,83 eur od 29. 01. 2004 do 12. 03. 2011 - do nároku na výplatu starobného dôchodku, dávky úrazovej renty v sume 48.019,99 eur za obdobie od 01. 01. 2004 do 26. 09. 2013, pričom táto renta bola poistenému vyplatená jednorazovo dňa 07. 07. 2005 za obdobie od 01. 01. 2004 do 30. 06. 2005 v sume 5.525,04 eur a ostatné dávky boli vyplácané mesačne podľa špecifikácie za jednotlivé mesiace. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 238 ods. 1, ods. 5 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na to, že pokiaľ ide o skúmanie zodpovednosti žalovaných z hľadiska rozhodovania o ich povinnosti nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu, bol viazaný rozhodnutím orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. Za nedôvodnú považoval obranu opatrovníka žalovaného 2/ vo vzťahu k vznesenej k námietke premlčania. Poukázal na to, že žalobca podal návrh na súd dňa 29. 01. 2014, a teda uplatňovaná náhrada škody za vyplatené dávky invalidného dôchodku a úrazovej renty nie sú premlčané v desaťročnej premlčacej lehote a za premlčanú rovnako nepovažoval ani náhradu za bolesť, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko rozhodnutie o ich priznaní nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 02. 2006 a až následne boli poistenému vyplatené, čiže ich uplatnenie spadá do 10 ročnej premlčacej lehoty. Konštatoval, že vyplatením týchto súm vznikol medzi žalobcom a osobou, ktorá zodpovedá za škodu, teda žalovanými 1/ a 2/, záväzkový vzťah, obsahom ktorého je okrem iného aj povinnosť žalovaných zaplatiť náhradu toho, čo žalobca plnil. Žalovaným vznikla povinnosť nahradiť poskytnuté dávky žalobcovi v takom rozsahu, v akom je ich zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku ich konania. V konaní bolo nesporne preukázané, že poistenec žalobcu má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a jeho invalidita vznikla v dôsledku úrazu v roku 2002 spôsobenom fyzickým napadnutím žalovanými a v príčinnej súvislosti s týmto ich konaním boli vyplatené dávky dôchodkového poistenia poistencovi žalobcu. Konštatoval ďalej, že ide o nárok vyplývajúci priamo zo špeciálneho právneho predpisu, ktorý zakladá a upravuje predmetný právny vzťah, a pre začiatok behu premlčacej doby je tu rozhodujúci stav zistenia a vyplatenia dávok dôchodkového poistenia. Pokiaľ ide o subjektívnu trojročnú lehotu, viazanú na stav vedomosti kto za škodu zodpovedá, uviedol, že táto nastala vo vzťahu k žalovanému 1/ dňa 23. 04. 2013 a vo vzťahu k žalovanému 2/ dňa 26. 10. 2013, kedy nadobudol trestný rozkaz právoplatnosť, a pokiaľ ide o počítanie objektívnej 10-ročnej premlčacej lehoty - odo dňa vyplatenia dávok, ku ktorému došlo najneskôr dňa 29. 01. 2004, dospel k záveru, že žaloba bola na súd podaná včas dňa 29. 01. 2014. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/; prostredníctvom ustanoveného opatrovníka; dôvodiac tým, že súd prvej inštancie mu odňal svojím postupom možnosť konať pred súdom, nezaoberal sa z jeho strany vznesenými vecnými námietkami, ktoré vyvracali nárok žalobcu a v dôvodoch rozhodnutia sa s nimi vôbec nevysporiadal, rozhodnutie vydal bez dostatočne zisteného skutkového stavu, a týmto postupom zaťažil konanie takou vadou, ktorá spôsobila nezákonnosť vydaného rozhodnutia, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súdne konanie dňa 17. 06. 2015 prebehlo v neprítomnosti jeho opatrovníka, ako aj advokáta, o poverení ktorého opatrovník informoval súd dňa 10. 05. 2015, svoju neprítomnosť na pojednávaní opatrovník z časových dôvodov už nestihol ospravedlniť a požiadať o odročenie, nakoľko dňa 24. 05. 2015 vycestoval do USA a vrátil sa až dňa 21. 06. 2015 a z časových dôvodov nestihol zabezpečiť náhradného advokáta, nakoľko pôvodne zvolený advokát sa právneho zastúpenia z rodinných dôvodov nemohol ujať a žiadosť opatrovníka odmietol, o čom sa opatrovník dozvedel až po návrate z USA dňa 21. 06. 2015. Vzhľadom na vecné námietky proti uplatňovanej náhrade škody mal byť opatrovník vypočutý. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal vecnými námietkami, ktoré uvádzal vo svojom návrhu na mimosúdnu dohodu a dňa 17. 06. 2015 rozhodol bez toho, aby sa s nimi vôbec zaoberal a pred vydaním svojho rozhodnutia vysporiadal. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne a zákonne. Žalovaný 2/ sa opakovane bez ospravedlnenia nedostavil na súdne pojednávania a svojou ignoráciou súdu tak prezentoval svoj nezáujem hájiť svoje záujmy a vyjadrovať sa k prejednávanej veci. V ďalšom sa pridržiaval svojho vyjadrenia zo dňa 14. 10. 2014 k námietkam žalovaného 2/. Dodal, že na súdnom pojednávaní bolo preukázané, že žiadna z dávok nebola poškodenému poistencovi vyplatená neoprávnene a žiadna z nich nie je premlčaná a nárok na náhradu škody je voči obom žalovaným oprávnený. Z uvedených dôvodov navrhol odvolanie žalovaného 2/ ako nedôvodné zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 4. Žalovaní 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že on nepoprel nárok poškodeného a je mu ľúto, že mu spolu so žalovaným 2/ spôsobil zranenia, avšak vzhľadom na svoju momentálnu situáciu nie je schopný nahradiť vzniknutú škodu. 5. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (proti žalovanému 2/ vyhovujúcej) časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 367 ods. 2, § 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné. 6. Hoci z ust. § 470 ods. 1 CSP vyplýva, že aj v konaní pred odvolacím súdom, sa uplatní tzv. princíp okamžitej použiteľnosti novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. dňom 01.07.2016 sa postupuje podľa novej právnej úpravy, odvolací súd je však toho názoru, že v súlade s ust. § 470 ods. 2 vety prvej CSP, je nevyhnutné na základe odvolania podaného do 01.07.2016 preskúmať správnosť ním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a zákonnosť jeho postupu podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase jeho vydania a v čase podania odvolania, t.j. podľa Občianskeho súdneho poriadku účinného ( ďalej len "O.s.p." ) do 30.06.2016, rešpektujúc; so zreteľom na Čl. 2 CSP; zásadu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty, aby tak nedošlo k zásahu do legitímneho očakávania strán, ktoré sa spoliehali, že ich vec bude rozhodnutá a posúdená za účinnosti skoršej právnej úpravy. 7. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožnil strane realizáciu jej procesných práv, ktoré jej priznáva Občiansky súdny poriadok ( Civilný sporový poriadok) a v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu súdu bola strana vylúčená z ich realizácie v konaní; k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen faktickou činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Ide najmä o prípady, keď súd znemožnil strane vykonať v priebehu konania práva priznané jej občianskym súdnom ( civilným sporovým ) poriadkom, a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, právo predniesť či doplniť dvoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky stranám, svedkom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci; ide aj o prípady, keď strane bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom, spočívajúca v jej práve skutkovo a právne argumentovať prejednávanú vec. 8. Právo strany , aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nemožno chápať ako absolútne právo tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez jej prítomnosti, ale tak, že je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva, za týmto účelom je povinný stranu na pojednávanie predvolať, pričom je na nej, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania. Ak strane bráni určitá prekážka v účasti na pojednávaní, mala by požiadať o odročenie pojednávania a oznámiť súdu dôvod tejto žiadosti. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňovalo súdu vec prejednať aj v neprítomnosti strany, ktorá hoci bola riadne a včas predvolaná, sa na pojednávanie nedostavila a ani nepožiadala o jeho odročenie z dôležitého dôvodu. Žiadosť o odročenie pojednávania bola podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak strana tvrdila také skutočnosti, ktoré boli vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jej neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, teda ktoré nielen jej, ale komukoľvek inému za rovnakých okolností, by neumožňovali sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne boli vážne (dôležité), nepredvídateľné, resp. neočakávané, neodvrátiteľné a náhle. Je na strane, aby najneskôr do rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie pojednávania, existenciu ňou tvrdeného dôležitého dôvodu hodnoverne preukázala k žiadosti pripojenými dôkazmi, v opačnom prípade zostáva jej žiadosť len v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ. 9. Obsahom ústavne garantovaného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti strany a práva na spravodlivý súdny proces (fair hearing) teda nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti strany o odročenie pojednávania. 10. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že uznesením zo dňa 23. 01. 2015 č.k. 10C 193/2014 - 113 bol žalovanému 2/ ustanovený opatrovník - K. S. P. z dôvodu, že žalovaný 2/ sa zdržiava na neznámom mieste v zahraničí. Ustanovenej opatrovníčke bolo predmetné uznesenie spolu s predvolaním na pojednávanie na deň 04. 02. 2015 doručené dňa 28. 01. 2015; mailom zo dňa 30.01.2015 požiadala opatrovníčka žalovaného 2/ o odročenie pojednávania z dôvodu, že je po operácii chrbtice pripútaná na invalidný vozík a v zimnom období sa fyzicky z domu nedostane, na základe čoho súd prvej inštancie pojednávanie odročil na deň 15. 04. 2015, na ktoré opatrovníčka žalovaného 2/ prevzala predvolanie dňa 18. 03. 2015 a mailom zo dňa 07. 04. 2015 opätovne požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu vycestovania do Maďarskej republiky z vážnych rodinných dôvodov, na základe čoho súd prvej inštancie zrušil nariadený termín pojednávania a odročil ho na deň 13. 05. 2015. Na toto pojednávanie mala opatrovníčka žalovaného 2/ doručené predvolanie dňa 22. 04. 2015, a aj toto nariadené pojednávanie žiadala odročiť mailom zo dňa 10. 05. 2015 z dôvodu, že pre zložitosť právnej stránky súdneho sporu sa rozhodla splnomocniť vo svojom mene advokáta s tým, že po doručení splnomocnenia ho okamžite doručí súdu. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 13. 05. 2015 konal v neprítomnosti opatrovníčky žalovaného 2/ a odročil pojednávanie na deň 17. 06. 2015 s tým, že vyzval opatrovníčku žalovaného 2/, aby zaslala súdu plnomocenstvo pre zvoleného advokáta a predvolal ju na pojednávanie, ktoré jej bolo doručené dňa 21. 05. 2015. Opatrovníčka žalovaného 2/ na výzvu konajúceho súdu nereagovala, plnú moc na zastupovanie advokátom nepredložila a nakoľko svoju neúčasť na pojednávaní dňa 17. 06. 2015 ani neospravedlnila, súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti. 11. V danej veci súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., keď vec prejednal na pojednávaní dňa 17.06.2015 v neprítomnosti opatrovníčky žalovaného 2/, keď táto bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a ani nepožiadala o jeho odročenie včas a vážnymi dôvodmi, a preto jej, resp. žalovanému 2/, nemohla byť postupom súdu prvej inštancie odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko im bola opakovane daná reálna možnosť uplatňovania si procesných práv v konaní priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. V podanom odvolaní opatrovníčkou dodatočne tvrdený dôvod neúčasti na pojednávaní a jej včasného neospravedlnenia; keď z časových dôvodov nestihla požiadať o odročenie pojednávania a zabezpečiť (náhradného) advokáta keďže dňa 24.05.2015 vycestovala do USA, je irelevantný z hľadiska posúdenia správnosti postupu súdu prvej inštancie. 12. Súd prvej inštancie opakovane vytvoril opatrovníčke žalovaného 2/ procesnú možnosť zúčastniť sa pojednávaní a na nich realizovať procesné práva v prospech žalovaného 2/ (vyjadriť sa k veci, k výsledkom dokazovania a k vykonaným dôkazom), táto procesná možnosť nebola opatrovníčkou využitá a pokiaľ nepožiadala o odročenie pojednávania dňa 17. 06. 2015, nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že konal v jej neprítomnosti v čase, kedy bola vycestovaná do USA. 13. Opatrovníčka žalovaného 2/ tiež nedôvodne namieta, že sa súd prvej inštancie nezaoberal jej vecnými námietkami, ktoré uviedla v návrhu na mimosúdnu dohodu zo dňa 02.10.2014 adresovanom žalobcovi, v ktorom namietala premlčanie uplatňovaného nároku; na ktoré žalobca v priebehu konania reagoval čiastočným späťvzatím žaloby; a právnym dôvodom a výškou dávok vyplatených poistencovi žalobcu. 14. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania sa odvolací súd stotožňuje so závermi, ktoré v tomto smere prijal súd prvej inštancie, ktorý na základe riadne ustáleného skutkového stavu dospel v súlade s ust. § 238 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení k správnemu záveru, že žalobcom uplatňovaný nárok na súde dňa 29.01.2014 nie je premlčaný, nakoľko bol uplatnený v 3- ročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá plynula od momentu, kedy sa dozvedel o vyplatení dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného 2/; teda až právoplatnosťou trestného rozkazu dňa 25.10.2013; a žalobcom bola uplatnená len škoda vzniknutá mu vyplatením dávok, od úhrady ktorých jeho poistencovi neuplynulo viac ako 10 rokov. 15. V súlade s ust. § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení žalobca preukázal výšku škody potvrdením o výške vyplatených dávok, konkrétne potvrdením o výške vyplatených dávok úrazovej renty zo dňa 26.09.2013 v sume 48.019,99 eur, potvrdením o výške vyplateného invalidného dôchodku zo dňa 14. 04. 2014 v sume 19.013,83 eur, právoplatnými rozhodnutiami zo dňa 08.02.2006 o priznaní náhrady za bolesť v sume 429,45 eur a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.584,94 eur. S poukazom na § 135 ods. 2 O.s.p. postupoval súd prvej inštancie správne, keď vychádzal z rozhodnutí žalobcu o priznaní dávok poistencovi a neprináležalo mu preskúmavať správnosť rozhodnutí ním vydaných v správnom konaní čo do právneho dôvodu a výšky priznaných dávok, ktoré boli následne jeho poistencovi vyplatené. Z uvedených dôvodov boli aj v tomto smere odvolacie námietky opatrovníčky žalovaného 2/ nenáležite uplatnené. 16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie aplikoval na zistený skutkový stav správne ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( § 238 ods. 1, ods. 5), tieto aj správne vyložil a zo správnych skutkových záverov tak vyvodil aj správne právne závery. Súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, svoje rozhodnutie založil na konkrétnych, výsledkami vykonaného dokazovania preukázaných skutočnostiach a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Súdu prvej inštancie tak nemožno vytknúť žiadne pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu škody vzniknutej mu výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného 2/, a preto možno uzavrieť, že jeho rozsudok je, z hľadiska opatrovníčkou žalovaného 2/ uplatnených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia, správny a námietky, ktorými argumentovala v podanom odvolaní neodôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom. 17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorého závery vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, priznal proti žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením jeho práv. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 CSP).