Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/181/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514214362 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514214362.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľky: N.. H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, XXX XX X., proti odporkyni: X.. T. P., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, XXX XX X., zastúpenej IB.. Ľ. P., X. U. XX, XXX XX X., o zníženie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.2.2016, č.k. 42C/250/2014-149, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala zníženia vyživovacej povinnosti voči odporkyni, určenej jej rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 1.3.2013, č.k. 20P/408/2012-29 a odporkyni nepriznal náhradu trov konania. 2. Právne rozsudok odôvodnil ust. § 62 ods. 1,2, § 65 ods. 3, § 75 ods.1,2, § 77, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „Zákon o rodine„), § 154 ods.1 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) konštatujúc, že vykonaným dokazovaním nemal preukázanú dôvodnosť návrhu navrhovateľky na zníženie výživného na odporkyňu, pretože odporkyňa sa riadne a sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania, a teda vyživovacia povinnosť rodičov voči nej i po dosiahnutí jej plnoletosti trvá. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že odporkyňa žije v jednoizbovom byte, pričom všetky náklady na tento byt platí otec, ktorý si svoju časť vyživovacej povinnosti voči nej riadne plní a uhrádza okrem nákladov za byt, v ktorom býva odporkyňa i náklady na školu, na stravovanie, cestovné, telefón, oblečenia a ostatné nevyhnutné výdavky. Náklady cca. 571,89 eur mesačne, ktoré si uplatňovala odporkyňa súd prvej inštancie považoval za odôvodnené základné náklady na jej výživu a tiež s prihliadnutím na vek, záujmy a potreby primerané študentovi súkromnej vysokej školy. Súd prvej inštancie prihliadol na to, že otec odporkyne má podstatne vyšší príjem ako navrhovateľka a zohľadnil, že sa vyššou mierou podieľa na zabezpečovaní potrieb odporkyne ako navrhovateľka, avšak nebolo by správne, aby sa na zabezpečovaní potrieb odporkyne aspoň malou mierou nepodieľala aj navrhovateľka; preto považoval výživné v sume 100 eur mesačne na dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na štúdium za primerané. Zohľadnil pritom fakt, že odporkyňa študuje v poslednom ročníku súkromnej vysokej školy a navrhovateľka sa žiadnym iným spôsobom o odporkyňu nezaujíma. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že na strane navrhovateľky nedošlo k podstatnej zmene okolností, ktoré by si vyžadovali rozhodnutie o znížení výživného na odporkyňu. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľky, že si nemôže dovoliť platiť na výživu odporkyne 100 eur mesačne súd prvej inštancie uviedol, že náklady spojené s výživou maloletej U., ktorú má v pestúnskej starostlivosti, sú hradené z výživného, na platenie ktorého sú zaviazaní rodičia maloletej, ktoré má navrhovateľka v prípade dobrovoľného neplnenia si tejto povinnosti od rodičov dieťaťa možnosť vymáhať prípadne požiadať o vyplácanie náhradného výživného štátom. Vyživovacia povinnosť rodiča voči vlastnému dieťaťu, a to aj plnoletému, má prednosť pred akýmikoľvek ďalšími vlastnými výdavkami a trvá až do času, kým dieťa nenadobudne schopnosť živiť sa samo. 3. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.3 O.s.p. konštatujúc, že hoci odporkyni ako v plnom rozsahu úspešnej účastníčke konania vzniklo právo na ich náhradu, túto jej nepriznal s poukazom na to, že v súvislosti s konaním jej žiadne trovy nevznikli. 4. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka namietajúc, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V podaní žiadala, aby odvolací súd doplnil vo veci dokazovanie o doplnenie jazykových vzdelávaní, ktoré odporkyňa navštevovala počas štúdia, doplnenie pracovných alebo brigádnických zmlúv, ktoré odporkyňa vykonávala aj v zahraničí počas štúdia, o doplnenie ročného zúčtovania z Rakúska, doklady preukazujúce od koho dostáva príjmy a iné doklady. Poukázala na rozsudok o zverení maloletej U. K. do pestúnskej starostlivosti a uviedla, že matka a otec sú povinní platiť' výživné na maloletú vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa na účet príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany deti, t.zn., že od rodičov maloletého dieťaťa nemá žiadne ďalšie príjmy. Výživné od rodičov mala len do doby zverenia maloletej U. K. do náhradnej osobnej starostlivosti. Nesúhlasila zároveň s vyčíslením svojich príjmov v napadnutom rozsudku a predložila novú sumarizáciu príjmov, v ktorej uviedla výšku príjmov v roku 2014 v sume 597,69 eur a v roku 2015 778,95 eur. Namietala konštatovanie súdu prvej inštancie, že vyživovacia povinnosť' rodiča voči vlastnému dieťaťu, a to aj plnoletému, má prednosť' pred akýmikoľvek ďalšími vlastnými výdavkami a poukázala na svoje zdravotné problémy. 5. Podané odvolanie navrhovateľka doplnila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.4.2016 žiadajúc, aby odporkyňa predložila výpisy z účtu zákonného zástupcu N.. Ľ. P., že boli strhnuté úhrady za variabilné symboly odporkyne za rok 2014/2015 a za rok 2015/2016 z riadneho výpisu účtu z banky SLSP a o predloženie všetkých výpisov s hlavičkami od 1.6.2013, kedy odporkyňa ukončila 3. ročník bakalárskeho štúdia riadnymi skúškami až po 31.3.2016 a potvrdenie o návšteve 5. ročníka vysokej školy. 6. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že vzhľadom na to, že navštevuje denné štúdium vysokej školy, nemôže z časového hľadiska zarobiť' veľké finančné prostriedky na svoju životnú réžiu a už vôbec nie na prípravu na povolanie. Návrhy na doplnenie dokazovania zo strany navrhovateľky označila za šikanovanie s tým, že predložila všetky požadované a potrebné dokumenty, ktoré boli v konaní potrebné. Vzhľadom k uvedenému žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 7. K vyjadreniu odporkyne sa podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 13.10.2016 vyjadrila navrhovateľka a uviedla, že súd prvej inštancie nezohľadnil všetky argumenty a zdôvodnenia potrebné k rozhodnutiu. Vzhľadom na svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 10.2.2016, kedy prvostupňový súd vo veci rozhodol, nemohla sa vyjadriť k výpisom predloženým odporkyňou a obhájiť dôvodnosť návrhu. Nakoľko až 9.2.2016 našla v došlej pošte výpisy, ku ktorým sa mala vyjadriť, nestihla ich k dátumu 10.2.2016 spracovať. Opätovne poukázala na neunesenie dôkazného bremena na strane odporkyne, trvajúc ma tom, že odporkyňa je schopná sama si zarobiť na štúdium a sama sa živiť. Otec odporkyne nepreukázal, že pravidelne prispieva na účet odporkyne, preto má za to odporkyňa si zarába na seba dostatočne. 8. Odvolací preskúmal vec v rozsahu navrhovateľkou podaného odvolania (§ 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“ v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 35 C.m.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti voči plnoletej odporkyni, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p). 9. V zmysle uvedeného odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 6. 2016. O odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 161/2015 Z.z., pričom nebol viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 63 C.m.p.) ani odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní navrhovateľky (§ 66 C.m.p.), len rozsahom podaného odvolania (§ 65 C.m.p.). 10. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 C.m.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.). 11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 16. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. 17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 18. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 19. Ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) určovalo, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. O. s. p. však umožňovalo zmenu rozsudku, odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok (alebo na plnenie v splátkach), ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok (alebo splátok). Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami na strane oprávnenej osoby alebo povinnej, pričom prejaviť sa môže aj objektívne vývojom životných nákladov. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď preukázateľne k zmene pomerov došlo. 20. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku navrhovateľky na zníženie výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. 21. Odvolací súd uvádza, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie, na základe vykonaného dokazovania, správne konštatoval, že na stane navrhovateľky nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by si vyžadovala rozhodnutie o znížení výživného na odporkyňu. Rovnako nemal za preukázané, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane odporkyne, pretože sa riadne a sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania, a teda vyživovacia povinnosť rodičov voči nej i po dosiahnutí plnoletosti trvá. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o podanom návrhu správne prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľke bola proti odporkyni naposledy určená vyživovacia povinnosť rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 1.3.2013, č.k. 20P/408/2012-29 na sumu 100 eur mesačne a návrh na zmenu pôvodného rozhodnutia podala dňa 30.5.2014. 22. Z obsahu odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 1.3.2013, č.k. 20P/408/2012-29 (ktorým bola určená vyživovacia povinnosť navrhovateľky na odporkyňu) vyplýva, že navrhovateľka bola v tom čase poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, mala pozastavenú živnosť od 1.4.2012 do 31.3.2015, starala sa o maloletú U., poberala opakovaný príspevok na dieťa a príspevok náhradnému rodičovi. Výška životných nákladov navrhovateľky bola ustálená na sumu 500 eur (bez nákladov spojených s výživou mal. U.) a výška mesačných príjmov na sumu 585,31 eur s prihliadnutím aj na argumentáciu navrhovateľky ohľadne jej zdravotného stavu a nákladov vynakladaných na doplnenie vysokoškolského vzdelania II. stupňa. Na strane odporkyne mal Okresný súd Bratislava V preukázanú sústavnú prípravu na výkon budúceho povolania ako aj dôvodnosť mesačných nákladov na jej výživu. 23. Navrhovateľka v podanom odvolaní, namietajúc správnosť posúdenia zmeny pomerov na jej strane, poukazovala na nesprávnosť výšky jej mesačných príjmov a výdavkov uvedených v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozpornosť vo vyjadreniach samotnej navrhovateľky, keď na pojednávaní dňa 29.5.2015 vyčíslila výšku mesačných príjmov na sumu 416,14 eur a výšku mesačných výdavkov na sumu 424,63 eur, ale na pojednávaní dňa 29.1.2016 uviedla mesačnú výšku príjmov v sume 701,59 eur (pestúnsky príspevok 175,63 eur, opakovaný príspevok náhradnému rodičovi 210,16 eur, čiastočný invalidný dôchodok 315,80 eur). V odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu už navrhovateľka uvádza, že v roku 2014 jej príjmy dosahovali sumu 597,69 eur a výdavky sumu 597,69 eur a v roku 2015 jej príjmy dosahovali sumu 664,09 eur a výdavky sumu 778,95 eur. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka od 1.1.2014 poberala čiastočný invalidný dôchodok vo výške 217 eur a od roku 1.1.2016 vo výške 317,50 eur, preto v tejto časti príjmov nedošlo u navrhovateľky k podstatnej zmene pomerov, i s ohľadom na pravidelnú valorizáciu dôchodku. Rovnako u navrhovateľky nedošlo k zmene pomerov v časti vykonávania zárobkovej činnosti, nakoľko navrhovateľka mala tak v čase pôvodného ako aj napadnutého rozhodnutia pozastavenú podnikateľskú činnosť. Rovnako na strane navrhovateľky nedošlo k zmene pomerov ani v časti trvania starostlivosti o maloletú U. K. a vychádzajúc z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.9.2012 č.k. 20P/2012-63, tak naďalej navrhovateľke patrí pestúnsky príspevok a príspevok na dieťa. V časti namietanej výšky výdavkov, tak ako ich uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd uvádza, že výdavky na oblečenie a rehabilitácie neboli zo strany navrhovateľky preukázané. Za zmenu pomerov na strane navrhovateľky nemožno považovať ani uvádzané zdravotné problémy, ktorými už argumentovala v pôvodnom konaní, pričom v napadnutom konaní neuviedla zásadne iné okolnosti preukazujúce dôvodnosť zmeny pomerov. Vzhľadom k uvedenému sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že na strane navrhovateľky nedošlo od posledného rozhodnutia k podstatnej zmene pomerov. 24. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v časti výšky nákladov uvádzaných odporkyňou v konaní. Tieto náklady považuje odvolací súd za odôvodnené základné náklady na jej výživu s prihliadnutím na vek, záujmy a potreby primerané študentovi súkromnej vysokej školy. Súd prvej inštancie správne pri stanovovaní výšky mesačných výdavkov odporkyne prihliadol na výdavky na výživu odporkyne (120 eur mesačne) a bežné výdavky spojené s ošatením (100 eur mesačne), nákladmi na telefón (30 eur mesačne) a cestovné (15 eur mesačne), mesačný podiel ročných výdavkov spojených s návštevou školy (2.450 eur : 12 = 204 eur) a mesačný podiel na náklady na bývanie (102,89 eur - polovica nákladov na 1- izbový byt). Rovnako správne súd prvej inštancie posúdil aj dôvodnosť výdavku na súkromnú vysokú školu. Je na mieste uviesť, že odhliadnuc od výdavkov na vzdelávanie súd prvej inštancie u odporkyne ustálil základnú výšku mesačných výdavkov na sumu 367,89 eur, čo v prípade plnoletej odporkyne študujúcej na súkromnej vysokej škole, možno považovať za minimálnu sumu, nezohľadňujúcu ani potrebné nevyhnutné výdavky na nákup odbornej literatúry, skrípt, výdavky spojené s trávením voľného času. S ohľadom na uvedené preto odvolací považoval návrhy navrhovateľky na doplnenie dokazovania o doklady preukazujúce úhradu nákladov za nákup oblečenia odporkyne za nedôvodné. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k osobe otca odporkyne N.. Ľ. P., ktorého príjmy sú vyššie ako u navrhovateľky, ale i napriek tomu nemôže výlučne on bez čiastočnej participácie navrhovateľky, znášať všetky nevyhnutné výdavky plnoletého dieťaťa. 25. Námietku navrhovateľky, že odporkyňa sa dokáže samostatne živiť posúdil odvolací súd ako nedôvodnú. Z potvrdenia o štúdiu odvolací súd zistil, že odporkyňa bola v školskom roku 2013/2014 študentkou 3. ročníka dennej formy bakalárskeho štúdia a v školskom roku 2014/2015 bola študentkou 1. ročníka dennej formy magisterského štúdia na Paneurópskej vysokej škole, Fakulta práva. Uvedenú skutočnosť, t.j. sústavnú prípravu odporkyne na budúce povolanie navrhovateľka ani nesporovala. Keďže odporkyňa navštevuje dennú formu štúdia, nemožno súhlasiť s argumentáciou navrhovateľky, že si rôznymi brigádami, najmä počas prázdnin, pokryje výdavky na jednorazové školné na súkromnej vysokej škole. Štúdium na vysokej škole samo o sebe vyžaduje potrebnú prípravu, návštevu školy a nemožno opomenúť ani nevyhnutnosť prípravy v domácom prostredí. Vysokoškolské štúdium z hľadiska jeho časovej náročnosti nemožno porovnávať so štúdiom na strednej škole, a nevyhnutnou podmienkou na jeho zvládnutie je dostatočná a pravidelná príprava ako i potreba zregenerovania síl tak, aby študent bol pripravený absorbovať nové poznatky. V danom prípade je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že odporkyňa navštevuje dennú formu štúdia, preto úvahy smerujúce k tomu, že má dostatok času popri škole brigádovať, považuje odvolací súd prinajmenšom za scestné. Práve sústredenie sa odporkyne v plnej miere len na úspešné skončenie vysokoškolského štúdia, by malo byť pre navrhovateľku tým najpodstatnejším. Ak aj odporkyňa príležitostne brigáduje, takýto príjem nemožno považovať za príjem stály a trvalý a nemôže tak v plnom rozsahu pokryť nevyhnutné potreby odporkyne. 26. Nakoľko odvolací súd nemal za preukázané už splnenie základného predpokladu potrebnému na úvahu o úprave výšky výživného, a to zásadnú zmenu pomerov na strane navrhovateľky, odôvodňujúcu potrebu zmeny rozhodnutia, návrhy navrhovateľky na doplnenie dokazovania vo vzťahu k odporkyni a jej otcovi, vyhodnotil ako nedôvodné a nepotrebné na zistenie skutkového stavu (§ 36 C.m.p.). 27. Odvolací súd konštatuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti (pozri aj PAVELKOVÁ, B. 2011. Zákon o rodine, Komentár. Praha: C. H. BECK, 2011. s. 379-380, ISBN 978-80-7400-359-2), nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Odvolací súd v týchto súvislostiach poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 21. 4.2011, sp. zn. II. ÚS 3113/2010 ( ktorého závery je pre takmer totožnú právnu úpravu v otázkach vyživovacej povinnosti rodičov a detí možné použiť) konštatujúceho, že schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátene bytových. Inými slovami to znamená, že dieťa má určitý trvalý príjem finančných prostriedkov, z ktorého uhrádza svoje potreby. Na druhej strane, rozhodne povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už skončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o nemá záujem a z vlastnej vôle nepracuje. I keď sa navrhovateľka nestotožňuje s faktom, že vyživovacia povinnosť rodiča voči vlastnému dieťaťu, a to aj plnoletému, má prednosť pred akýmikoľvek ďalšími vlastnými výdavkami a trvá až do času, kým dieťa nenadobudne schopnosť živiť sa samo, uvedená skutočnosť priamo vyplýva z ust. § 62 ods. 1 a ods. 5 Zákona o rodine a súd je pri rozhodovaní vo veci ust. Zákona o rodine viazaný. 28. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a argumentácii navrhovateľky, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemožno priznať úspech. 29. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ) ako vecne a právne správny potvrdil. Podotýka, že aj keď súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí prijatý výrok o trovách konania právne odôvodnil ust. § 142 ods.3 O.s.p., namiesto správneho ust. § 142 ods.1 O.s.p. zohľadňujúceho plný úspech odporkyne v konaní, prijatý výrok o trovách konania je vecne správny (§ 387 ods.1 C.s.p.) a zo strany odvolacieho súdu nebolo nutné pristúpiť k jeho zmene. 30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p., keďže vo veciach upravených C.m.p. zásadne platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odporkyňa náhradu trov konania ani nepožadovala, nebol preto daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p., upravujúceho spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi, s ohľadom na okolnosti prípadu. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).