KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava13. 11. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/189/2016 z 13. 11. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. novembra 2017, sp. zn. 2Cob/189/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1514206456.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/189/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514206456
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514206456.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu ACCONT AUDIT, s.r.o.,
Hattalova 12A, Bratislava 831 03, IČO: 34 150 404, zastúpeného: Mgr. Štefanom Balážom, advokátom,
Hviezdoslavova 473, 905 01 Senica, proti žalovanému: Infinity ELITE, o.c.p., a.s., Štúrova 11, Bratislava
811 02, IČO: 47 232 498, zastúpenému: JUDr. Milanom Hodanom, advokátom, A. Bernoláka 10, 034 01
Ružomberok, o zaplatenie 1.488,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V č.k. 23Cb/120/2014-158 zo dňa 10.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/120/2014-158 zo dňa
10.11.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 23Cb/120/2014-158 zo dňa 10.11.2015 návrh žalobcu
zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania, pozostávajúce zo súdneho
poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 89,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške
2.525,90 Eur.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 14.03.2014 sa žalobca
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.488,- Eur s príslušenstvom
a trovy konania titulom poskytnutia poradenstva v oblasti účtovania darov a vkladov do ostatných
kapitálových fondov.

3. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca bol žalovaným vyzvaný, aby vykonal audit RUZ a pri tejto
činnosti pomohol navýšiť vlastné imanie cez ostatné kapitálové fondy. Žalobca na základe Zmluvy
o audítorskej činnosti zo dňa 28.4.2012 začal pre žalovaného vykonávať audítorskú činnosť, ktorej
súčasťou bolo i doriešenie " zvýšenie vlastného imania žalovaného a to formou finančného daru od
akcionára". Na základe zahájenia výkonu audítorskej činnosti požiadal žalobca spoločnosť EKOGE,
s.r.o., so sídlom Pekná cesta 19, 831 05 Bratislava, IČO: 31,396127, ktorá v tom čase zabezpečovala
vedenie účtovníctva žalovaného o predloženie vybranej účtovnej dokumentácie, ktorú mal v rámci
výkonu audítorských činností overovať. Dňa 17.6.2013 obdržal zo strany spoločnosti EKOGE, s.r.o.,
požadované súbory účtovnej dokumentácie žalovaného. Žalobca zistil v prípravnej fáze auditu neúplne
zadefinovaný účtovný rozvrh, chybu v poznámkach k účtovnej závierke, nedovolené zvýšenie, vlastného
imania žalovaného formou finančného daru od akcionára a jeho nesprávne zaúčtovanie do ostatných
kapitálových fondov, namiesto zaúčtovania do výnosov spoločnosti. Po konzultácii so spoločnosťou



EKOGE, s.r.o., opravila účtovný rozvrh a poznámky k účtovnej závierke. Pokiaľ išlo o riešenie otázky
„zvýšenia vlastného imania" žalovaného a to formou finančného daru od akcionára, žalobca v rámci
výkonu audítorskej činnosti prijal záver, čo žalovanému preukázal i odbornými článkami riešiacimi
problematiku „ostatných kapitálových fondov", že je potrebné zaúčtovať predmetný žalovaným prijatý
dar do výnosov a následne vyhotoviť opravenú účtovnú závierku v rozsahu súvahy, výkazu ziskov
a strát a podať opravné daňové priznanie. S prihliadnutím na skutočnosti, že žalovaný odmietol
akceptovať prijatý záver žalobcu vyplývajúci z prípravnej fázy auditu, riešiaci otázku zvýšenia vlastného
imania cestou ostatných kapitálových fondov, nebola audítorská činnosť vykonávaná žalobcom a
vyplývajúca zo Zmluvy o audítorskej činnosti zo dňa 28.4.2012 ukončená. Zo strany žalobcu k ukončeniu
audítorskej činnosti zostávalo vypracovať „Audítorskú správu" a „List managementu". Uvedené je možné
vyvodzovať i z obsahu e-mailu žalovaného zo dňa 6.8.2013.

4. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dôvodom podania
návrhu na začatie konania zo strany žalobcu je údajné porušenie povinnosti žalovaného zaplatiť faktúru
č. V 1013047 zo dňa 14.8.2013, vystavenú na sumu 1.488,- Eur, ktorá má byt' odmenou za
poradenskú činnosť, týkajúcu sa účtovania darov a kapitálových fondov: Podľa textu a prílohy faktúry je
fakturovaná suma vypočítaná ako súčin 31 hodín poskytnutej služby a sadzby 40,Eur/hod. + 20% DPH.
Žalovaný potvrdil skutočnosť, že žalobca vykonal pre žalovaného audit účtovnej závierky za obdobie
roka 2011 a vzájomná spolupráca mala pokračovať aj auditom účtovnej závierky za obdobie roka 2012,
avšak k vykonaniu auditu ročnej účtovnej závierky za rok 2012 žalobcom nedošlo, nakoľko žalobca pri
úvodnom stretnutí v sídle spoločnosti EKOGE, s.r.o., ktorá pre žalovaného externe zabezpečuje vedenie
účtovníctva a na ktorom si mal prevziať doklady potrebné k vykonaniu samotného auditu, nesúhlasil
so spôsobom, akým bolo zaúčtované poskytnutie vkladu do vlastného imania jedným z akcionárov
spoločnosti Infinity Capital, o.c.p. a.s., ktorým sa sledovalo zvýšenie vlastného imania spoločnosti, za
účelom splnenia zákonom stanovenej podmienky dodržiavania kapitálovej primeranosti. Celá činnosť
žalovaného spočívala v návšteve a konzultácii so spoločnosťou EKOGE, s.r.o, v oboznámení sa s
premietnutím uvedenej transakcie do účtovníctva spoločnosti a v zaslaní dvoch periodických článkov
týkajúcich sa predmetnej problematiky. Obsahovou súčasťou vzájomnej spolupráce nikdy nemalo
byť financovanie žalobcovho štúdia účtovníctva, skôr naopak, očakávala sa od neho aplikácia už
skôr získaných odborných vedomostí a skúseností, čoho výsledkom mala byť rada, ako sa vyhnúť
negatívnym dôsledkom jeho prípadného nesprávneho zaúčtovania. Podľa žalovaného takto poňatý
rozsah plnenia nemohol, práve vzhľadom na povahu jeho predmetu, ani s cestou žalobcu do Bratislavy
a späť, prekročiť 10 hodín.

5. V sídle spoločnosti EKOGE, s.r.o. sa Ing. L., Ing. O. a Ing. H. vyjadrili, že audit vykonávať nebude,
nakoľko nesúhlasili s tým, ako bol spomínaný vklad akcionára zaúčtovaný, pričom spoločnosť EKOGE,
s.r.o., poverená vedením účtovníctva trvala na pôvodnom zaúčtovaní a jeho požiadavku odmietla
akceptovať. Žalovaný odmietal tvrdenie, že sa dopustil nedovoleného zvýšenia vlastného imania. Keď
sa Ing. W. dňa 6.8.2015 dozvedel, že žalobca audit vôbec nevykonáva ani ho, podľa jeho vyjadrenia
vykonávať nebude, došlo u žalovaného k vystaveniu rizika uloženia sankcií zo strany dohliadajúcej NBS,
preto poveril jeho vykonaním spoločnosť ATFC, s.r.o., ktorá vykonala celý audit ročnej účtovnej závierky
za rok 2012 a to bez toho, aby došlo k akýmkoľvek zmenám v spôsobe zaúčtovania predmetného vkladu
akcionára, nakoľko považovala jeho zaúčtovanie za správne.

6. Dňa 6.9.2015 bola žalovanému doručená faktúra vystavená a splatná dňa 14.8.2013.

7. Žalovanému nebolo známe, v čom spočívali činnosti žalobcu v dňoch 13.3., 24.4., 13.5. a 14.5.2013
v rozsahu 15 hodín, ktoré sú označené len všeobecnými frázami ako štúdium dodaných materiálov,
posúdenie rizika zákazky, štúdium zadanej úlohy a predovšetkým vzhľadom na fakt, že až dňa 1.7.2013
žalobca e-mailom oznámil spoločnosti EKOGE, s.r.o., nasledovné: „Zajtra, t.j. 2. 7.2013 by sme radi prišli
pozrieť niektoré prvotné doklady v rámci auditu RUZ 2012 spol. Infinity Capital“.

8. Dňa 13.5.2015 mal žalobca podľa jeho tvrdenia uskutočniť komunikáciu s Ing. Farkašom. Žalovanému
však nebolo známe, kto je Ing. Farkaš, ani to, z akého dôvodu s ním mal žalobca komunikovať a túto
svoju činnosť následne vyfakturovať žalovanému. Žalobca uviedol, že dňa 13.5.2015 vypracovával pre
žalovaného odporúčania pri účtovaní darov. Žalovaný však od neho žiadne odporúčania (s výnimkou
preposlania periodického článku) nedostal, ale nakoľko spomínaný vklad akcionára už bol zaúčtovaný
spoločnosťou EKOGE, s.r.o., v roku 2012 tieto ani nepotreboval. Žalobca nevykonal v tejto súvislosti



žiadnu činnosť, iba prejavil nesúhlas s formou jeho zaúčtovania a na základe toho odmietol vykonať
audit.

9. Žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, že dňa 24.4.2013. a 14.5.2013 uskutočnil s Ing. F. W.
konzultáciu k zvýšeniu imania spoločnosti a to v celkovom rozsahu 6 hodín, je nepravdivé, nakoľko
Ing. F. W. sa s žalobcom v roku 2013 vôbec nestretol a na túto skutočnosť žalobca upozornil aj cez
e-mail dňa 17.4.2014. Ďalej mal žalobca podľa uvedeného protokolu dňa 26.6.2013 vyplniť dotazník
Národnej banky, pričom mu táto činnosť v zmysle protokolu trvala 2 hodiny. Dňa 1.7.2013 mal žalobca v
zmysle protokolu tri a polhodiny konzultovať v tíme k transakciám ohľadom zvýšenia základného imania
spoločnosti a to za prítomnosti G.. Q. H., G.. P. L. Y. G.. G. S., pričom túto činnosť vyfakturoval v rozsahu
12 hodín. Podľa vyjadrenia G.. H. Y. D.. L. sa však žalobca v sídle spoločnosti nezdržal ani hodinu.

10. Dňa 3.7.2013 mal žalobca opäť vykonávať činnosť pred uzatvorením zmluvy - riešiť úlohu z externých
databáz" pričom táto činnosť mu mala trvať 4 hodiny., Žalovanému však nebolo známe, čo bolo jej
predmetom, nakoľko za celé obdobie od žalobcu neobdržal žiadny dokument, či už v súvislosti s
poradenskou činnosťou, ktorú fakturoval, alebo v súvislosti s auditom, ktorý nevykonal.

11. Súd prvej inštancie na odstránenie rozporov vykonal doplnenie dokazovania výsluchom svedkov:
Ing. P. L., G.. Q. RumanY., G.. G. S..

12. Svedkyňa Ing. P. L. na pojednávaní dňa 26.5.2015 uviedla, že prvým kontaktom od žalobcu na
spoločnosť vykonávajúcu pre žalovaného vedenie účtovníctva bol e-mail zo dňa 10.6.2013. Týmto e-
mailom požadoval žalobca podklady pre vykonávanie auditu. Dňa 17.6.2013 boli žalobcovi zaslané
elektronickou formou výstupy z počítača, elektronický denník, účtovné knihy, sumárka miezd, zoznam
investičného majetku. Dňa 1.7.2013 im bolo oznámené, že dňa 2.7.2013 ich audítor navštívi. Stretnutie
spočívalo v komunikácii ohľadne jedného účtovného prípadu, pričom došlo k nezhode. Žalobca odišiel
s vyjadrením, že audit robiť nebude. Žalobca vo firme strávil hodinu.

13. Svedok Ing. Q. H. uviedol, že bol prítomný na stretnutí vo firme EKOGE, s.r.o. Celé stretnutie vraj
bolo o tom, že pán W. namietal spôsob zaúčtovania vkladu akcionára spoločnosti. Stretnutie podľa neho
netrvalo dlhšie ako 45 minút až jednu hodinu. Audit ročnej uzávierky vykonala iná firma, než spoločnosť
žalobcu.

14. Svedok Ing. G. S. na pojednávaní dňa 21. 9. 2015 uviedol, že ako zamestnanec firmy
ACCONT AUDIT s.r.o. sa zúčastňoval rokovaní týkajúcich sa prípravnej fázy auditu ako aj samotného
vykonania časti auditu, účtovnej závierky zostavenej 31.12.2012. Požiadavka žalovaného ohľadne
kapitálového vkladu bola prejednaná v prípravnej fáze auditu v mesiaci apríl 2013, následne sa k týmto
otázkam sedelo začiatkom mesiaca júl 2013. Položka kapitálového vkladu bola žalovaným nesprávne
zaúčtovaná, na čo bol žalobcom upozornený. Súd prvej inštancie uviedol, že svedok odviedol prácu na
uvedenej problematike v rozsahu 16 hodín a na konzultáciách strávil 15 hodín. Firma EOGE, s.r.o. na
základe odporúčaní žalobcu vykonala zmeny účtovania, rozvrhu, zmeny výkazov, účtovnej závierky. Na
stretnutí so spoločnosťou EKOGE strávil minimálne 2 hodiny.

15. Súd prvej inštancie mal zo zhodných tvrdení účastníkov konania za preukázané, že žalobca mal
na základe Zmluvy o audítorskej činnosti s uvedením dňa podpisu 28.4.2012 vykonať audit za účtovné
obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, ktorý však reálne nevykonal, čo uviedol vo svojej výpovedi na
pojednávaní dňa 20.5.2015 a túto skutočnosť potvrdili svedecké výpovede Ing. L., Ing. H. na pojednávaní
dňa 26.5.2015. Žalobca sa odvolával na mailovú komunikáciu zo dňa 13.3.2013, ktorá podľa neho
predstavuje titul na začatie prípravnej fázy auditu, ktorý znie: „Potrebujeme navýšiť vlastné imanie cez
ostatné kapitálové fondy. Urobili sme to prostredníctvom daru. V prílohe zmluva".

16. Podľa názoru žalobcu, je nesporné, že spoločnosť EKOGE, s.r.o„ realizujúca pre žalobcu vedenie
účtovníctva opravila. Poznámky za InfinityCapital, o.c.p., a.s. k 31.12.2012 a účtovný rozvrh a v
konečnom dôsledku i zaúčtovanie daru, vychádzajúc z emailu odoslaného spoločnosťou EKOGE, s.r.o.
štatutárnemu zástupcovi žalobcu Ing. JUDr. U. W. dňa 3.6.2013:„Dobrý deň p. inžinier, v prílohe posielam
opravené poznámky za Infinity Capital o.c.p. v časti G, ostatné poznámky som doplnila 100 000 ostatný
kapitálový vklad a v účtovnom rozvrhu je opravený názov účtu 556 - ostatný kapitálový vklad .“



17. Súd prvej inštancie konštatoval, že táto skutočnosť je nesporná, avšak zo žiadneho listinného
dokladu predloženého žalobcom ani zo žiadnej svedeckej výpovede nevyplýva skutočnosť, že k oprave
došlo na základe aktívnej činnosti a odporúčaní žalobcu.

18. Svedkyňa Ing. L. na otázku či si na základe e-mailu zo dňa 1.7.2013 mal žalobca prevziať dňa
2.7.2013 prvotné doklady na zahájenie audítorskej činnosti a či došlo k takému odovzdaniu dokladov,
uviedla: „ Nie, ja si nepamätám".

19. Žalobca bližšie nešpecifikoval, kedy mu boli odovzdané účtovné doklady, na pojednávaní dňa
20.5.2015 uviedol: „ Žalovaný nám predložil účtovnú závierku za rok 2012, my sme v marci 2013 začali
vykonávať audítorské testy v čase, keď už bolo podané daňové priznanie za zúčtovacie obdobie roku
2012 ".

20. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom k rozporu v tvrdeniach, nie je možné jednoznačne
ustáliť vzťah akcie a reakcie a usudzovať vykonanie opráv obchodnou spoločnosťou EKOGE, s.r.o. na
základe odporúčaní a aktívnej činnosti žalobcu.

21. Žalobca v konaní tvrdil, že na skutočnosti zistené žalobcom počas prípravnej fázy auditu a
fázy overovania účtovnej závierky za účtovné obdobie roku 2012 reagoval žalovaný vyhotovením
a následným zaslaním Zmluvy o vklade do ostatných kapitálových fondov. V konaní však nebolo
preukázané, že tak žalovaný učinil na základe know-how žalobcu, na základe jeho aktívnej činnosti.
Svedkyňa Ing. L. na pojednávaní dňa 26.5.2015 na otázku, či boli v časovom období od 3.6.2013
vykonané nejaké zmeny v účtovnej závierke, alebo v účtovných prípadoch za rok 2012 odpovedala:
„Nie neboli" a zmenený spôsob zaúčtovania zvýšenia vlastného imania žalovaného formou daru: „Nebol,
ale nešlo o zvýšenie vlastného imania, ale išlo o bezodplatný prijem do majetku spoločnosti. Dar musí
byť zadefinovaný od spoločníkov, resp. od kapitálovo prepojených osôb a účtuje sa v položke 413, tj.
bezodplatne prijatý majetok".

22. V konaní žalovaný namietal, že mu žalobca poskytol vyfakturované služby, ktoré sú uvedené v
protokole, tvoriacom prílohu faktúry.

23. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie s cieľom zistenia skutočne poskytnutej a vyfakturovanej
služby, pričom žalobca v súdnom konaní vykonanie uvedených činností nepreukázal. Činnosti, ktoré mal
žalobca podľa svojich tvrdení vykonať v dňoch 13.3.2013 až 14.5.2013 v celkovom rozsahu 15 hodín
reálne vykonať nemohol, keďže až dňa 1.7.2013 žalobca e-mailom oznámil spoločnosti EKOGE, s.r.o:
„Zajtra, tj. 2. 7.2013 by sme radi prišli pozrieť niektoré prvotné doklady v rámci auditu RUZ 2012 spol.
Infinity Capital!".

24. Rozporuplný bol i čas, strávený žalobcom v sídle spoločnosti EKOGE, s.r.o. dňa 02.07.2013.

25. Súd mal za to, že žalobca určité činnosti v prospech žalovaného vykonal, avšak v konaní nebol
preukázaný predmet prác, realizovaný žalobcom, aby bolo prípadne možné odborne spôsobilou osobou
ustáliť čas, potrebný na realizáciu tohto predmetu.

26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobca neuniesol procesnú
zodpovednosť účastníka konania za preukázanie svojich tvrdení, preto jeho návrh zamietol.

27. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a žalovanému, ktorý
mal v konaní úspech priznal náhradu trov konania za 10 úkonov právnych služieb:

- prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom ( 22.4.2014) 71,31 Eur, režijný paušál
8,04 Eur,
- písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 24.4.2014)
71,37 Eur ,režijný paušál 8,04 Eur,
- konanie pred súdom (pojednávanie dňa 20.4.2015 .od 11.30 do 13.40 hod, odmena za 2 úkony po
71,37 eur ) 142,74 Eur, režijný paušál 8,39 Eur,
- písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (vyjadrenie Žalovaného zo dňa 21.5.2015) 71,37 eur,
režijný paušál 8,39 Eur,



- konanie pred súdom (pojednávanie dňa 26.5.2015) 71,37 Eur, režijný paušál 8,39 Eur,
- konanie pred súdom (pojednávanie dňa 21.9.2015) 71,37 Eur, režijný paušál 8,39 Eur,
- konanie pred súdom (pojednávanie dňa 23.10.2015) 71,37 Eur, režijný paušál 8,39 Eur,
- konanie pred súdom (pojednávanie dňa 10.11.2015) 71,37 Eur, režijný paušál 8,39 Eur,
- cestovnými náhradami za použitie motorového vozidla za cestu na pojednávanie dňa 20.4.2015 z
Ružomberka do Bratislavy a späť 2 x 270 km, pri sadzbe za 1 km 0,183 Eur, cene benzínu 1,286 Eur /
l liter a spotrebe pohonných hmôt 7,6 l /100 km vo výške 151,62 Eur,
- cestovnými náhradami za použitie motorového vozidla za cestu na pojednávanie dňa 26.5.2015 z
Ružomberka do Bratislavy a späť 2 x 270 km, pri sadzbe za 1 km 0,183 Eur, cene benzínu 1,149 Eur /
l liter a spotrebe pohonných hmôt 7,6 l /100 km vo výške 145,98 Eur,
- cestovnými náhradami za použitie motorového vozidla za cestu na pojednávanie dňa 21.9.2015 z
Ružomberka do Bratislavy a späť 2 x 270 km, pri sadzbe za 1 km 0,183 Eur , cene benzínu 1,459 Eur /
l liter a spotrebe pohonných hmôt 7,6 1 /100 km vo výške 148,72 Eur
- cestovnými náhradami za použitie motorového vozidla za cestu na pojednávanie dňa 10.11.2015 z
Ružomberka do Bratislavy a späť 2 x 270 km, pri sadzbe za 1 km 0,183 Eur, cene benzínu 1,215 Eur /
l liter a spotrebe pohonných hmôt 7,6 1 /100 km vo výške 148,72 Eur,
- náhradou za stratu času na ceste 4 x Ružomberok - Bratislava a späť (pojednávanie dňa 20.4.2015,
26.5.2015, 21.9.2015 a 10.11.2015) 42 začatých polhodín po 13,98 Eur, celkom
trovy právneho zastúpenia vrátane DPH 2.525,90 Eur.

28. Žalobca podal voči rozsudku č.k. 23Cb/120/2014-158 zo dňa 10.11.2015 Okresného súdu Bratislava
V odvolanie. Žalobca uviedol, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o tom, že návrh
zamieta, nakoľko žalobca neuniesol procesnú zodpovednosť účastníka konania za preukázanie
svojich tvrdení a to napriek skutočnosti, že súd mal zato, že žalobca určité činnosti v prospech
žalovaného vykonal čo žalovaný ani nespochybnil, avšak v konaní žalobca nepreukázal predmet prác im
realizovaných, aby bolo prípadne možné odborne spôsobilou osobou ustáliť čas, potrebný na realizáciu
tohto predmetu a s poukazom na zistené skutočnosti mal súd za to, že žalobca neuniesol procesnú
zodpovednosť účastníka konania za preukázanie svojich tvrdení. Tento záver zdôvodnil tým, že:
- zo žiadneho listinného dokladu predloženého žalobcom, ani zo žiadnej svedeckej výpovede nevyplýva
skutočnosť, že k oprave „Poznámok zo Infinity Capital, o.c.p., k 31.12.2012 a Účtovného rozvrhu a v
konečnom dôsledku zaúčtovania daru" došlo na základe aktívnej činnosti a odporúčaní žalobcu,
- že v konaní nebolo preukázané, že k vyhotoveniu „Zmluvy o vklade do ostatných kapitálových fondov",
zo strany žalovaného a jej zaslania žalobcovi, prišlo na základe know-how žalobcu, na základe jeho
aktívnej činnosti.

29. Žalobca sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nestotožnil, pričom poukázal na ust. §20
zákona č. 540/2007 Z.z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení
zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov platnom ku dňu 31.12.2012,
je súčasťou audítorskej dokumentácie ,,Zmluva o výkone audítorskej činnosti“. Uvedená Zmluva o
audítorskej činnosti bola antidatovaná a po podpísaní žalobcom poslaná e-mailom dňa 13.03.2013 a
neskôr i poštou žalovanému. Aj keď žalovaný e-mailom zdokumentoval podpísanie zmluvy, v listinnej
podobe ju žalobcovi nikdy nedodal. Napriek uvedenej skutočnosti sa žalovaný v priebehu pojednávania
vyjadril, že uvedenú „Zmluvu o audítorskej činnosti zo dňa 12.09.2012" považuje za platnú.

30. Žalobca popri vyššie uvedenej požiadavke žalovaného vykonať audit ročnej účtovnej závierky za
účtovné obdobie roku 2012, e-mailom zo dňa 13.03.2013 obdržal od žalovaného i požiadavku doriešiť
„zvýšenia vlastného imania". Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že e-mailom zo dňa 13.3.2013
mu oznámil skutočnosť, že cez „ostatné kapitálové fondy navýšil vlastné imanie spoločnosti" a teda
týmto spôsobom nezadával žiadnu objednávku. Text uvedeného e-mailu zo dňa 13.03.2013 doručeného
žalobcovi znie: „potrebujeme navýšiť vlastné imanie cez ostatné kapitálové fondy" z gramatického
výkladu ako i logického výkladu textu ide o prítomný čas a nie o čas minulý - „vykonali sme
navýšenie...". Žalobca nevidí žiadny racionálny dôvod, prečo by mu žalovaný túto skutočnosť iba
oznamoval, pokiaľ by nechcel od žalobcu zaujatie odborného stanoviska, resp. poskytnutie poradenstva
na danú problematiku.

31. Žalobca má za to, že z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou EKOGE
s.r.o., ktorá je súčasťou súdneho spisu, ako i svedeckých výpovedí Ing. Gampe, konateľky spoločnosti
EKOGE, s.r.o. a Ing.Tarana, zamestnanca žalobcu, je nesporné a preukázané, že žalobca pre



žalovaného v rámci „Zmluvy o audítorskej činnosti", vykonával a vykonal audítorskú činnosť v rozsahu
tzv. prípravnej fázy auditu a v rozsahu fázy overovania účtovnej závierky. Z e-mailovej komunikácie
medzi žalobcom a spoločnosťou EKOGE, s.r.o. zo dňa 10.06.2013, 17.06.2013 a 03.07.2013 je
nesporné, že odo dňa 10.06.2013 žalobca reálne začal u žalovaného vykonávať audit. Audit vykonával
tak, ako mu to zákonné normy prikazujú a žalovaný zastúpený spoločnosťou EKOGE, s.r.o. na výkone
auditu so žalobcom spolupracoval a to predložením požadovaných súborov účtovnej dokumentácie
žalovaného zaslané spoločnosťou EKOGE, s.r.o., e-mailom dňa 17.06.2013.

32. Fáza overovania účtovnej závierky žalovaného za rok 2012 bola reálne žalobcom vykonaná
v časovom období od 12.06.2013 do 19.08.2013, ktorá spočívala vo vypracovaní predbežných
analytických postupov, rozpočtu, audítorských procedúr (skúmanie hladiny významnosti), spracovania
analytických rozpisov a porovnania obratu (účtovného denníka, obratovej predvahy, celkový prehľad
ročnej účtovnej závierky za dané obdobie, neobežného majetku, dlhodobého nehmotného majetku,
dlhodobého hmotného majetku, odpisového plánu DHIM, peňazí, pohľadávok, záväzkov, osobných
nákladov, sumarizácie položiek miezd, výkazu ziskov a strát, testovanie výnosového krytia pohľadávok.
V rámci tejto fázy overovania účtovnej závierky žalovaného za účtovné obdobie 2012 žalobca zistil
neúplne zadefinovaný účtovný rozvrh, chybu v poznámkach k účtovnej závierke, nezákonné zvýšenie
vlastného imania žalovaného formou finančného daru od akcionára - nesprávne zaúčtovaného do
ostatných kapitálových fondov, namiesto zaúčtovania do výnosov spoločnosti. Uvedené zistenia boli
predmetom rokovania žalobcu, žalovaného a spoločnosti EKOGE, s.r.o., ktoré sa uskutočnilo dňa
02.07.2013 v sídle spoločnosti EKOGE, s.r.o.. Žalobca predložil žalovanému a spoločnosti EKOGE,
s.r.o., návrh možného riešenia uvedeného problému spočívajúceho v otvorení účtovníctva, zaúčtovaní
daru do výnosov, vypracovaní novej účtovnej závierky a podaní opraveného daňového priznania.

33. Záver súdu prvej inštancie, že zo žiadneho listinného dokladu predloženého žalobcom ani zo žiadnej
svedeckej výpovede nevyplýva skutočnosť, že k oprave Poznámok k účtovnej závierke a Účtovného
rozvrhu došlo na základe aktívnej činnosti a odporúčaní žalobcu je v zrejmom rozpore so skutkovými
zisteniami a predloženými dôkazmi a to z nasledovných dôvodov:
- výstupy z overovania účtovnej závierky žalovaného za účtovné obdobie roku 2012, vykonané žalobcom
v rámci fázy overovania účtovnej závierky, ktoré sú súčasťou auditu vykonávaného žalobcom, boli
doložené ako dôkaz a sú súčasťou súdneho spisu (doloženie listinných dôkazov zo dňa 12.05.2015),
- zistenia žalobcu v rámci fázy overovania účtovnej závierky žalovaného za účtovné obdobie roku 2012
boli predmetom rokovania žalobcu, žalovaného a spoločnosti EKOGE, s.r.o., ktoré sa uskutočnilo dňa
02.07.2013,
- je nesporné, že spoločnosť EKOGE, s.r.o., opravila „Poznámky za lnfinity Capital, o.c.p. k 31.12.2012,
Účtovný rozvrh a v konečnom dôsledku i zaúčtovanie zvýšenia vlastného imania, kde žalovaný zmenil
titul na Zmluvu o vklade do ostatných kapitálových fondov, až po zistení žalobcom v rámci fázy
overovania účtovnej závierky žalovaného za obdobie roku 2012 a po prerokovaní uvedených zistení na
stretnutí v spoločnosti EKOGE, s.r.o., konanom dňa 02.07.2013 (e-mail zaslaný spoločnosťou EKOGE,
s.r.o. dňa 03.07.2013, t.j. až po prerokovaní uvedených zistení).

34. Zo znenia e-mailu žalobcu zo dňa 08.08.2013 „Podľa informácií z EKOGE, účtovníci poslali
požadované zmeny v účtovnom rozvrhu“, považuje žalobca za preukázané, že k oprave Poznámok za
lnfinity Capital, o.c.p., a.s. k 31.12.2012, Účtovného rozvrhu a v konečnom dôsledku k zmene titulu
zvýšenia vlastného imania prišlo na základe aktívnej činnosti a odporúčaní žalobcu.

35. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že vyhotovenie „Zmluvy o vklade
do ostatných kapitálových fondov" žalovaný učinil na základe know-how žalobcu a na základe jeho
aktívnej činnosti. Uvedené tvrdenie je podľa žalobcu v zrejmom rozpore so skutkovým zistením a
predloženými dôkazmi a to z toho dôvodu, že k vyhotoveniu „Zmluvy o vklade do ostatných kapitálových
fondov" (antidatovaná dňa 30.06.2012) došlo zo strany žalovaného až po pripomienkach žalobcu
ohľadom zvýšenia vlastného imania formou finančného daru.

36. V rámci pojednávania žalobca vyšpecifikoval a preukázal predmet prác, ktoré realizoval pre
žalovaného. Uvedený predmet prác bol založený jednak „Zmluvou o audítorskej Činnosti zo dňa
12.09.2012" a jednak požiadavkou doriešiť „zvýšenia vlastného imania", ktorou sa žalovaný obrátil na
žalobcu e-mailom zo dňa 13.03.2013.



37. Podľa odborného odhadu zo strany žalobcu, audit riadnej účtovnej závierky žalovaného za účtovné
obdobie roku 2012, k okamžiku ukončeniu prác (dňa 19.08.2013) bol zo strany žalobcu hotový minimálne
v rozsahu 50%. Pokiaľ by žalobca pri stanovení „časti honoráru zodpovedajúcemu poskytnutým
službám" vychádzal z ust. čl. II. ods. 2 bod 2.1., Zmluvy o audítorskej činnosti zo dňa 12.09.2012 t.j. z
pomernej časti paušálnej čiastky ceny, ktorá bola stanovená maximálnou sumou 5.000,- Eur, tak by mu
vznikol nárok na odmenu vo výške 2.500,- Eur bez DPH.

38. Pokiaľ ide o samotný rozsah prác, výrazne prevyšuje žalobcom fakturovaný rozsah prác, pričom
skutočný rozsah prác sa pohyboval v rozmedzí približne 50 až 55 hodín.

39. Žalobca ďalej uviedol, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom druhej výrokovej vety
zaviazal žalobcu zaplatiť trovy konania žalovanému, pozostávajúce zo súdneho poplatku za odpor proti
platobného rozkazu vo výške 89,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2.525,90 Eur. Žalobca
namieta výšku priznaných trov právneho zastúpenia, nakoľko súd prvej inštancie priznal žalovanému
náhradu za 10 úkonov právnych služieb avšak v skutočnosti mal súd priznať iba 9 úkonov právnych
služieb. Aritmetickým spočítaním priznaných odmien a náhrad za poskytnuté právne služby, tak ako sú
obsiahnuté v odôvodnení rozsudku, trovy právneho zastúpenie predstavujú výšku 2.269,14 Eur vrátane
DPH a nie súdom priznanú výšku 2.525,90 Eur.

40. Žalobca preto navrhol Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu, aby zmenil rozsudok
Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/120/2014-158 zo dňa 10.11.2015 tak, že žalobe žalobcu v
plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.488,- Eur s príslušenstvom v
zmysle žalobného návrhu a súčasne podľa ust. § 142 O.s.p. rozhodol o trovách prvostupňového ako i
odvolacieho konania. Žalobca vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,95 Eur (1
úkon právnej pomoci - podanie odvolania podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. MS SR č. 665/2004 Z.z. v
platnom znení vo výške 71,37 Eur + režijný paušál vo výške 8,58 Eur).

41. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Žalovaný uviedol, že už od začatia súdneho
konania namietal, že by mu žalobca poskytol vyfakturované služby a vykonal činnosti, ktoré sú
uvedené v protokole, ktorý je podkladom pre vystavenú faktúru, pričom na túto skutočnosť po obdržaní
uvedenej faktúry žalobcu listom zo dňa 9.9.2013 upozornil, pričom požiadal o vysvetlenie nesúladu
medzi objemom skutočne poskytnutej a vyfakturovanej služby a túto skutočnosť preukázal aj súdu.
Žalovaný je toho názoru, že v konaní dostatočne preukázal, že činnosti, ktoré mal žalobca podľa jeho
tvrdení vykonať v dňoch od 13.3.2013 až 14.5.2013, v celkovom rozsahu 15 hodín, ktoré sú označené len
všeobecnými frázami ako štúdium dodaných materiálov, posúdenie rizika zákazky, či štúdium zadanej
úlohy, reálne vykonať nemohol, keďže až dňa 01.07.2013 žalobca emailom oznámil spoločnosti EKOGE,
s.r.o.: „Zajtra, t.j. 2.7.2013 by sme radi prišli pozrieť niektoré prvotné doklady v rámci auditu RUZ 2012
spol. lnfinity Capital.". Žalovaný má zato, že je preukázané, že stretnutie v sídle spoločnosti EKOGE,
s.r.o., ktoré žalovaný od počiatku nepopieral, bolo stretnutím, ktoré trvalo nanajvýš jednu hodinu (pričom
žalobca vyfakturoval žalovanému 12 hodín) a žalobca sa na tomto stretnutí vyjadril, že audit žalovaného
vykonávať nebude, pričom žiadne podklady si zo sídla spoločnosti EKOGE, s.r.o. neodniesol.

42. Rovnako v súdnom konaní žalovaný poukázal na to, že žalobca mu vyfakturoval činnosti reálne
nikdy neuskutočnené, ako napríklad stretnutia s Ing. F. W., ktorý sa ale so žalovaným v roku 2013
vôbec nestretol, pričom žalobca v súdnom konaní nepreukázal opak, či dňa 13. 5. 2012, komunikácia
s Ing. Farkašom, ktorého žalovaný nielenže nepozná a žalobcu stretnutím s ním nikdy nepoveril, ale
zároveň mu ani nie je známy účel a výsledok takéhoto stretnutia a predovšetkým dôvod jeho fakturácie
žalovanému.

43. O svojvôli žalobcu pri vystavení faktúry pre žalovaného a účelovosti jeho postupu svedčí aj fakt, že
vyplnenie dotazníka pre NBS, týkajúcich sa výlučne základných identifikačných údajov žalobcu, mu v
zmysle protokolu malo trvať dve hodiny ako aj to, že dňa 1.7.2013 mal uskutočniť tri a pol hodinovú
konzultáciu v tíme a dňa 3. 7. 2013 štyri hodiny riešiť úlohu z externých databáz, pričom žalovaný ani v
tomto prípade takýmito činnosťami žalobcu nepoveril a nikdy z takýchto činností neobdržal od žalobcu
žiadny výstup, dokument, či protokol a súčasne mu nebolo známe na koho podnet, za akým účelom a
s akým výsledkom mali byť tieto realizované.



44. Napriek týmto okolnostiam mala spoločnosť Infinity Capital, o.c.p., a.s. od začiatku záujem na
korektnom vyriešení celej situácie a žalobcovi deklaroval, že mu uhradí náklady, ktoré mu v súvislosti so
spomínaným hodinovým stretnutím v spoločnosti EKOGE, s.r.o. vznikli, rovnako ako aj prípadné ďalšie
výdavky, avšak trvala na tom, aby ich žalobca relevantne preukázal, čo však žalobca neurobil a neurobil
tak ani v konaní pred súdom a teda bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal svoj nárok, ktorý si voči
spoločnosti Infinity Capital, o.c.p., a.s. v súdnom konaní uplatnil.

45. Žalovaný vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Bratislava V č.k. 23Cb/120/2014-158 zo dňa 10.11.2015 ako vecne správny potvrdil.

46. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal bez vec nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke dňa 06.11.2017
podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu
a s vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

47. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými
argumentmi žalobcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v
rozsudku v napadnutej časti odvolací súd, podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP. v celom rozsahu odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza
nasledovné:

48. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.488,- Eur s príslušenstvom ako
odmeny za služby spočívajúce v poskytnutí poradenskej činnosti v mesiaci 7/2013 v oblasti účtovania
darov a kapitálových fondov, ktoré vyúčtoval žalovanému faktúrou č. V1013047 zo dňa 14.8.2013,
splatnou dňa 14.8.2013, prílohou ktorej bol protokol o činnosti od 5.3.2013 do 3.7.2013. Odvolací
súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca počas prípravnej fázy auditu pred
uzatvorením zmluvy určité činnosti vykonal, nepreukázal však relevantným spôsobom, či vyúčtovaný
objem prác bol reálne vykonaný. Žalobca svoj nárok oprel o anidatovanú Zmluvu o audítorskej činnosti
zo dňa 28.4.2012, na základe ktorej mal vykonať žalobca pre žalovaného kompletné audítorské overenie
vadných účtovných závierok vrátane auditu ročných správ počnúc účtovným obdobím rokom 2012.
Predmetom uvedenej zmluvy však nebola poradenská činnosť. Samotný audit účtovnej závierky za
rok 2012 na základe zmluvy so žalobcom vykonaný nebol. Je pravdou, že na základe e-mailovej
komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 10.6.2013, 17.6.2013 a 3.7.2013 žalobca začal
prípravnú fázu auditu a fázu overovania účtovnej závierky za r. 2012, avšak samotný audit reálne žalobca
nevykonal a fakturovaný rozsah poradenskej činnosti 31 hodín preukázaný nebol. V podrobnostiach
odkazuje odvolací súd na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie.

49. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu
za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu sa rozhodlo vo veci v jeho
neprospech. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje, a v ktorom súvisí
povinnosť určiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva
pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť
bola nepravdivá.

50. Ak teda žalobca tvrdil, že žalovanému poskytol služby poradenskej činnosti v oblasti účtovania
darov a kapitálových fondov podľa prílohy faktúry v rozsahu 31 hodín v sume 1.488,- Eur, bolo jeho
povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Úlohou
súdu bolo označené a navrhnuté dôkazy zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť a vo veci
rozhodnúť.

51. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie po rozsiahlom dokazovaní rozhodol vecne
správne, keď žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zamietol. Žalobca relevantným
spôsobom nepreukázal rozsah fakturovaných prác, predložená faktúra je len účtovným dokladom, ktorej
nemožno pripisovať účinky dvojinštančného právneho úkonu.



52. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaného dokazovania a náležitom
zistení skutkového stavu veci vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1,
2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil a to i vo výroku o trovách konania. Súd prvej inštancie síce v
odôvodnení rozhodnutia o trovách konania uviedol, že priznal odmenu za právne zastupovanie žalobcu
za 10 úkonov právnych služieb, avšak po ich vypočítaní je nepochybné, že odmenu priznal reálne len
za 9 úkonov právnej služby, vymenovaných v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie na str. 7-8
rozsudku. Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vrátane DPH vo výške 2.525,90 Eur je preto
správna.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal voči žalobcovi právo
na náhradu trov odvolacieho konania o výške ktorých rozhodne v súlade s§ 262 ods. 1 CSP súd prvej
inštancie.

56. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1514206456

  1. 10. 11. 2015Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cb/120/2014 z 10. 11. 2015potvrdené
  2. 13. 11. 2017Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/189/2016 z 13. 11. 2017 (toto rozhodnutie)