Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/23/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514211525 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514211525.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Příkop č. 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika (predchádzajúca adresa sídla Politických vězňů č. 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha l, Česká republika), IČO: 264 29 705, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, Slovenská republika, za ktorú koná konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej: T. V. , bytom XXX XX I. V., A. č. XXX/XX, Slovenská republika, o zaplatenie sumy 956,87 €, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 24. októbra 2016, č.k. 6 C 365/2014-31, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 24. októbra 2016, č.k. 6 C 365/2014-31, p o t v r d z u j e . II. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 24.10.2016, č.k. 6 C 365/2014-31, zastavil konanie z dôvodu neodstrániteľnej prekážky postupu konania podľa § 161 ods. l, 2 C.s.p. v spojení s § 35 zákona č. 244/2002 Zb., § 230 C.s.p., spočívajúcej v tom, že v tej istej veci už raz bolo (právoplatne) rozhodnuté rozsudkom rozhodcovského súdu, na základe ktorého oprávnený (žalobca v rozhodcovskom konaní) sa domáha uspokojenia nárokov v exekučnom konaní, ktoré doteraz skončené nie je. 2.1. Základ nároku žalobcu vyplýva zo zmenky, keď ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 21.12.2009, na zmenkovú sumu 956,87 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 9.12.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 956,87 € spolu s 0,25 % denným úrokom od 9.12.2010; žalobca žiada priznať aj úrok vo výške 6 % denne zo zmenkovej sumy. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ na zmenkovú sumu nezaplatil žiadnu úhradu. Pred začatím konania zobral žalobca späť žalobu v časti týkajúcej sa zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkového úroku 0,25 % denne a v konaní si uplatnil zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. 2.2. Na Okresnom súde Malacky prebieha exekučné konanie pod sp.zn. 23 Er 655/2012 oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, (ako žalobcovi v prejednávanej veci predchádzajúci majiteľ zmenky) a povinným (žalovaným v prejednávanej veci) o vymoženie sumy 956,87 € spolu s príslušenstvom na základe nároku vyplývajúceho z tej istej zmenky vystavenej žalovaným. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno č. 8, Bratislava, zo dňa 26.5.2011, sp.zn. SR 03716/11, opatrený doložkou právoplatnosti dňom 13.6.2011 a vykonateľnosti dňom 16.6.2011, ktorým tento súd priznal predchádzajúcemu majiteľovi zmenky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom z titulu vlastnej zmenky vystavenej dňa 21.12.2009 v Stupave žalovaným na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 103400168, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 21.12.2009. V rozhodcovskom konaní bola a je základom identická zmenka ako je zmenka, z ktorej je nárok uplatnený v prejednávanej veci s tým, že táto bola indosovaná na žalobcu. Zmenka bola vystavená žalovaným dňa 21.12.2009 v Stupave ako vlastná zmenka, ktorou sa zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, sumu 956,87 € a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne s dátumom začiatku úročenia od 9.12.2010. Zmenka je opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ s miestom splatnosti určeným sídlom pôvodného veriteľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava. Na zmenke je uvedené číslo 10280097 a na rube listiny je zapísaný nedatovaný indosament textom: „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705“, opatrený pečiatkou spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a podpisom Jaroslava Fuchsa, konateľa. 2.3. Neodstrániteľnú prekážku spočívajúcu v právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 C.s.p.) charakterizuje súčasná existencia totožnosti strán sporu (vrátane ich právnych nástupcov), totožnosť veci (predmetu konania; kauzy), teda žalobného nároku a žalobného dôvodu. O totožnosť strán ide v prípade, ak sa nového konania majú zúčastniť tie isté osoby ako v konaní právoplatne skončenom, bez ohľadu na to, v akom procesnom postavení budú vystupovať. Totožnosť predmetu konania, resp. totožnosť kauzy, zakladá ten istý nárok, o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu veci. V prejednávanej veci nárok na zaplatenie pohľadávky zo zmenky vystavenej žalovaným na sumu 956,87 € uplatnený a prisúdený v rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno č. 8, Bratislava zo dňa 26.5.2011, sp.zn. SR 03716/11, vychádza z rovnakého právneho dôvodu ako nárok v prejednávanej veci, v ktorej si žalobca ako nadobúdateľ tej istej zmenky uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy s rovnakým príslušenstvom. Keďže teda došlo k prisúdeniu žalovanej sumy predchádzajúcemu majiteľovi zmenky v rozhodcovskom konaní a v čase rozhodovania súdu v prejednávanej veci sa už vedie na návrh predchádzajúceho majiteľa zmenky exekúcia proti žalovanému ako povinnému na vymoženie tejto pohľadávky (na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 23 Er 655/2012), uvedená prekážka právoplatne rozsúdenej veci bráni súdu vec prejednať a meritórne rozhodnúť o nároku uplatnenom z tých istých skutkových a právnych dôvodov. Účinky rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno č. 8, Bratislava zo dňa 26.5.2011, sp.zn. SR 03716/11, sú podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z.. rovnaké ako účinky právoplatného rozsudku všeobecného súdu. 2.4. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil čl. 2 ods. l, čl. 5 ods. l, čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a uzavrel, že konanie sa riadi procesným právom Slovenskej republiky, keďže sa konanie vedie na súde Slovenskej republiky; právomoc súdu Slovenskej republiky je daná s poukazom na čl. 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Rozhodným právom je právo Slovenskej republiky, nakoľko prípadná voľba iného právneho poriadku nebola súdu tvrdená, ani preukázaná. K tomuto dôvodil, že právo Európskej únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) z rozsahu jeho pôsobnosti v čl. 1 ods. 2 písm. d/ vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek; Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980, ku ktorému Slovenská republika pristúpila, v čl. 1 ods. 2 písm. c/ ustanovuje, že ustanovenia tohto dohovoru sa nevzťahujú na záväzky vyplývajúce zo zmeniek]; právo Slovenskej republiky je dané podľa čl. I štvrtej časti, t.j. kolíznych noriem obsiahnutých v zákone č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový. 2.5. Napokon uzavrel, že žalobca podľa § 256 ods. 1 C.s.p. procesne zavinil zastavenie konania, a tak by mu patrila povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania (§ 256 ods. l C.s.p.); keďže ale žalovanému trovy konania doposiaľ nevznikli, súd mu ich nepriznal. 3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. l písm. d/ C.s.p.); v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. l písm. b/ C.s.p., súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l písm. h/ C.s.p.). Zdôraznil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.1.2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012, podľa ktorého „V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ toto právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata.“ Tento záver nemožno limitovať len na zisťovanie v rámci exekučného konania, také rozhodnutie je vo všeobecnosti z právneho hľadiska neexistujúce, nikoho nezaväzuje, nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Teda aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť, tohto exekučného titulu. Je teda bezvýznamné, či k záveru o nulitnosti rozhodcovského rozsudku dospel exekučný súd alebo nie. V tomto súdnom konaní je súd oprávnený sám sa vysporiadať s otázkou nulitnosti rozhodcovského rozsudku ako s predbežnou otázkou. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp.zn. 6 Cdo 1/2012, zo dňa 13.10.2011, sp.zn. 3 Cdo 146/2011. Znamená to, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom majúcim účinky paaktu. Nie je prekážkou, že účastník rozhodcovského konania sa uvedenými skutočnosťami proti rozhodcovskému rozsudku nebránil spôsobom, ktorý zákon vyžaduje. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.3.2011, sp.zn. IV. ÚS 78/2011, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.5.2012, sp.zn. 10 CoE 308/2011. V závere odvolania uviedol, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému, ktorý je v tomto konaní žalovaným, je nulitným právnym aktom, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky a je nutné na neho nazerať akoby neexistoval a takýto nemôže zakladať prekážku res iudicata. Na túto nulitnosť rozhodcovského rozsudku v prejednávanej veci bol súd prvej inštancie povinný prihliadnuť a o jeho nárokoch riadne konať a rozhodnúť. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila; sama odvolanie nepodala. 5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016; C.s.p.), ktorý s účinnosťou od 1.7.2016 zrušil Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.; O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi uznesenia ako správnymi, uznesenie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 6. Súd prvej inštancie konal správne, keď najprv skúmal podmienky konania a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Podstatnou nespochybniteľnou skutočnosťou v prejednávanej veci je tá skutočnosť, že nie sú splnené podmienky pre konanie o nárokoch žalobcu (právneho nástupcu zmenkového veriteľa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava) proti dlžníkovi zo zmenky Anne Vrbovej, v dôsledku toho, že existujú neodstrániteľné nedostatky podmienok konania spočívajúce v tom, že o nárokoch právneho predchodcu žalobcu bolo už skôr právoplatne a vykonateľne rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom. V konaní neboli spochybnené ani ďalšie pre vec podstatné právne skutočnosti, a síce, že bola uzavretá rozhodcovská doložka, podľa ktorej spory mal riešiť konkrétny rozhodcovský súd, že tento spor aj vyriešil a že jeho rozhodnutie je pôvodným zmenkovým veriteľom ako exekučný titul predložený exekučnému súdu a exekučné konanie doteraz nie je právoplatne skončené. Sám žalobca tieto skutočnosti nespochybňuje; rovnako nespochybňuje totožnosť veci, totožnosť strán sporu v prejednávanej veci a vo veci vedenej pred rozhodcovským súdom. Na základe týchto právnych skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť, len konanie postupom podľa ustanovenia § 161 ods. 2 C.s.p. zastaviť (nadväzne na ustanovenie § 230 C.s.p.). Odvolací súd nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť uznesenia vo výroku o náhrade trov konania, keďže žalovaná odvolanie nepodala. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 7.1. Skutočnosti žalobcom uvádzané v odvolacom konaní nie sú spôsobilé privodiť mu úspech. Ním označené rozhodnutia a z nich citované časti žalobca vytrhol z celého kontextu a ani len netvrdil, že ide o rovnakú situáciu ako v prejednávanej veci, a že teda pri rozhodovaní v prejednávanej veci treba z nich vychádzať. Práve naopak ani jedno rozhodnutie nerieši otázku, či žalobca, resp. jeho právny nástupca, sa môže v konaní pred všeobecným súdom domáhať rovnakého nároku, na základe rovnakých skutkových a právnych dôvodov, proti tomu istému subjektu (resp. jeho právnemu nástupcovi), po tom, čo o ňom už rozhodol rozhodcovský súd; že súd v tomto ďalšom konaní je oprávnený skúmať, či rozsudok rozhodcovského súdu je/nie je paakt, skúmať rozhodcovskú doložku (zmluvu). Odvolací súd zastáva ten právny názor, že v tomto sporovom súdnom konaní zákonodarca súdu nezveruje oprávnenie skúmať nulitnosť rozhodcovského rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy) ani ako otázku predbežnú. 7.2. Ak by aj nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku v samostatnom sporovom súdnom konaní, zákonodarca zveruje (len) exekučnému súdu oprávnenie skúmať (napokon každé) rozhodnutie predložené ako exekučný titul z pohľadu jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Ako je uvedené vyššie, exekučné konanie doteraz ani skončené nie je. 7.3. Aj za predpokladu, že exekučný súd vyslovil, resp. v budúcnosti vysloví, neexistenciu materiálnej, resp. formálnej (alebo súbežne) vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, bez ohľadu na dôvody, stále bude rozhodcovské konanie právoplatne skončené, bude nedotknuté pre absenciu podania žaloby (resp. jej vyhovenia) o zrušenie rozhodcovského rozsudku a v neskoršom období nebude môcť byť dotknuté vôbec; vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, resp. či nejde o paakt, ani ako prejudiciálna otázka nebude môcť byť riešená v inom súdnom konaní. 7.4. Exekučné konanie je úplne iné konanie, je ovládané inými skutkovými a právnymi dôvodmi, zásadami, ktoré nemôžu byť použité v inom ako exekučnom konaní [zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)]. Zásady, na ktorých je exekučné konanie založené, nemožno si osvojovať v sporovom súdnom konaní [zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; (osobitne) čl. 1, čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky]. 7.5. Je notorietou, že výlučne sám dodávateľ vytvoril a spotrebiteľovi (slabšej strane) predkladal právny úkon spolu s rozhodcovskou doložkou (zmluvou), ku ktorým, k ich obsahu, spotrebiteľ nemal reálnu možnosť vznášať svoje námietky, návrhy, pripomienky; mohol len predložené úkony prijať ako celok alebo odmietnuť. V prípade, že ich spotrebiteľ prijal, v neskoršom období dodávateľ (jeho právny nástupca) na základe nich a ďalších právnych skutočností vydaný rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý síce právoplatný je, ale ho nie je možné vykonať, nemožno zohľadniť v neprospech spotrebiteľa (jeho právneho nástupcu). 7.6. Ak by bolo preukázané, že skutočne právny predchodca žalobcu žalovanej reálne poskytol peňažné plnenie a toto nevrátila v dohodnutom čase a dohodnutým spôsobom, potom má veriteľ možnosť cestou súdu domáhať sa vrátenia plnenia z iného právneho a skutkového dôvodu (napr. podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, resp. z iných zákonom dovolených, predpokladaných, skutkových a právnych dôvodov), o čo ale nejde v prejednávanej veci. 8. Pre úplnosť odvolací súd ešte pripomína, že žalobca si vôbec nesplnil svoju základnú povinnosť tvrdenia a v tom smere ani neoznačil dôkazy, a síce súdu sám neoznámil existenciu rozhodcovského rozsudku, exekučného konania, či žalovaná svoju povinnosť už splnila a ak áno, kedy, komu, v akom rozsahu. 9. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).