Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/71/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202596 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514202596.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast.: JUDr. Jozef Boledovič, advokát, 900 41 Rovinka č. 578 proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 o zaplatenie sumy 3.175,42 eur s príslušenstvom zo zmenky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm 328/2014-150 zo dňa 23.6.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm 328/2014-150 zo dňa 23.6.2016 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 121,17 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm 55/2014-19 zo dňa 19.5.2014 v platnosti. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 155,05 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 4.2.2014 domáhal, aby súd prvého stupňa vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 3.175,42 eur s príslušenstvom tvoreným zákonným úrokom 6 % ročne zo zmenkovej sumy od 1.8.2013 do zaplatenia a odmenou zo zmenky vo výške 10,58 eur. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalovaný úver dlžníkovi V.Ó. M.. Žalovaný následne svoju pohľadávku postúpil spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., ktorá ju na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpila žalobcovi. Spolu s postúpením pohľadávok bola indosovaná aj blankozmenka, vystavená dlžníkom v prospech žalovaného na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že spolu s prevodom pohľadávky z úverovej zmluvy nadobudol tiež vyplňovacie právo z dohody o vyplňovacom práve k bianco zmenke. Žalobca je oprávneným zo zmenky v dôsledku indosovania zmenky a tiež je oprávneným veriteľom kauzálnych pohľadávok, teda nadobudol tiež vyplňovacie právo k bianco zmenke. Žalobca ďalej uviedol, že vyzval dlžníka, aby sa dostavil do platobného miesta uvedeného na zmenke a zmenku zaplatil a keďže dlžník svoju povinnosť nesplnil, zaslal žalobca dňa 1.8.2013 svojmu predchodcovi upovedomenie o nezaplatení zmenky. Žalovaný nevylúčil svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky a ako indosant je jedným zo solidárne zaviazaných zmenkových dlžníkov, preto proti nemu žalobca uplatňuje postih. Súd prvého stupňa návrhu žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a vydal zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm 55/2014-19 zo dňa 19.5.2014. Žalovaný podal voči zmenkovému platobnému rozkazu námietky. Námietky dôvodil kauzálnymi námietkami v súlade s § 17 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, taktiež namietal rozpor so zásadou ekvity zo strany žalobcu, namietal neexistenciu vyplňovacieho práva, namietal tiež absenciu vyplňovacieho práva žalobcu voči žalovanému, namietal premlčanie práva vyplniť zmenku, nepreukázanie výšky zmenkovej sumy a tiež namietal zmeškanie lehoty na predloženie zmenky na platenie s následkom straty postihového práva voči indosantovi. Žalovaný ďalej uviedol, že považuje konanie žalobcu za konanie v rozpore s dobrými mravmi a navyše žalobca podľa názoru žalovaného konal pri prevzatí rubopisu zmenky vedome na škodu žalovaného. Vedomé konanie na škodu žalovaný vnímal v tom, že žalobca si bol vedomý toho, že úmyslom žalovaného a osoby, na ktorú previedol zmenku a zabezpečované pohľadávky, bol ten, že nadobúdateľ prevzal pohľadávky, ktoré sa javili ako nevymožiteľné respektíve problematické, a preto ich nadobudol za relatívne nízku hodnotu (26 % ich nominálnej hodnoty), pričom bolo na jeho šikovnosti, ako ich vymôcť a získať určité plnenie od dlžníka s tým, že žalovaný ako postupca nezodpovedal za ich vymožiteľnosť. Zmenka bola súčasťou prevodu pohľadávky a mala len zabezpečiť plnenie primárneho úverového záväzku, uľahčiť prípadné dokazovanie, nemalo sa tým na mysli previesť zmenku ako osobitnú ďalšiu pohľadávku, i keď zmenka je relatívne samostatná. Tým, že žalobca vedel o týchto kauzálnych súvislostiach a vedel že zmenka sa prevádzala len ako zabezpečenie a nie ako osobitný záväzok, konal vedome na škodu žalovaného, keď prevzal práva zo zmenky s tým, že ich mienil uplatniť priamo voči indosantovi, napriek tomu že vedel, že zmenka bola len zabezpečovací prostriedok. Žalovaný súčasne poukázal na zmluvu o postúpení pohľadávok, v ktorej sa žalovaný ako postupca výslovne zbavil zodpovednosti za vymožiteľnosť pohľadávok a aj z tohto dôvodu boli pohľadávky prevedené za nižšiu cenu ako nominálna (26 %), a preto je v rozpore s dobrými mravmi, aby následne žalobca vymáhal 100 % pohľadávky z titulu zmenky. Žalobca vediac o vylúčení zodpovednosti za vymožiteľnosť pohľadávok, vymáha celú sumu zo zmenky od osoby, ktorá sa zbavila zodpovednosti v zmluve o postúpení, čo je podľa názoru žalovaného rozporné s dobrými mravmi. Žalovaný tiež poukazoval na rozpor so zásadou ekvity. Podľa jeho názoru žalobca porušuje dobré mravy a uplatňuje svoje práva zo zmenky v rozpore s tým, čo si strany medzi sebou dojednali v zmluve o prevode pohľadávok, a teda že prevádzajúci nebude zodpovedať za ich vymožiteľnosť, pričom žalobca zneužíva relatívnu abstraktnosť zmenky a jej oddelenie od úverovej pohľadávky, čím dochádza k šikanóznemu výkonu jeho práva. Žalovaný uviedol, že napriek tomu, že jeho rubopis neobsahoval formuláciu „sine obligo“, výslovné vylúčenie zodpovednosti indosanta za platenie zmenky, zmluvné strany tento úmysel vyjadrili už v zmluve o prevode pohľadávok. Podľa názoru žalovaného tak žalobca vedome koná v rozpore s dobrými mravmi, uplatňuje svoje právo na škodu iného a takýto výkon práv je zakázaný podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako subsidiárny právny predpis žiadal žalovaný aplikovať aj § 265 Obchodného zákonníka, ktorý tiež odopiera právnu ochranu výkonu práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný tiež namietal, že dohoda o vyplňovacom práve je veľmi neurčitá, keďže nedefinuje tú konkrétnu zmenku, o ktorej vyplnenie sa má jednať. Z dohody podľa názoru žalovaného nevyplýva, že sa viaže na zmenku, ktorá je predmetom tohto konania, a preto ako nejasná a neurčitá je táto dohoda neplatná a k zmenke absentuje vyplňovacie právo. Žalovaný namietal tiež absenciu vyplňovacieho práva žalobcu voči žalovanému z dôvodu, že vyplňovacie právo bolo výhradne medzi žalovaným a pôvodným zmenkovým dlžníkom, pričom toto právo nebolo nijako prevedené. Vyplňovacie právo patrí len osobe, ktorej ho výslovne dlžník udelí a keďže žalovaný neudelil toto právo žalobcovi, žalobca nemá voči žalovanému právo zmenku vyplniť a žiadať jej zaplatenie. Z opatrnosti žalovaný namietol tiež premlčanie práva zmenku vyplniť. Žalovaný ďalej namietal výšku zmenkovej sumy z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že výška vyplnenej zmenkovej sumy zodpovedá zabezpečovanej úverovej pohľadávke v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. V závere žalovaný tiež konštatoval, že žalobca zmeškal povinnú lehotu na predloženie zmenky k plateniu od dlžníka s následkom straty práva vymáhať ju od indosanta podľa § 53 ods. 1 zákona zmenkového a šekového. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval zmenkový platobný rozkaz zrušiť a nariadiť pojednávanie. Žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že zákon zmenkový a šekový nepozná pojem platobnej alebo zabezpečovacej zmenky, každá zmenka je dokonalým cenným papierom, pričom text zmenky v sebe inkorporuje právo jej majiteľa. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca nemá vyplňovacie právo k zmenke, nakoľko toto právo nebolo prevedené a patrí len žalovanému vo vzťahu k dlžníkovi, žalobca uviedol, že vystaviteľ udelil remitentovi právo chýbajúce údaje doplniť a toto právo sa priamo indosovaním zmenky bez potreby osobitnej dohody previedlo na nového majiteľa. Vyplňovacie právo nerealizoval voči žalovanému, ale voči vystaviteľovi, ktorý oprávnenie udelil. Námietku vedomého konania na škodu žalovaného žalobca považoval len za účelovú. Pokiaľ ide o kauzálne námietky žalobca odkázal na charakter zmenky, ktorá je abstraktným cenným papierom a je oddelená od kauzy medzi zmenkovým dlžníkom a veriteľom. Navyše pri nepriamom dlžníkovi, akým indosant je, jeho záväzok za zmenku vyplýva priamo zo zákona, v prípade naplnenia podmienky, že primárny dlžník zmenku neuhradí, nastupuje garančný účinok indosamentu v podobe možnosti veriteľa postihnúť indosanta ako sekundárneho dlžníka. Predpokladom pre postih voči indosantovi je, že zmenkový dlžník svoj záväzok neuhradil a že garančný charakter indosamentu nebol vylúčený. Keďže žalovaný nijako nevylúčil zákonný garančný charakter indosamentu podľa § 15 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, hoci mal na to možnosť, privodil si dôsledok v podobe zodpovednosti za platenie zmenky. Žalobca konal v súlade so zmenkovými predpismi, keď si uplatnil právo voči indosantovi a jeho výkon práva tak nemôže byť posúdený ako rozporný s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom. Pokiaľ by pri rubopise zmenky došlo zo strany žalovaného k odmietnutiu zodpovednosti doložkou „sine obligo“, jeho indosament by mal len prevodné účinky. Ohľadne premlčania práva vyplniť zmenku sa žalobca vyjadril tak, že ako nemajetkové právo sa toto právo nepremlčuje a je akcesorickým právom odvodeným od zmenky, teda existuje dovtedy, kým existuje zmenka. Pokiaľ ide o namietanie nesprávnosti zmenkovej sumy, žalobca uviedol, že žalovaný síce namieta výšku zmenkovej sumy, ale nijako nekonkretizuje, prečo považuje sumu za nesprávnu, a teda ako námietka nemôže obstáť. Pokiaľ ide o zmeškanie lehoty na vyzvanie dlžníka k úhrade s následkom straty práv voči indosantovi, žalobca poukázal na fotokópiu notárskej zápisnice osvedčujúcej, že zmenka nebola v deň splatnosti v mieste platenia zaplatená. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní považoval námietku absencie vyplňovacieho práva k zmenke žalobcu za nedôvodnú. Uviedol, že žalovaný ako priamy zmluvný účastník zmluvy o vyplňovacom práve, vedel o možnosti vyplniť zmenku sumou a splatnosťou pri omeškaní dlžníka. Následne teda musel mať vedomosť o možnosti doplniť zmenku a nie je možné na jeho prípad aplikovať § 69 zákona zmenkového a šekového, teda nemôže byť viazaný len pôvodným textom zmenky. Žalovaný tiež namietal absolútnu neplatnosť dohody o vyplňovacom práve, z dôvodu jej neurčitosti k akej zmenke sa viaže. Súd prvého stupňa konštatoval, že táto dohoda je platná, nakoľko identifikuje zmluvné strany ktoré sú zmenkovým veriteľom a dlžníkom, identifikuje kauzálnu pohľadávku, číslo úverovej zmluvy. Súčasne súd konštatoval, že žalovaný bol priamym účastníkom zmenkovej dohody a on túto dohodu koncipoval, čo je súdu známe aj z inej rozhodovacej činnosti. Žalovaný túto dohodu pri jej kreovaní považoval za dostatočne určitú a teraz sa domáha jej neplatnosti z titulu neurčitosti, čo konajúci súd neakceptoval. Súd prvého stupňa nepovažoval námietku premlčania za dôvodnú, pretože právo vyplniť zmenku nie je majetkovým právom, toto právo sa viaže k vlastníckemu právu inkorporovanému v zmenke a ako akcesorické sa viaže na existenciu zmenky ako takej. Zároveň súd skonštatoval, že právo vyplniť zmenku nebolo v zmenkovej dohode nijako časovo obmedzené. Nakoľko zmenka je abstraktným cenným papierom, oddeleným od kauzy, ktorú zabezpečuje, dokonca aj v prípade, že by sa premlčala pohľadávka, ktorú kryje, nič nebráni majiteľovi zmenky v tom, aby bianco zmenku vyplnil. Námietku žalovaného ohľadom výšky zmenkovej sumy považoval prvostupňový súd za nedôvodnú vzhľadom na to, že žalovaný síce namietal správnosť zmenkovej sumy, avšak túto námietku ďalej bližšie nedefinoval. Žalovaný tvrdil, že zmenková suma bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, ale neuviedol aká je správna suma. Súd konštatoval, že podľa § 10 ZZŠ pri neúplnej zmenke možno namietať voči majiteľovi nesprávne vyplnenie vtedy, ak zmenku nadobudol zlomyseľne alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou. Konajúci súd poukázal na znenie § 495 Občianskeho zákonníka, ktorý ukladá povinnosť veriteľa preukazovať dôvod záväzku s výnimkou záväzkov z cenných papierov, vrátane zmenky. Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobca nebol povinný preukazovať dôvod ani výšku zmenkovej pohľadávky, ale naopak pokiaľ mal žalovaný výhrady voči zmenkovej sume, z dôvodu znenia § 495 Občianskeho zákonníka prináležalo dôkazné bremeno o preukázaní nesprávnosti práve na ňom. Súd prvého stupňa tiež poukázal na rozsudok rozhodcovského súdu sp. zn. II/2009-1933 zo dňa 5.10.2009, ktorým bol dlžník zaviazaný k zaplateniu žalovanej sumy v rozsahu istiny 1.045,22 eur s príslušenstvom: úrokom 77,31 eur, úrokom 17,64 % p.a. zo sumy 997,92 eur od 28.10.2006 do zaplatenia, úrokom z omeškania 87,46 eur, úrokom z omeškania 8 % p.a. zo sumy 997,92 eur od 26.10.2008 do zaplatenia a k náhrade trov konania 288,68 eur. Týmto rozsudkom žalobca preukázal výšku zabezpečovanej pohľadávky. Žalovaný tiež namietal stratu postihových práv žalobcu z dôvodu nepreukázania predloženia zmenky jej dlžníkovi na platenie. Súd prvého stupňa k tejto námietke konštatoval, že žalobca dostatočne preukázal, že si voči dlžníkovi splnil povinnosť vyzvať ho na zaplatenie tým, že sa dostavil na platobné miesto v čase platenia a dlžník zmenku neuhradil, o čom svedčí fotokópia notárskej zápisnice. Napokon sa súd prvého stupňa zaoberal tiež s kauzálnymi námietkami žalovaného. Pri posudzovaní všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti skonštatoval, že konanie žalobcu sa nepreukázalo ako vedomé na škodu voči žalovaného, a preto považoval kauzálne námietky žalovaného za nedôvodné. Žalobca by podľa názoru súdu prvého stupňa musel poznať konkrétne kauzálne námietky, ktoré mohol teoreticky využiť žalovaný a vedomým vstupom do zmenkových vzťahov zabránil využitiu týchto kauzálnych námietok. Takéto skutočnosti preukázané v konaní neboli. Rovnako odmietavo sa súd prvého stupňa postavil k námietke žalovaného o šikanóznom výkone práva žalobcu. Žalovaný uviedol, že považuje konanie žalobcu za špekulatívny obchod, kedy od počiatku nebolo jeho snahou vymáhať kauzálne pohľadávky, ale obohatiť sa na úkor žalovaného. žalobca mal podľa názoru žalovaného zneužiť opomenutie indosanta vylúčiť garančný účinok rubopisu zmenky. Súd prvého stupňa posúdil túto námietku ako nedôvodnú pre výlučnú aplikáciu zákona zmenkového a šekového ako špeciálneho predpisu na zmenkové vzťahy. Zákon zmenkový a šekový obsahuje komplexnú úpravu postihovania nepoctivého výkonu práva v § 17, ktorý pri vedomom konaní na škodu pri nadobúdaní zmenky dáva indosantovi možnosť pri preukázaní takto vedomého konania využiť kauzálne námietky. Pri takto komplexnej úprave postihu už nie je možné tento postih viac rozširovať o úpravu obsiahnutú v § 3 Občianskeho zákonníka a v § 265 Obchodného zákonníka, ktorá by sa využívala len pri absencii úpravy v lex specialis. Súd prvého stupňa poukázal na abstraktnú povahu zmenky, a to aj zmenky, ktorá zabezpečuje kauzálny záväzok. Zmenka je oddelená od kauzy, pričom jedine pri preukázaní vedomého konania na škodu dlžníka, by súd skúmal kauzálne okolnosti prípadu. Zdôraznil, že vedomé alebo hrubo nedbanlivostné konanie musí byť preukázané pri nadobúdaní zmenky, čo v konaní žalovaný nepreukázal. Pokiaľ by sa aj súd zaoberal nepoctivým postupom nasledujúcim po nadobudnutí zmenky, respektíve pri vymáhaní nárokov z nej, došlo by k porušeniu § 17 zákona zmenkového a šekového, ktorý skúma len okolnosti pri jej nadobúdaní. Žalovaný tiež požadoval, aby súd zvážil prílišne formálne chápanie právnych predpisov, pri ktorom môže dôjsť k poškodeniu práva, s odvolaním sa na judikát Ústavného súdu Českej republiky č. IV. ÚS 457/10. Súd prvého stupňa uviedol, že Ústavný súd Českej republiky riešil zmenkové vzťahy, v ktorých na strane zmenkového dlžníka stál spotrebiteľ, a teda tento vzťah nebol rovnovážny a od počiatku bol značne nevyvážený. Nakoľko v prejednávanej veci stoja oproti sebe dva podnikateľské subjekty, nebolo by spravodlivé jednému z týchto subjektov poskytnúť extenzívnejší rozsah právnej ochrany nad rámec tej, ktorú mu poskytuje zmenkový zákon. Súd prvého stupňa po podrobnom posúdení všetkých námietok konštatoval, že žalovanému sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu alebo čiastočne zanikla, a preto ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu žalovaného, a preto sú kauzálne námietky žalovaného prípustné. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že prvostupňový súd nedostatočne odôvodnil posúdenie námietky absencie kauzy zmenky. Žalovaný namietal vecnú správnosť rozsudku prvostupňového súdu, nakoľko považoval názor prvostupňového súdu, ktorým súd vyhodnotil kauzálne námietky žalovaného ako neprípustné, za nesprávny, keď podľa prvostupňového súdu z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že žalobca pri nadobúdaní zmeniek konal vedome na škodu žalovaného. Žalovaný z tohto dôvodu považuje rozsudok súdu prvého stupňa za arbitrárny a nepreskúmateľný. Žalovaný zdôraznil, že z dôkazov vykonaných pred prvostupňovým súdom dostatočne vyplýva, že žalobca sa pri nadobudnutí zmenky dopustil vedomého konania na škodu žalovaného v zmysle § 17 ZZŠ. Žalovaný namietal, že zmenka uplatnená žalobcom voči žalovanému nemá žiadnu kauzu, že žalobca si prostredníctvom nej uplatňuje voči žalovanému právo na kompenzáciu nevymožiteľnosti úverových pohľadávok voči úverovým dlžníkom žalovaného, hoci takéto právo voči žalovanému nemá, čo je podľa názoru žalovaného dostatočne jasne stanovené v zmluve o postúpení pohľadávok žalovaného uzavretej s LICITOR factoring, s.r.o. zo dňa 2.3.2007, pričom súčasne s postúpením pohľadávok žalovaný na túto spoločnosť indosoval aj zmenky, o čom mal žalobca vedomosť. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR vyplýva, že skutočnosť, že majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na škodu dlžníka, je možné vyvodiť výlučne z nepriamych dôkazov. Prvostupňový súd preto podľa názoru žalovaného postupoval v konaní nesprávne, ak sa snažil nájsť len priamy dôkaz o vedomom konaní žalobcu na škodu žalovaného pri nadobúdaní zmenky, či už v listinných dôkazoch alebo vo výpovedi konateľa žalobcu F.. V., či konateľa spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. Z.. Y.. Žalovaný prvostupňovému súdu vytkol, že v odôvodnení rozsudku na str. 12 súd len faktograficky skonštatoval, že z výpovede Z.. Y. ani z výpovede žalobcu nevyplynulo, že by si v čase indosovania zmeniek niektorý z nich uvedomoval, že žalovaný príslušnou doložkou na zmenke nevylúčil svoju zodpovednosť za jej zaplatenie, čím de jure poskytol zabezpečenie. Prvostupňový súd vôbec neposúdil vierohodnosť tohto ich vyjadrenia a len zreprodukoval ich výpoveď, pričom súčasne neprihliadol na ostatné vyjadrenia a zreteľné okolnosti, z ktorých vyplývalo, že toto vyjadrenie svedkov bolo nepravdivé. Žalovaný poukázal na to, žalobca v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek, ktoré sa prevádzali na nadobúdateľa v rovnaký deň, vedel, že ním nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv a zároveň aj vedel, že žalovaný za vymožiteľnosť týchto pohľadávok neručí, a že spätné uplatnenie zmeniek voči žalovanému v plnej výške by žalovanému spôsobilo škodu v rozpore so súvisiacim kauzálnym vzťahom, vedel, že nadobudnutím zmenky by mohol oslabiť možnosť kauzálnych námietok žalovaného a napriek tomu a zrejme s týmto úmyslom, nechal na seba blankozmenky previesť a následne ich vyplnil. Žalovaný podotkol, že žalobca rovnako ako aj LICITOR factoring, s.r.o., má v predmete podnikania faktoring a forfaiting a špecializuje sa na správu a vymáhanie pohľadávok. Ide teda o osobu podnikajúcu v oblasti vymáhania dlhov, od ktorej možno očakávať zvýšenú mieru odbornej starostlivosti pri nadobúdaní pohľadávok aj zmeniek, a aj preto možno dôvodne predpokladať, že o kauzálnych okolnostiach namietaných žalovaným, žalobca v čase nadobúdania zmeniek vedel. Žalobca si podľa žalovaného bol v kontexte kauzálnych námietok žalovaného vedomý, že zmenka v súdnom konaní nemôže spravodlivo obstáť a tieto oprávnené obavy premietol do zmluvy so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o., od ktorej nadobudol úverovú pohľadávku voči úverovému dlžníkovi a zároveň aj zmenku, ktorá túto pohľadávku zabezpečovala. Podľa žalovaného súd nesprávne právne posúdil vec, keď aj napriek tomu, že mal preukázanú vedomosť žalobcu o tom, že zmenka voči žalovanému nezabezpečuje vymožiteľnosť pohľadávok voči úverovým dlžníkom, dospel k záveru, že vedomé konanie žalobcu pri nadobúdaní zmenky na škodu žalovaného nebolo v konaní preukázané. Žalovaný vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne posúdil aj skutočnosť, či žalobca v čase nadobúdania zmenky vedel aj o chýbajúcej doložke „sine obligo“ na zmenke, teda či v čase nadobúdania zmenky vedel, že zmenka mu formálne umožňuje postih aj voči žalovanému. Podľa žalovaného, vedomosť žalobcu o absencii príslušnej doložky vylučujúcej garančný účinok indosamentu zmenky však nemá žiadnu relevanciu z hľadiska zistenia vedomého konania žalobcu na škodu žalovaného. Žalobca sa nedozvedel o potenciálnej škode na strane žalovaného pre prípad uplatnenia zmenky vtedy, keď zistil, že garančný účinok indosamentu nebol na zmenke vylúčený, ale vtedy, keď zistil, že zmenka zabezpečuje pohľadávku, za ktorej vymožiteľnosť pôvodný indosant neručí, pretože ju predáva len za 26 % jej nominálnej hodnoty, čiže by mu ručenie za jej vymožiteľnosť spôsobilo škodu vo výške 74 % nominálnej hodnoty pohľadávky. Podľa názoru žalovaného, vedomosť žalobcu o škode žalovaného vo výške 74 % nominálnej hodnoty pohľadávok vzniklo okamihom, keď si uvedomil, že zmenka zabezpečuje pohľadávku, za ktorej vymožiteľnosť žalovaný neručí. Podľa názoru žalovaného teda postačuje, že žalobca v čase nadobúdania zmenky vedel o vylúčení zodpovednosti žalovaného za vymožiteľnosť úverových pohľadávok, ktorej špekulatívne vyvodzovanie zo strany žalobcu pod zámienkou iného právneho titulu - zmenky by prirodzene spôsobilo žalovanému škodu. Žalovaný ďalej vytýkal prvostupňovému súdu, že nesprávne skutkovo vyhodnotil význam čl. 4.2 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008, keď z nej nevyvodil, že hlavným predmetom obchodu uzatvoreného medzi LICITOR factoring, s.r.o. a žalobcom boli len zmenky. Podľa názoru žalovaného je zrejmé, že ak by žalobca v tomto konaní neuspel voči žalovanému v dôsledku dôvodnosti tejto kauzálnej námietky žalovaného, žalobca by mal právo na základe extenzívneho výkladu čl. 4.2 Zmluvy o postúpení pohľadávok požadovať od spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. vrátenie celej odplaty za touto zmenkou zabezpečenú úverovú pohľadávku, akoby úverová pohľadávka sama o sebe bola bez zmenky bezcenná, teda predmetom celého obchodu boli len zmenky. Je teda nepochybné, že úverové pohľadávky sami o sebe bez zmeniek boli pre žalobcu bezcenné, inak by si zľavu z ceny viazanú len na zmenky v zmluve nevymienil. To podľa žalovaného preukazuje zjavný úmysel, že LICITOR factoring, s.r.o. a žalobca urobili obchod, v ktorom v skutočnosti išlo o zmenky, ktoré nemohol uplatniť voči žalovanému priamo LICITOR factoring, s.r.o., a preto touto úlohou poveril žalobcu. Žalovaný považoval výklad tohto zmluvného ustanovenia, vykonaného prvostupňovým súdom na strane 13 rozsudku za nezodpovedajúci hodnotiacej úvahe, vychádzajúcej zo zisteného skutkového stavu veci, ale považoval ho za ľubovoľnú úvahu súdu bez opory vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný vytkol prvostupňovému súdu, že nepostupoval v súlade s ustanovením § 132 OSP, keď toto ustanovenie vykladal len izolovane a nie aj vo vzájomnej súvislosti s výpoveďou F.. V., ktorý vo svojej výpovedi priznal, že žalovať zmenku voči úverovým dlžníkom by pre žalobcu znamenalo len získanie druhého exekučného titulu, preto zmenky žalobca vypĺňal vždy len s úmyslom uplatniť ich voči žalovanému, voči úverovým dlžníkom ich nikdy nezamýšľal uplatniť. Prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov nijako neprihliadol na skutočnosť, že hoci spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. nadobudla úverové pohľadávky a zmenky práve za účelom ich vymáhania od úverových dlžníkov, počas tohto obdobia sa ani raz nepokúsila žiadnu úverovú pohľadávku ani zmenku vymáhať od úverových dlžníkov, ale pohľadávky a zmenky len špekulatívne previedla na tretiu osobu - žalobcu. Podľa žalovaného súd nesprávne vyhodnotil význam účasti Z.. Y. na rokovaní so zástupcami žalovaného o zaplatení žalovaných zmeniek. Túto skutočnosť súd len neakceptovateľne zreprodukoval výpoveďou Z.. Y., ktorý uviedol, že nikdy so žalovaným za žalobcu nerokoval. Žalovaný však zdôraznil, že Z.. Y. vo svojej výpovedi nehovoril o tom, že by so žalovaným rokoval o zmenkách patriacich stále spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., o ktorých žiadne súdneho spory neprebiehajú, ale Z.. Y. hovoril o účasti na rokovaní, týkajúcom sa zmenkových sporov prebiehajúcich pred súdmi výlučne medzi žalovaným a žalobcom. Žalovaný považoval za nesprávny právny názor prvostupňového súdu, podľa ktorého na zmenkovo- právny vzťah nemožno aplikovať § 3 OZ ako lex generalis, keď podľa prvostupňového súdu ZZŠ ako lex specialis obsahuje už v ustanovení § 17 limitovanú reguláciu zneužitia práva, ktorá podľa prvostupňového súdu vylučuje aplikáciu § 3 OZ ako lex generalis. Žalovaný odmietol názor prvostupňového súdu, že § 17 ZZŠ predstavuje lex specialis k § 3 OZ. Zatiaľ čo § 3 OZ posudzuje konanie subjektu vzhľadom na objektívne hľadisko dobrých mravov, § 17 ZZŠ rieši subjektívny vzťah nadobúdateľa zmenky a dlžníka. Výklad prvostupňového súdu, ktorý vylučuje pravidlá správania priečiace sa dobrým mravom, zakotvené vo všeobecnom predpise len preto, že ZZŠ obsahuje navyše iné prostriedky obrany v § 17, je podľa názoru žalovaného neprípustne formalistický a neprávny, pretože sa obmedzuje len na formálnu aplikáciu predpisov zmenkového práva bez prihliadnutia na ostatné súkromnoprávne princípy. Súd prvého stupňa tiež podľa názoru žalovaného nevzal do úvahy, že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, kedy majiteľ zmenky môže pri uplatnení svojich práv porušovať dobré mravy tým, že môže svoje právo zo zmenky uplatňovať šikanózne a duplicitne. Žalovaný mal za to, že prvostupňový súd neprihliadol na skutočnosť, že žalobca, ktorý si pod zámienkou zmenky uplatňuje voči žalovanému kompenzáciu nevymožiteľnosti úverových pohľadávok voči úverovým dlžníkom, hoci vedel o vylúčení takejto zodpovednosti na strane žalovaného, svojim konaním zneužil inštitút zmenkového práva, aby získal od žalovaného plnenie, ktoré mal vymáhať len od úverových dlžníkov. Prvostupňový súd podľa názoru žalovaného svojim rozsudkom legalizoval také podnikania, pri ktorom si obchodníci s pohľadávkami smú odkúpiť od bánk pohľadávky voči ich úverovým dlžníkom za 26 % ich nominálnej hodnoty za účelom ich vymáhania od pôvodných dlžníkov a vzápätí zneužitím zmeniek žiadať od banky aj dlžníkov duplicitne po 100 % nominálnej hodnoty takto získaných pohľadávok v rozpore s kauzálnymi dohodami. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozsudok je spôsobilý navodiť taký stav, že žalobca získa totožné plnenie dvakrát, pod zámienkou dvoch nezávislých titulov. Reálne hrozí, že žalobca raz získa totožné plnenie od žalovaného z titulu uplatnenej zmenky v tomto konaní a druhýkrát od úverového dlžníka žalovaného z titulu kauzálnej úverovej pohľadávky. Žalovaný vo svojom odvolaní súdu prvého stupňa zároveň vytkol, že nerešpektuje rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v identickej veci. Predložil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo/19/2014, ktorým súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.09.2013 č.k. 2CoZm/3/2013-166 a vec mu vrátil na ďalšie konanie v identickej skutkovej a právnej veci žalobcu proti žalovanému. Aj v tomto konaní žalovaný uviedol, že v rámci identickej obchodnej transakcie, ktorej predmetom bolo postúpenie úverových pohľadávok žalovaného z nesplatených úverov poskytnutých žalovaným fyzickým osobám, žalovaný urobil formálnu chybu, keď svoju zodpovednosť síce vylúčil pri postúpení úverových pohľadávok, opomenul ju však vylúčiť aj v zmenkách. Najvyšší súd SR mal pri posudzovaní napadnutého rozsudku za to, že odvolací súd riadne neodôvodnil najmä namietané nesprávne posúdenie kauzy zo zmenky ako prostriedku na zabezpečenie záväzkov a nevenoval pozornosť námietke žalovaného, a to konanie žalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom a konanie žalobcu smerujúce k šikanóznemu výkonu práva. Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach najmä z ďalšieho dôvodu a to, že z obsahu spisu sa javí predmetná zmenka ako zmenka spotrebiteľská. Z tohto pohľadu súdy nižšieho stupňa sa nezaoberali a nezdôvodnili, či predmetná zmenka je platná. Žalovaný namietal nezákonnosť prvostupňového súdu, keď súd namiesto toho, aby sa riadnym spôsobom vysporiadal s právnymi názormi NSSR ohľadne kauzálnych námietok žalovaného a posúdením zmenky ako neplatnej, nakoľko v konaní uplatnená zmenka je zmenkou spotrebiteľskou, prvostupňový súd sa obmedzil na konštatovanie o koncentračnej zásade námietkového konania podľa § 175 ods. 2 OSP a tým, že účastníkom tohto sporu nie je spotrebiteľ. Celkom tým ignoroval skutočnosť, že ani v spore rozhodnutom uznesením NS SR nebol účastníkom spotrebiteľ, ale žalobca a žalovaný. Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou, ktorou Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke uzavretá medzi žalovaným a spotrebiteľom je. Podľa názoru žalovaného v zmysle platných predpisov a judikatúry ESD je povinnosťou súdu v každom štádiu konania, a to aj v každom druhu konania, a to bez výnimky ex offo skúmať, či sa v ňom nejedná o spotrebiteľský vzťah. Žalovaný uviedol, že Najvyšší súd SR poukázal na skutočnosť, že súdy sa v identickom prípade musia ex offo zaoberať platnosťou zmenky ako zmenky spotrebiteľskej. Z tohto pohľadu je potrebné, aby súd skúmal, či Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, uzavretá medzi žalovaným ako zmenkovým veriteľom a vystaviteľom zmenky ako zmenkovým dlžníkom a spotrebiteľom zároveň je dostatočne zrozumiteľná a určitá, najmä v rozsahu ustanovení tvoriacich predmet Dohody o vyplňovacom práve k zmenke, a či je vôbec platná. Žalovaný poukázal na to, že prvostupňový súd sa v rozsudku vôbec nevysporiadal s námietkou žalovaného premlčania práva vyplniť blankozmenku a námietku premlčania práva na zaplatenie zmenky. Žalovaný uviedol, že pokiaľ prvostupňový súd neuznal dôvodnosť námietky premlčania, tak potom Dohoda o vyplňovacom práve jednoznačne nemôže prejsť testom prijateľnosti. Tak ako žalovaný v námietkach uviedol, v prípade blankozmenky, keď splatnosť zmenky závisí od jej doplnenia majiteľom zmenky, by sa premlčanie práva na zaplatenie zmenky nemalo odvíjať od času splatnosti doplneného majiteľom zmenky ale od okamihu, keď tak mohol majiteľ zmenky po prvý raz urobiť, teda keď mohol prvý raz určiť čas splatnosti zmenky - vyplniť blankozmenku. Ak by išlo v tomto spore, kde je žalovaná právnická osoba o nepodstatnú vec, či ide o platnú spotrebiteľskú zmenku, Najvyšší súd SR by to vo svojom zrušujúcom rozhodnutí neuvádzal ako vec, ktorou sa súdy majú zaoberať. Žalovaný poukázal aj na nové znenie § 17 ZZŠ po jeho novelizácii zákonom č. 438/2015 Z.z., ktoré výslovne upravuje, že každý, kto je žalovaný zo zmenky a koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, teda nie len samotný spotrebiteľ, môže majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, a to vždy. Žalovaný mal za to, že vymáhaný nárok preukázane vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a preto je potrebné, aby súd prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky Dohody ex offo a na rozpor s dobrými mravmi a zákonom pri neprípustnom zneužití neplatných spotrebiteľských zmeniek žalobcu voči žalovanému. Žalovaný vo svojom odvolaní znova poukázal na rozšírenú ochranu spotrebiteľa, ktorá bola ako novelizácia zavedená zákonom č. 438/2015 Z.z. okrem iných predpisov, tiež do zmenkového zákona v § 17 ods. 1 a 2. S poukazom na absenciu prechodných ustanovení zákona č. 438/2015 Z.z. poukázal žalovaný na to, že zákon sa vzťahuje od svojej účinnosti 23.12.2015 aj na vzťahy vzniknuté a konania prebiehajúce podľa doterajších predpisov. S odkazom na už uplatnené odvolacie dôvody a tiež dôvod, že zmenku považuje žalovaný za spotrebiteľskú, žiadal priznať ochranu, ktorá spotrebiteľovi prináleží. Žalovaný zároveň pre svoju úplnú právnu istotu navrhol podľa § 238 ods. 3 OSP, aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a to najmä: a) keďže žalobca v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek vedel, že ním nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv a vedel, že žalovaný za vymožiteľnosť týchto pohľadávok neručí, pripúšťa kauzálne námietky podľa § 17 ZZŠ, nakoľko okolnosti prejednávanej veci nasvedčujú tomu, že žalobca konal pri nadobudnutí zmenky vedome na škodu dlžníka, b) či je vylúčená aplikácia § 3 OZ na zmenky s ohľadom na § 17 ZZŠ, c) či sa aplikuje koncentračná zásada na posúdenie absolútnej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy súdom, d) či má súd dôvod neposudzovať absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ je zmenka vystavená spotrebiteľom, keď spotrebiteľ nie je účastníkom konania, e) či sú prípustné kauzálne námietky podľa platného § 17 ods. 2 ZZŠ zo strany toho, kto je žalovaný zo zmenky, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a to aj v konaniach kde bol vydaný zmenkový platobný rozkaz. Žalovaný súdu tiež vytkol formálny nedostatok rozsudku, v ktorom v rozpore s § 175 ods. 4 O.s.p. súd opomenul definovať, v akom rozsahu ponecháva zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že zmenkový platobný rozkaz bude v plnom rozsahu zrušený. K odvolaniu sa písomným podaním doručeným súdu dňa 9.11.2016 vyjadril žalobca a uviedol, že žalovaný nepreukázal, že by žalobca konal vedome na škodu žalovaného. Poukázal na to, že si prvotne uplatňoval svoj nárok z postúpených pohľadávok voči konkrétnym dlžníkom, získaval exekučné tituly a až následne, keď jeho nárok nebol uspokojený týmto spôsobom a uvedomil si účinky indosamentu, postupoval v zmysle zákona zmenkového a šekového. Žalobca sa ako nadobúdateľ zmenky na indosovaní zmenky žalovaným vôbec nepodieľal a ani podieľať nemohol, nakoľko indosovanie zmenky žalovaným prebehlo v čase, keď žalobca majiteľom zmenky nebol a proces indosovania nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Žalobca mal za to, že tvrdenie žalovaného o účelovosti, zlomyseľnosti žalobcu a o jeho zámere konať vedome na škodu dlžníka, nemajú oporu ani v právnej, ani v logickej argumentácii. Žalobca si kauzálnu pohľadávku proti pôvodnému dlžníkovi uplatnil riadne v súdnom konaní, a keď nebola uspokojená, využil všetky zákonné prostriedky na jej uspokojenie. Dodal, že nikomu nemôže byť na ujmu uplatňovanie svojich práv. Žalobca mal za to, že ním uvedené skutkové tvrdenia dostatočným spôsobom preukazujú, že z jeho strany k uvedenému konaniu na škodu dlžníka nedošlo a žalovaný v konaní ani nepriamymi dôkazmi nepreukázal opak a neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Podľa názoru žalobcu tento spor nie je sporom spotrebiteľským, ale sporom zmenkovým, nakoľko zaviazanosť zo zmenky vznikla na základe garančného účinku indosamentu a vôbec nie v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca a ani žalovaný nie sú spotrebiteľmi, sú podnikateľmi, pričom ani jeden z nich nie je slabšou stranou. Bolo by teda v rozpore s dobrými mravmi, keby tento zmenkový spor medzi podnikateľmi požíval právnu ochranu určenú výlučne pre spotrebiteľa ako fyzickú osobu. Podľa vyjadrenia žalobcu, žalovaný nemôže namietať neplatnosť zmenky, nakoľko on sám túto zmenku vyhotovil, predložil vystaviteľovi na podpis a podpisom zmenky podmienil poskytnutie úveru. Žalovaný bol v čase podpisu zmenky presvedčený, že táto je platná, čiže je vylúčené, aby sa domáhal neplatnosti zmenky. S ohľadom na uvedené považoval žalobca obranu žalovaného za účelovú a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu. V odvolacom konaní si žalobca voči žalovanému uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 121,17 eur. Podľa § 471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Keďže v tomto prípade ide práve o konanie o zmenkovom platobnom rozkaze začaté pred 01.07.2016, keď nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, odvolací súd pri prejednaní a rozhodnutí o odvolaní žalovaného proti rozsudku o ponechaní zmenkového platobného rozkazu v platnosti aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou súdu prvého stupňa týkajúcou sa abstraktnosti zmenky, či už sa jedná o zmenku, ktorá plní funkciu platobnú alebo funkciu zabezpečovaciu. Je potrebné rozlišovať medzi teoretickým výkladom, ktorý využíva žalovaný ohľadne funkcií zmenky a praktickým využitím zmenky v súlade so zákonným postupom pri vymáhaní nárokov. Z teoretického hľadiska je skutočne zmenka spravidla vždy previazaná s určitou kauzou a dlžník zmenku nevystavuje bezdôvodne. Skutočne zmenka má aj funkciu platobnú, aj funkciu zabezpečovaciu. Avšak to nič nemení na skutočnosti, že zmenka je stále, bez ohľadu na kauzu a funkcie, ktoré v sebe nesie, dokonalým, abstraktným skriptúrnym cenným papierom, ktorého oprávnený majiteľ nie je povinný preukazovať ani dôvod záväzku, ani výšku pohľadávky, tak ako to správne uviedol súd prvého stupňa, keď odkázal na prepojenie zmenkového zákona k lex generalis - Občianskemu zákonníku v § 495. Odvolací súd považuje za duplicitné vyjadrovať sa jednotlivo k obsiahlym námietkam žalovaného, nakoľko sa súd prvého stupňa venoval každej jednej námietke vyčerpávajúcim odôvodnením, s ktorým sa v plnej miere odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd sa teda obmedzil len na posúdenie jednotlivých odvolacích dôvodov. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď mal za to, že zmenka bola predložená jej oprávneným majiteľom, ktorý svoj nárok preukázal nepretržitým radom indosamentov, ako aj preukázal splnenie povinností podľa zmenkového zákona, ktoré sú potrebné na uplatnenie postihu proti indosantovi. V súlade s § 11 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). V súlade s § 14 ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky. V súlade s § 15 ods. 1 ZZŠ ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky. V súlade s § 16 ods. 1 ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku blankoindosamentom. V súlade s § 43 ods. 1 ZZŠ ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným. V súlade s § 45 ods. 1 ZZŠ majiteľ musí dať správu o odopretí prijatia alebo o odopretí zaplatenia svojmu indosantovi a vystaviteľovi do štyroch pracovných dní nasledujúcich po dni protestu alebo pri doložke „bez trov“ po dni predloženia. Každý indosant musí do dvoch pracovných dní potom, keď dostal správu, upovedomiť svojho indosanta o správe, ktorú dostal, a oznámiť mu mená a adresy tých, ktorí predtým podali správu, a tak ďalej radom až k vystaviteľovi. Lehoty bežia od prijatia predchádzajúcej správy. Uvedené zákonné ustanovenia zmenkového zákona svedčia tomu, že žalobca preukázal svoj nárok nepretržitým radom indosamentov, preukázal že nadobudol zmenku rubopisom od jej predchádzajúceho majiteľa LICITOR factoring, s.r.o., a keďže v súlade s citovaným § 14 ods. 1 ZZŠ s rubopisom na nového majiteľa prechádzajú všetky zmenkové práva - právo vyplniť bianco zmenku nevylučujúc, žalobca ako oprávnený vlastník zmenky doplnil na zmenku dátum splatnosti a zmenkovú sumu. Žalobca tiež listinnými dôkazmi preukázal, že zaslal dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmenky, ktorá ostala bez výsledku, a teda mal oprávnenie uplatniť svoj nárok voči indosantovi. Vzhľadom na to, že žalovaný ako indosant opomenul svoj garančný záväzok za zmenku vylúčiť, ďalšie kroky žalobcu boli len oprávneným výkonom jeho veriteľského práva k zmenke. Pokiaľ ide o výšku zmenkovej sumy a splatnosť, odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že predložením rozhodcovského rozsudku, ktorým bola žalobcovi priznaná kauzálna pohľadávka zabezpečovaná zmenkou, bolo možné zistiť v akej výške sa nachádza peňažný nárok žalobcu, a teda akú sumu bol oprávnený v zmenke vyplniť. Žalobca vyplnil zmenku správne sumou, ktorá nie je v rozpore s priznanou výškou kauzálnej pohľadávky a splatnosť doplnil v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Odvolací súd teda konštatuje že odvolací dôvod žalovaného, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nie je dôvodný. Nesprávne právne posúdenie vytýkal žalovaný aj vo veci posúdenia prípustnosti kauzálnych námietok podľa § 17 ZZŠ. Odvolací súd opäť musí konštatovať, zhodne s názorom súdu prvého stupňa, že jedinou teoreticky možnou obranou zmenkového dlžníka sú kauzálne námietky. Avšak pripustenie kauzálnych námietok v kontexte s ostatným znením zmenkového zákona, ako aj už spomenutého § 495 Občianskeho zákonníka, závisí na schopnosti dlžníka preukázať vedomé alebo hrubo nedbanlivostné konanie na škodu dlžníka zo strany majiteľa zmenky pri jej nadobúdaní. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že v čase, kedy žalobca zmenku a kauzálnu pohľadávku nadobúdal, konal vedome na škodu žalovaného. Odvolací súd zdôrazňuje, že bol to práve žalovaný, ktorý prvý krát zmenku rubopisoval bez vylúčenia garančného účinku a následné rubopisy v podstate kopírovali spôsob prevodu zavedený prvým indosantom. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný ako podnikateľ, obchodujúci v bankovom sektore, mal mať na zreteli nuansy zmenkového práva a pri rubopisovaní zmeniek mal možnosť svoj garančný účinok vylúčiť, čo však opomenul. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu, ktorý obsahuje rozsiahle vykonané dokazovanie vo veci, dospel k záveru, že nebolo preukázané konanie na škodu žalovaného zo strany žalobcu, ani prostredníctvom zmlúv o postúpení, ani prostredníctvom výšky odmeny za postúpené pohľadávky a napokon ani svedeckými výpoveďami. Žalovaný má za to, že vylúčenie zodpovednosti v zmluve o postúpení pohľadávky sa má vzťahovať aj na zmenkové vzťahy, čo je však mylný záver, odporujúci zmenkovému právu. Odvolací súd prišiel k záveru, že práve postup žalobcu, ktorý najprv vymáhal kauzálne pohľadávky, neuvedomujúc si, že disponuje zmenkami, z ktorých je zaviazaný nielen zmenkový dlžník - fyzická osoba s neistou bonitou, ale aj finančne schopný indosant, svedčí nielen o jeho prvotnej neznalosti jeho práv, ale aj o jeho dobromyseľnosti. Odvolací súd má za to, že žalovaný sa v snahe sanovať svoje pochybenie pri rubopisovaní zmenky snaží preukázať škodlivé, alebo šikanózne správanie žalobcu, čo však preukázané nebolo, a preto kauzálne námietky účinné nie sú. Odvolací súd tiež konštatuje, že ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. neobstojí v argumentácii žalovaného, nakoľko súd prvého stupňa správne posúdil všetky predložené dôkazy, z ktorých vyvodil správne skutkové závery a tie správne právne posúdil. Pokiaľ ide o posledný uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., teda že konanie má vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tento odvolací dôvod žalovaný nijako ďalej nedefinoval, preto je obtiažne sa k nemu vyjadriť. Odvolací súd však v konaní na súde prvého stupňa nezistil vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie. Pokiaľ ide o žalovaným predložené rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa odvoláva, odvolací súd má za to, že z odôvodnenia oboch rozhodnutí nijako nevyplýva, že by súdy žalovanému dávali za pravdu. Najvyšší súd SR prijal dovolanie žalovaného z procesného dôvodu, akým bolo nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu. Dovolací súd sa nezaoberal hmotnoprávnou stránkou veci. Dovolací súd mal výhrady voči nedostatočnému dokazovaniu vo veci námietok žalovaného, ktoré sú totožné s námietkami uplatnenými v tunajšom konaní. V prejednávanej veci sa prvostupňový súd veľmi podrobne zaoberal všetkými námietkami žalovaného a správne konštatoval oprávnenosť nároku žalobcu. Odvolací súd má teda za to, že žalovaným predložené rozhodnutia nijako nesvedčia jeho tvrdeniam, keďže namietaný nedostatok odôvodnenia, ktorý akceptoval Najvyšší súd SR ako dôvod dovolania, je vadou, ktorou mohol trpieť rozsudok Krajského súdu v Košiciach, avšak tunajší súd prvého stupňa sa tejto chyby nedopustil. Je potrebné konštatovať tiež to, že dovolací súd sa nijako nevyjadruje k hmotnoprávnym okolnostiam veci, teda nepotvrdzuje názory žalovaného v skutkových tvrdeniach. Odvolací súd zároveň považoval za potrebné vyjadriť sa k otázke spotrebiteľskej ochrany, ktorej sa domáha žalovaný vo svojom záverečnom vyjadrení a v odvolaní. Podľa § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Odvolací súd má za to, že nielenže záväzok žalovaného nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale vznikol ex lege z titulu garančného účinku indosamentu, ktorý vyhotovil bez vylúčenia garancie, a teda nakoľko žalovaný sám spotrebiteľom nie je, bolo by v príkrom rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by sa úspešne domáhal právnej ochrany, ktorá prislúcha len subjektom, ktoré sú spotrebiteľom. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie zohľadňuje všetky aj výslovne neuvádzané odvolacie námietky žalovaného, ktoré však nie sú spôsobilé ovplyvniť jeho správnosť. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na vyslovenie prípustnosti dovolania odvolacím súdom proti svojmu rozsudku, odvolací súd konštatuje, že nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady uvedené v § 238 ods. 3 O.s.p. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p., dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný právny význam po právnej stránke vtedy, ak zahrňuje posúdenie právnej otázky relevantné aj pre posúdenie iných, obdobných právnych pomerov, a je spôsobilé ovplyvniť všeobecnú rozhodovaciu činnosť súdov. Uvedený predpoklad je splnený predovšetkým v prípadoch týkajúcich sa právnej otázky judikatúrou vyšších súdov doposiaľ neriešenej (resp. riešenej nejednotne) alebo tam, kde odvolací súd posúdil určitú právnu otázku odlišne od konštantnej judikatúry, prípadne ak odvolací súd vzhliadal nutnosť sa od súčasnej judikatúry odchýliť. Odvolací súd konštatuje, že návrh žalovaného na pripustenie dovolania z dôvodov uvedených a z otázok položených v jeho odvolaní nepredstavuje riešenie závažných právnych otázok, ktoré doposiaľ judikatúrou vyšších súdov neboli posúdené, alebo výklad ktorých v judikatúre vyšších súdov nie je ustálený alebo je odvolacím súdom riešený inak ako ustálenou judikatúrou vyšších súdov. Pokiaľ ide o prvý dôvod uvádzaný žalovaným v odvolaní na vyslovenie prípustnosti dovolania odvolacím súdom (uvedený pod písm. a)), a teda prípustnosť kauzálnych námietok podľa § 17 ZZŠ za okolností, keď podľa žalovaného žalobca vedel v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek, že ním nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv, odvolací súd uvedenú otázku nepovažuje ani za právnu otázku, ale len za riešenie skutkovej otázky, resp. posúdenie správnosti alebo úplnosti skutkových zistení, pričom odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v danom smere zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu a správne. Pre iné, ako právne otázky pritom nemožno prípustnosť dovolania vysloviť. Právne otázky uvedené v odvolaní žalovaného pod písm. b) a c) boli riadne vysvetlené a odôvodnené v rozhodnutí prvostupňového súdu, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje a dodáva, že uvedené právne konštatovanie súdom prvého stupňa (totožne aj odvolacím súdom) nie je odklonom od konštantnej judikatúry, a ani vecou doposiaľ neriešenou, pričom taktiež tu neexistuje dôvod odkloniť sa od doterajšej rozhodovacej činnosti súdov. Právne otázky uvedené pod písm. d), e) a súčasne aj c) odvolania odvolací súd vzhliadol ako nesúvisiace s uvedeným sporom, keďže účastníkom tohto konania nie je spotrebiteľ, a teda neprichádza do úvahy, aby prípustnosť dovolania bola v danom prípade vyslovená z dôvodu položenia otázok, ktoré súvisia so spotrebiteľskou zmluvou, a ktorých posúdenie je z vyššie uvedených dôvodov irelevantný pre tento spor. Predmetné otázky sú pritom riešené aj v príslušných ustanoveniach zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení jeho novely zákonom č. 438/2015 Z. z. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a teda oprávnenie založiť prípustnosť dovolania proti svojmu rozhodnutiu nevyužil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná súd náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech a odvolací súd mu prisúdil náhradu trov odvolacieho konania. Súd priznal žalobcovi za jeden úkon právnej služby spočívajúci v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 9.11.2016 k odvolaniu žalovaného odmenu vo výške 121,17 eur v zmysle § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb + 20 % DPH, ktorú náhradu súd uložil zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.