Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/493/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514206944 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514206944.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: U. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, Bratislava, o zaplatenie 2.433,20 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24. júna 2015 č.k. 6C 165/2014-121 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanej domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 2.433,20 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania titulom jej dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere. 2. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 3 ods. 1, 2 uvedeného zákona, § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/ a i/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 5b uvedeného zákona, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 2.12.2005 uzavrel právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ s Y. V. a žalovanou ako dlžníkmi zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im poskytol spotrebný úver vo výške 100.000,-Sk (3.319,39 Eur), keď dlžníci sa v zmluve zaviazali poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach vo výške 1.666,-Sk (55,30 Eur) splatných k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.1.2005. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.10.2013. Poplatok za správu úveru predstavoval sumu 50,-Sk (1,66 Eur) mesačne. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Dlžníci z poskytnutého úveru uhradili sumu 17.278,48 Sk (573,54 Eur). Dňa 10.12.2009 vyhlásila Slovenská sporiteľňa, a.s. mimoriadnu splatnosť úveru poskytnutého na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1282/2009/CE uzavretej dňa 10.12.2009 postúpila ako postupca na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči dlžníkom, keď ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval jej zostatok sumu 5.631,07 Eur. Postúpenie pohľadávky oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s. dlžníkom listom zo dňa 29.12.2009. Dňa XX.XX.XXXX dlžník Y. V. zomrel. Žalobca si žalobou uplatnil sumu 2.433,20 Eur predstavujúcu 44 splátok úveru splatných od 20.3.2010 do 20.10.2013. 3. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 2.12.2005 posúdil súd prvej inštancie ako zmluvu spotrebiteľskú, v rámci ktorej mal právny predchodca žalobcu postavenie dodávateľa a žalovaná je fyzickou osobou - nepodnikateľom, t. j. ide o spotrebiteľku. Uplatnený nárok vyhodnotil za nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a z uvedeného dôvodu prihliadol ex offo na jeho premlčanie postupom v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Na posúdenie premlčania aplikoval ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 10.12.2009, z ktorého dôvodu sa právo mohlo po prvý raz vykonať v deň nasledujúci po tomto vyhlásení. Premlčacia doba teda podľa jeho názoru začala plynúť dňom 11.12.2009 a uplynula dňa 11.12.2012, keď žaloba bola podaná až po jej márnom uplynutí dňa 19.3.2014. 4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.6.2016 (ďalej len „OSP“), keď žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli. 5. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že dňom 10.12.2009 došlo u jeho právneho predchodcu k uzavretiu daného prípadu odpisom pohľadávky, ktorý dátum však nemožno vyhodnotiť za dátum ukončenia zmluvy a vyhlásenia okamžitej splatnosti. Záver súdu prvej inštancie v tomto smere označil za dedukciu. Poukázal na bod 7.6.1 všeobecných obchodných podmienok, keď ukončenie právneho vzťahu nie je povinnosťou. Mal za to, že k ukončeniu zmluvy došlo dňom konečnej splatnosti 20.10.2013. Ďalej zastal názor, že na daný prípad bol nesprávne aplikovaný Občiansky zákonník, keďže zmluva bola uzatvorená dňa 2.12.2005, pričom v období do 31.12.2007 sa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v jeho 8. časti a na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Poukázal na výsledky súdnej praxe v tomto smere (7MCdo 9/2014, 2MCdo 3/2011, 6MCdo 4/2012 a ďalšie rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky). Namietal tiež správnosť aplikácie ust. § 5b Zákona o spotrebiteľoch účinného od 1.5.2014. V zmysle zásady prezumpcie ústavnosti poukázal na porušenie princípov právneho štátu a privilegovaním postavenia spotrebiteľa porušenie zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, rovnako porušenie zákazu retroaktivity. 6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosť. Podľa § 470 ods. 2, veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného poriadku podaním odvolania žalobcu proti danému rozsudku tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v ich zmysle o odvolaní i rozhodnúť. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu, z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu vecných a právnych záverov súdu prvej inštancie. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o premlčaní nároku uplatneného žalobou, ktorý je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy a je naň nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka pre žalovanú ako spotrebiteľku výhodnejšie. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd vyjadruje len k odvolacím námietkam žalobcu. 9. Odvolací súd sa tak najskôr nestotožnil s námietkou žalobcu, že vzhľadom na právny vzťah medzi stranami sporu charakterizovaný ako absolútny obchod je potrebné pri jeho posudzovaní aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu na otázku premlčania nároku z nej vyplývajúceho je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu strán sporu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto právne posúdenie je už v aplikačnej praxi súdov ustálené a odobril ho aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený Obchodným zákonníkom nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Odvolací súd nemal dôvod sa od ním vysloveného právneho názoru odchýliť. Napokon novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy práva obchodného. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky právneho ručenia, zmluvnej pokuty, odstúpenia od zmluvy, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. I keď je toto ustanovenie účinné od 1.5.2014, predstavuje výkladový status, ktorého cieľom je iba expresis verbis vyjadriť aj dovtedy platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. I NS SR vo svojej aktuálnej rozhodovacej praxi zaujal názor, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy práva obchodného, sa od jeho účinnosti (1.5.2014) vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (napr. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015, 2MCdo 2/2015 zo dňa 29.2.2016). Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom stotožnil, keď spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom (občanom ) a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy je nutné považovať za typické občianskoprávne vzťahy. Je potom náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je nutné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie právo podnikateľské. Niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna prax regulujúca vzťahy medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia. 10. Ak žalobca v rámci podaného odvolania namietal aplikáciu ust. § 5b, ktoré bolo do zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené s účinnosťou od 1.5.2014 novelou č. 102/2014 Z.z. argumentujúc tým, že je ho ako hmotnoprávne ustanovenie možné použiť len na tie právne vzťahy, ktoré vznikli po jeho účinnosti, odvolací súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v znení novely č. 102/2014 Z.z. účinnej od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Niet pochýb o tom, že ust. § 5b má procesnoprávny charakter, nakoľko pojednáva o rozhodovaní orgánu, čo je jeho procesná činnosť, a zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní so spotrebiteľským charakterom preskúmať, či nárok nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by znemožňovala nárok priznať. Napriek tomu, že samotné premlčanie má charakter hmotnoprávny, procesná povaha citovaného ust. § 5b vyplýva z jeho znenia, ktoré normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže ide teda o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej novely, platí že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo účinné ust. § 5b citovaného zákona, bol súd prvej inštancie povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo pred jeho účinnosťou. Ide o režim okamžitej aplikability, ktorý sa uplatňuje pri procesných predpisoch. Tento výklad je v súlade so Stanoviskom Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave prijatom na jeho rokovaní dňa 5.2.2015, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinné od 1.5.2014 je možné aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t.j. aj na konania začaté pred 1.5.2014. 11. So zreteľom na uvedené sa potom odvolací súd nestotožnil ani s odvolacou námietkou o tom, že u dňu 10.12.2009 nedošlo k zosplatneniu celého úveru, ale len k postúpeniu pohľadávky od Slovenskej sporiteľne, a.s. a k ukončeniu veci u nej ako postupcu, keď podľa listinného dôkazu - listu Slovenskej sporiteľne, a. s. doručeného súdu prvej inštancie dňa 13.4.2015 (č. l. 99 spisu) Slovenská sporiteľňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru vzniknutého z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX/XXXX ku dňu 10.12.2009. Dokazovaním zistená skutočnosť nie je teda dedukciou súdu prvej inštancie, keď odvolací súd konštatuje, že žalobca v posudzovanom konaní neuniesol dôkazné bremeno o začatí plynutia premlčacej lehoty po splatnosti poslednej dohodnutej splátky. 12. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 13. S poukazom na citované ust. súd prvej inštancie správne ustálil začiatok plynutia premlčacej doby najneskôr v deň nasledujúci po zosplatnení celého dlhu právnym predchodcom žalobcu (11.12.2009) a žalobu žalobcu podanú dňa 19.3.2014 za podanú po márnom uplynutí tejto premlčacej lehoty. 14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a ich náhradu priznal v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej v plnom rozsahu, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§428 CSP).