Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/719/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514205507 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514205507.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: V. G., nar. XX.X.XXXX, bytom S. D. X, N., zastúpený JUDr. Ingrid Zlochovou, advokátkou, Galvaniho 12, Bratislava, proti žalovanej: A. G., nar. X.X.XXXX, bytom S. D. X, N., zastúpená JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom, Miletičova 23, Bratislava, o obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10. júla 2014 č. k. 50C 122/2014-97, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu na obnovu konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 24C 45/2011 podanú z dôvodu podľa § 228 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.6.2016 (ďalej len „OSP“), ktorú žalobca odôvodnil tým, že v uvedenom konaní bolo rozhodnuté, že byt č. XX v N. na S. D. Č.. X patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď žalobca dôvodil, že sa mu v dôsledku dôkaznej núdze nepodarilo preukázať, že byt bol pridelený jemu ako družstevno-stabilizačný, s tým, že sa stal členom družstva a nájomcom bytu ešte pred uzavretím manželstva so žalovanou, ktorá nikdy nebola členkou družstva a svojím konaním sa o nadobudnutie bytu nepričinila. V žalobe na obnovu konania uviedol, že v rámci pôvodného konania nemal k dispozícii dôkazy preukazujúce tieto skutočnosti, keďže zamestnanci bytového družstva tvrdili, že sa tieto u nich nenachádzajú. Dostal sa k nim až začiatkom roka 2014, keď boli tieto nájdené v archíve družstva. 2. Súd prvej inštancie rozhodol právne vec posúdiac poukazom na ust. § 228 ods. 1 OSP majúc za to, že žaloba na obnovu konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok slúžiaci na to, aby mohol byť znovu prejednaný právoplatne skončený spor, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie vo veci z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a záverov nemôže obstáť. Podľa súdu prvej inštancie ide o právny inštitút, pomocou ktorého možno dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav zistený v pôvodnom konaní úplne alebo správne. Vyslovil, že možnosť obnovy konania je však daná len vtedy, ak účastník (strana sporu), ktorý sa jej domáha, ich nemohol použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny, pričom majú byť spôsobilé preňho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. O nové dôkazy ide vtedy, ak ich účastník (strana sporu) napriek tomu, že v čase pôvodného konania existovali, nemohol bez svojej viny použiť, a to preto, že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil, že nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena. Uviedol, že žalobca, v pôvodnom konaní na strane žalovaného, však mal vedomosť o skutočnostiach, ktoré mali relevantné dôkazy preukázať, pričom tieto skutočnosti v pôvodnom konaní neuviedol a neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v tomto smere napriek poučeniu o možnosti dôkazy navrhovať. 3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP. 4. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe na obnovu konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 24 C 45/2011 vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že v pôvodnom konaní nemal dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, keďže zamestnanci bytového družstva sa vyjadrili o ich pravdepodobnej neexistencii, preto nemohol racionálne predpokladať ich získanie. Keďže na základe týchto dôkazov je zrejmé, že predmetný byt mu bol pridelený ako družstevno-stabilizačný a že sa členom družstva a nájomcom bytu stal pred uzavretím manželstva, môžu tieto dôkazy priniesť preňho taktiež i priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Mal za to, že napriek tomu, že obnova konania je inštitút mimoriadny, precíznosť jeho zváženia by nemala byť na úkor práva na spravodlivé súdne konanie. 5. Žalovaná v rámci svojho písomného vyjadrenia k podanému odvolaniu žalobcu žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, keď odvolacie dôvody označila za zhodné s tvrdeniami prezentovanými žalobcom počas konania pred súdom prvej inštancie. Žalobca podľa nej nenavrhuje žiaden nový dôkazný prostriedok a ide len o ospravedlnenie jeho pasivity. Poukázala na mimoriadnosť inštitútu obnovy konania a záujem zachovania právnej istoty. Uviedla, že otázka viny strany sporu sa má posudzovať objektívne a striktne z procesného hľadiska. Mala za to, že žalobca už počas pôvodného konania o relevantných dôkazoch musel mať vedomosť, keďže sa na ne informoval, napriek tomu ich neoznačil. Rovnako podľa jej názoru by neboli tieto dôkazy spôsobilé privodiť preňho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 6. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku platného a účinného od 1.7.2016 ( zákon č. 160/2015 Z. z. , ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Účelom právnej regulácie obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku pôvodne v zmysle § 228 ods. 1 OSP a aktuálne v zmysle § 397 CSP je vytvorenie právnej možnosti pre opätovné prerokovanie veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, a to za striktného splnenia zákonom vymedzených podmienok. Jednou z takýchto podmienok je i objavenie nového dôkazu, ktorý účastník (dnes strana sporu) bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pričom má tento dôkaz spôsobilosť privodiť preňho priaznivejšie rozhodnutie vo veci ( § 228 ods. 1, písm. a/ OSP, § 397 písm. a/ CSP). Súd v konaní o žalobe na obnovu konania je teda povinný skúmať, prečo v pôvodnom konaní tieto dôkazy predložené žalobcom neboli a či ich teda žalobca nepredložil bez svojej viny. Spôsobilým dôvodom obnovy konania je nový dôkaz, ktorý nemohol účastník ( strana sporu) bez svojej viny použiť v pôvodnom súdnom konaní, keď nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v pôvodnom konaní, t. j. ani nemožnosť označiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy voči súdu. Ak dôkazy existovali, ale ich účastník (strana sporu) voči súdu neoznačil, o objektívnu nemožnosť ich použitia nejde. V danom prípade novoobjavené dôkazy, ktorými žalobca odôvodňuje povolenie obnovy konania, sú listinné dôkazy týkajúce v žalobe na obnovu konania tvrdených skutočností, že byt, ktorý bol v rámci pôvodného konania vedeného pred súdom prvej inštancie určený za patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov- strán sporu, bol v jeho výlučnom nájme už v čase pred uzavretím manželstva so žalovanou. Zo žaloby na obnovu konania je zrejmé, že žalobca o pôvodnej existencii týchto dôkazov mal vedomosť, keď len na základe ústnej informácie od pracovníčky bytového družstva sa domnieval o eventualite ich vtedajšej neexistencie. Z uvedeného je nepochybné, že mal v čase pôvodného konania možnosť tieto listinné dôkazy použiť, keď použitím dôkazných prostriedkov sa nerozumie len ich predloženie, ale i označenie voči súdu za účelom ich vyžiadania súdnou cestou. Ak žalobca v rámci žaloby na obnovu konania argumentuje, že nemal vedomosť o tom, ktoré konkrétne dôkazy môžu byť takto označené, je potrebné uviesť, že mal možnosť ich označiť súhrnne ako listinné dôkazy týkajúce sa vzniku nájomného vzťahu k predmetnému bytu nachádzajúce sa prípadne v archíve príslušného bytového družstva (komplexný spisový materiál) preukazujúce žalobcom tvrdené skutočnosti. V danom prípade na základe obsahu spisového materiálu má odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie za to, že zákonné dôvody na obnovu konania vedeného pôvodne pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 24 C 45/2011 nie sú dané, keď žalobca v pôvodnom konaní súdu prvej inštancie mal možnosť dôkazy, ktorými žalobu na obnovu konania odôvodňuje, použiť, a to spôsobom ich označenia voči súdu, keď v danom prípade sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca si v pôvodnom konaní nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a potom ani povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojich tvrdeniach. Z uvedených dôvodov potom ani nevyhodnocoval spôsobilosť týchto dôkazov privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Na základe uvedeného preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspešnosti v konaní ( § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP) , keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie ( § 262 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehoty plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľ musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 SP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh) (§ 428 CSP).