Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202672 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514202672.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast.: JUDr. Jozef Boledovič, advokát, Rovinka 578, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a. s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, o zaplatenie 2.599,50 eur s prísl. a odmeny zo zmenky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3 CbZm/316/2014 - 156 zo dňa 23.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 3 CbZm/316/2014 - 156 zo dňa 23.06.2016 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm/82/2014-19 zo dňa 19.05.2014 v platnosti a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcu. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca žiadal, aby súd žalovaného zmenkovým platobným rozkazom zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 2.599,50 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 06.08.2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 8,66 eur a náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalovaný dlžníkovi O. L. úver, dlžník úver riadne a včas nesplácal a žalovaný svoju pohľadávku postúpil spoločnosti BBF capital, a.s., tá ju postúpila spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., ktorá ju na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 postúpila jemu. Spolu s postúpením pohľadávok bola indosovaná aj blankozmenka, vystavená dlžníkom v prospech žalovaného na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy. Na základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú dlžník uzavrel so žalovaným, bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť v blankozmenke chýbajúce údaje o výške zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Toto oprávnenie ako majiteľ blankozmenky využil a vyplnil sumu rovnajúcu sa zabezpečenej pohľadávke v deň výkonu práva. Následne dlžníka vyzval, aby sa dostavil do platobného miesta uvedeného na zmenke a zmenku zaplatil. Dlžník povinnosť nesplnil, preto zaslal svojmu predchodcovi upovedomenie o nezaplatení zmenky a dlžníkovi ako vystaviteľovi správu o nezaplatení. Žalovaný príslušnou doložkou nevylúčil svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky, a keďže ako indosant je jednou zo solidárne zaviazaných zmenkových dlžníkov, postih uplatňuje proti nemu. 3. Žalovaný podal voči zmenkovému platobnému rozkazu námietky. Námietky odôvodnil tým, že kauzálny vzťah medzi ním a žalobcom, ktorý by zmenka zabezpečovala, neexistuje. Zmenku vystavil dlžník na zabezpečenie záväzkov, ktoré voči nemu ako veriteľovi mal zo zmluvy o úvere a zmenka preto neoddeliteľne súvisí s úverovou zmluvou. 4. Kauzálnu pohľadávku postúpil zmluvou z 26.09.2006 spoločnosti BBF capital, a.s., ktorej súčasne indosoval zabezpečovaciu zmenku. Za prevod zmenky nedostal žiadnu protihodnotu, indosamentom neplnil a ani nezabezpečoval nijaký svoj vlastný záväzok voči žalobcovi, ani jeho predchodcom. Mal za to, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu, keďže mu bol známy obsah zmluvy o postúpení pohľadávok. Uviedol, že pohľadávky boli postúpené s tým, že skutočná výška pohľadávky, ktorú sa žalobcovi podarí vymôcť od dlžníka, je jeho podnikateľským rizikom. Žalovaný mal za to, že žalobca voči nemu len zneužíva abstraktný charakter zmenky, ale ani skutočnosť, že zmenku indosoval bez doložky „sine obligo“, ho nezbavuje práva na ochranu vyplývajúcu z okolností stojacich mimo zmenky. Žalovaný tiež namietal neexistenciu vyplňovacieho práva, lebo dohoda o vyplňovacom práve k zmenke nedostatočne identifikuje zmenku a pre neurčitosť je absolútne neplatná. Ďalej namietal, že ho zmenka nezväzuje, keďže on žalobcovi oprávnenie blankozmenku vyplniť, neudelil, vyplňovacie právo mohol žalobca využiť len voči vystaviteľovi, on by mohol byť zaviazaný len podľa textu, ktorý na listine bol v čase vystavenia. Ohliadnuc od toho považoval právo žalobcu vyplniť blankozmenku za premlčané. Mal za to, že právo vyplniť blankozmenku sa premlčiava ako iné majetkové právo alebo nemajetkové práva. Ak by súd tento názor neuznal, vzniesol námietku premlčania samotného zmenkového nároku proti nemu ako indosantovi podľa § 70 ods. 2 Zmenkového zákona. Dátum splatnosti v blankozmenke nebol uvedený, preto sa dlh mohol stať splatný až po výzve veriteľa (§ 563 OZ a § 340 ods. 2 ObZ) a premlčanie sa má odvíjať nie od dátumu splatnosti, ktorý žalobca do blankozmenky doplnil, ale od okamihu, kedy tak mohol urobiť prvý krát. 5. Ďalej namietal výšku zmenkovej sumy z dôvodu, že žalobca nijak nepreukázal ani nedoložil, že výška vyplnenej zmenkovej sumy zodpovedá zabezpečovanej úverovej pohľadávke v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Mal za to, že dôkazné bremeno ťaží žalobcu nie len vzhľadom na to, že on už nie je majiteľom kauzálnej pohľadávky a nie je v jeho možnostiach preukázať skutočnú výšku úverovej pohľadávky a jej príslušenstva, ale aj preto, že sumu do blankozmenky vyplnil žalobca a v konaní sa jej zaplatenia domáha. Nakoniec namietol zmeškanie lehoty pre predloženie zmenky na platenie, lebo žalobca nepreukázal, že zmenku predložil zmenkovému dlžníkovi na platenie a ten ju odmietol zaplatiť, zmeškaním lehoty žalobca podľa čl. I. § 53 Zmenkového zákona stratil práva proti indosantom. 6. Žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že zákon zmenkový a šekový nepozná pojem platobnej alebo zabezpečovacej zmenky, každá zmenka je dokonalým cenným papierom, pričom text zmenky v sebe inkorporuje právo jej majiteľa. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca nemá vyplňovacie právo k zmenke, nakoľko toto právo nebolo prevedené a patrí len žalovanému vo vzťahu k dlžníkovi, žalobca uviedol, že vystaviteľ udelil remitentovi právo chýbajúce údaje doplniť a toto právo sa priamo indosovaním zmenky bez potreby osobitnej dohody previedlo na nového majiteľa. Vyplňovacie právo nerealizoval voči žalovanému, ale voči vystaviteľovi, ktorý oprávnenie udelil. Pokiaľ ide o kauzálne námietky, žalobca odkázal na charakter zmenky, ktorá je abstraktným cenným papierom a je oddelená od kauzy medzi zmenkovým dlžníkom a veriteľom. Žalovaný sa indosovaním zmenky za jej vymoženie zaručil, a keďže garančný účinok doložkou napísanou na zmenke nevylúčil, je ex lege nepriamym zmenkovým dlžníkom. Žalobca mal za to, že za takýchto okolností nie je možné považovať jeho konanie za odporujúce dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku. Domnieval sa, že neobstojí ani námietka premlčania vyplňovacieho práva, nejde o majetkové právo, súvisí len s blankozmenkou, od ktorej je závislé a k nej akcesorické, nie je ho preto možné uplatniť samostatne a nemôže sa ani samostatne premlčať. Námietku nesprávneho vyplnenia blankozmenky v údaji zmenkovej sumy považoval za neúplnú bez uvedenia, v čom žalovaný vidí nesprávnosť výšky sumy a bez tvrdenia a preukázania, že zmenku nadobudol v zlej viere alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. Zmenku predložil vystaviteľovi na platenie v mieste platenia, o ktorej skutočnosti vystaviteľa vopred informoval. O predložení zmenky na platenie bola spísaná notárska zápisnica a o nezaplatení zmenky upovedomil svojho indosanta. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, ktorá je účinná aj voči nepriamym dlžníkom, preto podľa neho v zmysle § 46 ods. 2 Zmenkového zákona zaťažovalo žalovaného dôkazné bremeno preukázať, že lehoty neboli dodržané, len samotné jeho tvrdenie nepostačuje. 7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní považoval námietku absencie vyplňovacieho práva k zmenke žalobcu za nedôvodnú. Uviedol, že žalovaný ako priamy účastník zmluvy musel pri indosovaní blankozmenky počítať s možnosťou, že neúplná listina môže byť doplnená za podmienok a spôsobom, ktorý sám s vystaviteľom blankozmenky dojednal. S týmto vedomím sa na blankozmenku podpísal bez toho, aby príslušnou doložkou svoju zodpovednosť za zaplatenie vylúčil, ktorú skutočnosť je potrebné považovať za konkludentne prejavený súhlas s vyplnením blankozmenky a jej účinkami voči nemu. Žalovaný tiež namietal absolútnu neplatnosť dohody o vyplňovacom práve, z dôvodu jej neurčitosti k akej zmenke sa viaže. Súd prvej inštancie konštatoval, že táto dohoda je platná, nakoľko je potrebné prihliadnuť k obsahu dohody ako celku, z ktorého jednoznačne vyplýva, kto zmenku vystavil, v prospech koho bola vystavená a aký kauzálny vzťah je ňou zabezpečený. Súd prvej inštancie nepovažoval námietku premlčania za dôvodnú, pretože právo vyplniť zmenku nie je majetkovým právom, toto právo súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, keďže sa viaže iba k nej, od nej je závislé, je k nej akcesorické. 8. Námietku žalovaného ohľadom výšky zmenkovej sumy považoval prvoinštančný súd za nedôvodnú. Podstata námietky nespočíva v tvrdení, že žalobca nedodržal dojednania o vyplnení blankozmenky, ale v tom, že žalobca dodržanie dojednaní nepreukázal. Pre uplatnenie postihových práv zo zmenky má zmenkový veriteľ povinnosť preukázať, že je riadnym majiteľom zmenky, o pravosti ktorej nie je dôvod pochybovať (čl. I. § 48 ods. 1 Zmenkového zákona a § 175 ods. 1 O. s. p.). Zmenka je obligatórne abstraktný cenný papier a jej majiteľ nie je ani v zmysle § 495 OZ povinný preukázať dôvod záväzku, t. j. ktorú pohľadávku zmenka zabezpečuje a aká je jej výška. Rovnaká zásada sa uplatňuje aj v prípade, ak sa pôvodne neúplná listina po doplnení chýbajúcich údajov stala spätne ku dňu jej vystavenia riadnou zmenkou. Majiteľ preto nie je povinný preukazovať, či blankozmenku vyplnil oprávnene, ani či vyplnenie uskutočnil v súlade s dojednaním. 9. Súd prvej inštancie tiež poukázal na rozsudok rozhodcovského súdu sp. zn. II/2009-1742 zo dňa 27.11.2009, ktorým bol dlžník zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu s prísl., pričom týmto rozsudkom žalobca preukázal výšku zabezpečovanej pohľadávky. Žalovaný tiež namietal stratu postihových práv žalobcu z dôvodu nepreukázania predloženia zmenky jej dlžníkovi na platenie. Súd prvej inštancie k tejto námietke konštatoval, že žalobca dostatočne preukázal, že lehoty dodržal, preto bez ohľadu na to, že sa vystaviteľ o prezentovaní zmenky z vlastnej viny nedozvedel, žalobca zmenkové práva proti žalovanému nestratil. Z hľadiska zachovania práv je relevantné to, že žalobca v zákonom určenej lehote zmenku na platenie v mieste platenia predložil a priamy dlžník zmenku nezaplatil. Napokon sa súd zaoberal tiež s kauzálnymi námietkami žalovaného. 10. Konajúci súd uviedol, že vedomé konanie indosatára na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky je subjektívny vzťah nového majiteľa k prevodu zmenky. O nepoctivé nadobudnutie sa jedná vtedy, ak indosatár reálne v okamihu nadobudnutia zmenky nielen pozná kauzálne súvislosti zmenky, ale súčasne aj vie, akú konkrétnu obranu, vyplývajúcu z týchto kauzálnych súvislosti, môže dlžník pri splatnosti voči indosantovi uplatniť. Preto len samotná vedomosť indosatára o skutkovom podklade námietok, ktoré proti predchádzajúcim majiteľom prichádzajú do úvahy, ešte neznamená, že zmenku nadobudol vedome na škodu dlžníka. Nadobúdateľ musí v momente nadobudnutia zmenky vedieť, že koná na škodu dlžníka. Musí si byť vedomý, že v dôsledku osobných vzťahov dlžníka s predchádzajúcimi majiteľmi zmenky táto škoda dlžníka ohrozuje a zmenku nadobudne napriek tomu, že vie, že uplatnením zmenky voči konkrétnemu dlžníkovi spôsobí tomuto dlžníkovi škodu. V prípade žalovanej zmenky bol primárne zmenkou zabezpečený záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere. Vykonané dôkazy hodnotil súd podľa zásad uvedených v § 132 O. s. p., a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z takto vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalobca v okamihu indosovania zmeniek vedel, že zmenky môže využiť na škodu žalovaného a že práve s týmto úmyslom ich nadobudol. Vychádzal z výpovede konateľa žalobcu a svedka A.. H., ktorí zhodne vypovedali, že pri nadobúdaní nerozlišovali medzi úverovými pohľadávkami a zmenkami, kúpili pohľadávky so zmenkami ako celok. 11. V zmluve o postúpení, ktorú žalovaný uzavrel s BBF capital, a.s., sa ustanovenie, podľa ktorého by postupník mal právo na vrátenie odplaty pre vady zmenky, nenachádza. Dokonca v čl. VII. ods. 3 je právo výslovne vylúčené vo vzťahu k zabezpečeniu postúpenej pohľadávky. Svedok M.. H. však uviedol, že pohľadávky, ktoré im žalovaný postúpil bez zmeniek, mu vracali a o vrátení sa robili protokoly. Žalovaný toto tvrdenie nerozporoval. Nie je preto podľa názoru prvoinštančného súdu vylúčené, že obsah bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008 len reflektoval skúsenosti postupcu z jeho minulých vzťahov so žalovaným. 12. Konajúci súd zdôraznil, že nadobúdateľ už v čase indosovania musí vedieť nielen to, aké sú kauzálne súvislosti zmenky, ale vedomosť musí mať aj o konkrétnych námietkach, ktoré sa dlžníkovi z kauzálneho vzťahu ponúkajú. Na základe skúseností z rozhodovacej činnosti súd nemal dôvod pochybovať o tom, že nie každý majiteľ alebo nadobúdateľ zmenky sa dokonale orientuje v zmenkovom práve (napokon, dôkazom je aj konanie žalovaného pri indosovaní zmeniek). Možno síce očakávať, že indosatár vyvinie primerané úsilie, aby sa s právami a povinnosťami zmenkového veriteľa vopred oboznámil, ale zo skutočnosti, že tak nespravil, nemožno vyvodzovať žiadne závery. 13. Pokiaľ išlo o námietku šikanózneho výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi konajúci súd poukázal na abstraktnú povahu zmenky, uviedol, že zmenkový zákon je zákonom špeciálnym, má preto vždy prednosť pred inými právnymi predpismi všeobecnej povahy. Zmenkové vzťahy je možné posúdiť podľa všeobecného predpisu jedine vtedy, ak Zmenkový zákon výslovne niektorú otázku nerieši. Právna teória za všeobecný predpis, ktorý sa v takom prípade uplatní, považuje len Občiansky zákonník ako najvšeobecnejší základ záväzkových vzťahov. Obchodný zákonník upravuje iba užší okruh vzťahov, najmä súvisiacich s podnikaním, na práva a záväzky zo zmenky sa preto ako všeobecný predpis uplatní len vtedy, ak určitú otázku nerieši Zmenkový zákon ani Občiansky zákonník. Posúdiť zmenkovo- právny vzťah podľa ustanovenia § 3 OZ, resp. § 265 ObZ by preto bolo možné jedine v prípade, ak by Zmenkový zákon neobsahoval výslovnú úpravu, ktorou sa zneužitie práva sankcionuje. Zdôraznil, že v tomto súdnom konaní sú obaja účastníci podnikatelia, žalovaného nie je možné považovať za slabšiu stranu, ani pomer účastníkov sa nedá považovať za nerovnovážny. Zmenka v predmetnom prípade bola vystavená v roku 2005 a až zákonom č. 129/2010 Z.z., účinným od 01.01.2011 bolo neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Nie je preto namieste posúdiť neplatnosť zmenky z pohľadu čl. III., § 3a Zmenkového zákona. Súd tiež poukázal na to, že v predmetnom prípade zaviazanosť žalovaného zo zmenky nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (ust. § 17 Zmenkového zákona, účinného od 23.12.2015), ale v súvislosti s garančným účinkom indosamentu. Čo sa týka tejto námietky, že zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver, vznesenej až v záverečnom zhrnutí žalovaného, súd poukazuje na ust. § 175 ods. 4 O. s. p. - koncentračnú zásadu námietkového konania, v zmysle ktorej nie je možné prihliadať na námietky uplatnené po uplynutí lehoty troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Navyše žalovaný sám koncipoval zmluvu o úvere, ktorá bola dôvodom vystavenia zmenky, preto ak by zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, mohol ich sám v námietkach označiť a len v takom prípade by sa súd zmluvou ako spotrebiteľskou mohol zaoberať. 14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. (účinného do 30.06.2016). Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu žalovaného, a preto sú kauzálne námietky žalovaného prípustné. 15. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil posúdenie námietky absencie kauzy zmenky. Žalovaný namietal vecnú správnosť rozsudku prvoinštančného súdu, nakoľko považoval názor súdu, ktorým súd vyhodnotil kauzálne námietky žalovaného ako neprípustné, za nesprávny, keď podľa prvoinštančného súdu z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že žalobca pri nadobúdaní zmeniek konal vedome na škodu žalovaného. Žalovaný z tohto dôvodu považuje rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny a nepreskúmateľný. Žalovaný zdôraznil, že z dôkazov vykonaných pred prvoinštančným súdom dostatočne vyplýva, že žalobca sa pri nadobudnutí zmenky dopustil vedomého konania na škodu žalovaného v zmysle § 17 ZZŠ. Žalovaný namietal, že zmenka uplatnená žalobcom voči žalovanému nemá žiadnu kauzu, že žalobca si prostredníctvom nej uplatňuje voči žalovanému právo na kompenzáciu nevymožiteľnosti úverových pohľadávok voči úverovým dlžníkom žalovaného, hoci takéto právo voči žalovanému nemá, čo je podľa názoru žalovaného dostatočne jasne stanovené v Zmluve o postúpení pohľadávok žalovaného uzavretej so spoločnosťou BBF capital, a.s. zo dňa 26.09.2006, pričom súčasne s postúpením pohľadávok žalovaný na túto spoločnosť indosoval aj zmenky, o čom mal žalobca úplnú vedomosť. BBF capital, a.s. postúpila tieto úverové pohľadávky a zmenky na spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. a tá postúpila tieto úverové pohľadávky a zmenky na žalobcu, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR vyplýva, že skutočnosť, že majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na škodu dlžníka, je možné vyvodiť výlučne z nepriamych dôkazov. Súd preto podľa názoru žalovaného postupoval v konaní nesprávne, ak sa snažil nájsť len priamy dôkaz o vedomom konaní žalobcu na škodu žalovaného pri nadobúdaní zmenky, či už v listinných dôkazoch alebo vo výpovedi konateľa žalobcu L.. F., či konateľa spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. M.. H.. Žalovaný súdu prvej inštancie vytkol, že v odôvodnení rozsudku na str. 12 len faktograficky skonštatoval, že z výpovede M.. H. ani z výpovede žalobcu nevyplynulo, že by si v čase indosovania zmeniek niektorý z nich uvedomoval, že žalovaný príslušnou doložkou na zmenke nevylúčil svoju zodpovednosť za jej zaplatenie, čím de jure poskytol zabezpečenie. Prvoinštančný súd vôbec neposúdil vierohodnosť tohto ich vyjadrenia a len zreprodukoval ich výpoveď, pričom súčasne neprihliadol na ostatné vyjadrenia a zreteľné okolnosti, z ktorých vyplývalo, že toto vyjadrenie svedkov bolo nepravdivé. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek, ktoré sa prevádzali na nadobúdateľa v rovnaký deň, vedel, že ním nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv a zároveň aj vedel, že žalovaný za vymožiteľnosť týchto pohľadávok neručí, a že spätné uplatnenie zmeniek voči žalovanému v plnej výške, by žalovanému spôsobilo škodu v rozpore so súvisiacim kauzálnym vzťahom, vedel, že nadobudnutím zmenky by mohol oslabiť možnosť kauzálnych námietok žalovaného a napriek tomu a zrejme s týmto úmyslom, nechal na seba blankozmenky previesť a následne ich vyplnil. Žalovaný podotkol, že žalobca rovnako ako aj LICITOR factoring, s.r.o. a rovnako BBF Capital, a.s. má v predmete podnikania faktoring a forfaiting a špecializuje sa na správu a vymáhanie pohľadávok. Ide teda o osobu podnikajúcu v oblasti vymáhania dlhov, od ktorej možno očakávať zvýšenú mieru odbornej starostlivosti pri nadobúdaní pohľadávok aj zmeniek, a aj preto možno dôvodne predpokladať, že o kauzálnych okolnostiach namietaných žalovaným, žalobca v čase nadobúdania zmeniek vedel. Žalobca si podľa žalovaného bol v kontexte kauzálnych námietok žalovaného vedomý, že zmenka v súdnom konaní nemôže spravodlivo obstáť a tieto oprávnené obavy premietol do zmluvy so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o., od ktorej nadobudol úverovú pohľadávku voči úverovému dlžníkovi a zároveň aj zmenku, ktorá túto pohľadávku zabezpečovala. 16. Podľa žalovaného súd nesprávne právne posúdil vec, keď aj napriek tomu, že mal preukázanú vedomosť žalobcu o tom, že zmenka voči žalovanému nezabezpečuje vymožiteľnosť pohľadávok voči úverovým dlžníkom, dospel k záveru, že vedomé konanie žalobcu pri nadobúdaní zmenky na škodu žalovaného nebolo v konaní preukázané. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil aj skutočnosť, či žalobca v čase nadobúdania zmenky vedel aj o chýbajúcej doložke „sine obligo“ na zmenke, teda či v čase nadobúdania zmenky vedel, že zmenka mu formálne umožňuje postih aj voči žalovanému. Podľa žalovaného, vedomosť žalobcu o absencii príslušnej doložky vylučujúcej garančný účinok indosamentu zmenky však nemá žiadnu relevanciu z hľadiska zistenia vedomého konania žalobcu na škodu žalovaného. Žalobca sa nedozvedel o potenciálnej škode na strane žalovaného pre prípad uplatnenia zmenky vtedy, keď zistil, že garančný účinok indosamentu nebol na zmenke vylúčený, ale vtedy, keď zistil, že zmenka zabezpečuje pohľadávku, za ktorej vymožiteľnosť pôvodný indosant neručí, pretože ju predáva len za 26 % jej nominálnej hodnoty, čiže by mu ručenie za jej vymožiteľnosť spôsobilo škodu vo výške 74 % nominálnej hodnoty pohľadávky. Podľa názoru žalovaného, vedomosť žalobcu o škode žalovaného vo výške 74 % nominálnej hodnoty pohľadávok vznikla okamihom, keď si uvedomil, že zmenka zabezpečuje pohľadávku, za ktorej vymožiteľnosť žalovaný neručí. Podľa názoru žalovaného teda postačuje, že žalobca v čase nadobúdania zmenky vedel o vylúčení zodpovednosti žalovaného za vymožiteľnosť úverových pohľadávok, ktorej špekulatívne vyvodzovanie zo strany žalobcu pod zámienkou iného právneho titulu - zmenky by prirodzene spôsobilo žalovanému škodu. 17. Žalovaný vytýkal súdu, že si nesprávne skutkovo vyhodnotil význam čl. 4.2 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008, keď z nej nevyvodil, že hlavným predmetom obchodu uzatvoreného medzi LICITOR factoring, s.r.o. a žalobcom boli zmenky. Podľa názoru žalovaného je zrejmé, že ak by žalobca v tomto konaní neuspel voči žalovanému v dôsledku dôvodnosti tejto kauzálnej námietky žalovaného, žalobca by mal právo na základe extenzívneho výkladu čl. 4.2 Zmluvy o postúpení pohľadávok požadovať od spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. vrátenie celej odplaty za touto zmenkou zabezpečenú úverovú pohľadávku, akoby úverová pohľadávka sama o sebe bola bez zmenky bezcenná, teda predmetom celého obchodu boli len zmenky. Je teda nepochybné, že úverové pohľadávky sami o sebe bez zmeniek boli pre žalobcu bezcenné, inak by si zľavu z ceny viazanú len na zmenky v zmluve nevymienil. To podľa žalovaného preukazuje zjavný úmysel, že LICITOR factoring, s.r.o. a žalobca urobili obchod, v ktorom v skutočnosti išlo o zmenky, ktoré nemohol uplatniť voči žalovanému priamo LICITOR factoring, s.r.o., a preto touto úlohou poveril žalobcu. Žalovaný považoval výklad tohto zmluvného ustanovenia, vykonaného prvoinštančným súdom na strane 13 rozsudku za nezodpovedajúci hodnotiacej úvahe, vychádzajúcej zo zisteného skutkového stavu veci, ale považoval ho za ľubovoľnú úvahu súdu bez opory vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný vytkol prvoinštančnému súdu, že nepostupoval v súlade s ustanovením § 132 O. s. p., keď toto ustanovenie vykladal len izolovane a nie aj vo vzájomnej súvislosti s výpoveďou L.. F., ktorý vo svojej výpovedi priznal, že žalovať zmenku voči úverovým dlžníkom by pre žalobcu znamenalo len získanie druhého exekučného titulu, preto zmenky žalobca vypĺňal vždy len s úmyslom uplatniť ich voči žalovanému, voči úverovým dlžníkom ich nikdy nezamýšľal uplatniť. Prvoinštančný súd pri hodnotení dôkazov nijako neprihliadol na skutočnosť, že hoci spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. nadobudla úverové pohľadávky a zmenky práve za účelom ich vymáhania od úverových dlžníkov, počas tohto obdobia sa ani raz nepokúsila žiadnu úverovú pohľadávku ani zmenku vymáhať od úverových dlžníkov, ale pohľadávky a zmenky len špekulatívne previedla na tretiu osobu - žalobcu. Podľa žalovaného súd nesprávne vyhodnotil význam účasti M.. H. na rokovaní so zástupcami žalovaného o zaplatení žalovaných zmeniek. Túto skutočnosť súd len neakceptovateľne zreprodukoval výpoveďou M.. H., ktorý uviedol, že nikdy so žalovaným za žalobcu nerokoval. Žalovaný však zdôraznil, že M.. H. vo svojej výpovedi nehovoril o tom, že by so žalovaným rokoval o zmenkách patriacich stále spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., o ktorých žiadne súdne spory neprebiehajú, ale M.. H. hovoril o účasti na rokovaní, týkajúcom sa zmenkových sporov prebiehajúcich pred súdmi výlučne medzi žalovaným a žalobcom. 18. Žalovaný považoval za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého na zmenkovo- právny vzťah nemožno aplikovať ust. § 3 OZ ako lex generalis, keď podľa súdu ZZŠ ako lex specialis obsahuje už v ustanovení § 17 limitovanú reguláciu zneužitia práva, ktorá podľa konajúceho súdu vylučuje aplikáciu ust. § 3 OZ ako lex generalis. Žalovaný odmietol názor súdu prvej inštancie, že § 17 ZZŠ predstavuje lex specialis k § 3 OZ. Zatiaľ čo § 3 OZ posudzuje konanie subjektu vzhľadom na objektívne hľadisko dobrých mravov, § 17 ZZŠ rieši subjektívny vzťah nadobúdateľa zmenky a dlžníka. Výklad súdu prvej inštancie, ktorý vylučuje pravidlá správania, priečiace sa dobrým mravom, zakotvené vo všeobecnom predpise len preto, že ZZŠ obsahuje navyše iné prostriedky obrany v § 17, je podľa názoru žalovaného neprípustne formalistický a neprávny, pretože sa obmedzuje len na formálnu aplikáciu predpisov zmenkového práva bez prihliadnutia na ostatné súkromnoprávne princípy. Súd prvej inštancie tiež podľa názoru žalovaného nevzal do úvahy, že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, kedy majiteľ zmenky môže pri uplatnení svojich práv porušovať dobré mravy tým, že môže svoje právo zo zmenky uplatňovať šikanózne a duplicitne. Žalovaný mal za to, že súd neprihliadol na skutočnosť, že žalobca, ktorý si pod zámienkou zmenky uplatňuje voči žalovanému kompenzáciu nevymožiteľnosti úverových pohľadávok voči úverovým dlžníkom, hoci vedel o vylúčení takejto zodpovednosti na strane žalovaného, svojím konaním zneužil inštitút zmenkového práva, aby získal od žalovaného plnenie, ktoré mal vymáhať len od úverových dlžníkov. Súd podľa názoru žalovaného svojím rozsudkom legalizoval také podnikania, pri ktorom si obchodníci s pohľadávkami smú odkúpiť od bánk pohľadávky voči ich úverovým dlžníkom za 26 % ich nominálnej hodnoty za účelom ich vymáhania od pôvodných dlžníkov a vzápätí zneužitím zmeniek žiadať od banky aj dlžníkov duplicitne po 100 % nominálnej hodnoty takto získaných pohľadávok v rozpore s kauzálnymi dohodami. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozsudok je spôsobilý navodiť taký stav, že žalobca získa totožné plnenie dvakrát, pod zámienkou dvoch nezávislých titulov. Reálne hrozí, že žalobca raz získa totožné plnenie od žalovaného z titulu uplatnenej zmenky v tomto konaní a druhýkrát od úverového dlžníka žalovaného z titulu kauzálnej úverovej pohľadávky. 19. Žalovaný vo svojom odvolaní súdu prvej inštancie zároveň vytkol, že nerešpektuje rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v identickej veci. Predložil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo/19/2014, ktorým súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.09.2013 č.k. 2CoZm/3/2013-166 a vec mu vrátil na ďalšie konanie v identickej skutkovej a právnej veci žalobcu proti žalovanému. Aj v tomto konaní žalovaný uviedol, že v rámci identickej obchodnej transakcie, ktorej predmetom bolo postúpenie úverových pohľadávok žalovaného z nesplatených úverov poskytnutých žalovaným fyzickým osobám, žalovaný urobil formálnu chybu, keď svoju zodpovednosť síce vylúčil pri postúpení úverových pohľadávok, opomenul ju však vylúčiť aj v zmenkách. Najvyšší súd SR mal pri posudzovaní napadnutého rozsudku za to, že odvolací súd riadne neodôvodnil najmä namietané nesprávne posúdenie kauzy zo zmenky ako prostriedku na zabezpečenie záväzkov a nevenoval pozornosť námietke žalovaného, a to konanie žalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom a konanie žalobcu smerujúce k šikanóznemu výkonu práva. Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach najmä z ďalšieho dôvodu a to, že z obsahu spisu sa javí predmetná zmenka ako zmenka spotrebiteľská. Z tohto pohľadu sa súdy nižšej inštancie zmenkou nezaoberali a nezdôvodnili, či predmetná zmenka je platná. Žalovaný namietal nezákonnosť prvoinštančného súdu, keď súd namiesto toho, aby sa riadnym spôsobom vysporiadal s právnymi názormi NS SR ohľadne kauzálnych námietok žalovaného a posúdením zmenky ako neplatnej, nakoľko v konaní uplatnená zmenka je zmenkou spotrebiteľskou, prvoinštančný súd sa obmedzil na konštatovanie o koncentračnej zásade námietkového konania podľa § 175 ods. 2 O. s. p. a tým, že účastníkom tohto sporu nie je spotrebiteľ. Celkom tým ignoroval skutočnosť, že ani v spore rozhodnutom uznesením NS SR nebol účastníkom spotrebiteľ, ale žalobca a žalovaný. 20. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou, ktorou Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke uzavretá medzi žalovaným a spotrebiteľom je. Podľa názoru žalovaného v zmysle platných predpisov a judikatúry ESD je povinnosťou súdu v každom štádiu konania, a to aj v každom druhu konania, a to bez výnimky ex offo skúmať, či sa v ňom nejedná o spotrebiteľský vzťah. Žalovaný uviedol, že Najvyšší súd SR poukázal na skutočnosť, že súdy sa v identickom prípade musia ex offo zaoberať platnosťou zmenky ako zmenky spotrebiteľskej. Z tohto pohľadu je potrebné, aby súd skúmal, či Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, uzavretá medzi žalovaným ako zmenkovým veriteľom a vystaviteľom zmenky ako zmenkovým dlžníkom a spotrebiteľom zároveň je dostatočne zrozumiteľná a určitá, najmä v rozsahu ustanovení tvoriacich predmet Dohody o vyplňovacom práve k zmenke, a či je vôbec platná. Žalovaný poukázal na to, že prvoinštančný súd sa v rozsudku vôbec nevysporiadal s námietkou premlčania práva vyplniť blankozmenku a námietkou týkajúcou sa premlčania práva na zaplatenie zmenky. Žalovaný uviedol, že pokiaľ prvoinštančný súd neuznal dôvodnosť námietky premlčania, tak potom Dohoda o vyplňovacom práve jednoznačne nemôže prejsť testom prijateľnosti. Tak ako žalovaný v námietkach uviedol, v prípade blankozmenky, keď splatnosť zmenky závisí od jej doplnenia majiteľom zmenky, by sa premlčanie práva na zaplatenie zmenky nemalo odvíjať od času splatnosti doplneného majiteľom zmenky, ale od okamihu, keď tak mohol majiteľ zmenky po prvý raz urobiť, teda keď mohol prvý raz určiť čas splatnosti zmenky - vyplniť blankozmenku. Ak by išlo v tomto spore, kde je žalovaná právnická osoba o nepodstatnú vec, či ide o platnú spotrebiteľskú zmenku, Najvyšší súd SR by to vo svojom zrušujúcom rozhodnutí neuvádzal ako vec, ktorou sa súdy majú zaoberať. Žalovaný poukázal aj na nové znenie § 17 ZZŠ po jeho novelizácii zákonom č. 438/2015 Z.z., ktoré výslovne upravuje, že každý, kto je žalovaný zo zmenky a koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, teda nie len samotný spotrebiteľ, môže majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, a to vždy. Žalovaný mal za to, že vymáhaný nárok preukázane vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a preto je potrebné, aby súd prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky Dohody ex offo a na rozpor s dobrými mravmi a zákonom pri neprípustnom zneužití neplatných spotrebiteľských zmeniek žalobcu voči žalovanému. 21. Žalovaný vo svojom odvolaní znova poukázal na rozšírenú ochranu spotrebiteľa, ktorá bola ako novelizácia zavedená zákonom č. 438/2015 Z.z. okrem iných predpisov, tiež do Zmenkového zákona v § 17 ods. 1 a 2. S poukazom na absenciu prechodných ustanovení zákona č. 438/2015 Z.z. poukázal žalovaný na to, že zákon sa vzťahuje od svojej účinnosti 23.12.2015 aj na vzťahy vzniknuté a konania prebiehajúce podľa doterajších predpisov. S odkazom na už uplatnené odvolacie dôvody a tiež dôvod, že zmenku považuje žalovaný za spotrebiteľskú, žiadal priznať ochranu, ktorá spotrebiteľovi prináleží. Žalovaný zároveň pre svoju úplnú právnu istotu navrhol podľa § 238 ods. 3 O. s. p., aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a to najmä: a) keďže žalobca v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek vedel, že ním nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv a vedel, že žalovaný za vymožiteľnosť týchto pohľadávok neručí, pripúšťa kauzálne námietky podľa § 17 ZZŠ, nakoľko okolnosti prejednávanej veci nasvedčujú tomu, že žalobca konal pri nadobudnutí zmenky vedome na škodu dlžníka, b) či je vylúčená aplikácia § 3 OZ na zmenky s ohľadom na § 17 ZZŠ, c) či sa aplikuje koncentračná zásada na posúdenie absolútnej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy súdom, d) či má súd dôvod neposudzovať absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ je zmenka vystavená spotrebiteľom, keď spotrebiteľ nie je účastníkom konania, e) či sú prípustné kauzálne námietky podľa platného § 17 ods. 2 ZZŠ zo strany toho, kto je žalovaný zo zmenky, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a to aj v konaniach, kde bol vydaný zmenkový platobný rozkaz. Žalovaný súdu tiež vytkol formálny nedostatok rozsudku, v ktorom v rozpore s § 175 ods. 4 O. s. p. súd opomenul definovať, v akom rozsahu ponecháva zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že zmenkový platobný rozkaz bude v plnom rozsahu zrušený. 22. Na záver podotkol, že konajúci súd nevyslovil, v akom rozsahu ponecháva zmenkový platobný rozkaz v platnosti s poukazom na § 175 ods. 4 druhá veta O. s. p.. 23. K odvolaniu sa písomným podaním doručeným súdu dňa 09.11.2016 vyjadril žalobca a uviedol, že žalovaný nepreukázal, že by žalobca konal vedome na škodu žalovaného. Poukázal na to, že si prvotne uplatňoval svoj nárok z postúpených pohľadávok voči konkrétnym dlžníkom, získaval exekučné tituly a až následne, keď jeho nárok nebol uspokojený týmto spôsobom a uvedomil si účinky indosamentu, postupoval v zmysle zákona zmenkového a šekového. Žalobca sa ako nadobúdateľ zmenky na indosovaní zmenky žalovaným vôbec nepodieľal a ani podieľať nemohol, nakoľko indosovanie zmenky žalovaným prebehlo v čase, keď žalobca majiteľom zmenky nebol a proces indosovania nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Žalobca mal za to, že tvrdenie žalovaného o účelovosti, zlomyseľnosti žalobcu a o jeho zámere konať vedome na škodu dlžníka, nemajú oporu ani v právnej, ani v logickej argumentácii. Žalobca si kauzálnu pohľadávku proti pôvodnému dlžníkovi uplatnil riadne v súdnom konaní, a keď nebola uspokojená, využil všetky zákonné prostriedky na jej uspokojenie. Dodal, že nikomu nemôže byť na ujmu uplatňovanie svojich práv. Žalobca mal za to, že ním uvedené skutkové tvrdenia dostatočným spôsobom preukazujú, že z jeho strany k uvedenému konaniu na škodu dlžníka nedošlo a žalovaný v konaní ani nepriamymi dôkazmi nepreukázal opak a neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. 24. Podľa názoru žalobcu tento spor nie je sporom spotrebiteľským, ale sporom zmenkovým, nakoľko zaviazanosť zo zmenky vznikla na základe garančného účinku indosamentu a vôbec nie v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca a ani žalovaný nie sú spotrebiteľmi, sú podnikateľmi, pričom ani jeden z nich nie je slabšou stranou. Bolo by teda v rozpore s dobrými mravmi, keby tento zmenkový spor medzi podnikateľmi požíval právnu ochranu určenú výlučne pre spotrebiteľa ako fyzickú osobu. Podľa vyjadrenia žalobcu, žalovaný nemôže namietať neplatnosť zmenky, nakoľko on sám túto zmenku vyhotovil, predložil vystaviteľovi na podpis a podpisom zmenky podmienil poskytnutie úveru. Žalovaný bol v čase podpisu zmenky presvedčený, že táto je platná, čiže je vylúčené, aby sa domáhal neplatnosti zmenky. S ohľadom na uvedené, považoval žalobca obranu žalovaného za účelovú a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu. 25. K vyjadreniu žalobcu zaslal písomnú repliku žalovaný. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, podľa ktorého žalovaný nepreukázal, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného. Mal za to, že všetky skutkové okolností preukazujú nielen vedomé konanie žalobcu na škodu žalovaného pri nadobúdaní zmenky, dané aj vedomosťou žalobcu o absencii kauzy zmenky voči žalovanému, ale aj priamy úmysel žalobcu obohatiť sa na úkor žalovaného zneužitím zmeniek, pričom bolo preukázané aj zjavné konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, ktoré napĺňa všetky znaky šikanózneho výkonu práva. 26. Názor žalobcu, že neplatnosti sa nemôže žalovaný dovolávať, lebo nejde o spotrebiteľský spor, je podľa neho nielen v rozpore s názorom Najvyššieho súdu SR (tak ako to uvádza v odvolaní), ale aj v rozpore s § 17 ZZŠ, ktorý výslovne upravuje, že každý, kto je žalovaný zo zmenky a koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (teda nie len samotný spotrebiteľ), sa môže voči majiteľovi zmenky tohto dovolávať. Na záver podotkol, že už aj v období vystavenia zmenky platili právne predpisy chrániace spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a súd je ex offo povinný prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce neplatnosť zmenky z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok. 27. K písomnej replike žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiaden nový argument, ani nepoukázal na žiadnu novú súvislosť medzi už uvedenými skutočnosťami v tomto spore, namiesto toho sa v podstatnej časti venuje subjektívnej interpretácii uznesenia Najvyššieho súdu SR. Žalobca preukázal svoju dobromyseľnosť, ktorá vylučuje jeho vedomé konanie na škodu žalovaného. Žalobca si totiž v zmysle úverovej zmluvy prvotne uplatňoval svoj nárok z postúpených pohľadávok voči konkrétnym dlžníkom, získaval exekučné tituly v rozhodcovskom konaní, na základe ktorých žalobca následne vymáhaním pohľadávok poveril exekútorský úrad JUDr. Pavel Halás - súdny exekútor. Žalobca takto konal vo všetkých prípadoch odkúpených pohľadávok. Až následne, keď jeho nárok nebol uspokojený týmto spôsobom a uvedomil si účinky indosamentu, postupoval v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. Poukázal na to, že žalovaný opakovane argumentuje novelizáciou ust. § 17 zmenkového a šekového zákona, avšak touto novelou bol naplnený zámer zákonodarcu poskytnúť väčšiu právnu ochranu spotrebiteľovi, nie podnikateľovi, ktorý v rámci svojich podnikateľských aktivít rubopisovaním zmenky postúpil svoju pohľadávku. 28. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania a vyjadreniami sporových strán odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 29. Podľa ust. § 470 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 30. Podľa § 471 ods. 2 CSP konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 31. Ustanovenie § 471 ods. 2 CSP explicitne zakotvuje princíp, podľa ktorého sa konanie o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté za režimu Občianskeho súdneho poriadku (starého procesného režimu) dokončí podľa tohto režimu aj za účinnosti nového procesného režimu. Odôvodnené je to vždy v prípadoch, ak zákonodarca určitý inštitút z právneho poriadku vypúšťa a je logické, že začaté konania ohľadne tohto inštitútu sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov. Keďže inštitút zmenkového platobného rozkazu upravený v § 175 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.), bol z Civilného sporového poriadku vypustený, je potrebné aplikovať na toto konanie s poukazom na § 471 ods. 2 CSP starý procesný režim, avšak len na inštitút zmenkového platobného rozkazu. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd posudzoval inštitút zmenkového platobného rozkazu podľa § 175 O. s. p., pokiaľ ide o trovy konania a konanie na odvolacom súde, odvolací súd postupoval podľa príslušných ustanovení CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné v konaní mimo inštitútu zmenkového platobného rozkazu postupovať podľa príslušných ustanovení CSP, keďže ide o inštitúty, ktoré sú upravené novým procesným poriadkom a nie je dôvod na aplikáciu starého procesného režimu. 33. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 34. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 35. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie týkajúcou sa abstraktnosti zmenky, či už sa jedná o zmenku, ktorá plní funkciu platobnú alebo funkciu zabezpečovaciu. Je potrebné rozlišovať medzi teoretickým výkladom, ktorý využíva žalovaný ohľadne funkcií zmenky a praktickým využitím zmenky v súlade so zákonným postupom pri vymáhaní nárokov. Z teoretického hľadiska je skutočne zmenka spravidla vždy previazaná s určitou kauzou a dlžník zmenku nevystavuje bezdôvodne. Zmenka má aj funkciu platobnú, aj funkciu zabezpečovaciu. Avšak to nič nemení na skutočnosti, že zmenka je stále, bez ohľadu na kauzu a funkcie, ktoré v sebe nesie, dokonalým, abstraktným skriptúrnym cenným papierom, ktorého oprávnený majiteľ nie je povinný preukazovať ani dôvod záväzku, ani výšku pohľadávky, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie, keď odkázal na prepojenie zmenkového zákona k lex generalis - Občianskemu zákonníku v § 495. 36. Zmenka je v právnej teórii definovaná ako dokonalý dlžnícky cenný papier vystavený v zákonom stanovenej forme, ktorým sa určité osoby, ktoré sa na zmenke podpísali, zaväzujú majiteľovi zmenky, t.j. osobe, ktorá ovláda (drží v ruke) zmenečnú listinu, ktorou je legitimovaná, zaplatiť v určitom mieste a v určitom čase určitú peňažnú sumu s tým, že ide o záväzky bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Práva a povinnosti zo zmenkovoprávnych vzťahov sú definované výlučne zmenkovou listinou a zápismi na nej uvedenými, pričom môžu existovať len spolu s touto listinou, ktorá je dostatočným dôvodom na platenie. 37. Vzniku zmenky spravidla predchádza určitá konkrétna ekonomická potreba - kauza. Akonáhle však platne vznikne zmenkový záväzkový vzťah, tento sa stáva záväzkovým vzťahom úplne samostatným, ktorý existuje, mení a vyvíja sa bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré existovali pri jeho vzniku. Tieto dva právne vzťahy sú právne oddelené, a preto možno hovoriť o abstraktnom charaktere zmenky. Zmenka teda nestelesňuje povinnosť zaplatiť určitú konkrétnu pohľadávku (napr. vrátiť dlh, zaplatiť cenu, nahradiť škodu, a pod.), ale do zmenky je inkorporovaný abstraktný záväzok zaplatiť určitú konkrétnu sumu. 38. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď mal za to, že zmenka bola predložená jej oprávneným majiteľom, ktorý svoj nárok preukázal nepretržitým radom indosamentov. Rovnako preukázal splnenie povinností podľa zmenkového zákona, ktoré sú potrebné na uplatnenie postihu proti indosantovi. 39. V súlade s § 11 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). 40. V súlade s § 14 ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky. 41. V súlade s § 15 ods. 1 ZZŠ ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky. 42. V súlade s § 16 ods. 1 ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku blankoindosamentom. 43. V súlade s § 43 ods. 1 ZZŠ, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným. 44. V súlade s § 45 ods. 1 ZZŠ majiteľ musí dať správu o odopretí prijatia alebo o odopretí zaplatenia svojmu indosantovi a vystaviteľovi do štyroch pracovných dní nasledujúcich po dni protestu alebo pri doložke „bez trov“ po dni predloženia. Každý indosant musí do dvoch pracovných dní potom, keď dostal správu, upovedomiť svojho indosanta o správe, ktorú dostal, a oznámiť mu mená a adresy tých, ktorí predtým podali správu, a tak ďalej radom až k vystaviteľovi. Lehoty bežia od prijatia predchádzajúcej správy. 45. Uvedené zákonné ustanovenia Zmenkového zákona svedčia tomu, že žalobca preukázal svoj nárok nepretržitým radom indosamentov, preukázal že nadobudol zmenku rubopisom od jej predchádzajúceho majiteľa LICITOR factoring, s.r.o., a keďže v súlade s citovaným § 14 ods. 1 ZZŠ s rubopisom na nového majiteľa prechádzajú všetky zmenkové práva - právo vyplniť bianco zmenku nevylučujúc, žalobca ako oprávnený vlastník zmenky doplnil na zmenku dátum splatnosti a zmenkovú sumu. Žalobca tiež listinnými dôkazmi preukázal, že zaslal dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmenky, ktorá ostala bez výsledku, a teda mal oprávnenie uplatniť svoj nárok voči indosantovi. Vzhľadom na to, že žalovaný ako indosant opomenul svoj garančný záväzok za zmenku vylúčiť, ďalšie kroky žalobcu boli len oprávneným výkonom jeho veriteľského práva k zmenke. Pokiaľ ide o výšku zmenkovej sumy a splatnosť, odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že predložením rozhodcovského rozsudku, ktorým bola žalobcovi priznaná kauzálna pohľadávka zabezpečovaná zmenkou, bolo možné zistiť, v akej výške sa nachádza peňažný nárok žalobcu, a teda akú sumu bol oprávnený v zmenke vyplniť. Žalobca vyplnil zmenku správne sumou, ktorá nie je v rozpore s priznanou výškou kauzálnej pohľadávky a splatnosť doplnil v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Odvolací súd teda dospel k záveru, že odvolací dôvod žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nie je dôvodný. 46. Nesprávne právne posúdenie vytýkal žalovaný aj vo veci posúdenia prípustnosti kauzálnych námietok podľa § 17 ZZŠ. Odvolací súd opäť musí konštatovať, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, že jedinou teoreticky možnou obranou zmenkového dlžníka sú kauzálne námietky. Avšak pripustenie kauzálnych námietok v kontexte s ostatným znením Zmenkového zákona, ako aj už spomenutého § 495 Občianskeho zákonníka, závisí na schopnosti dlžníka preukázať vedomé alebo hrubo nedbanlivostné konanie na škodu dlžníka zo strany majiteľa zmenky pri jej nadobúdaní. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že v čase, kedy žalobca zmenku a kauzálnu pohľadávku nadobúdal, konal vedome na škodu žalovaného. Odvolací súd zdôrazňuje, že to bol práve žalovaný, ktorý prvýkrát zmenku rubopisoval bez vylúčenia garančného účinku a následné rubopisy v podstate kopírovali spôsob prevodu určený prvým indosantom. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný ako podnikateľ v bankovom sektore mal mať na zreteli prísnosť zmenkového práva a pri rubopisovaní zmeniek mal možnosť svoj garančný účinok vylúčiť, čo však opomenul. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že nebolo preukázané konanie na škodu žalovaného zo strany žalobcu, ani prostredníctvom zmlúv o postúpení, ani prostredníctvom výšky odmeny za postúpené pohľadávky a napokon ani svedeckými výpoveďami. Žalovaný mal za to, že vylúčenie zodpovednosti v zmluve o postúpení pohľadávky sa má vzťahovať aj na zmenkové vzťahy, čo je však mylný záver, odporujúci zmenkovému právu. Odvolací súd dospel k záveru, že práve postup žalobcu, ktorý najprv vymáhal kauzálne pohľadávky, neuvedomujúc si, že disponuje zmenkami, z ktorých je zaviazaný nielen zmenkový dlžník - fyzická osoba s neistou bonitou, ale aj finančne schopný indosant, svedčí nielen o jeho prvotnej neznalosti jeho práv, ale aj o jeho dobromyseľnosti. Odvolací súd má za to, že žalovaný sa v snahe sanovať svoje pochybenie pri rubopisovaní zmenky snaží preukázať škodlivé, alebo šikanózne správanie žalobcu, čo však preukázané nebolo, a preto kauzálne námietky účinné nie sú. 47. Pokiaľ ide o žalovaným predložené rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa odvoláva, odvolací súd má za to, že z odôvodnenia oboch rozhodnutí nijako nevyplýva, že by súdy žalovanému dávali za pravdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal dovolanie žalovaného z procesného dôvodu, akým bolo nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu. Dovolací súd sa nezaoberal hmotnoprávnou stránkou veci. Dovolací súd mal výhrady voči nedostatočnému dokazovaniu vo veci námietok žalovaného, ktoré sú totožné s námietkami uplatnenými v tunajšom konaní. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie veľmi podrobne zaoberal všetkými námietkami žalovaného a správne konštatoval oprávnenosť nároku žalobcu. Odvolací súd má teda za to, že žalovaným predložené rozhodnutia nijako nesvedčia jeho tvrdeniam, keďže namietaný nedostatok odôvodnenia, ktorý akceptoval Najvyšší súd SR ako dôvod dovolania, je vadou, ktorou mohol trpieť rozsudok Krajského súdu v Košiciach, avšak tunajší súd prvej inštancie sa tejto chyby nedopustil. Je potrebné konštatovať tiež to, že dovolací súd sa nijako nevyjadril k hmotnoprávnym okolnostiam veci, teda nepotvrdil názory žalovaného v skutkových tvrdeniach. 48. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že vzhľadom na charakter zmenky ako zmenky spotrebiteľskej mu prislúcha ochrana pred zneužívaním spotrebiteľskej zmenky. 49. Podľa § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 50. Odvolací súd má za to, že nielenže záväzok žalovaného nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale vznikol ex lege z titulu garančného účinku indosamentu, ktorý vyhotovil bez vylúčenia garancie, a teda nakoľko žalovaný sám spotrebiteľom nie je, bolo by v príkrom rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by sa úspešne domáhal právnej ochrany, ktorá prislúcha len subjektom, ktoré sú spotrebiteľom. 51. Na záver odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie vo výroku uviedol, že ponecháva zmenkový platobný rozkaz v platnosti, čo jednoznačne znamená, že ho ponechal v platnosti v celom rozsahu. Odvolací súd má za to, že výrok je jednoznačný, pričom uvedenie konkrétneho rozsahu by prichádzalo do úvahy v prípade čiastočného zrušenia zmenkového platobného rozkazu. 52. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 53. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na vyslovenie prípustnosti dovolania odvolacím súdom proti rozsudku v súlade s ust. § 238 ods. 3 O.s.p., odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie bolo zrušené dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom inštitút dovolania je upravený v § 419 a nasl CSP. Odvolací súd teda podľa nového procesného režimu nemôže vysloviť vo výroku svojho rozsudku prípustnosť dovolania, resp. takémuto návrhu nevyhovieť, ale o prípustnosti dovolania zo zákonných dôvodov poučuje v písomnom vyhotovení rozsudku (§ 393 ods. 1 CSP) . 54. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 262 ods. 1, 2 CSP. 55. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).