Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/134/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514214688 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514214688.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci navrhovateľa: N. R., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom XXXX M., G. XX, T., zastúpený JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Štefánikovo nám. č. 5, proti matke: I. W. Y., narodená dňa X.XX.XXXX, bytom H., N. č. 3, otcovi: II. N. Y., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom H., N. č. 3, obaja zastúpení Z. kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Košice, Kuzmányho č. 29, IČO: 47 240 482, za ktorú koná JUDr. Tomáš Šimonovič, maloletému dieťaťu: III. Z. Y., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom H., N. č. 3, zastúpená procesným opatrovníkom A. práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Bratislava, Vazovova č. 7/A, o určenie otcovstva, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 31. marca 2017, č.k. 39 C 299/2014-144, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 31. marca 2017, č.k. 39 C 299/2014-144, vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť matke a otcovi maloletého dieťaťa trovy odvolacieho konania vo výške 51,41 €, na účet ich právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 31.3.2017, č.k. 39 C 299/2014-144, odmietol návrh na určenie, že navrhovateľ je otcom maloletej Z. Y., narodenej XX.X.XXXX, a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť matke a otcovi dieťaťa trovy konania vo výške 831,24 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Odmietnutie návrhu navrhovateľa súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 8 ods. 1, § 7 ods. 1, § 104 ods. 1 a § 108 C.m.p. a vecne tým, že keďže otcovstvo k maloletej Z., narodenej dňa XX.X.XXXX, bolo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, matka a ani manžel matky v zákonnej lehote nevyužili právo na zapretie otcovstva, navrhovateľovi nesvedčí účastníctvo o určenie otcovstva, nie je v konaní aktívne legitimovaný. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 53 a § 55 C.m.p. a vecne tým, že vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu a spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, možno proti navrhovateľovi spravodlivo požadovať náhradu trov konania. Spôsob výpočtu náhrady trov konania, dôvodnosť, súčasne podrobne odôvodnil. 2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nepoužil príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku, na základe ktorých nemali byť protistrane priznané trovy konania. Podľa odvolateľa mal súd pri rozhodovaní o trovách konania postupovať podľa § 257 C.s.p., keďže na jeho strane (navrhovateľa) existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolateľ uviedol, že nemal inú možnosť, len súdnou cestou sa domáhať svojich otcovských práv. Snažil sa s matkou maloletého dieťaťa dohodnúť na stretávaní sa s dcérou, na tom, aby sa mohol spolupodieľať na výchove a výžive maloletej, nebolo mu to však umožnené. S maloletou dcérou odvolateľ nie je v častom kontakte, ktorému bránila matka maloletej, má však k dcére veľmi silný citový vzťah a chce si plniť povinnosti rodiča. Odvolateľ poukázal na to, že matka dieťaťa sa od samého začiatku vyjadrovala, že o dieťa nemá záujem a že by ho rada nechala navrhovateľovi, s čím súhlasila aj manželka navrhovateľa. Matka maloletého dieťaťa však svoj názor zmenila. Podľa odvolateľa, vzhľadom na okolnosti prípadu a jeho snahu s matkou sa mimosúdne dohodnúť, je uloženie povinnosti navrhovateľovi nahradiť trovy konania protistrane v rozpore s dobrými mravmi. Odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie, v jeho výroku o trovách konania, zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Spôsob výpočtu náhrady trov konania, ich dôvodnosť, vôbec nenamietal. 3. Matka a otec vo vyjadrení k odvolaniu poukázali na to, že odvolateľ vo svojom odvolaní vec nesprávne právne posúdil, keď žiada, aby súd pri rozhodnutí o náhrade trov konania postupoval podľa § 257 C.s.p., pričom prejednávanú vec je potrebné posúdiť podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku, keďže ide o konanie o určenie otcovstva. Výrok o náhrade trov konania je správny, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil. Matka a otec maloletého dieťaťa sa museli od roku 2014 až do roku 2017 brániť návrhu na určenie otcovstva navrhovateľa k maloletej, pričom od začiatku bolo zrejmé, že navrhovateľ nie je v konaní aktívne legitimovaný z dôvodu, že otcovstvo maloletej je určené na základe prvej domnienky otcovstva v súlade so zákonom a toto otcovstvo nebolo zapreté. Napriek tomu sa navrhovateľ, riešením predbežnej otázky, snažil zvrátiť tento stav. Bolo právom navrhovateľa využiť inštitúty procesného práva, i keď nemali oporu v hmotnom práve, v Zákone o rodine. Matke a otcovi maloletého dieťaťa však tým vznikli náklady súvisiace s bránením sa proti zjavne bezúspešnému návrhu. Preto je spravodlivé žiadať od navrhovateľa náhradu trov konania. Matka a otec maloletej si vo vyjadrení uplatnili nárok na náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa vo výške 51,41 € s DPH. 4. Navrhovateľ sa k vyjadreniu matky a otca maloletej k jeho odvolaniu už nevyjadril. 5. Odvolací súd, s poukazom na § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.") účinný od 1.7.2016, preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu, pričom nie je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 65, § 66 C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. ako vecne správne potvrdil. 6. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné. 8. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách predmetného konania vychádzal z ustanovenia § 53 C.m.p., podľa ktorého v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať; a tiež z ustanovenia § 55 C.m.p., podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Z citovaného ustanovenia § 53 C.m.p. vyplýva, že súd môže uložiť povinnosť nahradiť trovy konania tej zo strán, ktorá nemala v konaní úspech a možno to spravodlivo požadovať. Z obsahu spisu je nepochybne zrejmé, že navrhovateľ nebol v konaní úspešný, pričom si bol vedomý, že mu podľa § 7 ods. 1 C.m.p. v spojení s § 108 ods. 2 C.m.p. a § 104 ods. 1 C.m.p. nesvedčí účastníctvo v konaní a v konaní nie je aktívne legitimovaný. Námietku aktívnej legitimácie navrhovateľa vzniesla v konaní matka maloletého dieťaťa už vo vyjadrení k návrhu o určenie otcovstva zo dňa 8.9.2014. O procesnom postupe súdu, v prípade nedostatku aktívnej legitimácie v konaní, bol navrhovateľ poučený súdom na pojednávaní konanom dňa 31.3.2017; navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátom. Napriek všetkým týmto skutočnostiam navrhovateľ zotrval na svojom návrhu o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu, súc si vedomý svojho právneho postavenia. Matke a otcovi maloletého dieťaťa vznikli v predmetnom konaní trovy titulom nákladov, ktoré vynaložili na právnu pomoc a zastúpenie v konaní a odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je, vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu (§ 55 C.m.p.), spravodlivé, aby náklady súdneho konania znášal navrhovateľ, ktorý bol v konaní neúspešný. 9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p ako vecne správne potvrdil. 10. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 11. Podľa § 53 C.m.p. v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. 12. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne súd len na návrh. 13. Podľa § 58 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou, ako aj vyššie uvedenými dôvodmi, odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že matka a otec dieťaťa, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, a ktorí si nárok na náhradu trov odvolacieho konania uplatnili vo vyjadrení k odvolaniu, majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 51,41 € za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 31.3.2017 vo výroku o trovách konania. Odvolací súd pri určení výšky trov odvolacieho konania vychádzal z ustanovení § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2, § 13a ods. 2 písm. b/, 16 ods. 3 a 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je v roku 2017 vo výške 68,- €, ktorá sa pri zastupovaní dvoch osôb zníži o 50 % (68,- € : 2 = 34,- €; 34,- € x 2 osoby = 68,- €; 68,- € : 2 = 34,- € - 1 odmeny za úkon - vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej). Suma 34,- € sa zvyšuje o režijný paušál vo výške 8,84 € za rok 2017, súčet týchto súm 42,84 € sa zvyšuje o 20 % DPH, čo predstavuje sumu 51,41 €. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné, ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada (§ 422 ods. 1 písm. c/ C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).