Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/443/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514212178 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514212178.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobcu: Thorpe recovery, s. r. o., IČO: 46 662 324, so sídlom: Stráž 8419, Zvolen, v zast.: JUDr. Juraj Rybár, advokát, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom: Stráž 223, Zvolen, proti žalovanému: Q. K., N.. XX. XX. XXXX, A.: X. XX, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k.: 50C/255/2014-53 zo dňa 12. 02. 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že darovacia zmluva, ktorou Q. K., N.. XX. XX. XXXX, A. X. XX, XXX XX A. ako darca previedol na žalovaného (ďalej aj ako „odporca“) ako obdarovaného výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti v k. ú. V., Y. V., stavbe so súp. č. XXX- záhradná chata, postavenej na pozemku parc. č. XXX/XXX, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Malacky, odbor katastrálny, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Malacky dňa 24. 09. 2012 pod č. M.-XXXX/XX, je voči navrhovateľovi neúčinná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (ďalej aj ako „navrhovateľ“) trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 431,30 EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 42a ods. 3 písm. a/, § 116, § 117, § 42b ods. 1/ a 2/, ods. 4, § 42a ods. 1/ a 2/ Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobca sa návrhom podaným dňa 09. 05. 2014 na súde prvej inštancie domáhal právnej neúčinnosti darovacej zmluvy ktorou Q. K., N.. XX. XX. XXXX ako darca previedol na žalovaného ako obdarovaného výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti v k. ú. V., Y. V., stavbe so súp. č. XXX- záhradná chata, postavenej na pozemku parc. č. XXX/XXX. 3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní listinnými dokladmi založenými v spise, výsluchom navrhovateľa, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného, pričom zistil tento skutkový stav: 4. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 21Cb/121/03-151 zo dňa 23. 02. 2006, právoplatným dňa 30. 11. 2006 a vykonateľným dňa 03. 12. 2006 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/107/2006 bol otec odporcu zaviazaný povinnosťou zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu 41.679,40 Sk s príslušenstvom ako aj trovy konania a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 5. Dňa 10. 01. 2014 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 3153/2013 na základe exekučného titulu - rozsudku tunajšieho súdu č. k. 21Cb/121/03-151 zo dňa 23. 02. 2006, právoplatného dňa 30. 11. 2006 a vykonateľného dňa 03. 12. 2006 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/107/2006. 6. Podľa výpisu z LV č. XXXX vedeného pre okres V., obec V., k. ú. V. je vlastníkom záhradnej chaty súp. č. XXX, postavenej na pozemku parc. č. XXX/XXX odporca a to na základe darovacej zmluvy, vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. M.-XXXX/XX, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 09. 2012. 7. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že v čase, keď mu otec daroval záhradnú chatu, mal otec zdravotné problémy, dôvod darovania chaty mu nepovedal. Odporca uviedol, že v záhradnej chate býva spolu s otcom a sestrou. V čase, keď mu otec daroval záhradnú chatu, býval s matkou v Čechách. Odporca uviedol, že chodil na prázdniny k otcovi, v čase návštevy otca mu otec dal podpísať papiere, ako dôvod uviedol, že keby sa s ním náhodou niečo stalo, tak na neho previedol záhradnú chatu. 8. Zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť, uviedol, že je ochotný dlh dobrovoľne splácať. Uviedol, že má dve deti, trojročnú dcéru P., ktorá mu bola zverená rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV do osobnej starostlivosti, bol s ňou na rodičovskej dovolenke do konca roku 2014, od 01. 01. 2015 je zamestnaný v spoločnosti SIA SECURITY, s. r. o., Mlynarovičova 39, Bratislava, jeho čistý mesačný príjem predstavuje cca sumu 380,- EUR. Má syna - odporcu, ktorý maturoval a od septembra chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Zástupca odporcu uviedol, že sa nechce dostať do situácie, že ho exekútor dostane na ulicu. V záhradnej chatke býva spolu so svojimi dvomi deťmi. Manželka mu výživné na dcéru neplatí, napriek tomu, že rozhodnutím súdu bola zaviazaná platiť výživné vo výške 100,- EUR mesačne. Zástupca odporcu uviedol, že aj so synom si nájdu brigádu, aby pohľadávku vysporiadali, aby neprišli o strechu nad hlavou. V čase, keď so synom uzatvoril darovaciu zmluvu, mal vážne zdravotné problémy a chcel zabezpečiť pre svoje deti bývanie. Zástupca odporcu uviedol, že pozemok pod chatou nie je vysporiadaný, vlastníci pozemkov v záhradkovej osade V.P. - bane, k. ú. V. vypovedali k 01. 11. 2011 nájom pozemku pod záhradnou chatkou, ktorej vlastníkom bol J.. M. Š.. 9. Vykonaným dokazovaním s prihliadnutím na použitú právnu úpravu súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa je potrebné vyhovieť. 10. Za odporovateľné právne úkony s poukazom na ust. § 42a Občianskeho zákonníka sa považujú také právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do takej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Aktívne legitimovaný na podanie žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. V prejednávanom prípade sa navrhovateľ ako veriteľ návrhom domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy, ktorú dlžník navrhovateľa uzatvoril s osobou blízkou, odporcom, svojim synom a ktorou previedol na svojho syna vlastníctvo k nehnuteľnosti - záhradnej chate súp. č. XXX v k. ú. V.. Uzatvorenie darovacej zmluvy nebolo medzi účastníkmi sporné. Uvedeným úkonom dlžník navrhovateľa zmenšil svoj majetok do takej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie navrhovateľovej vymáhateľnej pohľadávky. Lehota v zmysle ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka bola zachovaná. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ má voči otcovi odporcu pohľadávku, na zaplatenie ktorej bol dlžník zaviazaný rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 21Cb/121/03-151 zo dňa 23. 02. 2006, právoplatným dňa 30. 11. 2006 a vykonateľným dňa 03. 12. 2006 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/107/2006. Dlžník navrhovateľa uzatvoril s odporcom darovaciu zmluvu, na základe ktorej daroval odporcovi záhradnú chatu súp. č. XXX v k. ú. V.. Odporca síce v konaní tvrdil, že o dlhoch svojho otca nemal vedomosť, toto však žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom na odporcovi spočíva dôkazné bremeno na preukázanie toho, že vyvinul všetku náležitú starostlivosť, aby zistil úmysel darcu pri darovaní nehnuteľnosti. V prejednávanom prípade navrhovateľ podal žalobu voči osobe, s ktorou dlžník odporovateľný právny úkon urobil a pre aplikáciu ust. § 42a Občianskeho zákonníka je podstatným preukázateľný a objektívne daný dôvod na úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu, navrhovateľ ako veriteľ v čase uzatvárania takého úkonu bol s dlžníkom v právnom vzťahu, navrhovateľ takýto nárok uplatnil v lehote 3 rokov od uzavretia odporovateľného úkonu a bolo objektívne preukázané, že odporca úmysel dlžníka - svojho otca za daných okolností pri vynaložení náležitej starostlivosti musel poznať. Odporca, s ktorým dlžník uzatvoril darovaciu zmluvu, je v konaní pasívne legitimovaný, navrhovateľ má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Uvedený právny úkon urobil dlžník v prospech jemu blízkej osoby (jeho syn), v úmysle ukrátiť veriteľa. Odporca v konaní nepreukázal, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohol poznať ani pri náležitej starostlivosti, v tomto smere dôkazné bremeno spočívalo na odporcovi, odporca však v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka - svojho otca ukrátiť veriteľa. 11. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrhu v celom rozsahu vyhovel. 12. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. 13. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že jeho otec, ho už pri kúpe chaty uisťoval, že chata je pre neho a že keď ju dá do poriadku, tak mu ju venuje. Následne darovacou zmluvou žalovanému jeho otec chatu daroval. Dôvod vtedy nevedel, ale dnes žalovaný vie, že v tom čase mal otec zdravotné problémy. Žalovaný uvádza, že nemal absolútne žiadnu vedomosť, že jeho otec niekomu niečo dlží. Žalovaný ďalej namieta, že nemá žiaden osoh z daru, nakoľko ním nezískal žiadne financie ani výhody. 14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uvádza, že toto nemá náležitosti odvolania vzhľadom k § 205 ods. 1 a 2 O. s. p. V prípade, ak odvolací súd bude mať za to, že odvolanie má všetky náležitosti odvolania, žalobca žiada, aby odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil a žalovanému uložil povinnosť náhrady trov odvolacieho konania. Skutočnosti, ktoré sú obsahom odvolania, buď nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k predmetnému konaniu alebo ide o opakované tvrdenie a domnienok, ktoré boli žalovaným prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie riadne vyporiadal. 15. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 17. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 18. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. 19. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia; zmyslom žaloby podľa ust. § 42a Obč. zák. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľove vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu (veriteľovi), neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať toho, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške odpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu. 20. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd dospel rovnako, ako súd prvej inštancie k tomu, že úkon, ktorým otec žalovaného (dlžník veriteľa) daroval žalovanému (úkon vykonaný v posledných troch rokoch do podania žaloby) chatu v k. ú. V., okres V., stavba so súp. č. XXX je úkonom, ktorým dlžník chcel ukrátiť veriteľovu (žalobcovu) pohľadávku (§ 42a ods. 1 Obč. zák.). Preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi (v danom prípade syn dlžníka). Úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t. j., že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. Žalovaný v predmetnom konaní nepreukázal to, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohol poznať. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešnému žalobcovi náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).