Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/54/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514214545 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514214545.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členov senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporkyni D. S., N.. X.XX.XXXX, T. X, A., práv. zast. Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátkou, Trenčianska 17, Bratislava, o námietkach odporkyne pre zaplatenie 17.652,80 EUR s príslušenstvom na základe zmenky a o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č. k. 3CbZm 548/2014-51 zo dňa 28.5.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 3CbZm 548/2014-51 zo dňa 28.5.2015 v časti, v ktorej súd prvého stupňa zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že zmenkový platobný rozkaz č. k. 4Zm 174/2014-15 zo dňa 30.10.2014 v časti zmenkovej sumy 11.422,40 EUR, v časti 6% úroku zo sumy 11.561,40 EUR od 23.3.2014 do zaplatenia, v časti zmenkovej odmeny v sume 38,54 EUR a v časti náhrady trov konania vo výške 1 373,59 EUR ponechal v platnosti. Ďalej súd prvého stupňa zmenkový platobný rozkaz č. k. 4Zm 174/2014-15 zo dňa 30.10.2014 v časti zmenkovej sumy 6.230,40 EUR, v časti 6% úroku zo zmenkovej sumy 6.230,40 EUR od 23.3.2014 do zaplatenia, v časti zmenkovej odmeny v sume 20,77 EUR, v časti náhrady trov konania v sume 516,87 EUR zrušil a v tejto časti konanie zastavil. Zároveň odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov námietkového konania v sume 334,72 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ originálom zmenky, ktorú vystavila odporkyňa ako vlastnú zmenku v Bratislave dňa 27.8.2013 preukázal, že odporkyňa sa zaviazala zaplatiť bez protestu, na rad navrhovateľa dňa 22.3.2014 zmenkovú sumu 17 652,80 EUR. Súd poukázal na to, že predložením prvopisu zmenky, ktorá obsahovala všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej zmenkového zákona) pre vlastnú zmenku, navrhovateľ svoje práva zo zmenky preukázal. Konštatoval, že v tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťažilo už len odporkyňu a ona musela preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený. Súd zistil, že zmenka bola riadne vystavená a odporcom podpísaná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že sa navrhovateľ zaplatenia domáha bezdôvodne. Súd prvého stupňa uviedol, že odporkyňa namietala, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, avšak skonštatoval, že predmetom konania nie sú nároky veriteľa z úverovej zmluvy, ale zaplatenie zmenky. Zo žalovanej zmenky je zrejmé, že ju vystavila odporkyňa ako živnostníčka s uvedením IČO: 45 969 108 a zabezpečovala ňou záväzky zo Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 27.8.2013, na ktorú sa nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom k uvedenému, súd túto námietku odporkyne posúdil ako nedôvodnú. V konaní o námietkach dôkazné bremeno ťaží odporkyňu, jej úlohou bolo preukázať, že ňou namietané skutočnosti sú pravdivé. Vo svojich námietkach odporkyňa neuviedla žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázala svoje tvrdenia. V tomto smere nenavrhla vykonať ani žiadne dôkazy. Hoci o povinnosti predložiť, resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení bola riadne poučená, túto si nesplnila. Odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju ako účastníka v konaní zaťažuje v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že odporkyňa sa bránila tým, že zmenková suma je vyššia, ako nárok vyplývajúci zo zmluvy. Uvedenú námietku súd považoval za nekonkrétnu a neodôvodnenú, nakoľko z uvedenej námietky nevyplývalo v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz napádaný a čo je teda predmetom námietkového konania. Zdôraznil, že úplne v rozpore so zákonom by bola aj požiadavka, aby navrhovateľ sám preukazoval správnosť a výšku zmenkovej sumy. Konštatoval, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku a dôkazné bremeno ohľadne preukázania dôvodnosti zmenkových námietok je v plnej miere na odporkyni. Navrhovateľovi k preukázaniu aktívnej legitimácie v spore stačí predložiť zmenku a nie je povinný predkladať žiadne dôkazy k preukázaniu dôvodnosti návrhu a výšky zmenkovej sumy. Ako dôvodnú nehodnotil súd ani námietku neplatnosti zmenky a zmluvy o revolvingovom úvere pre konanie v omyle. Poukázal na to, že podľa prvej vety § 49a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Obč. zák.“) je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, ak osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Podľa § 40a Obč. zák. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Pre konanie o námietkach je rozhodujúci stav veci ku dňu vydania zmenkového platobného rozkazu (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Súd skonštatoval, že odporkyňa sa neplatnosti pre konanie v omyle do dňa vydania zmenkového platobného rozkazu nedovolala, preto sa podľa § 40a Obč. zák. právny úkon považoval v čase vydania zmenkového platobného rozkazu za platný a tento stav nie je možné zvrátiť ani dodatočným dovolaním sa neplatnosti v námietkach. Súd prvého stupňa uviedol, že sa zaoberal aj námietkou odporkyne ohľadne miestnej nepríslušnosti súdu na prejednanie predmetnej zmenkovej veci. V tejto súvislosti súd poukázal na ustanovenie § 84 O.s.p., podľa ktorého je na konanie príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak. Podľa § 87 písm. d/ O.s.p., popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku. Znamená to, že navrhovateľ môže podať žalobu na vydanie zmenkového platobného rozkazu aj na súde, v ktorého obvode je platobné miesto zmenky. Miestna príslušnosť na konanie vo veciach týkajúcich sa zmeniek je upravená v § 10 ods. 2 písm. a) zákona 371/2004 Z. z., v zmysle ktorého je na konanie príslušný Okresný súd Bratislava V pre obvod Krajského súdu v Bratislave. V predmetnom prípade platobným miestom je Bratislava, preto návrh bol podaný na miestne príslušnom súde. Konštatoval, že odporkyni sa nepodarilo preukázať, že by jej povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v časti tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania o námietkach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na základe podaného odvolania odporkyne prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudkom č. k. 3CoZm/118/2015-66 zo dňa 10.2.2016 ho v časti, v ktorej súd prvého stupňa zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdil a navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a potvrdil aj uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 3CbZm/548/2014-27 zo dňa 22.12.2014. V tomto rozhodnutí sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a dodal, že odporkyňa mala všetky výhrady voči zmenkovému platobnému rozkazu ako i voči zmenke samotnej uviesť v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu ako i predložiť dôkazy na svoje tvrdenia. Odporkyňa podala námietky nekonkrétne a na svoje tvrdenia v nich nepredložila žiadne dôkazy. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že zmenku nepodpísala ako spotrebiteľka a ak by tomu aj tak bolo, nebolo dôvodu, aby veriteľovi poskytovala údaje zo živnostenského registra. Uvedený rozsudok odvolacieho súdu bol však z dôvodu dovolania odporkyne uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/14/2017 zo dňa 25.4.2017 vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušený a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Dovolací súd vyhodnotil ako opodstatnené dovolacie námietky odporkyne, že odvolací súd postupoval v rozpore so zákonom a že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné až arbitrárne. Dovolací súd uviedol, že žalovaná v priebehu celého konania tvrdila, že v zmluvnom vzťahu so žalobcom vystupovala ako spotrebiteľka, avšak záver odvolacieho súdu sa javí ako arbitrárny, nakoľko žiadnym spôsobom nevyplýva z vykonaného dokazovania a ani zo žiadnej z listín tvoriacich obsah spisu. Údaje žalovanej sú v úverovej zmluve ako formulárovej zmluve vypracovanej žalobcom uvedené v predtlačenej podobe, preto nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že údaje zo živnostenského registra poskytla žalobcovi žalovaná. Dovolací súd v tejto súvislosti uviedol, že údaje uvedené v živnostenskom registri sú verejne prístupné a žalobca sa k ním mohol dostať aj iným spôsobom, ako ich poskytnutím žalovanou. Arbitrárnosť rozsudku odvolacieho súdu je podľa názoru dovolacieho súdu zvýraznená tým, že postupoval v rozpore s právnou úpravou platnou a účinnou v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Odvolací súd pritom tento svoj postup v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom neodôvodnil. Dovolací súd poukázal na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 20.10.2015 č. R 93/2015 publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015. Dovolací súd taktiež dodal, že zákonom č. 438/2015 Z. z. bola súdom uložená povinnosť skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom, pričom bola zavedená nová povinnosť pre žalobcu uplatňujúceho nárok zo zmenky predložiť listiny uvedené v ustanovení § 79 ods. 3 O.s.p. za účelom zistenia, či nejde o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. Bez povinnosti žalobcu v súdnom konaní predložiť skutočnosti a dôkazy ohľadne vlastného vzťahu ako aj bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať na ochranu spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť reálnu ochranu spotrebiteľovi. Ustanovením § 79 ods. 4 O.s.p. bola zakotvená vyvrátiteľná domnienka voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, že nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia povinnosť preukázať opak (t. j. že sa nejedná o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou) je na žalobcovi, ktorý v konaní uplatňuje nárok zo zmenky. Dovolací súd upozornil na to, že napriek tvrdeniu žalovanej o charaktere jej právneho vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľskom právnom vzťahu, odvolací súd rozhodujúci po nadobudnutí účinnosti novely O.s.p. a zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového uskutočnenej zákonom č. 438/2015 Z. z., konal v rozpore s uvedenou kogentnou právnou úpravou, čím neposkytol žalovanej právnu ochranu, ktorú predvídal zákon. Dovolací súd poukázal na to, že prechodné ustanovenie § 372y ods. 1 O.s.p. sa vzťahuje aj na štádium odvolacieho konania. Z tohto dôvodu bolo povinnosťou odvolacieho súdu postupovať v súlade s ustanovením § 79 ods. 3 O.s.p. a vyzvať žalobcu na doplnenie žalobného návrhu s tým, že pokiaľ žalobca nepreukáže opak, tak podľa ustanovenia § 79 ods. 4 O. s.p. platí, že nárok žalobcu zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ako to v priebehu konania uvádzala žalovaná. Naznačený postup nevylučovalo ustanovenie § 372y ods. 2 O.s.p., ktoré bolo prijaté v súvislosti so zrušením inštitútu zmenkového platobného rozkazu a šekového platobného rozkazu. Ustanovenie § 372y ods. 2 O.s.p. upravovalo procesný postup súdu vo veciach, v ktorých bol zmenkový alebo šekový platobný rozkaz účinne doručený žalovanému do 22.12.2015 a podľa ktorého mal zmenkový súd postupovať v súlade s ustanovením § 175 O.s.p. v znení účinnom do 22.12.2015 s odchýlkami, ktoré boli zavedené zákonom č. 438/2015 Z. z. Pre úplnosť dovolací súd dodal, že táto zákonná povinnosť platí bez ohľadu na koncentračnú zásadu vzťahujúcu sa na konanie o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu v zmysle ustanovenia § 175 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 22.12.2015. Pre posúdenie, či žalovaná je alebo nie spotrebiteľkou a či žalobcom uplatnený nárok je alebo nie je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, nepostačovalo tak odôvodnenie, že v úverovej zmluve žalobca ako veriteľ, ktorý jej text vypracoval, uviedol údaje žalovanej zo živnostenského registra. Dovolací súd s odkazom na zákonné definície pojmu spotrebiteľ uviedol, že je zrejmé, že o spotrebiteľa sa nejedná iba v tom prípade, ak fyzická osoba ako dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Inými slovami o spotrebiteľský vzťah nejde, ak bol úver poskytnutý veriteľom fyzickej osobe ako dlžníkovi na účely jeho podnikateľskej činnosti. Uvedená skutočnosť však v rozhodovanej veci z obsahu súdneho spisu v čase rozhodovania dovolacieho súdu nevyplýva. Aj z tohto dôvodu považoval dovolací súd záver odvolacieho súdu, že žalovaná zmenku nepodpísala ako spotrebiteľka, za arbitrárny a ničím neodôvodnený. Podľa § 471 ods. 2 C.s.p. konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 243d O.s.p. ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. Odvolací súd v zmysle § 471 ods. 2 C.s.p. opätovne prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Krajský súd v Bratislave v zmysle vyššie uvedeného záveru dovolacieho súdu po opätovnom prejednaní odvolania dospel k záveru, že nedostatky vytýkané dovolacím súdom presahujú rámec odvolacieho konania, a preto je potrebné, aby vec znovu prejednal, vykonal potrebné dokazovanie a rozhodol súd prvého stupňa. Odporkyňa v konaní namietala, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko síce zmluvu o revolvingovom úvere podpisovala ako živnostníčka, ale úver si brala ako spotrebiteľ na prefinancovanie iného úveru, a teda nekonala v rámci svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti. Na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku navrhla na preukázanie uvádzaných skutočností doplniť dokazovanie, čo však súd prvého stupňa zamietol. Navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil zmenku. Vo všeobecnosti síce platí, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky, avšak vzhľadom na námietky odporkyne sa dokazovanie v rozsahu, v akom bolo vykonané súdom prvého stupňa javí ako nepostačujúce odhliadnuc od koncentračnej zásady uplatňovanej v zmenkovom konaní. Odvolací súd v súlade s názorom dovolacieho súdu taktiež poukazuje na vyššie citované spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov č. 8/2015. V intenciách tohto stanoviska bude tak povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať potrebné dokazovanie a teda zabezpečiť prieskum navrhovateľom uplatneného nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má tento nárok základ (zmluva o revolvingovom úvere), resp. ak súd nezistí žiadnu neprípustnosť predloženého návrhu, bude jeho povinnosťou opätovne preskúmať uplatnený nárok v rámci vznesených námietok odporkyne, ktorá zastávala názor, že v danom prípade vystupovala ako spotrebiteľka a v tejto súvislosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, v ktorom má uplatnený nárok základ. Keďže v danom prípade odporkyňa ako vystaviteľka zmenky tvrdila, že samotná zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou a že zmenkový vzťah nemohol platne vzniknúť, pričom navyše vystavená zmenka nebola ani vyplnená v súlade s ustanoveniami zmluvy o vyplňovacom práve bude povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto skutočne vznikla vo vzťahu so spotrebiteľom. Za účelom toho sa vyžaduje, aby súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť doplniť návrh a predložiť potrebné listiny na preukázanie, či zmenka bola vystavená v súlade so zákonom a dôvodne. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom je súd prvého stupňa viazaný vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu. Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách pôvodného konania, odvolacieho aj dovolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.